Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813010510
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813010510.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Lenky

Beczeovej a Dezidera Mátého, v trestnej veci obžalovaného Š. I. a spol., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22. septembra 2014 v Rožňave,

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný Š. I., U.. XX.XX.XXXX H. A., F. R. T. Č.. XX,
O. A., zamestnaného ako obrábač kovov
v spoločnosti SMZ, s. r. o. Kunová Teplica,

2/ Obžalovaný C. R., U.. XX.XX.XXXX H. A., F. R. T.

Č.. XXX, O. A., bez pracovného pomeru,

3/ Obžalovaný mladistvý Š.F. I., U.. XX.XX.XXXX H. A., F. R.
T. Č.. XX, O. A., študenta Stredného
odbornej školy v Rožňave,

4/ Obžalovaný Š. R., E.., U.. XX.XX.XXXX H. A., F. R. T.

Č.. XXX, O. A., bez pracovného pomeru,

5/ Obžalovaný Š. R., G.., U.. XX.XX.XXXX H. A., F. R.
T. Č.. XXX, O. A., bez pracovného
pomeru,

6/ Obžalovaný O. R., U.. XX.XX.XXXX H. A., F. R. T.
Č.. XX, O. A., R. D.E. R. T. Č.. XXX, bez pracovného pomeru,

7/ Obžalovaný G. D., U.. XX.XX.XXXX H. Š., Č. A., F. R.
T. Č.. XXX, O. A., R. D. R.
T. Č.. XX, bez pracovného pomeru, preto,

s ú v i n n í, ž e

dňa 26.03.2013 v čase od 22.00 hod. do 23.00 hod. v obci Henckovce, okres Rožňava, na ulici pred
rodinným domom č. 186, obžalovaní Š. I., C. R., G. Š. I., Š.F. R., nar. XX.XX.XXXX, Š. R., nar.
XX.XX.XXXX, O. R. a G. D., spoločne po vzájomnej dohode, po predchádzajúcom nedorozumení,
fyzicky napadli poškodených A. F., G. F., C. F. K. Y. F. tak, že ich bili a kopali do nich, pričom
- obžalovaný Š. I. udrel drevenou latou poškodeného A. F. do oblasti ľavej ruky, následkom čoho spadol
na zem, pričom mu spôsobil vnútro-zhybovú zlomeninu háka lakťovej kosti, ktoré zranenie si vyžiadalo
dobu liečenia v trvaní do 24.06.2013, t. j. 90 dní,

- obžalovaný C. R. udrel drevenou latou poškodeného G. F. do oblasti hlavy, následkom čoho
spadol na zem, čím mu spôsobil tržno-zmliaždenú ranu pravej čelovo-temennej oblasti, pomliaždeninuľavostranného čelového laloka mozgu a zakrvácanie pravostranného stredného ucha s krvácaním do
pravého ucha a so zníženou počuteľnosťou stredného stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia
v trvaní do 10.06.2013, t. j. 76 dní,

- obžalovaný Š. R., nar. XX.XX.XXXX, udrel drevenou latou poškodeného C. F. do oblasti ľavej ruky a
následne do oblasti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na kapotu osobného motorového vozidla,
kde ho potom všetci obvinení opakovane udierali drevenými latami po celom tele, čím mu spôsobili
tržno-zmliaždenúranupravejnadočnicovejoblasti,pomliaždeninyľavejstranyhrudníka,ľavéhoramena,
ľavého predlaktia, povrchové odreniny oboch kolien, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní

do 12.04.2013, t. j. 15 dní,
- obžalovaný G. D. udrel drevenou palicou poškodeného Y. F. do oblasti hlavy, následkom čoho
poškodený spadol na zem, čím mu spôsobil tržno-zmliaždenú ranu pravej strany čela a povrchové
odreniny pravej ruky a oboch kolien, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní do 03.04.2013,
t. j. 7 dní,

t e d a

obžalovaní Š. I. a C. R.
v časti skutku samostatne
- inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,

v časti skutku spoločným konaním
- inému úmyselne ublížili na zdraví,
- dopustili sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadli iného,

obžalovaní G. Š. I., Š. R., U.. XX.XX.XXXX, Š. R., U.. XX.XX.XXXX, O. R. K. G. D.

spoločným konaním
- inému úmyselne ublížili na zdraví,
- dopustili sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní Š. I. a C. R.
v časti skutku samostatne zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného zákona č. 300/2005

v znení zákona č. 334/2012 Z. z., v časti skutku v spolupáchateľstve podľa § 20 citovaného Trestného
zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 citovaného Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) citovaného Trestného zákona,

obžalovaní G. Š. I., Š. R., U.. XX.XX.XXXX, Š. R., U.. XX.XX.XXXX, O. R.Í. K. G. D.

v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 v znení zákona č. 334/2012 Z. z. prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 citovaného Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) citovaného Trestného zákona a súd ich

o d s u d z u j e :

1/ Š. I.:
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1,3

písm. e) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

2/ C. R.:

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1,3
písm. e) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

3/ mladistvého Š. I.:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 a § 38 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

