Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/358/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812211158
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8812211158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073 v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Účastníkom konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady majetkovej škody vo výške 943,81 eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 188,76 eur.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie

podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený subjekt (veriteľ zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom je L. W., nar. XX.XX.XXXX) navrhol písomným podaním
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o
úvere. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
Okresnému súdu Vranov nad Topľou a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k

zákonnému založeniu povinnosti zaoberať sa touto žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej
dobe. Podľa navrhovateľa v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
tejto žiadosti, ak exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 1.7.2011, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehote (omeškanie viac ako 273 dní), a to napriek tomu, že

prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
na posúdenie a rozhodnutie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučný súd vykonaním postupu podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
EP) spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných
podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej

zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na
ustanovení § 44 ods. 2 EP, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanieexekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a
teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov
a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci v právnom vzťahu medzi navrhovateľom
ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere.
Existujetotižprávnerelevantnýexekučnýtitul-rozsudokrozhodcovskéhosúdu,ktorýniejemožnézrušiť

pre uplynutie lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, avšak tento je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a súčasne nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a
požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, na ktorú súd prihliada ex
offo. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú škodu predstavuje náhrada istiny s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného

zmluvou o úvere, v dôsledku čoho nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva

navrhovateľa. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa,
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ zdôraznil,
že v prípade včasného rozhodnutia exekučného súdu mohol efektívne a účinne uskutočniť rad
iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože by
vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Nezákonným zásahom boli u navrhovateľa,

resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov vyvolané pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, tiež bol spôsobený
zánik plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu
vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil navrhovateľ požiadavkou na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Navrhovateľ si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie

veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 188,76
eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Navrhovateľ tiež uviedol, že v zmysle zákonného
postupu písomne požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., odporca na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 9C/260/2012-7 zo dňa 8.10.2012 spojil veci vedené
pod sp. zn. 9C 260/2012, 9C 261/2012, 9C 262/2012, 9C 263/2012, 9C 264/2012, 9C 265/2012, 9C
266/2012, 9C 267/2012, 9C 268/2012, 9C 269/2012, 9C 270/2012 a 9C 271/2012 na spoločné konanie
s tým, že tieto veci sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 9C 260/2012.

Uznesením sp. zn. 8NcC 44/2012 zo dňa 18.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného
súdu Vranov nad Topľou z prejednávania a rozhodovania vo veci a vec prikázal tunajšiemu súdu.Uznesením č.k. 6C/358/2012-38 zo dňa 29.10.2013 tunajší súd vylúčil z konania sp. zn. 6C/358/2012
veci spojené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/260/2012-7 zo dňa 8.10.2012 a
pôvodne vedené pod sp. zn. 9C 260/2012, 9C 261/2012, 9C 262/2012, 9C 263/2012, 9C 264/2012,

9C 265/2012, 9C 266/2012, 9C 267/2012, 9C 268/2012, 9C 269/2012, 9C 270/2012 a 9C 271/2012 na
samostatné konanie.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, odporcovi doručil návrh na
začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že

uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 6.5.2013 s návrhom nesúhlasil. Konštatoval, že podanie
navrhovateľa je potrebné vyhodnotiť za zmätočné z dôvodu absentujúcich relevantných údajov a k
návrhu nepripojených relevantných dôkazov, na ktoré poukazoval. Navrhovateľ odkázal najmä na

exekučný spis, čím v skutočnosti preniesol dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno je na navrhovateľovi. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z návrhu
nie je zrejmé, z akého dôvodu sa domáha náhrady škody, či z dôvodu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu

nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ
neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Odporca tiež uviedol, že posudzovať prieťahy v
konaní má právomoc iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žiadosť navrhovateľa o informáciu o
stave konania nemožno podľa odporcu považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu
tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu ani neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na

zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej
sťažnosti.
Odporca poukázal na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé
žaloby vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona,

ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.
K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. splnené tri podmienky - 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho

úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené
súčasne.
K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003

