Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 11, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52Cpr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227632
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213227632.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej

veci navrhovateľa: G. T., X. B. J., XXX/X, R., zast. JUDr. Barborou Roštárovou, advokátkou, so sídlom
Orechová 476, Viničné, proti odporcovi: SPP Distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy
44/b, Bratislava, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 10.4.2013 doručené navrhovateľovi
dňa 6.5.2013, je n e p l a t n é a pracovný pomer medzi účastníkmi t r v á.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 686,41 EUR
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Barbory Roštárovej, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za návrh na
začatie konania vo výške 99,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 6.9.2013 domáhal, aby súd určil, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 10.4.2013, ktorú si navrhovateľ prevzal dňa 6.5.2013,
je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá.

Svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval od 1.4.1999 najprv ako prevádzkový montér
plynovodov, neskôr ako majster DV a majster údržby potrubných systémov a od 1.4.2010 pracoval
navrhovateľ ako majster ťažkej údržby, pričom stručná charakteristika druhu práce bola zodpovedať

za kontrolu a včasné nahrávanie dokumentov do systému SAP ISU, PM, MM, zodpovednosť za
kontrolu úplnosti a správnosti prijatých faktúr, koordinovať výkon prvotných zásahov v pracovnej
dobe, poskytovať technickú podporu zamestnancom vo výkone poruchovej služby, zodpovednosť za
kontrolu efektívnej organizácie prác najednotlivých strediskách. V rámci uvedeného druhu práce, túto
konkretizuje v procese odstraňovania úniku plynu interný predpis - Metodický pokyn D.R.21.1.11.
Zodpovednosť majstra ťažkej údržby je spomenutá v bode 4.7. a čiastkovo v bode 5 - zodpovednosť za
správnu a dostatočnú dokumentáciu realizovaných zemných prác a osoba zodpovedná za odstránenie

poruchy. Vo februári 2013 odporca vykonal kontrolu zákaziek na zemné práce fakturované v lokalite
Bratislava - Pezinok, a to za obdobie 2. polroka 2012. Výsledky kontroly sú zhrnuté v protokole
manažérskej kontroly zo dňa 2.4.2012 a v kontrole VKS zo dňa 28.03.2012. Týmito dokumentmi
disponuje odporca. Podľa výpovede zo dňa 6.5.2012 odporca na základe uvedenej kontroly zistil ku dňu4.3.2012, že navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu a to tak, že si dlhodobo (za druhý polrok
2012)neplnilriadneazodpovednesvojepracovnépovinnosti.Neplneniepovinnostímalospočívaťvtom,
že navrhovateľ „opakovane potvrdzoval všetky výkopové práce (vykonávané dodávateľom zemných

prác) s následkom možného vzniku škody zamestnávateľovi.“ Škoda odporcovi mohla vzniknúť tak, že
v rámci výkopových prác navrhovateľ potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Odporca sa domnieva,
že ťažená bola zemina č. 3, ktorej výkop bol lacnejší. Svoje tvrdenia opiera o „štatistické zistenia“ v iných
regiónoch Slovenska. Dňa 10.4.2013 odporca doručil Odborovému zväzu SPP žiadosť o prerokovanie
výpovede pre navrhovateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) - výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny.

Navrhovateľ sa pri vykonávaní svojej práce riadil okrem iného Rámcovou zmluvou č. 563/12/SPPD/
CEZ na realizáciu zemných prác a výkopových prác na plynovodoch prevádzkovaných SPP - distribúcia
a tiež pravidlami uvedenými v cenníku firmy ODIS s.r.o. (spoločnosť zaoberajúca sa spracovávaním
smerných orientačných cenníkov stavebných a montážnych prác a podporných databáz pre individuálny
výpočetcien).Navrhovateľsiuvedenédokumentynaštudovalsámbezšpeciálnychškoleníainštruktáže,
či už v oblasti právnej alebo technickej. Odporca v skutočnosti chcel, aby navrhovateľ zaradil a

potvrdil aká zemina z geologického hľadiska bola vykopaná pri výkopoch na odstránenie porúch a
podľa toho potvrdil resp. nepotvrdil cenu výkopu. Určovanie triedy zeminy z geologického hľadiska
nemal navrhovateľ v náplni práce, neabsolvoval žiadne školenie teoretické, či praktické, ani nemal na
takúto odbornú činnosť vzdelanie. Metodický pokyn D.R.21.01.11, bod 5.3.2., ktorý bol vydaný, aby
skoordinoval proces objednávania a preberania výkopových prác, neuvádza, že v rámci druhu a náplne

práce má majster ťažkej údržby určovať triedu ťažiteľnosti zeminy. V prípade závažného porušenia
pracovnej disciplíny odporca zrejme vychádzal zo skutočnosti, že predmetné konanie navrhovateľa bolo
zavinené. Navrhovateľ si nie je vedomý, že by svojím konaním porušil pracovnú disciplínu. Počas celého
pracovného pôsobenia u odporcu svoju prácu vykonával svedomite, podľa pokynov zamestnávateľa,
nikdy nekonal ani nechcel konať proti jeho oprávneným záujmom. Po celú dobu trvania pracovného

pomeru mu nikdy nebolo vytknuté porušenie pracovnej disciplíny, ani iné porušenie, či nespokojnosť
s vykonanou prácou. Riaditeľ sekcie N.. U. L. dňa 1.10.2012 zaslal navrhovateľovi list, v ktorom mu
oznamuje špeciálne ocenenie a spokojnosť s vykonávanou prácou a to vo forme mimoriadneho bonusu.
Vo výpovedi, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 6.5.2013, odporca spomenul možný vznik škody,
ktorú mu mal navrhovateľ spôsobiť svojím konaním. Navrhovateľovi nie je do dnešného dňa zrejmé,

či nejaká škoda vznikla alebo nie. Aj v čase podania žaloby prebiehali rokovania medzi odporcom a
bývalým dodávateľom zemných prác o tom, aká zemina sa ťažila v danom období a o oprávnenosti
fakturovaných položiek. Navrhovateľ v rámci výkonu svojej práce podliehal niekoľkým kontrolným
mechanizmom zo strany odporcu. Jednak to bol špecialista údržby, ktorý správnosť a úplnosť faktúr
kontroloval pravidelne a táto činnosť je jeho hlavnou náplňou práce a ďalej to boli manažérske kontroly.