4/ Š. R., nar. XX.XX.XXXX:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

5/ Š. R., nar. XX.XX.XXXX:
a) Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Rožňava č.k. 1T/45/2014-243 zo dňa 31.03.2014, ktorým bol obvinenému Š. R., nar. XX.XX.XXXX,

pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a), b), c) Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16
mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

b) Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona a s
prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Trestného zákona súd obžalovaného za teraz
posudzované prečiny a prečin, z ktorého bol uznaný za vinného uvedeným skorším trestným rozkazom

o d s u d z u j e

na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

6/ O. R.:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

7/ G. D.:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2,4 Trestného zákona s

prihliadnutím na ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému Š. I.
p o v i n n o s ť uhradiť:
a) spôsobenú škodu poškodenému A. F., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXX, zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Ladislavom Korfantom, z titulu bolestného (90 bodov) vo výške 1.414,80 Eur,
b) náhradu vynaložených liečebných nákladov DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, 851

01 Bratislava, IČO: 35942436, zastúpenou splnomocnenou zástupkyňou Mgr. G. Ž., na účet vedený v
Štátnej pokladnici číslo: 70001370052/8180, VS: 1373270801, KS: 0058, SS: 13093, vo výške 1.129,66
Eur.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému C. R., p o v i n n o s ť uhradiť:
a) spôsobenú škodu poškodenému G. F., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXX, zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Ladislavom Korfantom, z titulu bolestného (180 bodov) vo výške 2.829,60 Eur,

b) náhradu vynaložených liečebných nákladov DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, 851
01 Bratislava, IČO: 35942436, zastúpenou splnomocnenou zástupkyňou Mgr. G. Ž., na účet vedený v
Štátnej pokladnici číslo: 70001370052/8180, VS: 1373271401 KS: 0058, SS: 13093, vo výške 950,12
Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá všetkým obžalovaným, p o v i n n o
s ť uhradiť spoločne a nerozdielne:
a) spôsobenú škodu poškodenému C. F., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXX, zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Ladislavom Korfantom, z titulu bolestného (37,5 bodov) vo výške 589,50 Eur,
b) náhradu vynaložených liečebných nákladov DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, 851
01 Bratislava, IČO: 35942436, zastúpenou splnomocnenou zástupkyňou Mgr. G. Ž., na účet vedený v

Štátnej pokladnici číslo: 70001370052/8180, VS: 1373271301, KS: 0058, SS: 13093, vo výške 250,27
Eur.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému G. D., p o v i n n o s ť uhradiť:
a) spôsobenú škodu poškodenému Y. F., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXX, zastúpeného splnomocneným

zástupcom JUDr. Ladislavom Korfantom, z titulu bolestného (20 bodov) vo výške 314,40 Eur,
b) náhradu vynaložených liečebných nákladov DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, 851
01 Bratislava, IČO: 35942436, zastúpenou splnomocnenou zástupkyňou Mgr. G. Ž., na účet vedený v
Štátnejpokladnicičíslo:70001370052/8180,VS:1373271201,KS:0058,SS:13093,vovýške58,90Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených so zvyškami ich nárokov na náhradu
spôsobenej škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku. V priebehu hlavných pojednávaní súd vykonal rozsiahle dokazovanie,

najmä výsluchmi obžalovaných, poškodených, znalca, svedkov, listinnými dôkazmi a celým ďalším
spisovým materiálom. Takto boli zistené nasledovné skutočnosti:

Všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vo veci vypovedať. Z
týchto dôvodov na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnice o predchádzajúcich výpovediach

obžalovaných z prípravného konania. Všetci obžalovaní zhodne popreli spáchanie skutkov, ktoré im boli
kladené za vinu a na svoju obranu uviedli, že to oni boli napadnutí zo strany poškodených.
Obžalovaný Š. I., nar. XX.XX.XXXX, sa dostavil na miesto činu po telefonáte zo Ž. L., ktorá mu uviedla,
že poškodený F. robia nejaký bordel. Keď sa dostavil na miesto, vystúpil z auta a následne mu B. F.
rozbil rukou sklo na aute. Potom ho zhodil na zem a tu niekto do neho kopal. Potom prišli policajti.

Obžalovaný C. R. v prípravnom konaní na svoju obranu uviedol, že keď vyšiel na ulicu, keď počul krik,
uvidel F., ktorí boli zakrvavení a mali v rukách laty. Vošli k nim na dvor, kde obžalovaného napadol G. F.
a udrel ho s latou 2-krát do boku a raz po ruke. Potom prišli policajti. Zvyšnú časť konfliktu on nevidel.
Obžalovaný Š. I., nar. XX.XX.XXXX, vypovedal v prípravnom konaní, že sa báli ísť domov, lebo na ulici
boli F.. Keď sa zdržiavali na dvore, do dvora vbehli F., a to B., C., Y. a ešte ďalší, ktorých mená nepozná