Z.z. Odporca uviedol, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 60/2011-13 zo dňa
3.3.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a ďalších
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom

rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá. Ďalej uviedol, že lehota 15 dní na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia. Táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 - dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces

posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu.
K prieťahom v konaní odporca poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle
ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej

moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenie sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudsképráva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uviedol, že

navrhovateľ nepreukázal, že by v danej veci takýmto spôsobom bolo konštatované porušenie práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Odporca taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku).
K materiálnej škode odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.
Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vznik, ani výšku škody, ani nevymožiteľnosť
pohľadávky, ktorú pôvodne navrhoval vymôcť v exekučnom konaní, a to práve v dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdu. Odporca mal ďalej za to, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na udelenie

poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom,
navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul, napríklad podaním návrhu na začatie konania,
čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobe namieta. Navrhovateľ tiež
nepreukázal, že by mu súd v prípade podania novej žaloby týkajúcej sa nárokov zo zmluvy o úvere
priznal tieto nároky od dlžníkov v sume, v ktorej ich požaduje od odporcu a že jeho pohľadávka je

nevymožiteľná v dôsledku pochybenia exekučného súdu. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.
K nemajetkovej ujme uviedol, že navrhovateľ nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to,

že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 30Cdo 675/2011 odporca uviedol, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ nekonkretizoval, v čom
spočíval"zánikpodnikateľskýchaktivítapodnikateľskýchplánov"navrhovateľaaakosituácia"ovplyvnila

ďalšiepodnikateľsképostupynavrhovateľa".Rovnakopožadovanánáhradanemajetkovejujmyvovýške
20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou.
Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na praktiky navrhovateľa, ktoré sú verejnosťou,
špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov i napríklad Európskou komisiou vnímané
negatívne, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať rozhodovanie o návrhoch navrhovateľa, keďže v

prípade navrhovateľa nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa. Výšku
nemajetkovej ujmy je potrebné posudzovať podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z. z. po zohľadnení
osoby poškodeného, vnímania jeho doterajšieho pôsobenia, minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a
následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť.
Odporca tiež poukázal na to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,

boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.
Návrh navrhol tiež zamietnuť s odôvodnením, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej

súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi
vznikla škoda postupom exekučného súdu.

Hoci navrhovateľ zastúpený právnym zástupcom bol uznesením č.k. 6C/358/2012-19 zo dňa 27.3.2013,
ktoré prevzal dňa 8.4.2013, poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, okrem iného aj podľa

ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd ho výzvou zo dňa 3.9.2013, ktorú si prevzal dňa 5.9.2013, opakovane
vyzval, aby súdu oznámil spisové značky jednotlivých exekučných konaní, doplnil dátumy doručenia
ním uvádzaných podaní na súd a predložil ich fotokópie, predložil súdu fotokópiu rozhodnutia súdu,
od ktorého odvodzuje nezákonný úradný postup súdu, uviedol a preukázal, kedy sa dozvedel o vzniku
škody, preukázal výšku skutočnej škody a zaujal právne stanovisko k tvrdeniam uvádzaným vo vyjadrení

odporcu. Právny zástupca navrhovateľa na výzvu súdu nereagoval.

Pojednávania nariadeného na deň 11.9.2014 sa účastníci konania nezúčastnili Súd postupom podľa §
101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa.Právny zástupca navrhovateľa mailovým podaním doručeným súdu dňa 10.9.2014 ospravedlnil svoju
neúčasťnapojednávanízdôvodukolízietermínovpojednávaní,pričomtotopojednávaniežiadalodročiť.
Podotkol, že navrhovateľ vylúčil substitúciu. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania nepovažoval za dôvodnú a v
nej uvádzané dôvody na odročenie pojednávania za dôležité, ako má na mysli ustanovenie § 119 O.s.p.
(predvolanie na pojednávanie v tejto veci bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené 28.8.2014,
navrhovateľ mal teda dosť času na informovanie súdu o dôvodoch neúčasti na pojednávaní). Žiadosť o
odročenie pojednávania pritom neobsahuje deň, kedy sa právny zástupca navrhovateľa, resp. samotný

navrhovateľ, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, neboli k nemu pripojené žiadne
doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané, k uvedenému podaniu neboli pripojené žiadne
doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v danom podaní bol navrhovateľ a jeho právny zástupca
predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto právnej veci, neboli uvedené jednotlivé spisové značky
prejednávaných vecí na Okresnom súde Revúca a Okresnom súde Zvolen.
Ďalej súd poukazuje na to, že je všeobecne známe, že navrhovateľ zastúpený spoločnosťou Fridrich

Paľko,s.r.o.podalhromadnéžalobyprotiSlovenskejrepublikenasúdoch vcelej SR a z hľadiskapočtu
týchto podaní, ktoré dosahujú niekoľko tisíc žalôb je tvrdenie klienta o osobnej účasti splnomocneného
advokáta bez možnosti substitúcie šikanózne, vedúce k procesným obštrukciám a brániace vydaniu
meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska počtu podaných žalôb je skutočne nereálne, aby sa splnomocnený
advokát mohol osobne, bez možnosti substitúcie zúčastniť všetkých nariadených pojednávaní, ktoré sú

nariaďované denne na súdoch v rámci celého Slovenska.

