Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200878
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu H. T., bytom Q. X, V.,
podnikajúceho pod obchodným menom H. T. - BOBBY, s miestnom podnikania Q. X, V., IČO: 41508 131,
zastúpenéhoJUDr.DaliboromTverďákom,advokátom,sosídlomKrmanova1,Košice,protižalovanému
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1031639/2012/BK zo dňa 8.4.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.06.2013, osobne podanom na Krajskom súde v Košiciach dňa
17.06.2013, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1031639/2012/BK zo
dňa 08.04.2013, prípadne aj rozhodnutia Colného úradu Košice č. 30/9005631/1/937839/2012 zo dňa
16.04.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Rozhodnutím Colného úradu Košice ako správneho orgánu prvého stupňa č.

30/9005631/1/937839/2012 zo dňa 16.04.2012, Colný úrad Košice uznal fyzickú osobu - podnikateľa H.
T., Q. X, XXX XX V., IČO: 41 508 131, DIČ: 102 580 5506 (ďalej len „daňový subjekt“) zodpovedným zo
správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., ktorého sa daňový subjekt dopustil
tým, že nevedel v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia
liehu v spotrebiteľských baleniach s obchodným názvom (v rozhodnutí presne vyšpecifikovanom) u neho
zisteného, ktorý sa u neho nachádza alebo sa u neho nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladal s

liehom ako vlastným, a preto Colný úrad Košice podľa ust. § 70 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011
Z. z. uložil daňovému subjektu za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z.
pokutu vo výške 1 659 eur, ktorú je daňový subjekt povinný zaplatiť podľa § 30 ods. 6 zákona č. 511/1992
Zb. do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet colného úradu, ktorý je
vedenývŠtátnejpokladnici,Radlinského32,81005 Bratislava15,č.ú.XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX,
variabilný symbol: 3491200005, špecifický symbol: (DIČ daňového subjektu).

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že colný úrad vykonal dňa

18.11.2007 v rámci daňového dozoru miestne zisťovanie u fyzickej osoby - podnikateľa K.. Y. Y., Č.
X, XXX XX V., IČO: 10 786 473, v prevádzkach hostinec Čermeľ, Čermeľská cesta 1, Košice a Lola
bar, Hlinková 27, 040 01 Košice. Počas miestneho zisťovania v prevádzke hostinec Čermeľ, o ktorombola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 18.11.2007 sa v chladiacej vitríne za predajným
pultom a v skrinke pod predajným regálom za predajným pultom nachádzali spotrebiteľské balenia liehu
(ďalej len „SBL“) s obchodným názvom, ktoré colný úrad špecifikoval. Dňa 22.11.2007 sa dostavil na

colný úrad K.. Y. Y. a predložil doklady o nadobudnutí zabezpečených SBL - faktúru č. 20070107 zo
dňa 15.11.2007, dodací list č. 20070107 zo dňa 15.11.2007, príjmový pokladničný doklad č. 107/2007
vystavené daňovým subjektom.

Dňa 16.12.2007 vykonal colný úrad v rámci daňového dozoru miestne zisťovanie u fyzickej osoby
oprávnenejnapodnikanieK.L.,T.X,V.,IČO:40186091vprevádzkePohostinstvouKozla,Stokrásková

17, Košice, spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní zn. 79551/2007-5691 zo dňa 16.12.2007. V tejto
prevádzke sa v čase kontroly nachádzali SBL presne colným úradom špecifikované, ku ktorým počas
miestneho zisťovania prítomná osoba nevedela preukázať ich pôvod a spôsob nadobudnutia. K. L. dňa
10.1.2008 predložila správcovi dane faktúru č. 20070111 zo dňa 26.11.2007 a dodací list č. 20070111
zo dňa 26.11.2007, ktoré boli vystavené daňovým subjektom.

Colný úrad dňa 16.12.2007 vykonal zisťovanie aj v prevádzke pohostinstvo RERO, Trieda SNP 22, 040

01 Košice, pričom počas kontroly sa v prevádzke nachádzali SBL colným úradom presne špecifikované,
tak ako je to uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní zn. 79548/2007-5691 zo dňa 16.12.2007. Pretože
počas miestneho zisťovania osoba prítomná pri miestnom zisťovaní nevedela preukázať nadobudnutie
uvedených SBL v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z., rozhodnutím zo dňa 16.12.2007, colný úrad
SBL zabezpečil. Splnomocnený zástupca spoločnosti RERO s.r.o. M. R. predložila dňa 21.12.2007

colnému úradu daňové doklady, ktorým preukázal, že uvedené SBL zakúpil od daňového subjektu. M.
R. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.12.2007 uviedla, že zabezpečené SBL boli určené na
predaj konečnému spotrebiteľovi, tovar do uvedenej prevádzky dodáva pán T. osobne, ktorý náhodne
prišiel a oslovil ich s ponukou na dodanie uvedeného sortimentu SBL.

Dňa 25.12.2007 vykonal colný úrad miestne zisťovanie u právnickej osoby Chanel K, s.r.o., Nemcovej

28, Košice, IČO: 36 595 667, v dvoch prevádzkach - Bar Pavúk a Promile Pub. Počas kontroly
zameranej na označenie SBL kontrolnou známkou sa v prevádzke Bar Pavúk v sklade a predajných
priestoroch uvedenej prevádzky nachádzali SBL, colným úradom presne špecifikované. Následne colný
úrad vykonal miestne zisťovanie aj v prevádzke Promile Pub, kde sa nachádzali SBL, ktoré colný úrad
taktiež presne špecifikoval. Konateľ spoločnosti H. V., ktorý bol prítomný počas obidvoch miestnych

zisťovaní,včasemiestnychzisťovanínevedelpreukázaťpôvodaspôsobnadobudnutiauvedenýchSBL,
a preto colný úrad rozhodnutím zo dňa 26.12.2007 zabezpečil SBL. Colnému úradu boli predložené
daňové doklady zo dňa 19.01.2007, vystavené daňovým subjektom, ktorými bol preukázaný spôsob
nadobudnutia uvedených SBL v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z., čo do množstva a ceny.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že dňa 02.10.2008 sa na colný

úrad dostavil daňový subjekt vo veci podania vysvetlenia k nákupu a následnému predaju SBL. Daňový
subjekt v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 02.10.2008 uviedol, že predmetné SBL získal od
neznámej osoby, ktorá vystupovala ako zamestnanec M. Š. - NOBA - SMOKER, IČO: 32 286 066,
Kasárenská 345/91105, Trenčín, ktorá mu ako doklad o predaji vystavila pokladničné doklady zo dňa
08.10.2007 z elektronickej registračnej pokladne za nákup SBL. Po telefonickom kontakte si u neho

objednal určité množstvo SBL, následne sa stretli pred veľkoskladom Spirits, kde si SBL prevzal z jeho
motorového vozidla do svojho, vyplatil mu peniaze na mieste a on mu vystavil pokladničné daňové
doklady z registračnej pokladnice.

Colný úrad listom zo dňa 24.03.2009 dožiadal Colný úrad Trenčín o vykonanie miestneho zisťovania
u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie M. Š. - NOBA - SMOKER, ktorá mala predať daňovému

subjektu na základe predložených dokladov uvedené SBL. V odpovedi na dožiadanie zo dňa 15.04.2009
ColnéhoúraduTrenčínsauvádza,žemiestnymzisťovanímusubjektuM.Š.,preverilpožadovanéfaktúry
a doklady z registračnej pokladnice. Daňový subjekt Tibor Štefánik sa pri miestnom zisťovaní písomne
vyjadril k predloženým faktúram, pričom uviedol, že uvedené faktúry neboli ním vystavené, pretože
vo svojej účtovnej evidencii neeviduje uvedené čísla faktúr, forma predložených faktúr nezodpovedá

faktúram, ktoré vystavuje. V údajoch o dodávateľovi na uvedených faktúrach je uvedené zlé číslo účtu,nesúhlasí tvar pečiatky, nesúhlasí číslo zo živnostenského registra a podpis na faktúre nezodpovedá
podpisu pracovníka daňového subjektu M. Š., navyše daňový subjekt nie je evidovaný v databáze
daňového subjektu M. Š. ako odberateľ. Uvedené písomné tvrdenia overil Colný úrad Trenčín kontrolou