Výpoveď doručená dňa 6.5.2013 je neplatná aj z toho dôvodu, že sám odporca vo výpovedi uviedol,
že porušenie pracovnej disciplíny zistil dňa 4.3.2013. Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce bola doručená navrhovateľovi dňa 6.5.2013, pričom podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce
môže zamestnávateľ uplatniť tento výpovedný dôvod iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode
výpovede dozvedel. Uvedená lehota má prekluzívny charakter, po jej márnom uplynutí zamestnávateľ

nemôžeuplatniťtentovýpovednýdôvod.Navrhovateľmázato,ževýpoveďboladoručenáažpomárnom
uplynutíprekluzívnejlehotyavýpoveďdoručenánavrhovateľovidňa6.5.2013niejeplatná.Podľanázoru
navrhovateľa odporca chcel v skutočnosti ukončiť zmluvný vzťah s dodávateľom výkopových prác.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.10.2013, žiadal návrh celom rozsahu
zamietnuť a uložiť odporcovi náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení odporca uviedol, že dňa

29.3.1999 odporca uzatvoril s navrhovateľom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dňom nástupu
do zamestnania 1.4.1999. Obsah pracovnej zmluvy bol poslednýkrát zmenený dňa 1.4.2010, keď sa
zmenil druh práce navrhovateľa na funkciu majster ťažkej údržby. Kontrolou 354 ks faktúr vrátane príloh
vystavených zmluvnými dodávateľmi zemných prác dňa 4.3.2013 odporca zistil, že počas 2. polroka
2012 v 90 ks preberacích protokolov za výkopy, ktorými navrhovateľ potvrdil a prevzal výkopové práce

v teréne realizované dodávateľom spoločnosťou MARKO GAS, s.r.o., bola uvádzaná resp. potvrdená
navrhovateľom v celom objeme výkopu trieda ťažiteľnosti zeminy č. 4. Dodávateľ uskutočnil výkopové
práce, v ktorých bola hornina už raz rozpojená, a to pri výkope plynovodov. V tomto kontexte sa dá
konštatovať, že nie je možné, aby dodávateľ pri výkopových prácach za takýchto podmienok a v rozsahu
realizovanéhovýkopu,ťažilvýlučnezeminupodtriedouťažiteľnostič.4.Ztohodôvoduodporcamázato,

že týmto konaním sa dopustil navrhovateľ porušenia pracovnej disciplíny, pričom k porušeniu pracovnej
disciplíny došlo opakovane a dlhodobo (od dňa 11.7.2012 do dňa 31.12.2012 pri všetkých výkopovýchprácach), a to ako vedúci zamestnanec, s následkom možného vzniku škody u odporcu. Na základe
štatistických zisťovaní je preukázané, že v priebehu 1. polroka 2012 navrhovateľ potvrdzoval v lokalite
Bratislava - Pezinok aj iné triedy ťažiteľnosti zeminy, vo výraznej miere potvrdzoval triedu ťažiteľnosti

zeminy č. 3. Aj po zohľadnení skutočnosti, že došlo v období druhého polroka 2012 k zmene klimatických
podmienok, nie je reálne a odôvodnené, aby vo všetkých prípadoch druhého polroka a v celkovom
objeme výkopov navrhovateľ potvrdzoval len triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Na základe štatistických
zisťovaní je preukázané, že v období 2. polroka 2012 sa v porovnateľných lokalitách a podmienkach
v Košiciach potvrdzovala aj trieda ťažiteľnosti zeminy č. 3 a na tomto základe je aj preukázané, že

sa v minulosti nevyskytol ani jeden prípad, v ktorom by bola potvrdzovaná vo výkopových prácach za
obdobie pol roka len trieda ťažiteľnosti č. 4, a to v celom objeme. V druhom polroku 2012 v lokalite X.
- L. bola potvrdzovaná iným zamestnancom aj trieda ťažiteľnosti zeminy č. 3. Ak by aj rozpojiteľnosť
zeminy bola ovplyvnená klimatickými podmienkami, nie je reálne, aby zemina mala vlastnosť ťažko
rozpojiteľnejzeminyvcelomobjemevýkopuanavyševovšetkýchprípadochvýkopovýchprác2.polroka
2012. Medzi kontrolovanými faktúrami sa našli aj faktúry, v ktorých nebola zemina v plnom rozsahu

odvezená na skládku, teda bola vrátená do výkopu (ak by išlo o zeminu triedy č. 4, nebolo by možné
ju vrátiť vzhľadom na jej vlastnosť späť do výkopu bez poškodenia plynovodu). Navrhovateľ svojím
vyššie uvedeným konaním neoprávnene navýšil cenu výkopových prác, čím závažne porušil pracovnú
disciplínu a odporcovi spôsobil škodu vo výške 16 902,- €. Navrhovateľ ďalej v žalobe uviedol, že si nie
je vedomý toho, že by svojím konaním porušil pracovnú disciplínu, nakoľko určovanie tried ťažiteľnosti

zeminy nemal v náplni práce, neabsolvoval žiadne teoretické či praktické školenie a ani nemá na takúto
odbornú činnosť vzdelanie. Zamestnanci sa však okrem pracovnej zmluvy musia riadiť povinnosťami
uvedenými v internom predpise odporcu, o.i. Metodickým pokynom - Objednávanie a potvrdzovanie
externých výkonov na zemné práce pri odstraňovaní porúch na technologických zariadeniach SPP -
distribúcia, a.s. V zmysle bodu 4.7. Metodického pokynu majster TU zodpovedá za správnu a dostatočnú

dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác. V zmysle bodu 5.3.2. Metodického pokynu:

- osoba zodpovedná za odstránenie poruchy (t.j. majster, technik prevádzky) zhromažďuje, zapisuje a
potvrdzuje údaje (podklady) potrebné na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác;

- za účelom zdokumentovania skutkového stavu zodpovedná osoba za odstránenie vyhotoví fotografie
zo staveniska s dôrazom na veľkosť a charakter výkopu, počet dopravných značiek, zábrany, paženie

výkopu, zaistenie potrubia, prítomnosť cudzích inžinierskych sietí a všetkých skutočností, ktoré mohli
mať vplyv na cenu práce.

