Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610214625
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7610214625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú A. L. nar. XX.X.R. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves a plnoletého T. L. nar. XR. bývajúceho v X. A. Q. na ulici M. č. XX zastúpeného matkou
B. L. nar. XX.XX.R. bývajúcou v X. A. Q. na ulici M. č. XX ako splnomocnenou zástupkyňou, detí rodičov:
B. L. nar. XX.XX.R. bývajúcej v X. A. Q. na ulici M. č. XX zastúpenej JUDr. Milanom Križalkovičom
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ulici Hviezdoslavovej č. 11 a U.
L. nar. XX.XX.R. bývajúcom v X. na ulici Š. č. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.11.2013 č.k. 15P/438/2010-163 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu za obdobie
od 1.10.2010 do 31.4.2011.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné
naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.9.2009 č.k. 4P 7/2009-41
od otca pre plnoletého T. z 50 € na 80 € mesačne a pre maloletú A. z 50 € na 60 € mesačne za obdobie
od 1.5.2012 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu plnoletému T.
a pre maloletú A. matke maloletej.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení dlžného výživného pre

plnoletého T. a pre maloletú A., trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre T. zo sumy 50 € na sumu 100
€ mesačne a pre maloletú A. zo sumy 50 € na sumu 70 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.6.2011 do budúcna. Dlžné výživné pre T. za obdobie od 1.6.2011
do 31.12.2011 350 € a od 1.1.2013 do 31.10.2013 500 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 30 € spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
z nich. Dlžné výživné pre maloletú A. za obdobie od 1.6.2011 do 31.12.2011 140 € a od 1.1.2013 do

31.10.2013 200 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod
následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti návrh matky
zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že v celom rozsahu návrh zamietne a žiadnemu z účastníkov náhradutrov konania neprizná. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil vzhľadom
na jeho možnosti prispievať na výživu maloletých detí. Vytkol konajúcemu súdu, že nevykonal dôkaz
výsluchom plnoletého T., a zvýšil výživné s odôvodnením, že jeho majetkové pomery a pomery jeho

terajšej manželky mu umožňujú platiť vyššie výživné od 1.6.2011 do 21.12.2011 a od 1.1.2013 doposiaľ.
Konštatoval, že bežné výživné spolu s dlžným výživným mesačne činí 220 €, čo je pre neho nemožné
uhrádzaťbezrizikaexekúcieatrestnéhostíhania.Poukázalnato,ževobdobíod1.6.2011do31.12.2011
bol zamestnaný s čistým priemerným mesačným príjmom 382,08 €, preto nie je možné, aby z tohto
príjmu platil výživné 170 € mesačne a zostal mu zostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie

vlastného bývania a ešte odôvodnených potrieb syna U. z terajšieho manželstva. Od 1.1.2013 doposiaľ
pracuje s čistým priemerným mesačným príjmom 506,20 €, pričom jeho príjem za toto obdobie súd
prvého stupňa nesprávne špecifikoval na 550 € a nevysporiadal sa s jeho nevyhnutnými výdavkami,
na ktoré v priebehu prvostupňového konania poukazoval. Po rozvode opustil domácnosť s bývalou
manželkou a zanechal jej zariadenie a 1-izbový byt, v ktorom s deťmi doposiaľ bývajú. Matka s deťmi
bytovú otázku riešiť nemusela, on však s terajšou manželkou musel riešiť bytovú otázku a na hypotéku

si zakúpili byt, v ktorom bývajú a spoločne ho splácajú. Pribudla mu z terajšieho manželstva vyživovacia
povinnosť k synovi U. a spoločne s manželkou zabezpečujú starostlivosť aj o jej syna T. M.. V dôsledku
exekúcie na výživné mu S. banka, v ktorej má hypotéku vyhlásila jednorázovú splatnosť úveru, celkom
48.788,46 Eur splatných do 3 dní od doručenia oznámenia o jednorázovej splatnosti, preto si musel
zapožičať sumu 7.380 €, ktorú banke jednorázovo vložil, a následne banka bola ochotná s ním uzavrieť

dohodu o splátkach splatného dlhu, celkove vo výške istiny 40.189,57 €, na ktorú mu bola určená
úroková sadzba 7,59 %, ktorá je podstatne vyššia ako pri hypotekárnom úvere. Výška anuitnej splátky
tak činí 328,95 €, ktorú musí uhradiť, pokiaľ nechce prísť o bývanie. Pričom už táto skutočnosť je
dôvodom na zníženie výživného a nie na zvýšenie. Uviedol, že úhradu za užívanie bytu platí mesačne
133,67 €, inkaso za elektrinu a televízor 34,64 €. Jeho manželka pracuje v trojtýždňových cykloch v H.