účtovnej evidencie, z ktorej zistil, že forma faktúr daňového subjektu M. Š. nezodpovedá forme
preverovaných faktúr, že daňový subjekt M. Š. má iné číslovanie faktúr a účtovníctvo si vedie v
elektronickej forme a uvedené čísla faktúr a dokladov z registračnej pokladnice v jeho účtovnej evidencii
neboli zistené.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že Colný úrad Žilina listom zo dňa

06.03.2007požiadalDaňovýúradDubnicanadVáhomopreverenieregistrácieelektronickejregistračnej
pokladnice, ktorou mali byť vystavené doklady predložené daňovým subjektom. Listom zo dňa
09.03.2007 Daňový úrad Dubnica nad Váhom oznámil Colnému úradu Žilina, že pod predmetným číslom
DKP 645 1020431973003 nie je registrovaná žiadna registračná pokladňa. Uviedol, že z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že daňový subjekt M. Š. poprel, že by doklady predložené daňovým
subjektom vystavil. Pretože daňový subjekt dostatočne nepreukázal spôsob a pôvod nadobudnutia

zabezpečených SBL, vzniklo u daňového subjektu podozrenie zo správneho deliktu podľa § 70 ods.
1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z.. Konštatoval, že u daňového subjektu bol spochybnený spôsob a
pôvod nadobudnutia SBL, ktoré daňový subjekt v rámci podnikateľskej činnosti predal fyzickým osobám
oprávneným na podnikanie K.. Y. Y. a K. L. a právnickým osobám RERO s.r.o. a Chanel K, s.r.o., a ktorý
sa u neho nachádzal v druhu a množstve tak, ako bol zistený a následne zabezpečený v prevádzkach

uvedených podnikateľských subjektov. Poukázal na to, že colný úrad listom zo dňa 24.01.2011 vyzval
daňový subjekt, aby sa vyjadril k podozreniu zo správneho deliktu. Colnému úradu bolo dňa 18.02.2011
doručenévyjadreniedaňovéhosubjektu,vktoromsaokreminéhouvádza,žezpredloženýchskutkových
okolností mu nie je zrejmé, či sa podozrenie vo vzťahu k jeho osobe týka nespôsobilosti preukázať
pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu. Logická spojka alebo vyjadruje alternatívu pravdivosti výroku

A/ alebo výroku B/ s tým, že pravdivosť výroku A/ zároveň vylučuje pravdivosť výroku B/ a naopak.

Daňový subjekt vo svojom vyjadrení uviedol, že Krajský súd v Košiciach v konaní pod sp. zn.
6S/11657/2012 skúma tie isté skutkové okolností (preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu),
ktoré sú dôvodom aj tohto konania týkajúceho sa podozrenia z porušenia daňových predpisov, keďže
súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ako po procesnej, tak aj po hmotnoprávnej

stránke. Poukázaním na skutočnosť, že v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané
právnym názorom súdu, daňový subjekt navrhol, aby colný úrad prerušil konanie o porušenie daňových
predpisov,aždoprávoplatnéhoskončeniasúdnehokonaniazdôvodu,žerozhodujúcapredbežnáotázka
je predmetom súdneho konania. Colný úrad vyhovel návrhu daňového subjektu a rozhodnutím zo dňa
27.06.2011 prerušil konanie o správnom delikte podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z..

Ďalej uviedol, že podaním odvolania daňového subjektu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 07.04.2011, ktorým zamietol žalobu daňového subjektu na preskúmanie rozhodnutia Colného
riaditeľstva SR zo dňa 09.04.2010, sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 3Sžf/29/2011 zo dňa 17.01.2012
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Colný úrad listom zo dňa 16.04.2012 oznámil daňovému

subjektu, že pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie o správnom delikte prerušilo a colný úrad v konaní
pokračuje.

Colný úrad po preskúmaní objektívne zisteného skutkového stavu veci, na základe výsledkov
dokazovania, k námietkam daňového subjektu uvedeným vo vyjadrení k podozreniu zo správneho
deliktu uviedol, že colný úrad začal dňa 15.03.2009 na podnet Colného riaditeľstva SR u daňového

subjektu v súlade s ustanovením § 15 a § 15b zákona č. 511/1992 Zb. opakovanú kontrolu na spotrebnú
daňzliehuzazdaňovacieobdobieod01.01.2006do31.12.2007,nazákladezistenianovýchskutočností
zakladajúcich vznik dôvodného podozrenia správcu dane, že daňový subjekt nevie preukázať pôvod
alebo spôsob nadobudnutia SBL v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z.. Konštatoval, že vykonaním
doplňujúcich úkonov dokazovania v rámci opakovanej daňovej kontroly (prevereniu účtovných dokladov

u daňového subjektu M. Š.) vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré colný úrad v spojení s dôkazmi
zadováženými v konaní hodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, na základe
čoho dospel colný úrad k záveru, uvedenému v protokole z daňovej kontroly zo dňa 15.07.2009.
Návrh daňového subjektu vykonať konfrontáciu s daňovým subjektom M. Š., colný úrad zvážil, pričoms prihliadnutím na § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. mal za to, že návrh daňového subjektu nie
je dostatočne opodstatnený, nie je zrejmý účel vykonania tohto dôkazu. Návrh daňového subjektu
o preverenie, či s daňovým subjektom M. Š. nie je vedené trestné stíhanie, predmetom ktorého by

bol skutok súvisiaci s SBL, colný úrad vyhodnotil ako nedôvodný a zavádzajúci, ktorý nesúvisí s
prejednávanou vecou. Konštatoval, že pre colný úrad je postačujúce, že daňový subjekt M. Š. bol
evidovaný ako držiteľ povolenia na predaj liehu v daňovom voľnom obehu a počas platnosti povolenia
na predaj spĺňal podmienky držiteľa povolenia na predaj.

K návrhu daňového subjektu o preverenie výrobcu a tlačiareň, kontrolnej známky, za účelom zistenia,

ktorý daňový subjekt vyrobil, spracoval, skladoval, prijímal a odosielal lieh v zmysle zákona o spotrebnej
dani z liehu výrobcu, colný úrad uviedol, že sú mu známe údaje o výrobcovi SBL, ako aj o tlačiarni
kontrolných známok, avšak sporným je spôsob uvedenia SBL do daňového voľného obehu a zaplatenie
spotrebnej dane, keďže daňový subjekt nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia SBL v súlade
so zákonom č. 530/2011 Z. z., ktoré sa u neho nachádzali. Poukázal na to, že daňový subjekt nepredložil
žiadne dôkazy o tom, že by SBL nadobudol od iného subjektu ako daňový subjekt M. Š., a preto colnému

úradu nie je zrejmé, u akého subjektu má colný úrad vykonať všetky navrhované zistenia.

Vychádzajúc z uvedeného, colný úrad konštatoval, že na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a v súlade so základnými zásadami daňového konania, daňový subjekt nepreukázal pôvod alebo spôsob
nadobudnutia liehu od predmetného dodávateľa SBL - daňového subjektu M. Š..