a strhla sa veľká bitka. Obžalovaný nevedel povedať, kto s kým sa bil. Ku konkrétnym napadnutiam
uviedol, že B. F. napadol jeho otca, Š. I., ktorého zhodil na zem a tu ho bil. Potom B. F. rozbil sklá na
ich aute a G. F. sklá na aute Š. R. st.. Potom prišli policajti a bolo po bitke. Obžalovaný si všimol ešte
aj to, že C. F. udrel latou omylom Y. F..
Obžalovaný Š. R., nar. XX.XX.XXXX, vo svojej výpovedi uviedol, že keď ho zobudila manželka a vyšiel

von na ulicu, videl, ako na dvore O. R.Č. sú viacerí F.. Videl, ako C. a Y. F. bili O. R., ktorí na ňom ležali
a bili ho rukou po celom tele. Vtedy vošiel k nemu na dvor B. F. a udrel ho po tvári, v dôsledku čoho
spadol na zem a potom ho bili aj ostatní, ktorých bližšie nešpecifikoval.
Obžalovaný Š. R., nar. XX.XX.XXXX, vypovedal, že keď vyšiel na ulicu, videl na dvore O. R., C., B.,
Y.,, G.U., A. F. a ich deti. Š. R. st. ležal na zemi a kopali do neho, okrem iných aj B. F.. Keď chcel otca

zdvihnúť, niekto ho zozadu udrel latou po ruke. Keď F. odišli preč, po chvíli sa vrátili späť na dvor O.R., kde G. F. latou začal rozbíjať autá. Menovaný následne chcel napadnúť R. R., ktorú udrel päsťou do
hrudníka a obžalovaný, ktorý ju chcel chrániť, útočníka strkol. Odstrčila ho aj M. L., v dôsledku čoho on
spadol na zem s betónovým podkladom. Potom prišli policajti.

Obžalovaný O. R. vo svojej výpovedi uviedol, že do dvora vošli F., z ktorých menoval Y., C. K. B., kde
ho C. F. udrel päsťou do tváre a sotil ho, pričom obžalovaný padajúc na zem C. F. stiahol so sebou.
Vtedy pristúpil Y. F., ktorý do neho začal kopať. Chcel ju udrieť aj latou, ale netrafil ho, ale zasiahol C. F..
Videl, ako B. F. napadol Š.F. I. ml., a to päsťou aj latou. Š. R. st. následne B. F. udrel päsťou jedenkrát
do tváre. Po chvíli B. F. rozbil na vozidle okno.

Obžalovaný G. D. po príchode k O. R. videl F., ktorí boli pred svojim domom a nebola tak žiadna bitka.
Po chvíli sa však vrátili späť na dvor O. R. a B. F., ktorý sa pýtal, že kto ho udrel, začal rozbíjať okná
na aute Š. I. st..
Všetci obžalovaní zhodne popreli, že by boli kohokoľvek fyzicky napadli a naopak tvrdili, že práve
poškodení F. boli tí, ktorí napadli ich, pričom boli všetci pod vplyvom alkoholu. Poukázali tiež na zlú
povesť tejto rodiny, ktorá je agresívna, vyvoláva konflikty a požíva vo veľkej miere alkoholické nápoje.

Oproti výpovediam obžalovaných, ktoré súd vyhodnotil ako nepresvedčivé, poškodení na hlavnom
pojednávaní zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania a skutkový dej bezrozporne popísali
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zotrvali na tom, že boli zo strany obžalovaných
popísaným spôsobom napadnutí, pričom oni konflikt nevyvolali.

Poškodený C. F. uviedol, že počas zabíjačky si šiel zapáliť a videl O. R., za ktorým zašiel v úmysle sa
s ním pomeriť a za týmto účelom mu chcel podať ruku. Vtedy k nim prišiel Š. R. st., ktorý so slovami
„chyťte ho a zabite ho“ vzal do ruky latu, s ktorou ho buchol po ľavom pleci a po pravom oku na obočie.
Následne spadol na zem, kde ho ešte bili.
Poškodený A. F. potvrdil na hlavnom pojednávaní, že keď chcel zodvihnúť poškodeného C. F. zo zeme,

Š. I. st. ho udrel po ľavej ruke a následne ho kopol.
Poškodený G. F. rovnako potvrdil, že bol fyzicky napadnutý zo strany obžalovaného C. R., ktorý ho udrel
po hlave, v dôsledku ktorého úderu sa nevedel vyjadriť, čo bolo ďalej.
Poškodený Y. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho fyzicky napadol obžalovaný G. D., ktorý ho
drevenou palicou udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho odpadol. Nevnímal preto, čo sa dialo potom.

Všetci poškodení zotrvali na svojich výpovediach aj počas prevedených konfrontácii s obžalovanými.