V zmysle bodu 5.3.3. Metodického pokynu koordinátor údržby, resp. technik prevádzky je povinný
skontrolovať počet a správnosť fakturovaných položiek, celkovú fakturovanú sumu, kompletnosť a
súlad príloh s predloženou faktúrou a rámcovou zmluvou. V zmysle Metodického pokynu teda majster

TU je zodpovedný za potvrdenie rozsahu výkopových prác, počtu značiek, premostení, odvezení
zeminy, triedy zeminy, t.j. za rozsah reálne vykonaných prác. Určenie triedy ťažiteľnosti zeminy je
zodpovednosťou majstra TU aj vzhľadom k tomu, že je prítomný v teréne počas výkopových prác. Z
uvedeného má odporca za to, že určovanie triedy ťažiteľnosti zeminy bolo v náplni práce navrhovateľa.
Toto vyplýva aj z Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.3.2010. Navrhovateľ vedel,

že je to jeho náplňou práce od 1.4.2010, odkedy určoval bez problémov triedu ťažiteľnosti zeminy,
problém vznikol až po dvoch rokoch. Naviac v zmysle Metodického pokynu určenie triedy ťažiteľnosti
zeminy nie je žiadna odborná činnosť. Porušenie povinnosti navrhovateľa je zjavné. Odporca ďalej
uviedol, že navrhovateľ ďalej namieta neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že odporca
zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa 4.3.2013, avšak výpoveď bola navrhovateľovi doručená až

dňa 6.5.2013. Teda k doručeniu výpovede navrhovateľovi došlo po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa
zistenia porušenia pracovnej disciplíny. Podľa odporcu dvojmesačná lehota v zmysle § 63 ods. 4
Zákonníka práce sa považuje za prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu. V zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho
zákonníka teda, keďže odporca zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa 4.3.2013, koniec prekluzívnej
lehoty pripadá na deň 4.5.2013, čo bola sobota. V prípade, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka posledným dňom lehoty najbližší
pracovný deň, teda pondelok 6.5.2013. Odporca sa navyše pokúsil doručiť navrhovateľovi výpoveď
aj osobne prostredníctvom zamestnancov a to p. V.O., L.. J., L. Y. dňa 26.4.2013 a prostredníctvom
p. V., L.. W. H. L.. W. dňa 3.5.2013, avšak pokus o doručenie zásielky do vlastných rúk v mieste
bydliska navrhovateľa nebol úspešný. Okrem osobného doručenia sa odporca pokúsil navrhovateľovi

doručiť výpoveď aj prostredníctvom pošty. Dňa 24.4.2013 podal odporca na pošte predmetnú výpoveď,podľa doručenky navrhovateľ zásielku obsahujúcu výpoveď neprevzal a táto bola dňa 2.5.2013 vrátená
odporcovi.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria

obsah spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.1999 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva, že
navrhovateľ pracoval u odporcu odo dňa 1.4.1999.

Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.3.2010 vyplýva, že pracovná zmluva
navrhovateľa bola zmenená tak, že druh práce navrhovateľa bol s účinnosťou od 1.4.2010 zmenený
na „majster ťažkej údržby.“ Náplň práce navrhovateľa bola vymedzená nasledovne: zodpovednosť

za kontrolu a včasné nahrávanie dokumentov do systému SAP ISU, PM, MM, zodpovednosť za
kontrolu úplnosti a správnosti prijatých faktúr, koordinovanie výkonu prvotných zásahov v pracovnej
dobe, poskytovanie technickej podporu zamestnancom vo výkone poruchovej služby, zodpovednosť za
kontrolu efektívnej organizácie prác na jednotlivých strediskách.

Zo žiadosti o prerokovanie výpovede v zmysle § 47 Zákonníka práce zo dňa 10.4.2013 vyplýva, odporca

(zamestnávateľ) požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru
výpoveďou s navrhovateľom a ďalšími zamestnancami.

Z listu Plynárenského odporového zväzu zo dňa 22.4.2013 vyplýva, že Plynárenský odporový
zväz nesúhlasil s ukončením pracovného pomeru výpoveďou pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Zamestnávateľ (odporca) podľa Plynárenského odporového zväzu ignoroval skutočnosť, že

zamestnanci nemajú na rozoznávanie zeminy príslušné vzdelanie a je otázne, či taká činnosť je v
ich náplni práce. Zamestnanci nevedeli, ani pri všetkej starostlivosti nemohli vedieť, že nepostupujú
správne a zodpovedne. Naopak o svojej činnosti nemali žiadne pochybnosti aj z toho dôvodu, že v rámci
firemnej hierarchie podliehajú častej kontrole nadriadených pracovníkov a faktúry presahujúce 2 500,-
€ schvaľujú až traja nadriadení. Nedošlo k zavinenému konaniu, a teda chýba základný predpoklad

porušenia pracovnej disciplíny. Zavinenie je potrebné skúmať a dokázať. Z konania zamestnávateľa,
keď uvedené konanie považuje za porušenie pracovnej disciplíny len u dotknutých zamestnancov
a u ostatných zamestnancov (majstri ľahkej údržby) na tej istej úrovni podobné konanie považuje
za správne, je možné usudzovať, že u dotknutých zamestnancov dochádza k priamej diskriminácií.
Zamestnanci si nie sú vedomí, že konali v rozpore so záujmami zamestnávateľa, nakoľko svoju

prácu vykonávajú podľa pokynov zamestnávateľa. Naopak skutočnosti, na ktorých zamestnávateľ
zakladá pochybenie zamestnancov vychádzajú z bližšie neidentifikovaných štatistických zistení, zmien
klimatických podmienok a z domnienok, ktoré nemusia odzrkadľovať realitu v danom období. Je
veľmi pravdepodobné, že konanie zamestnávateľa je účelové a má takýmto neetickým spôsobom a
vykonštruovanými obvineniami iný cieľ, ako chrániť záujmy zamestnávateľa.