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol, aby prvostupňový orgán

v plnom rozsahu vyhovel tomuto odvolaniu a podľa § 47 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom
do 31.12.2011 zrušil rozhodnutie Colného úradu Košice. V prípade, ak prvostupňový orgán nevydá
rozhodnutie v rámci autoremedúry, navrhol, aby odvolací orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení účinnom do 31.12.2011 zrušil rozhodnutie Colného úradu Košice a vrátil vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa korešpondujú so
žalobnými námietkami a taktiež sú podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Colného
úradu Košice zn. 30/9005631/1937839/2012 zo dňa 16.04.2012 napadnuté odvolaním fyzickej osoby

- podnikateľa H. T., Q. X, XXX XX V., podnikajúcej pod obchodným menom H. T. - BOBBY, miesto
podnikania Hodonínska 2, 040 11 Košice, IČO: 41 508 131, DIČ: 102 580 5506 potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný detailne opísal celý priebeh konania pred správnym
orgánom prvého stupňa a k odvolacím námietkam proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
uviedol nasledovné:

K námietke žalobcu, v ktorej žiada prerušiť konanie z dôvodu predbežnej otázky ohľadne podanej
ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR, a to postupom a
rozhodnutím Krajského súdu Košice, ako aj postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, žalovaný
uviedol, že uvedená skutočnosť nie je dôvodom na prerušenie konania. Citoval ustanovenie § 61
ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 563/2009 Z. z. a uviedol, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009

Z. z., ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán,
je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť
úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Poukázal na to, že žalobca
dňa 05.04.2012 podal na Ústavný súd SR sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa
čl. 127 Ústavy SR, a to z dôvodu, že sa domnieva, že postupom a rozhodnutím Krajského súdu

Košice, ako aj postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, došlo k porušeniu jeho práv na súdnu
ochranu a na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na to, že v predmetom konaní riešia problematikupreukázania (nepreukázania) pôvodu a spôsob nadobudnutia liehu žalobcom v súlade so zákonom.
Takisto predmetom predchádzajúceho konania vo veci platobného výmeru Krajským súdom Košice
a neskôr Najvyšším súdom SR, bola opätovne skutočnosť, či žalobca preukázal alebo nepreukázal

v súlade so zákonom pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, a teda či bol v danom prípade dôvod na
vyrubenie dane a vydania predmetného platobného výmeru. Na rozdiel od toho však predmetom
konania pred ústavným súdom bola skutočnosť, či postupom súdov boli porušené práva žalobcu na
súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Na základe uvedených skutočností, žalovaný bol toho
názoru, že žalobcom podaná sťažnosť na Ústavný súd SR nie je dôvodom na prerušenie práve

prebiehajúceho odvolacieho konania z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Žalovaný
ďalej uviedol, že žalobcom podaná sťažnosť na Ústavný súd SR nie je dôvodom na prerušenie práve
prebiehajúceho odvolacieho konania ani z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia. Žalovaný nepovažoval danú skutočnosť - podanú sťažnosť ani za predbežnú
otázku, ale ani za inú skutočnosť, rozhodujúcu na vydanie rozhodnutia, a to práve z dôvodu, že Ústavný
súd SR nerozhoduje o tom, či žalobca vedel alebo nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia

liehu ale rieši skutočnosť, či konaním a postupom súdov v danej veci došlo k porušeniu práv žalobcu na
súdnu ochranu. Ďalej uviedol, že v danom prípade je zákonom fakultatívna možnosť pre odvolací orgán
rozhodnúť sa, či konanie preruší alebo nie.

K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že vo výroku napadnutého rozhodnutia, a tým v celom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je nesprávne identifikovaný daňový subjekt, ktorým bol uznaný zo spáchania

správneho deliktu, nakoľko alkoholický nápoj nebol zistený u daňového subjektu, ktorému sa ukladá
sankcia, ale tento bol zistený dňa 18.11.2007 u fyzickej osoby - podnikateľa Ing. Milan Mardzin, u
právnickej osoby RERO s.r.o. a u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie K. L. a právnickej osoby
ChanelKs.r.o.žalovanýuviedol,žepodľa§70ods.1písm.g/zákonač.530/2011Z.z.správnehodeliktu
sa dopustí právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom

pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo
ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladal s alkoholickým nápojom ako s
vlastným. Žalovaný poukázal na to, že u žalobcu bolo zistené, že sa u neho nachádzal lieh a že žalobca
ho následne uvedeným subjektom predal, čoho dôkazom sú predložené daňové doklady. Žalovaný
nepopieral, že alkoholický nápoj sa nachádzal u jednotlivých subjektov v čase miestnych zisťovaní, ale

súčasne bolo zistené, že predtým sa tento lieh nachádzal u žalobcu, ktorý ich týmto subjektom dodal -
teda s ním nakladal. Poukázal na to, že v prípade, ak by bola relevantná len skutočnosť zistenia liehu,
ďalšia časť vety, ktorá na ňu nadväzuje, a to, že lieh „sa u nej nachádza alebo nachádzal“ by nemala
význam. Samotné zistenie - poznatok len rozvíja ďalšiu časť zákonného ustanovenia „nachádzanie sa“
a manipulácia s tovarom, ktorá je zrejmá a žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu ide o špekuláciu.

K námietke žalobcu, v ktorej namieta, ako je možné že Colný úrad Žilina listom zo dňa 06.03.2007
požiadal Daňový úrad Dubnica nad Váhom o preverenie registrácie registračnej pokladne, ktorou mali
byť vystavené doklady predložené daňovým subjektom a že podľa žalobcu pri vykonaní opakovanej
daňovej kontroly, neexistovali žiadne nové skutočnosti, oproti skutočnostiam známym správcovi dane
do ukončenia riadnej daňovej kontroly, čím vlastne žalobca namieta nezákonnosť a neodôvodnenosť

vykonania opakovanej daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že podľa § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č.
511/1992 Zb. opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej
dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva
alebo colného riaditeľstva. Keďže účelom opakovanej kontroly je tiež zistenie, alebo preverenie základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, správca dane pri jej výkone

postupuje podľa všeobecných ustanovení o daňovej kontrole (§ 15b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. - na
opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15).

Ďalej uviedol, že colný úrad o výsledku zistení pri daňovej kontrole u žalobcu za zdaňovacie obdobie
01.01.2006 - 31.12.2007 vyhotovil protokol zo dňa 09.09.2008, ktorý bol so žalobcom prerokovaný
dňa 13.10.2008. Colnému úradu boli dňa 12.09.2008 doručené v prílohe listu zo dňa 08.09.2008 od

Colného úradu Žilina v rámci súčinnosti doklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou M. Š. - zápisnica
o miestnom zisťovaní zo dňa 11.04.2007, v ktorej sa uvádza, že M. Š. pri svojej podnikateľskej činnosti
nevyhotovuje daňové doklady z registračnej pokladnice a list zo dňa 09.03.2007 Daňového úradu
Dubnica nad Váhom, v ktorom sa uvádza, že na miestne a vecne príslušnom daňovom úrade nie jeregistrovaná žiadna pokladnica pod č. DKP 6451020431973003. Konštatoval, že uvedené skutočnosti
neboli colnému úradu známe v čase vykonávanej daňovej kontroly, ale stali sa dôvodom pre vykonanie
opakovanej daňovej kontroly.

K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že Úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov
zo dňa 05.08.2009, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia mu do dnešného dňa nebol doručený,
nemal možnosť sa s ním oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko, žalovaný uviedol, že úradný záznam
o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 34195/2009-5691 zo dňa 05.08.2009 bol žalobcovi
doručený dňa 10.08.2009, o čom svedčí doručenka so žalobcovým podpisom.

K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že predmetné zákonné ustanovenie upravuje dva spôsoby, na

základe ktorých vzniká zodpovednosť za správny delikt a to nespôsobilosť preukázať pôvod alebo
spôsob nadobudnutia liehu, že z napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, či vznik
zodpovednostizasprávnydeliktvovzťahukdaňovémusubjektusatýkanespôsobilostipreukázaťpôvod
alebo spôsob nadobudnutia liehu, a že rozhodnutie správneho orgánu musí vždy jasným a určitým
spôsobom definovať dôvod (prípadne dôvody) vzniku zodpovednosti daňového subjektu za správny

delikt, pričom v opačnom prípade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, na čo je súd v prípadnom súdnom konaní povinný prihliadať ex offo, žalovaný
uviedol, že žalobca v tomto prípade nepreukázal ani pôvod, ani spôsob nadobudnutia liehu, keďže
nepreukázal vierohodnými a nespochybniteľnými dôkazmi od koho nadobudol lieh - osobu dodávateľa,
ani právny titul nadobudnutia liehu v súlade so zákonom. Konštatoval, že pre naplnenie skutkovej

podstaty správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. je postačujúce, že žalobca
nevedel preukázať buď pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom, čo bolo v konaní
preukázané a z odôvodnenia rozhodnutia je dostatočne zjavné.