Vo veci bol podaný písomný znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia
dospelých znalkyňou PhDr.N. T., ktorá mala zhodnotiť úroveň rozumových schopností poškodených a

ich schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Znalkyňa na hlavnom
pojednávaní podala znalecký posudok a zotrvala na jeho záveroch. Uviedla, že poškodení sú vo
všeobecnosti schopní popísať to, čo prežili, čo však k predmetnému skutku platiť nemusí. Mohli pôsobiť
iné psychologické činitele, ktoré rozpísala v znaleckom posudku.
U poškodeného A. F. konštatovala, že bol zistený sklon k poskytovaniu neúprimných, skreslených údajov

o sebe, jednak z hľadiska jeho podielu, či účasti na udalosti, ako aj schopnosti vierohodne vypovedať v
rámci predmetného skutku. Boli zistené sklony ku konfabulačnému skresľovaniu, nedostatočné morálne
zábrany k asociálnym prejavom, ako je napr. klamstvo a skreslené podávanie údajov o sebe. Úroveň
jeho intelektových a celkových rozumových schopností sú v pásme ťažkej subnormy. Má zníženú funkciu
pamäti.

Poškodený C. F. sa z hľadiska úrovne intelektových a rozumových schopností pohybuje v pásme ťažkej
subnormy na hranici mentálnej retardácie. V bežnom živote sa orientuje správne, prispôsobovanie na
rozumovej úrovni je jednoduché s cieľom postarať sa o zabezpečenie základných životných potrieb.
Zistený bol sklon konfabulačne domýšľať si nezapamätané skutočnosti, sklon k vznetlivosti, výbušnosti

s agresívnymi prejavmi, čo potencuje požitý alkohol. Nemá problém klamať. Z psychologického
hľadiska jeho svedecké výpovede nespĺňajú kritéria vierohodnosti pre nedostatočné kognitívne funkcie
a konfabulančné skresľovanie.
Poškodený G. F. sa pohybuje na hranici mentálnej retardácie a ťažkej subnormy, ktorý jednoduché
životné situácie chápe a účelne sa im na rozumovej úrovni prispôsobuje v záujme uspokojovanie svojich

potrieb. Má zníženú funkciu pamäti, reprodukcia logického príbehu nezachytáva podstatné skutočnosti
a ani príčinné súvislosti a chronologickú postupnosť. Ani jeho výpoveď z psychologického hľadiska
nespĺňa kritéria vierohodnosti. Reprodukcia predmetnej udalosti je nespoľahlivá z dôvodu, že jeho
logická pamäť je slabá, so sklonom ku konfabulačnému sklonu, ale živej mystifikácii reality.Úroveň intelektových a celkových rozumových schopností poškodeného Y. F. je pri vekovej korekcii
v pásme ľahkej subnormy. Konfabulačné skreslenia neboli zistené. Bol zistený sklon k poskytovaniu
neúprimných skreslených údajov o sebe, o.i. aj vo vzťahu k podielu či účasti na udalosti. Reprodukcia

prežitého je nespoľahlivá pre jednostrannosť v opise samotného incidentu pri sklone javiť sa sociálne
pozitívne.

Svedkyňa B. I. vypovedala, že sa manželom prichádzali na aute na požiadanie švagrinej, ktorá im
oznámila, že F. sú u nich na dvore. Menovaný práve odchádzali od O. R., vtedy sa vrátili. B. F. po

vulgárnych nadávkach im rozbil na aute sklá. Potom napadol manžela, spadol na zem a tu ho Y. F. a Š. F.
st. začali kopať. Potom prišli policajti. Svedkyňa tvrdila, že obžalovaní nemali v rukách žiadne predmety
na rozdiel od poškodených.

Svedok M. Y., člen policajnej hliadky sa dostavil na miesto činu po vyslaní operačným strediskom OR PZ
vRožňave.Namiestesanachádzaloveľaľudíazistil,žemalodôjsťkbitkemedzidvomaznepriatelenými

rodinami R. a F.. Na mieste našli dve rozbité motorové vozidlá a podľa vyjadrenia prítomných získal
informáciu, že F. mali byť napadnutí, z ktorých niektorí boli ošetrení priamo v sanitke a niektorí boli
odvezení do nemocnice. Po vykonaní prvotných úkonov odišli do nemocnice, kde chceli vypočuť C. F.,
ktorý mal rozbitú hlavu, ktorý však bol pod vplyvom alkoholu a tvrdil, že ho bolí hlava a nie je schopný
výpovede. R.Í. tvrdili, že ich napadli F. a naopak F. tvrdili, že ich napadli R.. Na mieste činu videl nejakú

latu a drúk a spomenul si, že niektorí z F. tvrdil, že niektorý z R. ho ním udrel po hlave. Svedok robil
ohliadky áut, on poškodených nevyťažoval. Svedok poukázal na to, že dosť často chodí na zákroky, a
to väčšinou ku F. na základe oznámení R.. Vo veci realizovali viacero priestupkov.

Svedkyňa N. F. popísala úplne zhodne vznik aj priebeh celého konfliktu rovnako ako poškodení. Videla,

ako manžela Jozefa napadol nejakým drevom úderom po ľavej ruke obžalovaný Š. R. st.. Následne
ho udrel po hlave do oblasti oka. Manžel sa otočil a spadol na auto na kapotu. Potom pribehli ďalší a
udierali ho po celom tele. Následne pribehol Y. F., ktorého taktiež napadli. Taktiež videla, ako C. R. udrel
po hlave G. F..