Z výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 10.4.2013 vyplýva, že odporca ukončil
pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu, že dňa 4.3.2012 na základe kontroly zákaziek na zemné
práce fakturované v lokalite Bratislava - Pezinok za 2. polrok 2012 zamestnávateľ zistil, že navrhovateľ
si v priebehu polroka 2012 neplnil riadne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti, čím porušil pracovnú
disciplínu. Zamestnávateľ v rámci kontroly skontroloval 354 faktúr vrátane príloh vystavených zmluvnými

dodávateľmi zemných prác. Z toho bolo 90 faktúr, ktorých prílohu tvorili preberacie protokoly za výkopy,
ktorými navrhovateľ potvrdil a prevzal výkopové práce v teréne realizované dodávateľom MARKO GAS
s.r.o. Výsledky predmetnej kontroly boli zaznamenané v Protokole manažérskej kontroly - zemné práce v
X. zo dňa 2.4.2014 a v kontrole VKS zo dňa 28.3.2013. Zamestnávateľ na základe kontroly zistil, že v 90
ks Preberacích protokoloch za výkopy navrhovateľ uvádzal, resp. potvrdzoval v celom rozsahu objemu

výkopu triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Toto zistenie preukazuje, že v tomto období druhého polroka 2012,
navrhovateľ opakovane nepostupoval riadne a zodpovedne pri potvrdzovaní rozsahu reálne vykonaných
prác, konkrétne pri potvrdzovaní triedy ťažiteľnosti zeminy. Výsledky kontroly sú zhrnuté v Protokole
manažérskej kontroly zo dňa 2.4.2012 a v kontrole VKS zo dňa 28.3.2012. Na základe štatistickýchzisťovaní je preukázané, že v priebehu 1. polroka 2012 navrhovateľ potvrdzoval v lokalite Bratislava
- Pezinok aj iné triedy ťažiteľnosti zeminy, vo výraznej miere potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy
č. 3. Aj po zohľadnení skutočnosti, že došlo v období druhého polroka 2012 k zmene klimatických

podmienok, nie je reálne a odôvodnené, aby vo všetkých prípadoch druhého polroka a v celkovom
objeme výkopov navrhovateľ potvrdzoval len triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Na základe štatistických
zisťovaní je preukázané, že v období 2. polroka 2012 sa v porovnateľných lokalitách a podmienkach
v Košiciach potvrdzovala aj trieda ťažiteľnosti zeminy č. 3 a na tomto základe je aj preukázané, že
sa v minulosti nevyskytol ani jeden prípad, v ktorom by bola potvrdzovaná vo výkopových prácach za

obdobie pol roka len trieda ťažiteľnosti č. 4, a to v celom objeme. V druhom polroku 2012 v lokalite X.
- L. bola potvrdzovaná iným zamestnancom aj trieda ťažiteľnosti zeminy č. 3. Ak by aj rozpojiteľnosť
zeminy bola ovplyvnená klimatickými podmienkami, nie je reálne, aby zemina mala vlastnosť ťažko
rozpojiteľnej zeminy v celom objeme výkopu a navyše vo všetkých prípadoch výkopových prác 2.
polroka 2012. Medzi kontrolovanými faktúrami sa našli aj faktúry, v ktorých nebola zemina v plnom
rozsahu odvezená na skládku, teda bola vrátená do výkopu (ak by išlo o zeminu triedy č. 4, nebolo

by možné ju vrátiť vzhľadom na jej vlastnosť späť do výkopu bez poškodenia plynovodu). Navrhovateľ
porušil svoju povinnosť chrániť majetok zamestnávateľa a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa, keď neoprávnene určoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4 vo všetkých výkopových
prácach v druhom polroku 2012 a v celom objeme výkopu, čím neoprávnene navýšil cenu výkopových
prác o 16 902 €.

Z listu odporcu zo dňa 1.10.2012 vyplýva, že odporca navrhovateľovi poďakoval za jeho kvalitný
pracovný výkon v 3. štvrťroku 2012 a bol mu priznaný mimoriadny bonus.

Z bodu 4.7. Metodického pokynu vyplýva, že majster TU zodpovedá za správnu a dostatočnú
dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác.

Z bodu 5.3.2. Metodického pokynu vyplýva, že:

- osoba zodpovedná za odstránenie poruchy (t.j. majster, technik prevádzky) zhromažďuje, zapisuje a
potvrdzuje údaje (podklady) potrebné na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác;

- za účelom zdokumentovania skutkového stavu zodpovedná osoba za odstránenie vyhotoví fotografie
zo staveniska s dôrazom na veľkosť a charakter výkopu, počet dopravných značiek, zábrany, paženie
výkopu, zaistenie potrubia, prítomnosť cudzích inžinierskych sietí a všetkých skutočností, ktoré mohli

mať vplyv na cenu práce.

Z bodu 5.3.3. Metodického pokynu vyplýva, že koordinátor údržby, resp. technik prevádzky je povinný
skontrolovať počet a správnosť fakturovaných položiek, celkovú fakturovanú sumu, kompletnosť a súlad
príloh s predloženou faktúrou a rámcovou zmluvou.