K námietke žalobcu, v ktorej žiada vykonať konfrontáciu s daňovým subjektom M. Š., keďže sú
zrejmé rozpory vo výpovediach daňových subjektov, a tieto nie je možné odstrániť inak, pričom

uvádza, že odôvodnenie colného úradu týkajúce sa toho, že tieto daňové subjekty neboli v priamom
vzájomnom kontakte neobstojí, keďže k tomuto záveru je možné sa dopracovať len na základe
vykonanej konfrontácie, v rámci ktorej sa jej účastníci vyjadria, či sa opoznávajú alebo nie, žalovaný
uviedol, že nevykonanie konfrontácie v tomto prípade by nemalo zásadný význam, pretože hlavnými
dôkazmi nie sú len skutočnosti zistené z výpovede žalobcu a M. Š., ale listinné dôkazy - účtovné doklady

a ich (ne)autenticita. Overenie pravdivosti listinných dôkazov sa nezakladá len na výpovedi subjektov,
keďže ich pravdivosť je možné overiť inými objektívnymi postupmi, čo aj bolo urobené, a preto tu nie
je žiaden rozpor, ktorý by mala konfrontácia odstrániť. Je irelevantné, či sa subjekty „opoznajú“, keďže
cieľom daňového konania nie je vzájomné zisťovanie totožnosti daňovými subjektmi. Poukázal na to, že
z výpovede žalobcu vôbec nevyplynulo, že by prišiel do osobného kontaktu (čo i len telefonického, čo

je bežné pri obchodných vzťahoch) s M. Š. a pri tomto ich stretnutí by došlo k odovzdaniu tovaru bez
akýchkoľvek dokladov k liehu.

Knámietkežalobcu,vktorejpoukazujenaporušenieprincípurovnostidaňovýchsubjektov,keďnajednej
strane účtovné doklady predložené daňovým subjektom M. Š. sú hodnoverné v celom rozsahu a účtovné
doklady žalobcu, ktorému sa ukladá sankcia za správny delikt, sú zas v celom rozsahu nehodnoverné,

pričom správca dane žiadnym spôsobom nevyhodnocuje skutočnosť, že listinné dôkazy predložené
žalobcom, voči ktorému rozhodnutie smeruje majú presne tú istú vypovedaciu hodnotu, ako listinné
dôkazy predložené iným daňovým subjektom, žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nebol porušený
princíp rovnosti daňových subjektov. Konštatoval, že žalobca mal dostatočný priestor na prezentáciu
vlastných postojov a návrhov, nebol obmedzovaný vo svojich právach a bolo vykonané dostatočné

dokazovanie na základe ním predložených dôkazov. Opakom tejto skutočnosti by bolo, keby colný úrad
spochybnil dôkazy predložené žalobcom bez akéhokoľvek preverovania. To, že v priebehu konania sa
preukázalo, že doklady predložené žalobcom nie sú hodnoverné, bolo výsledkom preverovania ako
Colného úradu Žilina, tak aj Daňového úradu Dubnica nad Váhom, čo žalobca nespochybnil. Uviedol,
že zaúčtovanie na základe nepravdivých dokladov a oznámenie stavu zásob liehu colnému úradu

nelegalizuje „falošné“ doklady a súčasne nie je dôkazom, že za uvedený tovar bola riadne odvedená
spotrebná daň v súlade so zákonom.K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že výklad ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.
správcom dane je nesprávny, keďže z jeho doslovného znenia je zrejmé, že správca dane nie je
viazaný iba návrhmi daňových subjektov, t.j. môže a musí vykonať dokazovanie aj nad rámec dôkazov

navrhovaných daňovým subjektom, a že nevykonanie dôkazov navrhovaných daňovým subjektom je
popretím a odňatím jeho práva zakotveného v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol,
že použitie takéhoto výkladu vedie do absurdity, pretože v praxi by to znamenalo, že colný úrad je
povinný vykonať všetky a akékoľvek, aj keď neúčelné dôkazy, pričom je povinný zabezpečiť všetky takto
navrhnuté dôkazy, bez úvahy o ich potrebnosti. Citoval ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.

a uviedol, že žalobca je povinný preukazovať všetky ním uvádzané skutočnosti. Skutočnosť, že colný
úrad ako správca dane vedie daňové konanie, znamená, že je na ňom, či dôkazy predložené žalobcom
považuje za vierohodné a či ich akceptuje.

K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že registračná pokladňa daňového subjektu M. Š. bola predmetom
preverovania ešte pred vykonaním riadnej daňovej kontroly, čím je podľa žalobcu založená zásadná
pochybnosť o hodnovernosti tohto daňového subjektu, a teda je podľa neho potrebné pre náležité

ustálenie skutkového stavu skúmať, či alebo proti tomuto daňovému subjektu je vedené trestné
stíhanie, pričom žalobca namieta skutočnosť, že kým u žalobcu, voči ktorému rozhodnutie smeruje,
v žiadnom prípade nepostačuje „formálne“ preukázanie účtovných dokladov, u daňového subjektu M.
Š.Á. „formálne“ preukázanie jeho oprávnenia na predaj liehu v daňovom voľnom obehu je absolútne
postačujúci, žalovaný uviedol, že registračná pokladňa M. Š. bola predmetom preverovania za účelom

zistenia, či M. Š. používa registračnú pokladňu, ktorej číslo je uvedené na dokladoch, ktorými
preukazoval nadobudnutie liehu žalobca. Samotné preverovanie registračnej pokladne nie je dôvodom,
ktorý by spochybňoval hodnovernosť M. Š., keďže preverovanie bolo jedným z prostriedkov ako zistiť,
či M. Š. vystavil (mohol vystaviť) žalobcom predložené daňové doklady, a či M. Š. bol jednou z osôb,
ktoré nakladali s uvedeným liehom. Žalovaný konštatoval, že táto skutočnosť v konaní sa nepreukázala.

Žalovaný ďalej uviedol, že to, či je voči M. Š. vedené trestné stíhanie bez súvislosti s uvedeným
prípadom, nemá vplyv na konanie a rozhodovanie o správnom delikte žalobcu a až do právoplatného
odsudzujúceho rozsudku platí prezumpcia neviny.

K námietke žalobcu, v ktorej navrhuje, že v prípade, ak sú colnému úradu známe údaje o výrobcovi
SBL, ako aj o tlačiarni kontrolných známok, je nepochybné, že dopytom na tieto subjekty vie zistiť,

ktorý subjekt je ako posledný v reťazci subjektov disponujúcim s týmto SBL, a teda je možné zistiť
identifikáciu subjektu uvádzajúceho SBL do daňového voľného obehu, resp. posledného subjektu, ktorý
sa SBL oprávnene disponoval, pričom podľa žalobcu logická reťaz subjektov by mala objektívne potvrdiť
alebo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že SBL, ktoré zakúpil od daňového subjektu M. Š. bol zakúpený od
subjektu, ktorý mal tento SBL k dispozícii a bol oprávnený s týmto SBL nakladať, žalovaný uviedol, že

práve v súvislosti so začatým trestným stíhaním vo veci porušovania predpisov o štátnych technických
opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona boli vykonané kontroly
zamerané na zistenie, či sa v daňovom voľnom obehu nachádzajú SBL označené kontrolnými známkami
s identifikačným číslom 20601101000400, v súvislosti s ktorými vzniklo podozrenie z trestného činu.
Konštatoval, že práve preverením, že daňové doklady predložené žalobcom nepochádzajú od M. Š.

(teda nepatrí do logického reťazca subjektov disponujúcich s uvedenými SBL), nie je možné zistiť osobu,
ktorá uvedené SBL uviedla do daňového voľného obehu.

K námietke žalobcu, v ktorej namieta, že o existencii colným úradom tvrdenej objektívnej zodpovednosti
colný úrad žalobcu nepoučil, že colný úrad pri odôvodnení svojho rozhodnutia neidentifikoval zákonné
ustanovenie, z ktorého by vyplývala objektívna zodpovednosť žalobcu (bez ohľadu na zavinenie)

za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., a že z uvedeného dôvodu s
poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, je daná konštrukcia o objektívnej zodpovednosti bez zákonného
podkladu, žalovaný uviedol, že v prípade správnych deliktov podľa zákona č. 530/2011 Z. z. sa pre
ich naplnenie nevyžaduje zavinenie. Zákon č. 530/2011 Z. z. neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré
definuje správny delikt, ako zavinené konanie, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právom chránený

záujem. Konštatoval, že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa uvedeného zákona
je postačujúce konanie, ktoré má znaky skutku opísaného v konkrétnej skutkovej podstate, toto konanie
bolo subjektu preukázané, pričom colný úrad ďalej neskúma subjektívnu stránku konania, keďže tá nie jeznakom správneho deliktu podľa zákona č. 530/2011 Z. z.. Poukázal na to, že colný úrad nie je povinný
o objektívnej zodpovednosti daňový subjekt informovať.