Svedkyňa C. F. tak isto zhodne popísala priebeh skutku ako svedkyňa N. F..

Svedok B. F. vypovedal, že počas zabíjačky požívali alkoholické nápoje a vo večerných hodinách si ľahol
spať. Žena ho zobudila, že je tam sanitka a polícia. K tomu, čo sa udialo, vypovedať nevedel, pretože
v čase činu spal. Keď sa zobudil, vyšiel sa pozrieť na miesto a videl tam zakrvavených bratov. Žiadna

bitka tam už nebola.

Svedok B. F. ml. uviedol, že v čase činu nebol doma, bol u svojej priateľky v Gemerskej Polome. Domov
sa vrátil až po konflikte.

SvedkyňaU.L.opredmetnejbitkenemalažiadnepoznatky.Vtomčaseboladomaapotvrdila,žesvedok
B. F. ml. bol u nej, pretože každý deň chodil ku nej na návštevu.

Svedkyne R. R., M. L., Ž. L., H. R., U. I. a B. R. na hlavnom pojednávaní, ako príbuzné obžalovaných,
využili svoje právo a odmietli vypovedať. Po splnení zákonom stanovených podmienok súd prečítal

zápisnice o ich výpovediach z prípravného konania, pričom bolo zistené, že vypovedali zhodne ako
obžalovaní.

Svedkyňa G. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že šla odprevadiť priateľov, pričom videla F.,
konkrétne B. st., B. ml., C. a ďalších, ktorí stáli na ceste. Potom vbehli do dvora k O. R. a strhla sa veľká

bitka. F. boli pod vplyvom alkoholu. C. a Y. F. napadli O. R. a B. st. a B. ml. napadli Š. I.A., ktorého zhodili
na zem a tu do neho kopali. B. F. potom napadol aj Š. R. st., ktorého udrel a sotil na zem. Napadnutý
bol aj Š. R. ml. a to úderom po ruke od Y. F.. Svedkyňa sa dostala do rozporu vo svojich výpovediach
ohľadne momentu príchodu sanitiek a policajtov.

Svedok W. U. vypovedal, že boli vyslaní operačným strediskom na zákrok z dôvodu hádky medzi dvoma
rodinami.Namiestečinusanachádzalookolo30až40ľudí.Zistili,žedošlokpoškodeniutrochosobných
motorových vozidiel. Na mieste sa nachádzala rýchla zdravotná pomoc. Začali vec dokumentovať. V
sanitke sedel jeden z poškodených s poranením hlavy. Svedok vykonával ohliadku miesta činu. F. bolipod vplyvom alkoholu a tvrdili, že boli napadnutí. Bližšie útočníkov identifikovať nevedeli. Jedného z
poškodených navštívili v nemocnici, avšak tento odmietol s nimi komunikovať. Svedok potvrdil, že už
objasňoval viacero priestupkov, na základe ktorých boli poškodení R..

V priebehu dokazovania obžalovaní uviedli, že poznajú totožnosť svedka (C. R. zv. V.), ktorý mal výlučne
ublížiť poškodeným. Uvedený svedok na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci
vypovedať.

V prejednávanej trestnej veci pôvodne podal písomný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia a plastická chirurgia - MUDr. C. V.. Znalecký posudok bol
podaný dňa 07.07.2013 a znalec popísal v znaleckom posudku všetky poranenia poškodených, ako
aj mechanizmy ich vzniku. Na základe vykonaného rekonštrukčného pokusu vyslovil závery, že všetky
poranenia poškodených vznikli tak, ako to popísali poškodení vo svojich výpovediach. Súd znalca MUDr.
C. V. vypočul aj na hlavnom pojednávaní 26.02.2014, ktorý zotrval na svojich záveroch ohľadne vzniku

jednotlivých poranení poškodených, pričom agrumentačne vylúčil tvrdenia obžalovaných o pôvode
zranení poškodených.
V priebehu dokazovania súd získal informáciu, že znalec MUDr. C. V. ukončil svoju znaleckú činnosť ku
dňu 31.12.2013. Zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov následne bolo zistené, že menovaný
znalec bol z tohto zoznamu vyčiarknutý dňom 11.02.2014. I keď v prípravnom konaní bol podaný

znalecký posudok zákonným spôsobom a v čase, keď MUDr. C. V. znalcom ešte bol, súd pre rozptýlenie
akýchkoľvek pochybností uznesením zo dňa 04.06.2014 pribral do konania nového znalca MUDr. D.
L. a požiadal ho o podanie nového znaleckého posudku. Znalec dňa 18.07.2014 doručil súdu písomný
znalecký posudok a tento následne podal aj na hlavnom pojednávaní. Počas hlavného pojednávania
znalec v celom rozsahu zotrval na svojich záveroch. Znalec počas znaleckého skúmania, kedy sa