Z dohody o urovnaní sporných práv a povinností a o zrušení záväzkov uzavretej medzi odporcom a

spoločnosťou MARKO GAS s.r.o. uzavretej dňa 16.12.2013 vyplýva, že účastníci tejto zmluvy urovnali
sporné práva a zrušili niektoré záväzky týkajúce sa výkopových a zemných prác, ktoré mali byť podľa
odporcu spoločnosťou MARKO GAS s.r.o. poskytnuté v rozpore s rámcovou zmluvou a to pokiaľ ide o
rozsah plnenia a triedu horniny, s čím spoločnosť MARKO GAS s.r.o. nesúhlasila.

Z výpovede svedka R. W. vyplýva, že u odporcu pracoval do 31.7.2013, odišiel na základe dohody.

Navrhovateľ bol priamo jeho podriadeným zamestnancom. Svedok pracoval na pozícii vedúceho
lokálneho centra v X.. Výkopové práce vždy realizovali dodávatelia, ktorých mal odporca na základe
výberových konaní a rámcových zmlúv. Dodávatelia určovali triedu ťažiteľnosti zeminy, odporca na to
nemal odborníkov a nebolo to ani jeho úlohou. Montéri odporcu označili miesto výkopu, ale pri výkope
už neboli. Zeminu dodávateľ odviezol. Podľa názoru svedka na určenie stupňa ťažiteľnosti by bolo treba

vykonať geologický prieskum. Tejto otázke odporca nikdy nevenoval pozornosť, tieto údaje sa nedávali
do zmlúv ani do protokolu o prevzatí prác a to až do dňa 1.7.2012. Svedok doplnil, že to bolo možnoaj predtým, ale nepamätá si to. Majstri ťažkej údržby kontrolovali to, čo sa kontrolovať dalo, najmä
veľkosť výkopu, jeho rozmery a objem. Celkovú kontrolu výkopových prác a ich prevzatie mal na starosti
pracovník na pracovnej pozícií koordinátor údržby. Majster ťažkej údržby nikdy podľa názoru svedka

nekontrolovalstupeňťažiteľnostizeminy,nebolatojehopracovnáčinnosť,nerobiltoaninapokynsvedka
ako priameho nadriadeného navrhovateľa. Pokiaľ ide o súvis so znižovaním počtu zamestnancov,
podľa názoru svedka ukončenie pracovného pomeru s navrhovateľom nesúvisí s optimalizáciou počtu
zamestnancov odporcu, malo sa zrušiť jedno pracovné miesto majstra ťažkej údržby, ale prepusteným
nemal byť navrhovateľ.

Z výpovede svedka T. V. vyplýva, že nebol priamym nadriadeným navrhovateľa, tým bol p. W., ktorému
bol priamym nadriadeným svedok. U odporcu svedok stále pracuje na pozícií riaditeľ sekcie údržby a
merania. V roku 2009 boli zriadené strediská ťažkej údržby a bola vytvorená pozícia koordinátora údržby,
ktorý zodpovedal za kontrolu správnosti zemných prác vykonaných v súlade s rámcovými zmluvami.
Predtým mali túto činnosť na starosti majstri. Povinnosť určovať stupeň ťažiteľnosti zeminy nevyplývala
navrhovateľovi priamo z pracovnej zmluvy, avšak každý riadiaci pracovník má hospodárne nakladať

s prostriedkami zverenými zamestnávateľom. Je fyzicky nemožné, aby bol majster ťažkej údržby pri
všetkých výkopoch, ale mal si koordinovať podriadených, aby zabezpečil správnosť údajov. Majstri
ťažkej údržby boli oboznámení s STN pre určovanie stupňa tažiteľnosti zeminy a mali a mohli túto
správnezatriediť.Okreminéhoajzdôvodunesprávneurčenéhostupňatažiteľnostizeminybolukončený
pracovný pomer s koordinátorom údržby.

Z výpovede svedka Y. W. vyplýva, že pracuje u odporcu na pozícií špecialista údržby, navrhovateľ je jeho
bývalý kolega. Svedok bol tvorcom upozornení sekčného riaditeľa a neskoršieho Metodického pokynu.
Prvéupozorneniesekčnéhoriaditeľabolo1.4.2010,kedybolavytvorenápracovnápozíciamajstraťažkej
údržby. Na jeseň 2010 bolo toto usmernenie doplnené, pričom súčasťou požiadaviek na výkon prác
a preberací protokol bolo aj určenie triedy ťažiteľnosti zeminy. Svedok na jar roku 2010 upozorňoval

koordinátorov údržby, ako sa určuje trieda ťažiteľnosti zeminy a to mailom, ktorý obsahoval výťah z
STN. Svedok nemá vedomosť o žiadnom školení. Za určenie triedy ťažiteľnosti zeminy bol podľa názoru
svedka zodpovedný majster ťažkej údržby. Usmernenia sekčného riaditeľa boli v roku 2011 vydané ako
metodický pokyn. Medzi stupňami ťažiteľnosti zeminy 3. a 4. sa dá rozlišovať tak, že keď ľudia kopú vo
výkope, vedeli by to rozlíšiť, nakoľko stupeň 3. je oddeliteľný čakanom, stupeň 4. klinom.

Z výpovede svedka T. Ž. vyplýva, že pracuje u odporcu ako majster ťažkej údržby 6-7 rokov na
pracovisku v X. X.. Systém určovania stupňa ťažiteľnosti zeminy sa začal uplatňovať niekedy začiatkom
roka 2010, dovtedy sa to neurčovalo. Vtedy prišlo usmernenie sekčného riaditeľa. Odvtedy svedok
vypĺňa a určuje stupne ťažiteľnosti zeminy. Žiadne špeciálne školenie neabsolvoval. Stupeň sa dá určiť
podľa popisu v prílohe tabuľky, podľa názoru svedka je to uvedené aj v jeho pracovnej náplni.