Knámietkežalobcu,vktorejuvádza,žeprikúpetovaruoddaňovéhosubjektuM.Š.sasprávalobozretne

v rozsahu, ktorý je možné od neho spravodlivo požadovať, najmä vychádzal z predloženého povolenia
napredajliehuzodňa28.09.2006vystavenéColnýmúradomTrenčínpredaňovýsubjektM.Š.,zktorého
vyplýva, že tento daňový subjekt je oprávnený predávať vo voľnom obehu lieh, uvedený v § 4 ods. 2
zákona č. 105/2004 Z. z., pričom existenciu tohto daňového subjektu a príslušné identifikačné údaje si
žalobca overil podľa výpisu zo živnostenského registra zverejneného na internete, žalovaný uviedol, že

súčasťou korektných obchodných vzťahov je komunikácia medzi obchodnými partnermi, aj na základe
ponukových návrhov a v prípade komunikácie prostredníctvom ich zástupcov ich identifikácia. Ako
žalobcauviedoldozápisniceoústnompojednávanízodňa02.10.2008,SBLmudodalaneznámaosoba,
ktorá vystupovala ako zamestnanec spoločnosti M. Š. a tovar bol po telefonickom kontakte odovzdaný
pred veľkoskladom Spirits, kde si ho prevzal z jeho motorového vozidla do svojho, vyplatil mu peniaze
na mieste a on mu vystavil pokladničné doklady z registračnej pokladnice. Žalovaný poukázal na to,

že uvedený postup nie je pri všetkej zhovievavosti možné považovať za štandardný, a preto žalovaný
nesúhlasí so žalobcom, že konal obozretne, a to tým, že neidentifikoval osobu zamestnanca, ktorá
mu dodala tovar (čo i len napr. pre prípad reklamácie), tiež tým, že k odovzdaniu tovaru došlo pred
veľkoskladom Spirits z auta do auta, neoverenia si totožnosti zamestnanca u jeho zamestnávateľa. Ďalej
uviedol, že takisto číslo zo živnostenského registra uvedené na daňových dokladoch sa nezhodujú so

skutočnýmčíslomživnostenskéhoregistraM.Š.,apretopovereniezostranyžalobcunebolodostatočné.
Konštatoval, že nie je obozretným konaním pri obchodovaní s alkoholickými výrobkami, ak sa žalobca
uspokojí s preverením dokladov, ktoré sú verejne prístupné, bez ich overenia u konkrétneho subjektu.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že colný úrad pri vydávaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, dodržal základné

zásady daňového konania a vykonal dostatočné dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového
stavu veci potrebného pre zákonné rozhodnutie vo veci.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100902/1031639/2012/BK zo dňa 8.4.2013 prípadne aj rozhodnutia Colného úradu Košice č.
30/9005631/1/937839/2012 zo dňa 16.4.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Konštatoval, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Uviedol, že existencia vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia je daná najmä týmito

dôvodmi:

1) Výrok napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie Colného úradu Košice v spojení s rozhodnutím
Finančného riaditeľstva SR) a tým aj celé odôvodnenie obsahuje zásadnú vadu identifikácie daňového
subjektu, ktorý bol uznaný zo spáchania správneho deliktu. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že: „Colný úrad Košice, uznal fyzickú osobu - podnikateľa H. T., Q. X, XXX XX V., IČO: 41 508 131, DIČ:

102 580 5506 (ďalej len „daňový subjekt“) zodpovedným zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm.
g/ zákona č. 530/2011 Z. z. Konštatoval, že fyzická osoba - podnikateľ H. T. neexistuje, keďže žalobca
podnikal a podniká pod obchodným menom H. T. - Bobby, IČO: 41 508 131, s miestom podnikania
Hodonínska 2, 040 11 Košice. Poukázal na to, že obchodné meno je základný identifikačný znak
daňovéhosubjektuaanijehoďalšiaidentifikáciasmiestompodnikania,resp.pridelenýmiidentifikačnými

číslami nemôže zhojiť, zásadnú vadu rozhodnutia, ktorým je uvedenie správneho obchodného mena
daňového subjektu. Uviedol, že dotknutá vada výroku rozhodnutia žalovaného (nesprávna identifikácia
daňového subjektu) a jeho odôvodnenia má za následok jeho zmätočnosť a nevykonateľnosť.2) O existencii žalovaným tvrdenej objektívnej zodpovednosti nebol žalobca poučený,
pričom z odôvodnenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že podľa názoru žalovaného
tento nemal takúto poučovaciu povinnosť k žalobcovi. Konštatoval, že s uvedeným stanoviskom

žalovaného sa nemožno stotožniť, keďže s odkazom na základné zásady daňového konania, žalovaný
takúto poučovaciu povinnosť mal, čo potvrdzujú okrem iného aj zápisnice o ústnom pojednávaní č.
75265/2007-5691 zo dňa 26.11.2007 a 60172/2008-5691 zo dňa 02.10.2008, ako aj jednotlivé úradné
záznamy o podozrení z porušenia daňových predpisov. Uviedol, že nedostatočné splnenie poučovacej
povinnosti zo strany správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi má za následok existenciu vady konania,

ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

3) Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. účinnom do 31.12.2011,
podľa ktorého všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Uviedol,
že v preskúmavanom správnom konaní došlo k porušeniu princípu rovnosti daňových subjektov, keď
na jednej strane účtovné doklady predložené daňovým subjektom M. Š. - NOBA - SMOKER (ďalej
aj „M. Š.Á.“) sú hodnoverné v celom rozsahu a účtovné doklady žalobcu sú zas v celom rozsahu

nehodnoverné. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnocoval skutočnosť, že
listinné dôkazy predložené žalobcom majú presne tú istú vypovedaciu hodnotu ako listinné dôkazy
predloženéinýmdaňovýmsubjektom.Uviedol,ževšetkydokladybolipredloženésprávcovidanevrámci
vykonanejriadnejaopakovanejdaňovejkontroly.Poukázalnato,žežalobcasivočisprávcovidanesplnil
oznamovaciu povinnosť uloženú v § 44 ods. 18 zákona o spotrebnej dani z liehu platného v rozhodnom

zdaňovacom období, t.j. vo vzťahu k zakúpenému tovaru, oznámil príslušnému colnému úradu množstvo
prijatého liehu v spotrebiteľských baleniach, a to v príslušnom členení podľa čísla povolenia na predaj
alebopodľaregistračnéhočísladodávateľaspotrebiteľskéhobalenia,čovyplývatakzprotokoluoriadnej
daňovej kontrole, ako aj z protokolu o opakovanej daňovej kontrole. Poukázal na to, že žiadnemu
daňovému subjektu nemôže byť na ťarchu to, že iný daňový subjekt si do účtovníctva nezahrnie doklady,

na ktoré je povinný, prípadne že vystaví faktúru v inej forme, alebo s iným číslom ako obvykle, alebo
že používa registračnú pokladňu, ktorú nemá riadne zaevidovanú. Ďalej uviedol, že keďže napriek jeho
opakovaným žiadostiam o preverenie existencie prípadného trestného stíhania, žalovaný na tieto návrhy
zareagovalprvýkrátažvrozhodnutížalovaného,žiadal,abyžalovanývrámcivyjadreniasaktejtožalobe
objasnil žalobcovi a súdu, o aké trestné stíhanie sa jedná, a to najmä z akého dôvodu sa vedie, pre

aký skutok, kto je obvinený a poškodený a v akom štádiu sa predmetné trestné stíhanie nachádza.
Namietal, že registračná pokladňa daňového subjektu M. Š. bola predmetom preverovania ešte pred
vykonaním riadnej daňovej kontroly u žalobcu, čím je založená zásadná pochybnosť o hodnovernosti
tohto daňového subjektu

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo

pre nedostatok dôvodov spočíva najmä v týchto skutočnostiach:

1) Z výroku rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol uznaný za vinného zo správneho deliktu, podľa § 70
ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., keďže nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v
spotrebiteľských baleniach s príslušným obchodným názvom. Citoval ustanovenie § 70 ods. 1 písm. g/,
§ 2 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 zák. č. 530/2011 Z. z. a uviedol, že význam termínov alkoholický nápoj

a lieh v spotrebiteľských baleniach je odlišný. Z uvedených definícií je zrejmé, že termíny alkoholický
nápoj a spotrebiteľské balenie liehu nie sú pojmy totožné, keďže v opačnom prípade, by zákonodarca
nemal dôvod tieto pojmy samostatne definovať. Uviedol, že žalovaný používa terminológiu odlišnú od
znenia zákona, a teda napriek tomu, že odkazuje na konkrétne zákonné ustanovenie, zároveň uvádza
iný dôvod vzniku zodpovednosti, ako je v predmetnom zákonnom ustanovení, čím zakladá zmätočnosť

a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.