podrobne oboznámil so všetkými dostupnými podkladmi a dôkazmi, vyslovil závery, na základe ktorých
je možné konštatovať, že poškodení utrpeli popísané poranenia takým mechanizmom, ako to poškodení
opísalivosvojichvýpovediach.Dopozornostio.i.dalskutočnosť,žerodinaF.utrpelazávažnéporanenia,
ktoré si vyžiadali urgentné ošetrenie a vyšetrenie na chirurgickej ambulancii a následne aj hospitalizáciu.
Rodina R. a I. bola na ošetrení až 28.03.2013 s málo závažnými diagnózami, ktoré boli stanovené

prevažne na základe subjektívnych ťažkostí postihnutých bez objektivizácie na povrchu tela. Jednotlivé
poranenia a mechanizmy znalec popísal v súlade so skutkovým dejom, výsledkami rekonštrukcie,
charakterom poranení a zhodnotil možnosť a nemožnosť vzniku poranení na základe jednotlivých verzii
vypočutých osôb.

Súd vykonal aj ďalšie dôkazy a oboznámil sa s celým ďalším spisovým materiálom. Po takto vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaní spáchali posudzovaní čin tak, ako im to bolo kladené za vinu
a ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Je nepochybné, že počas dokazovania boli zistené 2 protichodné skupiny dôkazov reprezentovaných

oboma spomenutými rodinami a ich príslušníkov. Na jednej strane obžalovaní Š. I. a spol. a ich
rodinní príslušníci tvrdili, že poškodení s ich rodinnými príslušníkmi pod vplyvom alkoholu ich napadli
a preto sa museli brániť, na strane druhej poškodení vypovedali, že bezdôvodne boli napadnutí zo
strany obžalovaných. Je pochopiteľné, že svedkovia, ktorí sú príbuznými buď obžalovaných alebo
poškodených, vypovedali rozdielne, a to v snahe napomôcť svojim príbuzným. Vzhľadom na mentalitu

vypočutých osôb a prostredie, v ktorom sa skutok odohral, nedávajú samo o sebe záruku na zistenie
skutočnej pravdy len samotné výsluchy týchto osôb. Preto o objektívne posúdenie a rozhodnutie vo
veci sú potrebné aj ďalšie objektívne dôkazy, ako aj súhrn ďalších priamych či nepriamych dôkazov
potvrdzujúcich skutkový stav.

Je preukázané, že ku samotnému konfliktu medzi znepriatelenými rodinami v obci Henckovce skutočne
došlo. Pozornosti súdu neušla ani skutočnosť, aká je povesť rodiny poškodených, čo nakoniec
vyplýva aj z výpovedí členov policajnej hliadky, ktorá sa často zúčastňuje rôznych zákrokov v
tejto obci. Preto najdôležitejším dôkazom vo veci sa javia byť znalecké posudky, ktoré stanovia
najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zistených poranení. Tak predchádzajúci znalec MUDr. V.

(súd znova upriamuje pozornosť na to, že znalecký posudok podával v čase, keď ešte pôsobil
ako znalec) ako aj novo pribratý znalec MUDr. L. jednoznačne stanovili mechanizmy spôsobených
poranení tak, ako to vo svojich bezrozporných výpovediach popísali poškodení. Keďže v znaleckom
posudku boli vylúčené mechanizmy a spôsoby, ktoré vo svojich výpovediach popísali obžalovaní, a toz logických dôvodov (nezistené charakteristické ďalšie pridružené poranenia, poškodenia a následky
poranení) súd sa priklonil pri hodnotení skutkového stavu k verzii poškodených. Je tiež logické, že keď
najpravdepodobnejším predmetom, ktorý mohol poranenia spôsobiť, je drevená lata či drúk, ktoré mali

mať v rukách podľa výpovede obžalovaných práve poškodení, nemohli si tieto poranenia spôsobiť sami,
ale naopak, museli ich mať v rukách práve obžalovaní.
Na základe popísaných postupov znalec uviedol, že mechanizmom zranenia poškodeného A. F. bolo
direktné násilie tupým predmetom na oblasť ľavého lakťa veľkou intenzitou násilia, čo podporuje nález
trieštivej zlomeniny hákovitého výbežku vľavo.

Mechanizmom poranenia G. F. bolo tupé násilie veľkej intenzity smerujúce zhora zľava smerom nadol
na oblasť temena vpravo, pričom došlo k dlhej zvislej tržno-zmliaždenej rane siahajúcej až na kosť s
následnouzlomeninouspánkovejkostiaskalnejkostisporanenímkostenéhozvukovoduapomliaždeniu
mozgu čelového laloka vľavo. Vzhľadom k charakteru tejto rany nemohlo byť spôsobené pádom
na obrubník, nakoľko v okolí rany neboli odreniny a smer rany nebol vodorovný, ale zvislý (preto
mechanizmus nezodpovedá výpovedi a verzii obžalovaného Š. R. st. a ďalších svedkýň - pád na

nárazník auta, resp. betónový schod). Zranenie vzniklo najpravdepodobnejšie úderom drevenou latou,
metrovcom.
Mechanizmom zranenia poškodeného Y. F. bolo tupé násilie strednej intenzity na oblasť čela vpravo, čo
zodpovedá výpovediam svedkýň F.. Tomu zodpovedá aj výsledok rekonštrukčného pokusu a výpovede
všetkých poškodených.