Z výpovede svedka L. W. vyplýva, že pracuje u odporcu od roku 2000 a od marca 2011 začal pracovať
na pozícií majstra ťažkej údržby na pracovisku v Nových Zámkoch. Od svojho nástupu na túto pozíciu
určuje stupeň ťažiteľnosti zeminy. V roku 2011 bol vydaný metodický pokyn, kde boli uvedené stupne
ťažiteľnosti zeminy, boli k tomu vyškolení nadriadeným. V 95 % svedok určoval stupeň 3. Nikomu nikdy
nebolo čudné, že sa jedná iba o jeden stupeň ťažiteľnosti zeminy.

Z výpovede svedka N. V. vyplýva, že pracuje u odporcu ako koordinátor údržby na pracovisku v Nitre.
Pred rokom dostal 19 faktúr z pracoviska v Bratislave, aby tieto faktúry a k ním pripojené preberacie
protokoly skontroloval, tj. aby skontroloval rozmery výkopov, vrstvenie asfaltu, stupeň ťažitelnosti zeminy
a pod. V týchto 19 faktúrach nekontroval stupeň ťažitelnosti zeminy. V týchto faktúrach svedok kontroval,
či preberacie protokoly sedia s faktúrovými čiastkami. Zistil nedostatky, ale tieto sa netýkali správnosti

resp.nesprávnostiurčovaniastupňaťažitelnostizeminy.Zistilnedostatkynapríkladvrozmerochvýkopov
a pod. Stupeň ťažitelnosti bolo určený správne, resp. svedok žiadne korekcie v tomto zmysle nerobil.
Ako už svedok uviedol boli tam zistené iné nedostatky v preberacích protokoloch a vo fakturovaných
čiastkach. Na základe týchto zistených nedostatkov bola vytvorená kontrola skupina 7 ľudí, ktorej bol
svedok člen a ktorú viedol p. W., kde kontrolovali všetky faktúry a preberacie protokoly pracoviska X..

Svedok dostal za úlohu určiť stupeň ťažitelnosti zeminy na stupeň č. 3 a podľa tohto zistiť rozdiel medzifakturovanou sumou za stupeň ťažitelnosti zeminy a sumou, ktorá by bola fakturovaná pri určenom
stupni ťažitelnosti zeminy č. 4. Svedok nikdy nekontroval stupeň ťažitelnosti zeminy v X. reálne. Nebol
na mieste výkopu, nikdy vykopanú zeminu nevidel. Takto svedok postupoval podľa pokynu p. W., ktorý

mu výslovne povedal, že má to urobiť tak, aby tam dal stupeň ťažitelnosti zeminy č. 3. Prečo to tak mal
svedok urobiť, to mu nikdy nevysvetlil. Zrejme bolo také usmernenie. Svedok sa vo svojej práci bežne
stretol, že bol určovaný prevažne iba jeden stupeň ťažitelnosti zeminy. Na svojich výkopoch určoval č. 3
a niekedy č. 2, to však málokedy. Stupeň č. 3 svedok určoval preto, lebo zemina už bola raz rozpojená,
pretože došlo k jej rozpojeniu pri pokládke plynových potrubí. Stupeň ťažitelnosti zeminy mal určovať

majster ťažkej údržby na základe tabuľky o rozpojiteľnosti hornín. Pokiaľ ide o reálny postup v praxi
na pracovisku v B., ten prebieha nasledovne: Svedok dostane požiadavku na výkopové práce. Po ich
skončenídostanepreberacíprotokolafaktúruoddodávateľa,kdestupeňťažitelnostizeminyjeužurčený
a určuje ho majster ťažkej údržby spolu s dodávateľom. Zodpovedá však zato majster a svedok to
kontroluje. Svedok zisťoval cenový rozdiel v rámci kontrolnej skupiny vo všetkých faktúrach v Bratislave,
okrem tých 19 kde sa to nerobilo. Zisťoval sa cenový rozdiel medzi určeným stupňom ťažitelnosti č. 4,

ktorý bol uvedený v preberacích protokoloch a stupňom č. 3, ktorý tam mal svedok uviesť na základe
usmernenia p. W.W..

Z výpovede svedka L. O.Á. vyplýva, že bol členom kontrolnej skupiny, ktorej vedúcim bol p. W.. Pri
kontrole menil stupeň ťažiteľnosti tam, kde boli dostupné fotky, reálne sa to kontrolovať nedalo, lebo
výkopy boli zasypané a zaasfaltované. Nikto svedka neusmerňoval, aby stupeň ťažiteľnosti určoval

nejakou konkrétnou triedou, ani nikto naňho nevyvíjal nátlak. Stupeň ťažiteľnosti zeminy určuje majster
ťažkej údržby. Bolo školenie vo firme ODIS, ktorá sa tomu venuje, tohto školenia sa zúčastnili len
koordinátori údržby. Nemá žiadnu vedomosť o školení majstrov, majú vlastné porady. Svedok neurčuje
stupeň ťažiteľnosti zeminy, tej sa určuje dohodou medzi majstrom a dodávateľom.