2) Z výroku rozhodnutia žalovaného ďalej nie je zrejmé, či žalobca nevie preukázať pôvod alebo
spôsob nadobudnutia „liehu“. Uviedol, že logická spojka alebo vyjadruje alternatívu pravdivosti výroku A/
alebovýrokuB/stým,žepravdivosťvýrokuA/zároveňvylučujepravdivosťvýrokuB/anaopak.Poukázal
na to, že v odôvodnení rozhodnutia Colného úradu Košice sa uvádza, že uvedený výrok je pravdivý, ak

aspoň jeden z čiastkových výrokov je pravdivý, pričom žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal ani
pôvod a ani spôsob nadobudnutia „liehu“. Poukázal na to, že ak bol žalovaný toho názoru, že žalobcanepreukázal ani pôvod a ani spôsob nadobudnutia „liehu“, mal to jednoznačne vyjadriť vo výroku svojho
rozhodnutia logickou spojkou A/. V opačnom prípade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

3) Poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia konštatuje, že
zodpovednosť za porušenie ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. vzniká bez ohľadu
na zavinenie, pričom sa neskúma, či k porušeniu došlo na základe úmyslu daňového subjektu alebo
jeho nedbanlivosťou alebo zavinením tretej osoby, pričom daňový subjekt za tých istých okolností môže
zodpovedať za situáciu, ktorú priamo nespôsobí, pretože pre naplnenie objektívnej zodpovednosti sa

nevyžaduje preukázanie zavinenia na strane zodpovednej osoby. Uviedol, že žalovaný pri odôvodnení
svojho rozhodnutia neidentifikoval zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplýva objektívna zodpovednosť
daňového subjektu (bez ohľadu na zavinenie) za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č.
530/2011Z.z..Zuvedenéhodôvoduspoukazomnačl.2ods.3ÚstavySRniejezrejmé,akosažalovaný
dopracoval k záveru o objektívnej zodpovednosti žalobcu, a tým je právna konštrukcia o objektívnej
zodpovednosti nepreskúmateľná a bez zákonného podkladu.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nesprávne právne posúdenie je dané tým, že zo znenia §
70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. vyplýva, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba,
alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob
nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej
nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným.

Poukázal na to, že z výroku rozhodnutia vyplýva, že alkoholický nápoj nebol zistený u žalobcu, ale tento
bol zistený dňa 18.11.2007 u fyzickej osoby - podnikateľa K.. Y. Y., dňa 16.12.2007 u právnickej osoby
- RERO s.r.o., u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie K. L. a dňa 25.12.2007 u právnickej osoby
Chanel K, s.r.o.. Konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že nie je naplnená skutková podstata správneho
deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., a to z dôvodu absencie pojmového znaku

správneho deliktu.

Žalobca zotrval na tvrdeniach, že predmetný alkoholický nápoj nadobudol od daňového subjektu M. Š.,
pri kúpe sa správal obozretne v rozsahu, ktorý je možné od neho spravodlivo požadovať, vychádzal z
predloženého povolenia na predaj liehu pre daňový subjekt M. Š., existenciu tohto subjektu si overil,
pričom uvedené údaje korešpondovali s údajmi na daňových dokladoch tohto daňového subjektu, tovar

bol riadne zabalený, opatrený kolkovými známkami, identifikačným číslom a označením výrobcu, čím
bolo preukázané zaplatenie spotrebnej dane k tomuto tovaru.

Nedostačujúce zistenie skutkového stavu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný odmietol vykonanie
konfrontácie s daňovým subjektom M. Š.. Mal za to, že v tomto prípade sú splnené všetky podmienky na
to,abybolavykonanákonfrontáciasdaňovýmsubjektomM.Š.,keďžesúzrejmérozporyvovýpovediach

daňových subjektov a tieto nie je možné odstrániť inak. Konštatoval, že odôvodnenie žalovaného
týkajúce sa toho, že tieto daňové subjekty neboli priamo vo vzájomnom kontakte neobstojí, keďže k
tomuto záveru je možné sa dopracovať len na základe vykonanej konfrontácie, v rámci ktorej sa jej
účastníci vyjadria, či sa opoznávajú alebo nie. Žalobca ďalej namietal, že žalovaným neboli vykonané
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a poukázal na to, že v rámci správneho konania podľa ust. §

2 a § 29 ods. 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane v správnom konaní môže a musí použiť všetky
dostupnépodkladyadôkazynanáležitéanepochybnézistenieskutkovéhostavu.Uviedol,ževýsledkom
nevykonania ďalších návrhov na doplnenie dokazovania je to, že zistenie skutkového stavu žalovaným
je nedostačujúce na posúdenie veci.

V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že obsahom napadaného rozhodnutia

žalovaného je aj argumentácia, ktorá je obsahom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/29/2011
zo dňa 17.01.2012, predkladá ako prílohu tejto žaloby nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 168/2012
zo dňa 30.04.2013, ktorým bol predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušený z dôvodu porušenia
základného práva sťažovateľa (žalobcu) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca

poukazovanie na stanoviská a názory zrušeného rozhodnutia bez právneho základu.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2013 navrhol žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť
a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. Písomné vyjadrenie žalovaného korešponduje s
dôvodmi uvedenými žalovaným napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 09.07.2014 zástupca žalobcu dodal, že obidve rozhodnutia, t.j. rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa trpia zásadnými vadami. Za zásadnú
vadu považoval nedostatočnú identifikáciu žalobcu vo výroku napadnutého rozhodnutia, pretože táto

identifikácia nezodpovedá obchodnému menu žalobcu tak, ako je evidovaný v živnostenskom registri,
pričom túto skutočnosť namietal už v samotnom odvolaní. Ďalej namietal, že žalovaný v písomnom
vyjadrení na str. 4 nesprávne cituje obsah jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a do jednej
citácie spojil dva rozdielne odseky. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/21/2011, ktorý sa
vyjadruje k prísnym podmienkam, pokiaľ ide o identifikáciu daňových subjektov a opravy týchto údajov,

vzhľadom na to, že predstavujú exekučný titul. Z týchto dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie
za zmätočné. Zotrval na žalobnej námietke, pokiaľ ide o to, že v napadnutom rozhodnutí nebolo
preukázané, že žalovaný sa dopustil predmetného správneho deliktu konaním, ktoré je uvedené v
skutkovej podstate správneho deliktu. Uviedol, že žalobca sa z administratívnych spisov žalovaného
dozvedel, že prebieha trestné stíhanie v súvislosti s falšovaním kolkových známok na alkohol, o čom

svedčí správa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, zo dňa 10.12.2008. Podľa tejto
správy boli vznesené aj obvinenia voči konkrétnym osobám pre trestný čin podľa § 279 ods. 1, 3
písm. a/ Trestného zákona. Ďalej namietal tvrdenie žalovaného, že žalobca nepostupoval pri nákupe
alkoholu dostatočne obozretne z dôvodu, že si nepreveril totožnosť osoby, s ktorou uzatváral obchod.
Uviedol, že to nie je celkom štandardná procedúra v obchodnom styku, aby si každý podnikateľ overoval

totožnosť zamestnanca, ktorý koná za žalobcu. Namietal skutočnosť, že žalovaný a správny orgán
prvého stupňa nevykonali dostatočné dokazovanie a nerešpektovali jeho dôkazné návrhy. Poukázal na
to,žepredovšetkýmnebolavykonanákonfrontáciamedzižalobcomadaňovýmsubjektomM.Š.ataktiež
poukázal na konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o určení daňovej povinnosti žalobcovi.
Uviedol, že v tomto konaní bola podaná iba veľmi stručná žaloba, žalobca bol v inom postavení ako

v terajšom konaní a Najvyšší súd SR sa zaoberal iba žalobnými dôvodmi uplatnenými v žalobe. Preto
navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušiť ako nezákonné a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Poverený zástupca žalovaného uviedol, že v písomnom vyjadrení sa podrobne vyjadrili k všetkým
žalobným námietkam a k právnym dôvodom rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého

stupňa. Rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na
náhradu trov konania.