Súd sa oboznámil s obsahom vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 22.4.2013, vyjadrenia
odporcu zo dňa 6.5.2013 a emailového podania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 10.9.2014 a
vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12Er/592/2010,

najmä žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie,
uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 12Er/592/2010-12 zo dňa 4.1.2011, uznesením č.k.
12Er 592/10-17 zo dňa 5.4.2011, oboznámil sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12Er/592/2010 sa
začalo dňa 19.5.2010, kedy navrhovateľ ako oprávnený doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, Exekútorský úrad Bratislava návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 24.6.2010 doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Vranov nad Topľou žiadosť o udelenie poverenia spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie a exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 16062/09 zo dňa 20.11.2009.
Okresný súd Vranov nad Topľou žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k.
12Er/592/2010-12 zo dňa 4.1.2011 zamietol. Okresný súd Vranov nad Topľou teda rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na 194. deň odo dňa jej doručenia súdu. Proti tomuto uzneseniu navrhovateľ
ako oprávnený nepodal odvolanie, preto nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2011. Následne Okresný súd

Vranov nad Topľou uznesením č.k. 12Er 592/10-17 zo dňa 5.4.2011 zastavil exekúciu.

Na základe uvedeného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 (teda v čase podania návrhu

na začatie konania), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (teda v čase podania
návrhu na začatie konania), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1zákona514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (teda v čase podania
návrhunazačatiekonania), akpríslušný orgán neuspokojí nárok na náhraduškodyalebojehočasťdo

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva

na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 12Er/592/2010.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie konania, súd konštatuje, že návrh

navrhovateľa na začatie konania má všetky náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p., z petitu -
navrhovaného výroku súdu je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, i keď súd súhlasí s argumentáciou
odporcu, že navrhovateľ by mal jasným spôsobom identifikovať exekučné konanie, v ktorom mu mala
byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že v namietanom exekučnom konaní bol účastníkom konania.

V prvom rade súd preskúmal odôvodnenosť odporcom vznesenej námietky premlčania a dospel k
záveru, že právo navrhovateľa domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
v tomto prípade nie je premlčané - v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 12Er/592/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa
24.6.2010, teda až po dni 23.04.2009, z ktorého vychádzal odporca ako hraničného dňa, nakoľko tento

predstavuje tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Vzmysle§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci len tvrdil, že

v každej veci podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne.
Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo strany navrhovateľa boli doručené dňa 23.4.2012. Návrh bol doručený súdu dňa 27.09.2012, t.j.
predčasne, pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
nároku na súde. Ak tak urobí skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje dôvod na zamietnutie
žaloby z dôvodu predčasnosti. Do podania návrhu na začatie konania na súd 6 mesačná lehota
neuplynula, preto súd návrh na začatie konania považoval za predčasne podaný.

Podľa právnej úpravy sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody má len ten, komu bolatakým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť pre
naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
splnené všeobecné podmienky, a to 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik

škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednostného
právneho vzťahu.

V predmetnej veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou v tom,

žeožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcierozhodoloneskorenesomeškanímviacako93
dní a súčasne v tom, že vykonal úradný postup preskúmania exekučného titulu bez splnenia zákonných
podmienok, teda v nezákonnom rozhodnutí súdu, ktorého výsledkom bola podľa jeho názoru prekážka
veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.
ZospisuOSVranovnadTopľousp.zn.12Er/592/2010vyplýva,žeexekučnémusúduboladňa24.6.2010
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej exekučný súd rozhodol na 194.

deň odo dňa jej doručenia uznesením č. k. 12Er/592/2010-12 zo dňa 4.1.2011 tak, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ nepodal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť na
prieťahy v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý ju preskúma vždy s
ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. I keď súd v

predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia škody postupuje podľa znenia zákona
č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, zastáva názor, že v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona, je
dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon
v ustanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a skúmaní zbytočných prieťahov v
konaní alebo iného zásahu vychádzať z vyššie uvedených záverov, pretože i samotná súdna prax v tejto

oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť vychádzať v takýchto konaniach o
náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy a pod. (viď znenie § 9 citovaného zákona účinného od 1.1.2013).
Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy v konaní,
resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti podľa

§ 415 Občianskeho zákonníka, keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na majetku.
I keď predmetom konania o nárokoch navrhovateľa je skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu
a s tým vzniknutej majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy, súd považuje za správne poukazovať
i na rozhodnutia Ústavného súdu SR, pretože v konaniach pred ústavným súdom, kde sa posudzuje
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa v podstate skúmajú a vyhodnocujú

tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné okolnosti prípadu, úkony súdu, úkony
účastníka konania, zložitosť veci a podobne. Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu
po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne
v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných
titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na udelenie poverenia

výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Naviac zo samotnej dikcie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, účinného ku dňu podania žiadosti o vydanie poverenia, vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok.