Zo znaleckého posudku (str. 53 a nasl.) vyplýva, že u poškodeného C. F. je mechanizmus úrazu v
zdravotnej dokumentácii podchytený všeobecne, že bol zbitý. Nález pásovitých hematómov v počte 3
na ľavej strane hrudníka svedčia pre tupé násilie spôsobené užším tupým predmetom pravdepodobne
latou, palicou alebo poriskom. Podobný krvný výron mal aj na ľavom ramene. Toto zranenie je v súlade s
výpoveďoupoškodenéhoC.F.,ktorýpopisoval,žehonajprvpoľavejrukeudrellatouŠ.R.st.,anásledne

bol udretý latou nad pravé oko. Tržno-zmliaždená rana obočia s nerovnými okrajmi a pomliaždením v
okolí mohla byť spôsobená tak, ako to udáva poškodený.

Znalec podrobne popísal aj dobu liečenia, ktorú si jednotlivé poranenia vyžiadali. keďže sa znalec
podrobne vysporiadal s jednotlivými verziami, ktoré odzneli v priebehu dokazovania a argumentačne

ich vyvrátil resp. potvrdil a zdôvodnil, súd sa s prihliadnutím na ďalšie vyššie pomenované dôkazy
priklonil k verzii poškodených a výpovede obžalovaných vyhodnotil ako účelové v snahe vyhnúť sa
trestnému postihu. Podľa názoru súdu zo znaleckého posudku PhDr.N. T. a jej výpovedi na hlavnom
pojednávaníjemožnévyvodiťzáver,ževzákladnýchčrtáchsúpoškodeníschopnípopísať,čoprežili.To,
že bezprostredne na mieste činu presne neoznačili konkrétnych páchateľov, ktorí konkrétnym osobám

spôsobili konkrétne poranenia, nemožno úplne pripísať na vrub ich psychologického obrazu popísaného
v znaleckom posudku, ale najmä hystérii, ktorá vládla na mieste činu, alkoholu a celkovej situácii, ktorá
tu vládla. Ďalej je dôležité konštatovanie znalca, ktorý naznačuje, že pokiaľ by došlo k tak rozsiahlemu
fyzickému napadnutiu obžalovaných zo strany poškodených, tak poranenia by logicky mať obžalovaní
a nie poškodení. Poranenia obžalovaných neboli nikým úplne objektivizované a ako znalec uviedol, boli

konštatované len na základe subjektívneho popisu obžalovaných.

Obžalovaní tým, že inému úmyselne ublížili na zdraví (obžalovaný Š. I. a C. R. inému úmyselne spôsobili
ťažkú ujmu na zdraví) a dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného, naplnili všetky zákonom stanovené znaky vyššie uvedených prečinov resp. zločinu.

Závažnosť konania obžalovaných spočíva v tom, že úmyselným konaním narušili záujmy spoločnosti na
ochrane života a zdravia občanov a ochrany zásad občianskeho spolunažívania.

Obžalovaný Š. I. st. je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, vedie usporiadaný rodinný život,

na verejnosti má slušné vystupovanie a v obci požíva dobrú povesť. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Pracuje ako obrábač kovov.

Obžalovaný C. R. je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, má slušné vystupovanie a požíva
dobrú povesť. T.č. nikde nepracuje. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Obžalovaný ml.Š. I. je študentom Strednej odbornej školy v Rožňave, ktorá ho hodnotí ako žiaka s
komplikovanou povahou a nízkou snahou vzdelávať sa. Zaznamenáva viaceré problémy súvisiace s
nedodržiavaním školského poriadku, dochádzkou a prospechom.V mieste trvalého bydliska je inak hodnotený kladne. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vo
svojej podrobnej správe uvádza o.i., že menovaný je vedený v registri sociálnej kurately už od roku 2008
z dôvodu rodinných sporov, priestupkov, najmä s rodinou poškodených. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Obžalovaný Š. R., nar. XX.XX.XXXX, je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, má slušné
vystupovanie a požíva dobrú povesť, t.č. nikde nepracuje. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný,
rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 15.10.2004, kedy mu bol pre trestný čin podľa § 247 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu

na skúšobnú dobu do 28.10.2005. V skúšobnej dobe sa osvedčil.

Obžalovaný Š. R., nar. XX.XX.XXXX, je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, t.č. nikde
nepracuje. Doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa
31.03.2014, ktorým mu bol pre prečin podľa § 194 ods. 1,2 písm. a,b,c) Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16

mesiacov.

Obžalovaný O. R. v mieste trvalého bydliska požíva dobrú povesť, t.č. nikde nepracuje. Doposiaľ bol 2-
krát súdne trestaný, naposledy rozhodnutím tunajšieho súdu z 27.09.2002, kedy bolo upustené v konaní
o trestnom čine podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona od uloženia ďalšieho trestu.