Podľa § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, konanie o uložení
pokuty právoplatne neukončené k 31. decembru 2011 sa ukončí podľa § 70 a 71 predpisu účinného od
01. januára 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.

Podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov,
správneho deliktu sa dopustí právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade
s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u
nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s
alkoholickým nápojov ako s vlastným.

Podľa § 70 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, colný úrad
uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného alkoholického nápoja, za správnydelikt podľa odseku 1 písm. g/, najmenej však 331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno,
alebonajmenej1659eurprialkoholickomnápoji,ktorýmjelieh,atakýtoalkoholickýnápojzabezpečí.18)

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, na účely

tohto zákona sa rozumie alkoholickým nápojom lieh, víno, medziprodukt a pivo.

Podľa § 51 ods. 1 zákona č. č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, spotrebiteľským
balením sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal64) naplnený liehom určeným
na priamu ľudskú spotrebu.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona

sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v
znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.
decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie musí obsahovať najmä meno, priezvisko,
adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné

meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo
organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo,
ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona, alebo osobitného zákona.

Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné:

K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia princípu rovnosti daňových subjektov, keď na jednej
strane účtovné doklady predložené daňovým subjektom M. Š. sú hodnoverné v celom rozsahu a účtovné
doklady žalobcu sú v celom rozsahu nehodnoverné, že daňovému subjektu nemôže byť na ujmu, že iný
daňový subjekt si do účtovníctva nezahrnie doklady, na ktoré je povinný, prípadne, že vystaví faktúru
v inej forme alebo s iným číslom ako obvykle, alebo že používa registračnú pokladňu, ktorú nemá

riadne zaevidovanú, že predmetný alkoholický nápoj nadobudol od daňového subjektu M. Š., pri kúpe
sa správal obozretne, v rozsahu ktorým je možné požadovať, vychádzal z predloženého povolenia
na predaj liehu daňového subjektu M. Š. a taktiež že nebola vykonaná konfrontácia medzi ním a
daňovým subjektom M. Š., k tomu súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že Krajský súd v
Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/11657/2010 zo dňa 07. apríla 2011 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1476/2010 zo dňa 09. apríla 2010, ktorým
zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Košice - platobný výmer zn.
37849/2009-5638-96Pv zo dňa 03. septembra 2009, ktorým colný úrad určil žalobcovi základ spotrebnejdane z liehu za zdaňovacie obdobie 24.08.2009 v množstve 26,872 hl 100 % alkoholu pri teplote 20° C
a vyrubil mu spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie 24.08.2009 vo výške 25 243,02 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27. mája 2014 potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11657/2010-49 zo dňa 07.04.2011. V odôvodnení
rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že ako kľúčovou sa javí skutočnosť, že z
obsahu rozhodnutí i z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalobca v rámci obchodného styku nebol v
priamom kontakte s M. Š., ale bol v obchodnom styku s osobou, ktorú on považoval za obchodného
zástupcu M. Š.. Žalobca potvrdil, že je pravdou, že túto osobu neidentifikoval a vedel by ju identifikovať

iba v prípade, že by ju videl. Nežiadal, aby mu táto osoba preukázala identitu a ani si jej identifikačné
údaje nezaznamenal, len prevzal dodávku tovaru od tejto osoby. Najvyšší súd SR ako zásadné
pochybenie zo strany žalobcu vnímal skutočnosť, že nakúpil spotrebiteľské balenia liehu od osoby,
ktorej totožnosť si neoveril a dodnes túto osobu nevie identifikovať. Následne takto nadobudnuté
spotrebiteľské balenia liehu boli uvádzané do obehu v jednotlivých prevádzkach pohostinstiev. Poukázal
na to, že daňové predpisy vyžadujú, aby dodávateľský reťazec pri obchodovaní s touto komoditou

bol transparentný, a aby každý dodávateľ zúčastňujúci sa v reťazci na dodaní tovaru bol spôsobilý
identifikovať svojho dodávateľa. Táto skutočnosť má význam nie len daňový, ale aj ochrany zdravia
konečných spotrebiteľov. Práve daňové predpisy tak vytvárajú systém záruk, že osoba dodávateľa bude
vždy identifikovateľná. Odberateľ, ktorý si neoverí svojho dodávateľa sa vystavuje riziku nepreukázania
spôsobu nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu a tým i vzniku daňovej povinnosti v dôsledku

tejto skutočnosti. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že žalobca tým, že prevzal
dodávku SBL od osoby, ktorej identitu si neoveril sa dostal do dôkaznej núdze ohľadne preukázania
spôsobu nadobudnutia SBL. Podľa vlastného vyjadrenia mal za to, že išlo o obchodného zástupcu M. Š..
Skutočnosti nasvedčujú, že sa stal obeťou podvodu neznámej osoby, ktorá disponovala identifikačnými
údajmiM.Š..Žalobcavšaktrestnéoznámenievovecinepodalanevyvinulžiadnuiniciatívu,abyuvedenú

neznámu osobu identifikoval. Žalobca potvrdil, že v priamom kontakte s M. Š. nebol. Konštatoval, že
vzhľadom na to konfrontácii ako dôkaznému prostriedku absentuje predmet. V závere odôvodnenia
rozsudku Najvyšší súd SR poukázal na to, že dôkazná povinnosť nie je na správcovi dane, ani na
žalovanom, ale na žalobcovi. Uviedol, že v danom prípade subjekt označený na dokladoch žalobcu
nebol totožný so skutočným dodávateľom tovaru, vystavené a žalobcom predkladané faktúry v daňovom

konaní sú pochybné a nestačí len preukázanie dokladu ako takého, ale taký doklad musí vierohodne
preukázať subjekt, ktorý tovar dodáva. Dokazovanie zo strany colného úradu slúži až na následnú
verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť jeho nárok uznaný ako oprávnený.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že s vyššie uvedenými žalobnými námietkami sa dostatočne vysporiadal

Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 6S/11657/2010 zo dňa 07.04.2011, ako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27.05.2014, pričom súd v tomto konaní
je viazaný skutkovým a právnym stavom zisteným a uvedeným v týchto právoplatných rozhodnutiach,
preto vyššie uvedené námietky žalobcu považuje súd za irelevantné.

Pokiaľžalobcanamietalnedostatočnúidentifikáciužalobcuvovýrokunapadnutéhorozhodnutia,pretože

táto identifikácia nezodpovedá obchodnému menu žalobcu tak, ako je evidovaný v živnostenskom
registri, k tomu súd uvádza, že už z citovaného ust. § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb.
vyplýva, že tento zákon rozlišuje len dva typy osôb, a to fyzickú a právnickú, a preto je logické zaradenie
žalobcu ako fyzickej osoby podnikateľa pod typ osoby fyzická. Žalobca bol v rozhodnutí colného úradu
identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, identifikačným číslom, DIČ, a teda bol

identifikovaný znakmi, ktoré vyplývajú z ust. § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb.. Zároveň je
potrebné uviesť, že žalobca bol označený obchodným menom H. T. - BOBBY v záhlaví rozhodnutia
Colného úradu Košice, takže za takýchto okolností nemôže dôjsť k zámene so žiadnym iným subjektom.
Z uvedeného dôvodu považuje súd túto odvolaciu námietku za neopodstatnenú.

