Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 18, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200664
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 444 - PI zo dňa 27.03.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 444 - PI zo dňa 27.03.2014.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. Z. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 444 - PI zo dňa 27.03.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
platnom znení, zamietol návrh na vklad záložného práva podaného dňa 27.02.2014, ktorého prílohou je
Zmluva o zriadení záložného práva č. 026/2014-Šte uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenou Ľubomírom Balogom - konateľom spoločnosti
a U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, zastúpeným na základe dohody o splnomocnení: ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení
predsedom združenia A. O..

Predmetom záložnej zmluvy bola stavba - rodinný dom, s. č. XX na parcele číslo XX nachádzajúci sa v

katastrálnom území N., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX v podiele X/X-ina.

Odporca v odôvodení napadnutého rozhodnutia uviedol, že ako vyplýva z článku II. záložnej zmluvy,
tieto nehnuteľnosti v presne vymedzenom podiele majú slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 26.01.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000 eur spolu s jej bližšie neoznačeným príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do

zaplatenia. Poukázal na to, že záložnú zmluvu uzatvoril za záložcu na základe dohody o splnomocnení:
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpenípredsedom združenia A. O.. Konštatoval, že na základe dohody o splnomocnení podľa bodu 3. sa
splnomocniteľ sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol
využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára

túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Ďalej citoval ustanovenie § 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37

ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej
len „katastrálny zákon).

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že neplatnosť právneho úkonu vidí
správny orgán v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Ladislavom
Kalom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je napísaná vo forme

predtlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ -
účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Podľa úradne overenej fotokópie dohody o
splnomocnení zo dňa 27.01.2012 je zrejmé, že ide o predtlač, ktorá v rámci predtlače obsahuje údaje
o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., a združení ProHelp ako splnomocnenca záložcu, a preto
sa táto skutočnosť javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu práv, záujmov splnomocniteľa zo

strany splnomocnenca a spôsobuje to pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca,
nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ako vyplýva je osobou, ktorá má obhajovať
najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Konštatoval, že vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola
obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne

by hájil jeho záujmy. Poukázal na to, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo
je s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 OZ neprípustné. Ďalej uviedol, že z obsahu dohody o
splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi
právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody obhajovať práva
veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej konštatoval, že rozpor záujmov medzi
splnomocniteľom Ladislavom Kalom ako záložcom a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci je zrejmý aj z toho, že samotná záložná zmluva bola uzatvorená a za záložcu
jeho zástupcom podpísaná až 07.02.2014, vyše trinásť mesiacov po uzatvorení zmluvy o úvere a
predmetnej dohody o splnomocnení. Uviedol, že je zrejmé, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo až

po tom, čo si záložca ako dlžník z úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, z čoho
vyplýva, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení A. O. predsedom združenia
ako zástupcom záložcu, uzatvoril za záložcu záložnú zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného
veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa. Odporca ďalej
uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo

malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny
úveru v sume 1 000,00 eur, spolu s jej bližšie neoznačeným príslušenstvom, bližšie neoznačených
úrokov z omeškania, bližšie neoznačených poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných bližšie
neoznačených pokút vyplývajúcich podmienok od omeškania až do zaplatenia; pričom v danom prípade
sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá

sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv povinného čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto
je záložná zmluvy v zmysle ust. § 39 OZ neplatný právny úkon. Odporca konštatoval, že pre vyššie
uvedený označený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom U. G. a zástupcom ProHelp - združenie
občianskoprávnejpomoci(§22ods.2OZ),zdôvoduneurčitostiprávnehoúkonudohodyosplnomocnení

(§ 37 ods. 1 OZ), čím sa výrazne zasahuje do práv povinného - záložcu, čo je v rozpore s dobrými mravmi
(§ 39 OZ) je záložná zmluva neplatný právny úkon, a preto návrh na vklad záložného práva zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 25.04.2014, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom
žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladuzáložného práva. Citoval ustanovenie § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a vyslovil názor, že Dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o

zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp
- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve

alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu

veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav
veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy

katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení

argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal

ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je

teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených

a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí
reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda

o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.
Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa
v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený
neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno

konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom Správy
katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Vyslovil názor, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal za

to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými
mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s
dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne
je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, uviedol,
že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a

ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú, a
ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere.
Ďalej poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred
ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého
obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, tzv. absolútnym

obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred
aplikáciu Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán
situáciutaktokomplexneposúdilavtomtosmerespoľahlivozistilskutkovýstav.Považovalzalogické,že
s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi
tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť,

akávýškaúrokovbolapožadovanáobdobnýmipodnikateľskýmisubjektmivprípadezmlúvokrátkodobej
pôžičke a úvere v určitom období. Ďalej uviedol, že hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25 %
za každý deň z omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom
v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné. V tomto
smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa 21.12.2004, rozsudok NS SR sp. zn.

2Obdo/26/2004 zo dňa 22.09.2005, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/28/2004 zo dňa 22.09.2005. Ďalej
uviedol, že zmluvná pokuta (analogický úrok z omeškania) vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33Odo/588/2003). Bol taktiež
toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná

účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením povinnosti.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ

uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 18.07.2014 navrhovateľ, odporca, ani účastník, neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2014 oznámil
navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho
neprítomnosti. Odporca ani účastník konania, svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd v súlade s § 250g
ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov

konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1 000 eur
a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových

nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžník zároveňdohodouosplnomocnenízodňa27.01.2012splnomocnilProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,
so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej

zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom U. G. ako splnomocniteľom dňa 26.01.2012 a A.
O., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 27.01.2012.

Dňa 07.02.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 026/2014-ŠTE medzi

navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení

vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi

dlžníkom U. G. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny

úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení

uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná

do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú

zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle

Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve

o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti

vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva.Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,

že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.