Obžalovaný G. D. je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, správa sa slušne a má dobrú povesť,
t.č. nikde nepracuje. Doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu
zo dňa 24.11.2005, kedy mu bol pre trestný čin podľa § 247 ods. 2 písm. d) ods. 3 písm. a) Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2

rokov. V skúšobnej dobe sa osvedčil.

Obecný úrad Henckovce vo svojej správe zo dňa 28.05.2013 potvrdil dlhotrvajúce spory medzi rodinami
obžalovaných a poškodených.

Súd neskúmal bližšie okolnosti poškodenia motorových vozidiel obžalovaných a nevyslovil záver o
okolnostiach, za ktorých došlo k ich poškodeniu, jednak z dôvodu, že táto skutočnosť nie je predmetom
skutku a tiež z dôvodu nejasností, za ktorých k tomuto poškodeniu malo dôjsť a nedostatku dôkazov o
stave týchto vozidiel pred skutkom.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestov súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods.
2 Trestného zákona, ďalej podľa § 97 a § 117 ods. 1 Trestného zákona u obžalovaného ml.Š. I. a v
neposlednej miere aj podľa ustanovenia § 39 ods. 1 u obžalovaných Š. I. a C. R..

Obžalovaní Š. I. a C. R.L. sú okrem iného stíhaní pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

Trestného zákona, ktorý umožňuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom (v tomto prípade pod
4 roky).

Podľa§39ods.3písm.e)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona

dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov.

Súd pri rozhodovaní o treste u obžalovaných Š. I. a C. R. dospel k záveru, že sú dané také okolnosti
prípadu, ktoré vo svojom znení upravuje ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Obaja obžalovaní
vedú riadny život, obžalovaný Š. I. riadne pracuje, obaja požívajú dobrú povesť a doposiaľ neboli

súdne trestaní. Súd v priebehu dokazovania mal poznatky o prejednávaných priestupkoch, ktoré vznikli
medzi oboma vyššie uvedenými rodinami. Rodina I. a R. bola v priebehu roku 2013 prejednávaná v 4
prípadoch za priestupky, avšak rodina F. celkovo v 10-tich prípadoch. Rodina poškodených požíva v obci
len priemernú povesť, bežné sú agresívne sklony jednotlivých členov rodiny, požívanie alkoholickýchnápojov a vyvolávanie konfliktov. Aj v konkrétnom prípade, ako to vyplýva z viacerých dôkazov boli
v podnapilom stave, čo mohlo vyhrotiť vzniknutú situáciu a v konečnom dôsledku viesť k fyzickému
napadnutiu. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne podľa názoru súdu predstavujú také konkrétne

okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. I keď výsledky
dokazovania svedčia o tom, že najzávažnejšie poranenia spôsobili práve obžalovaní Š. I. a C. R., súd
má za to, že uloženie trestu odňatia slobody, čo i len na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby (4 roky nepodmienečne) by bolo
v danom prípade vzhľadom na tieto okolnosti prípadu neprimerane prísne. Preto súd mimoriadne znížil

trestyuobochmenovanýchpoddolnúhranicuzákonomstanovenejtrestnejsadzbyaobomuložilúhrnné
tresty odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s tým, že výkon týchto trestov bol podmienečne odložený
na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.

Obžalovaný Š. R. bol odsúdený trestným rozkazom zo dňa 31.03.2014 pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a,b,c) Trestného zákona (spoločne s ďalšími štyrmi páchateľmi sa

dopustil útoku na poškodeného C. F.), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol
účinky vyhlásenia dňa 08.04.2014 a právoplatným sa stal dňa 17.04.2014. Keďže teraz posudzované
prečinyspáchalpredtým,nežbolvyhlásenývtejtotrestnejveciodsudzujúcitrestnýrozkaz,bolopotrebné
uložiť súhrnný trest. Preto súd zrušil výrok o treste citovaného trestného rozkazu a uložil menovanému

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú
dobu 30 mesiacov.

Ostatným obžalovaným súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu, mieru ich zavinenia, hodnotenia
a doterajší život, boli uložené diferencované tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich

výkonov na primerané skúšobné doby.

Pri rozhodovaní o výmere konkrétnych trestov súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ktoré súd zistil.

Jednotliví poškodení ako aj Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava si uplatnili riadne nároky na
náhradu spôsobenej škody a na náhradu vynaložených liečebných nákladov. U poškodených súd priznal
náhrady z titulu bolestného tak, ako to bolo vyčíslené v znaleckom posudku a Dôvere zdravotnej
poisťovni a.s. náhradu vynaložených liečebných nákladov vo vzťahu k jednotlivým poškodeným podľa
vyčíslenia. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatnených nárokov (úroky z omeškania a podobne) súd odkázal

poškodených na občianske súdne konanie, a to práve vzhľadom na určitú mieru spoluzavinenia,
vzhľadom na ich správanie, provokatívne vystupovanie, dlhodobé negatívne vzťahy, ktoré jednak
vznikali ich zavinením a jednak udržiavali dlhšiu dobu, čo mohlo viesť k vzniku predmetného konfliktu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde

Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku v 10 vyhotoveniach. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie
má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.