Navrhovateľ ďalej namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu z dôvodu, že tento nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom, v ktorom by správne interpretoval a
aplikoval ustanovenie § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z.. V tejto súvislosti dospel súd, že rozhodnutie,
ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, nebolo ani
nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ani sa nejednalo

o nezákonné rozhodnutie, ktorým by orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc v zmysle § 6
ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. Dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v predmetnom
exekučnom konaní bola totiž nezákonnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z dôvodu
neprijateľnej rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Skúmanímrozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale
len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, keď skúmal, či exekučný titul vydal oprávnený orgán.

Súd tak na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého
predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu, resp.
nezákonného rozhodnutia.
Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a dospel k záveru, že navrhovateľ ich v
konaní nepreukázal.
Súd mal za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné nahradiť iba skutočnú
škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný navrhovateľ preukázať. Navrhovateľ v konaní nepredložil,
ani neoznačil žiaden dôkaz, preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu vyčíslil vo výške istiny s
príslušenstvom, ktorá viac podľa neho nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Súd

má za to, že uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že exekučný titul vydala neoprávnená osoba/orgán, má za následok, že nie je
materiálna právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň zaniká prekážka rozsúdenej veci.
Nadobudnutím právoplatnosti napadnutého uznesenia pre oprávneného odpadá prekážka res iudicatae
na uplatnenie jeho práva na súde. Súd sa preto nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že

v dôsledku postupu exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku došlo k vytvoreniu
stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť istiny a mal za to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť
majetková škoda vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, keďže táto mohla byť opätovne priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Dôkazné bremeno
preukázať vznik a výšku skutočnej škody zaťažovalo navrhovateľa, ktorý však svoje dôkazné bremeno

neuniesol (nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz) a nepreukázal ani splnenie druhého predpokladu
zodpovednosti štátu za škodu v časti vzniku majetkovej ujmy.

Navrhovateľ sa tiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 Ústavy SR a práva na spravodlivý

súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je

možné túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej
ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich
dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach
pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu

škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom
platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania. Predpokladom
na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie
následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Navrhovateľ však svoje tvrdenia nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností jednotlivého prípadu.
Náhradu nemajetkovej ujmy však nemožno priznať iba na základe abstraktných tvrdení účastníka, ktoré
nie sú preukázané a konkretizované, napríklad minimálne špecifikovaním, aké podnikateľské postupy

a aktivity boli postupom súdu ovplyvnené. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z
istiny a príslušenstva nie je podložená nijakými reálnymi skutočnosťami, či odôvodnenými výpočtami. Pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. V predmetnom konaní však nedošlo k žiadnemu porušeniu
práv navrhovateľa, preto mu ani nevzniká nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zároveň

nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.
Súd má za to, že rozhodnutie súdu na 194. deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia nemohlo
spôsobiť navrhovateľovi neistotu alebo vznik akejkoľvek škody, či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc
od skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik skutočnej škody, ani nemajetkovej ujmy, jenepravdepodobné, že by za dobu omeškania s rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval navrhovateľ a v dôsledku toho vznikol
navrhovateľovi nárok na majetkovú škodu a na nemajetkovú ujmu.

Súd má tiež za to, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za
škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal ani vznik majetkovej škody, ani vznik nemajetkovej ujmy na
jeho strane, ani tú skutočnosť, že by zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní išlo
o nesprávny úradný postup spočívajúci v ním uvádzaných zbytočných prieťahoch alebo
nezákonné rozhodnutie súdu, pre ktoré neboli splnené procesné podmienky a napokon nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadnou
navrhovateľovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v

tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť odporcu
za náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Navrhovateľ tiež nepreukázal, kedy si v tejto konkrétnej veci uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom u odporcu, t.j. kedy konkrétne podal žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku a kedy dostal od odporcu odpoveď na túto žiadosť. Z uvedených

dôvodov súd návrh zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastník,ktorýmáúspechvo
veci, má právo na náhradu trov konania. Odporca ako úspešný účastník konania má právo na náhradu
trov konania a tento si aj náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil ich výšku a z obsahu spisu

nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli. Navrhovateľ ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu
trov konania v zmysle citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.