Navrhovateľ ďalej v konaní uviedol, že určovanie triedy ťažiteľnosti zeminy nemal navrhovateľ v náplni

práce, neabsolvoval žiadne školenie, ani nemá na takúto odbornú činnosť vzdelanie. Metodický pokyn
neuvádza, že v rámci druhu a náplne práce má majster ťažkej údržby určovať triedu ťažiteľnosti
zeminy. Navrhovateľ nemohol nijako porušiť pracovnú disciplínu a to zavineným alebo nezavineným
konaním. Navrhovateľ bol počas celej doby trvania pracovného pomeru hodnotený kladne. Vo výpovedi
sa uvádza možnosť vzniku škody, odporca doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz v akej výške a v akej

príčinnej súvislosti škoda vznikla. Navrhovateľ neprichádzal do styku s faktúrami, vyhotovoval ich
iný zamestnanec odporcu. Navrhovateľ súhlasí s tvrdením odporcu, že výpoveď bola navrhovateľovi
doručená v prekluzívnej dobe a nie po jej uplynutí. Navrhovateľ uviedol, že jeho práca spočívala v
podstate v administratíve, nezúčastňoval sa každého výkopu, mal na to zástupcu. Metodický pokyn,
podľa ktorého mal navrhovateľ podľa odporcu určovať triedu ťažiteľnosti zeminy, bol schválený až v

októbri 2011, hoci navrhovateľ bol majstrom ťažkej údržby už od 1.4.2010. V Metodickom pokyne ale
nikde nie je uvedené, že navrhovateľ má určovať triedu ťažiteľnosti zeminy. V rámci popisu pracovného
miesta navrhovateľa nie je zmienka o povinnosti určovať triedu ťažiteľnosti zeminy. Odporca až
dodatočne predložil chybné faktúry, v čase doručenia výpovede nebolo zrejmé, o aké faktúry, preberacie
protokoly a miesta výkopov ide. Výpovedný dôvod je preto nejasne a neurčito vymedzený.

Odporca ďalej v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ v internom informačnom systéme potvrdzoval
triedu ťažiteľnosti zeminy. Z popisu pracovnej činnosti navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ určoval
triedu ťažiteľnosti zeminy, nakoľko navrhovateľ riadil, koordinoval a zodpovedal za správnosť a úplnosť
záznamu z vykonaných činností a odovzdával ich na ďalšiu evidenciu. Určenie triedy ťažiteľnosti
zeminy je zodpovednosťou majstra technickej údržby, vzhľadom na to, že je prítomný v teréne počas

uskutočňovania výkopových prác. Určenie triedy ťažiteľnosti zeminy nie je žiadna odborná činnosť.
Odporca uviedol, že správne malo byť vo výpovedi uvedených 89 kusov preberacích protokolov,
ktoré vykazovali závažné nedostatky v práci navrhovateľa, nie 90 kusov. Ide podľa odporcu len o
administratívnu chybu.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Zákonník

práce“) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca
dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menejzávažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať
zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie

pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak

je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä:

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že návrh
navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný a výpoveď zo dňa 10.4.2013 je neplatná.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe
pracovnej zmluvy od 1.4.1999. Dňa 6.5.2013 doručil odporca navrhovateľovi výpoveď zo dňa 10.4.2013.
Výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce bolo porušenie pracovnej disciplíny

navrhovateľom. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania namietal, že výpoveď bola navrhovateľovi odporcom doručená
po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty, pretože odporca zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa
4.3.2013, no výpoveď bola navrhovateľovi doručená až dňa 6.5.2013. Neskôr navrhovateľ uviedol, že
túto skutočnosť ďalej nenamieta a teda má za to, že výpoveď bola navrhovateľovi doručená v rámci

prekluzívnej lehoty. Súd pre úplnosť dodáva, že výpoveď skutočne bola navrhovateľovi doručená pred
uplynutím prekluzívnej lehoty, nakoľko koniec tejto lehoty by pripadol na sobotu (4.5.2013), posledným
dňom tejto lehoty v zmysle § 122 Občianskeho zákonníka bol najbližší nasledujúci pracovný deň -
pondelok 6.5.2013, pričom tohto dňa bola výpoveď navrhovateľovi doručená

Súd sa preto ďalej zaoberal ďalšími dôvodmi neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Pokiaľ ide o výpovedný dôvod, tento musí byť v písomnej výpovedi pracovného pomeru vymedzený
tak, aby bolo zrejmé, aké sú dôvody ukončenia pracovného pomeru, a aby nevznikli pochybnosti o tom,
ktorýzákonnýdôvodvýpovedezpracovnéhopomeruúčastníkpracovnéhopomeruuplatňuje.Uplatnený
dôvodniejemožnédodatočnemeniť.Skutočnosti,ktorésúdôvodompreukončeniepracovnéhopomeru
je potrebné vymedziť určito a zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť

výpovede pracovného pomeru.

Odporca dal navrhovateľovi výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odporca
špecifikoval tak, že dňa 4.3.2012 na základe kontroly zákaziek na zemné práce fakturované v lokalite X. -
L.za2.polrok2012odporcazistil,ženavrhovateľsivpriebehupolroka2012neplnilriadneazodpovedne
svoje pracovné povinnosti, čím porušil pracovnú disciplínu. Odporca v rámci kontroly skontroloval 354

faktúr vrátane príloh vystavených zmluvnými dodávateľmi zemných prác. Z toho bolo 90 faktúr, ktorých
prílohu tvorili preberacie protokoly za výkopy, ktorými navrhovateľ potvrdil a prevzal výkopové práce vteréne realizované dodávateľom MARKO GAS s.r.o. Výsledky predmetnej kontroly boli zaznamenané
v Protokole manažérskej kontroly - zemné práce v Bratislave zo dňa 2.4.2014 a v kontrole VKS zo
dňa 28.3.2013. Odporca na základe kontroly zistil, že v 90 ks preberacích protokoloch za výkopy

navrhovateľ uvádzal, resp. potvrdzoval v celom rozsahu objemu výkopu triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4.
Totozisteniepreukazuje,ževtomtoobdobídruhéhopolroka2012,navrhovateľopakovanenepostupoval
riadneazodpovednepripotvrdzovanírozsahureálnevykonanýchprác,konkrétnepripotvrdzovanítriedy
ťažiteľnosti zeminy.