K námietke žalobcu, že si žalovaný voči nemu nesplnil poučovaciu povinnosť a nepoučil ho o tom, že

jeho zodpovednosť za správny delikt je objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie, k tomu súd uvádza, že
v prípade správnych deliktov podľa zákona č. 530/2011 Z. z. sa pre ich naplnenie nevyžaduje zavinenie.Zákon č. 530/2011 Z. z. neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré definuje správny delikt ako zavinené
konanie, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právom chránený záujem. Pre naplnenie skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa uvedeného zákona je postačujúce konanie, ktoré má znaky skutku opísaného v

konkrétnej skutkovej podstate, toto konanie bolo subjektu preukázané, pričom colný úrad ďalej neskúma
subjektívnu stránku konania, keďže to nie je znakom správneho deliktu podľa zákona č. 530/2011
Z. z.. Zodpovednosť je založená na objektívnom princípe, teda bez ohľadu na zavinenie konajúceho
subjektu (úmyselné alebo nedbanlivostné). V prípade žalobcu platí teda objektívna zodpovednosť za
správny delikt, čo znamená, že ide o zodpovednosť za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie a bez

možnosti zbavenia sa zodpovednosti. Tak, ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6S/11657/2010 zo dňa 07.04.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf/86/2013 zo dňa 27.05.2014, keďže žalobca nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia
liehu, naplnil podmienky vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004
Z. z., čím sa zakladá objektívna zodpovednosť za správny delikt tak, ako to vyplýva z ust. § 70 ods.
1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z.. Na základe vyššie uvedeného, ako aj z citovaných zákonných

ustanovení je zrejmé, že žalovanému nevyplývala voči žalobcovi žiadna poučovacia povinnosť o tom,
že jeho zodpovednosť za správny delikt je objektívna.

K námietke žalobcu, že žalovaný používa terminológiu odlišnú od znenia zákona, a teda napriek tomu,
že odkazuje na konkrétne zákonné ustanovenie, zároveň uvádza iný dôvod vzniku zodpovednosti, ako
je v predmetnom zákonnom ustanovení, k tomu súd uvádza, že podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona

č. 530/2011 Z. z., správneho deliktu sa dopustí právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie
preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej
zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá
alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie alkoholickým

nápojom lieh, víno, medziprodukt a pivo.

Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 530/2011 Z. z. spotrebiteľským balením sa na účely tohto zákona rozumie
uzavretý spotrebiteľský obal64) naplnený liehom určený na priamu ľudskú spotrebu.

Z výroku rozhodnutia Colného úradu Košice vyplýva, že Colný úrad Košice uznal žalobcu zodpovedným
zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., ktorého sa daňový subjekt

dopustil tým, že nevedel v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. preukázať pôvod alebo spôsob
nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach...

K námietke žalobcu ohľadom odlišnej terminológie od znenia zákona je potrebné uviesť, že rozhodnutie
musí obsahovať okrem iného výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, čo v predmetnej veci uvedený výrok aj spĺňa.

Jeho bližšia konkretizácia len napomáha k presnému určeniu tovaru, o ktorý konkrétne išlo. Z vyššie
citovaných zákonných ustanovení totiž vyplýva, že aj lieh, napriek tomu, že je označený ako lieh
v spotrebiteľských baleniach, je alkoholickým nápojom, ktorého pôvod alebo spôsob sa nevedeli
preukázať. V danom prípade žalovaný teda len presne špecifikoval tovar, o ktorý išlo s jemu príslušným
názvom, čo však neznamená, že na daný tovar sa uvedené ustanovenie nevzťahuje. Rovnako takáto

špecifikácia nerobí výrok rozhodnutia neurčitým. Z uvedených dôvodov považuje súd aj túto odvolaciu
námietku žalobcu za neopodstatnenú.

K námietke žalobcu, že colný úrad nedefinoval jasným a určitým spôsobom dôvod vzniku jeho
zodpovednosti za správny delikt, teda že vo výroku rozhodnutia mal uvedenú skutočnosť vyjadriť
logickou spojkou A/ v prípade, že bol žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal ani pôvod, ani

spôsob nadobudnutia liehu, k tomu súd uvádza, že podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z.
správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v
súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý
sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladalas alkoholickým nápojom ako s vlastným. V danom prípade žalobca nepreukázal ani pôvod, ani spôsob
nadobudnutia liehu, keďže nepreukázal žiadnymi dôkazmi od koho nadobudol lieh - osobu dodávateľa,
ani právny titul nadobudnutia liehu v súlade so zákonom. Preto, ak žalobca vierohodnými a overiteľnými

dôkazmi nepreukázal pôvod, ani spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach, má za to, že
nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu. Z uvedeného dôvodu nie je správna úvaha
žalobcu o tom, že pravdivosť jedného výroku vylučuje pravdivosť druhého výroku. Z vyššie uvedených
dôvodov považuje súd aj túto odvolaciu námietku žalobcu za neopodstatnenú.

K námietke žalobcu, že alkoholický nápoj nebol zistený u neho, ale tento bol zistený dňa 18.11.2007

u fyzickej osoby - podnikateľa K.. Y. Y., dňa 16.12.2007 u právnickej osoby RERO s.r.o., u fyzickej
osoby oprávnenej na podnikanie K. L. a dňa 25.12.2007 u právnickej osoby Chanel K, s.r.o., k tomu
súd uvádza, že u žalobcu bolo preukázané, že sa u neho nachádzal lieh, ktorý následne predal, čo
znamená, že s týmto liehom, ktorého nevedel preukázať pôvod, ani spôsob nadobudnutia nakladal, čím
bola žalobcom naplnená skutková podstata ust. § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z.. Preto
pokiaľ žalobca poukazoval na to, že alkoholický nápoj nebol zistený u neho, ale tento, bol zistený u

fyzických a právnických osôb, ktorým tento alkoholický nápoj predal, táto žalobná námietka nemá oporu
v citovanom ust. § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. K tomu je potrebné uviesť, že v prípade,
že ak by bola relevantná len skutočnosť zistenia liehu, ďalšia časť vety, ktorá na ňu nadväzuje, a to, že
lieh „sa u nej nachádza alebo nachádzal“, by nemala právne opodstatnenie.

V závere podanej žaloby žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 168/2012 zo dňa

30.04.2013,ktorýmtentozrušilrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Sžf/29/2011zodňa17.01.2012a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je vydané predčasne, a teda v rozpore so zákonom. Žalobca žiadal prerušiť konanie práve
z dôvodu podania ústavnej sťažnosti, nakoľko podľa neho podaním ústavnej sťažnosti nepominuli
prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo.

K uvedenej námietke žalobcu týkajúcej sa predčasnosti rozhodnutia je potrebné uviesť, že podľa § 61
ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že
sa začalo konanie o predbežnej otázke.

Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie

spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane
o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Žalobca dňa 05.04.2012 podal na Ústavný súd SR sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd

podľa čl. 127 Ústavy SR, a to z dôvodu, že postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ako
aj Najvyššieho súdu SR, došlo k porušeniu jeho práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.
V tomto konaní však colný úrad v odvolaním napadnutom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom
rozhodnutí riešili problematiku preukázania, resp. nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu
žalobcom v súlade so zákonom. Taktiež predmetom predchádzajúceho konania vo veci platobného

výmeru Krajským súdom v Košiciach a neskôr Najvyšším súdom SR bola opätovne skutočnosť, či
žalobca preukázal alebo nepreukázal v súlade so zákonom pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, a teda
či bol v danom prípade dôvod na vyrubenie dane a vydanie platobného výmeru.

Predmetom konania pred Ústavným súdom SR však bola tá skutočnosť, či postupom súdov boli
porušené práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Dôvodom zrušenia rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR 3Sžf/29/2011 bolo procesné pochybenie spočívajúce v nedoručení vyjadrenia
žalobcovi, a teda konanie na Ústavnom súde SR o podanej sťažnosti nebolo konaním o inej skutočnostirozhodujúcej na vydanie rozhodnutia žalovaným. Zároveň je potrebné uviesť, že z ust. § 61 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 563/2009 Z. z. vyplýva fakultatívna možnosť prerušenia konania. V tejto súvislosti súd
považuje za potrebné uviesť, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27.05.2014

opätovne potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/11657/2010-49 zo dňa 07.04.2011,
pričom Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku nijako nezmenil svoje pôvodné odôvodnenie a úvahy
týkajúce sa „nepreukázania nadobudnutia pôvodu alebo spôsobu alkoholického nápoja“ žalobcom.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.

1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.