a jej mesačný činí 528 €, pričom má zvýšené náklady na cestovanie do H.. Má zvýšené výdavky so
zabezpečovaním odôvodnených potrieb spoločného syna U. a syna jeho terajšej manželky z jej prvého
manželstva T. M. a to na stravu 250 až 300 €, ošatenie 100 €, drogéria 40 €, školské potreby pre T. 15
€, telefóny 40 €, ktoré uhrádza manželka v H., zemný plyn 7 €, komunálny odpad 4,66 €, splátku Prvej
stavebnej sporiteľni 23,24 €, poistné Allianz 29,90 €, stravné pre T. 20,90 €, pričom tieto náklady, napriek

tomu,žesúdudokladoval,súdichnezohľadnil.Poukázalnato,žepredpisnaúhradynákladovspojených
s užívaním bytu majú nastavený čo najnižšie, pre nedoplatok voči bytovému družstvu za rok 2012 vo
výške 693,61 €, aktuálne činí dlh na úhradách spojených s užívaním bytu 587,55 € ku dňu 30.9.2013.
Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku na strane 3 odsek 3, pretože v období od septembra 2011 do
marca 2012 nebol v zahraničí, ale pracoval v spoločnosti Man Power Slovensko s.r.o. a dosahoval čistú

mzdu 382,08 €. V súčasnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach v dôsledku ťažkej ekonomickej
situácie, aby prispieval na výživu plnoletého syna T. a maloletej A. zvýšeným výživným, pretože pre neho
by to znamenalo reálnu hrozbu exekúcie a stratu bývania pre jeho terajšiu rodinu, najmä s prihliadnutím
na to, že v minulosti, keď sa chcel stretnúť s maloletými deťmi, jeho bývalá manželka volala pravidelne
počas styku príslušníkov Policajného zboru SR, a preto dňa 5.6.2013 podal návrh na zverenie maloletej

A. do striedavej osobnej starostlivosti.

Plnoletý T., matka, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1, 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výroku o zamietnutí návrhu za obdobie od 1.10.2010 do 31.5.2011

dospel k záveru, že súd prvého stupňa za toto obdobie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu za toto obdobie,svoje rozhodnutie v tejto časti náležite odôvodnil a s týmto odôvodnením sa odvolací súd v celom
rozsahustotožňuje,nakoľkosúdprvéhostupňavykonalvšetkydôkazyvýznamnéprerozhodnutiezatoto
obdobie, porovnal pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými

pomermi a dospel k správnemu právnemu záveru, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov
za toto obdobie na zvýšenie výživného nakoľko napriek tomu, že odôvodnené potreby navrhovateľa
a mal. A. sa od predchádzajúcej úpravy zvýšili, ale otec v tomto období bol nezamestnaný tak, ako v
čase posledného určovania výživného, preto jeho schopnosti a možnosti prispievať zvýšené výživné boli
značne obmedzené, preto v tejto časti za obdobie od 1.10.2010 do 31.5.2011 podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s
jeho odôvodnením.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného od 1.6.2011 do budúcnosti dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré

však nesprávne aplikoval, keď konštatoval, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného od 1.6.2011 do
budúcnosti na 100 € mesačne pre plnoletého T. a 70 € mesačne pre maloletú A. je primerané
zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav za toto obdobie, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, avšak tieto
nesprávne vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a s

jeho závermi sa odvolací súd nestotožňuje, pretože do 31.5.2012 otec nedosahoval čistý priemerný
mesačný príjem vyšší ako 382,08 € a okrem plnoletého T. a maloletej A. má ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému U.A. pochádzajúcemu z jeho terajšieho manželstva. Odvolací súd poukazuje
na tú významnú skutočnosť, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie
výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré

boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa

použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v danom prípade ide o ust. § 62 ods.
1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o zvýšení
výživného dospel k záveru, že k podstatným a trvalým zmenám pomerov na strane otca došlo až od
1.5.2012, kedy dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 494,78 € a následne od 1.10.2013 502,80 €,

preto s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť a najmä zohľadnených zvýšených odôvodnených
potrieb plnoletého T. považoval za primerané zvýšenie výživného od 1.5.2012 do budúcnosti na 80 €
mesačne a pre maloletú A. od 1.5.2012 do budúcnosti na 60 € mesačne a v prevyšujúcom rozsahu
návrh na zvýšenie výživného zamietol. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca ohľadne nemožnosti
platenia zvýšeného výživného v dôsledku splácania hypotéky odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods.

1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto ani odvolací súd ich nemohol zohľadniť.
Vzhľadom na to, že v priebehu odvolacieho konania T. dosiahol plnoletosť, preto odvolací súd zaviazal
otca zvýšené výživné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu už plnoletému T., pretože dosiahnutím

plnoletosti nadobúda v plnom rozsahu práva a povinnosti a zaniká plnomocenstvo zákonného zástupcu,
ako aj kolízneho opatrovníka, teda je oprávnený preberať, prípadne vymáhať bežné, ako aj dlžné
výživné samostatne, to znamená, že odporca je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť priamo
navrhovateľovi.

V dôsledku zmeny rozhodnutia o zvýšení výživného odvolací súd zrušil výroky rozsudku súdu

prvého stupňa o dlžnom výživnom pre plnoletého T. a maloletú A. a v súvisiacom výroku o trovách
konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p., nakoľko na zistenie, čím otec prispel na výživu
plnoletého T. a maloletej A. v rozhodnom období je potrebné vykonať dokazovanie a rozhodnutím
odvolacieho súdu na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhaťsa preskúmavania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil
princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie za účelom zistenia a vyčíslenia

dlžného výživného pre plnoletého T. a zvlášť určenie a vyčíslenie dlžného výživného pre maloletú A. za
obdobie od 1.5.2012 do budúcnosti, konkrétne presne zistiť, čím otec v rozhodnom období prispel na
výživu plnoletého T. a maloletej A., či už finančne alebo naturálnou formou. V novom rozhodnutí súd
prvého stupňa rozhodne aj o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom vzhľadom na osobné a majetkové
pomery účastníkov konania, výšku dlhu a dĺžku rozhodovania o návrhu, ktoré bude potrebné vzhľadom

na plnoletosť T. zaviazať otca prispievať plnoletému T. a pre maloletú A. do rúk matky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.