V prejednávanej veci má súd za to, že výpovedný dôvod nebol odporcom vo výpovedi pracovného

pomeru dostatočne určitý, t.j. vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Odporca
presne neuviedol, ktoré konkrétne faktúry či preberacie protokoly mali preukazovať porušenie povinnosti
navrhovateľa. Výšku škody a dokonca aj samotnú neoprávnenosť, resp. nesprávnosť určenia 4. triedy
ťažiteľnosti zeminy odporca vyvodil iba zo štatistických zistení, porovnaním s výkopmi realizovanými v
inom čase a na iných miestach. Pri doručení výpovede navrhovateľovi nebolo odporcom presne určené,
v čom spočíva navrhovateľovo porušenie pracovnej disciplíny. Odporca údajné chybné preberacie

protokoly špecifikoval až v priebehu konania, počas ktorého sám priznal, že chybných preberacích
protokolov bolo len 89, čo len znovu preukazuje, že ani samotný odporca v čase skončenia pracovného
pomeru nemal vedomosť o tom, ktoré konkrétne konanie navrhovateľa nieslo znaky porušenia pracovnej
disciplíny. Týmto nebola splnená podmienka určitosti, ani zrozumiteľnosti výpovedného dôvodu. Okrem
toho odporca v priebehu konania neprodukoval ani jeden priamy dôkaz o tom že by čo i len jeden výkop

prebraný navrhovateľom skutočne v čase jeho realizácie obsahoval zeminu so stupňom ťažiteľnosti 3.
resp. nižším.

Zákonník práce nedefinuje výslovne pojem porušenie pracovnej disciplíny. Súd pri skúmaní platnosti
skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny posudzuje existenciu porušenia
pracovnej disciplíny individuálne, pričom berie do úvahy osobné pomery zamestnanca, jeho doterajší

postoj k výkonu práce, k času a okolnostiam za akých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, spôsob
a závažnosť porušenia pracovnej disciplíny a zohľadňuje aj skutočnosť, či zamestnanec spôsobil v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zamestnávateľovi škodu. Zamestnávateľ musí preukázať, že
došlo k porušeniu pracovnej povinnosti zamestnanca, ako aj existenciu zavinenia zamestnanca (aspoň
z nedbanlivosti). Dôležitá je tiež intenzita porušenia pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o samotnú existenciu porušenia pracovnej disciplíny, súd má za to, že odporca (ktorého v
tejto veci zaťažuje dôkazné bremeno) jeho existenciu nepreukázal. Navrhovateľovi z jeho pracovnej
zmluvy ani zo žiadneho interného predpisu výslovne nevyplývala povinnosť určovať triedu ťažiteľnosti
zeminy. Takúto konkrétne určenú povinnosť nemožno vyvodiť zo všeobecne vymedzenej zodpovednosti
navrhovateľa za správnu a dostatočnú dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác, ktorá je

ustanovená Metodickým pokynom. Takáto povinnosť navrhovateľovi nevyplývala ani z náplne práce
vymedzenej v pracovnej zmluve (resp. Dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy). Navyše Dohoda
o zmene obsahu pracovnej zmluvy bola uzavretá s účinnosťou od 1.4.2010, pričom položka určovania
triedy ťažiteľnosti zeminy bola zavedená do Preberacieho protokolu (ako prílohy Metodického pokynu)
až od januára 2011. Priamy nadriadený navrhovateľa vo svojej výpovedi potvrdil, že táto činnosť

nepredstavovala náplň práce navrhovateľa. Hoci sa iní svedkovia vyjadrili, že podľa ich názoru
navrhovateľ mal určovať stupeň ťažiteľnosti zeminy, nijako neodôvodnili na základe akej skutočnosti
by to mal navrhovateľ robiť, pričom súd zohľadnil, že v prípade týchto svedkov išlo o zamestnancov
odporcu.

V prípade, že by súd pripustil, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo (k čomu podľa názoru súd

nedošlo), súd by nemohol preskúmať jeho intenzitu, nakoľko odporca nepreukázal akým konkrétnym
konaním malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, ani presnú výšku údajnej škody. Odporca taktiež
nepreukázal existenciu zavinenia (čo i len z nedbanlivosti) na strane navrhovateľa. Navrhovateľ nebol
školený na určovanie stupňa ťažiteľnosti zeminy, na túto činnosť nemá ani vzdelanie. Jeho nadriadený
síce vypovedal, že tento stupeň sa dá zistiť v čase, keď dochádza k výkopovým prácam podľa

spôsobu, akým je možné oddeliť zeminu, to by však predpokladalo, že navrhovateľ bude prítomný pri
každom výkope počas celej doby jeho trvania, čo by pre navrhovateľa bolo fyzicky nemožné. V prípadezastúpenia navrhovateľa jeho podriadenými prítomnými pri výkope by znovu nebolo dané zavinenie
navrhovateľa. V zmysle STN však rozpojiteľnosť zeminy nie je jediným kritériom pre rozlíšenie stupňa
ťažiteľnosti.

Navrhovateľ pracoval u odporcu 13 rokov, pričom odporca nepreukázal (ani netvrdil), že by počas
tejto doby bol navrhovateľ upozornený na porušenie svojich povinností, pracovných postupov alebo
porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný výkon navrhovateľa v 3. štvrťroku 2012 bol naopak odporcom
ocenený a navrhovateľovi bol priznaný mimoriadny bonus. Vzhľadom na tieto skutočnosti týkajúce sa
osoby navrhovateľa ako zamestnanca by teda aj prípadné porušenie pracovnej disciplíny podľa názoru

súdu nedosahovalo dostatočnú intenzitu odôvodňujúcu skončenie pracovného pomeru.

Súd poukazuje na zjavnú účelovosť konania odporcu - zamestnávateľa voči navrhovateľovi, ktorá
vyplýva z výpovede svedka N. V., člena kontrolnej skupiny odporcu, ktorý uviedol, že mu p. W. (vedúci
kontrolnej skupiny) výslovne povedal, že to má pri kontrole urobiť tak, aby tam dal stupeň ťažiteľnosti 3.
namiesto4.atobezohľadunaskutočnosť,žesvedoknikdyreálnenevidelpredmetnévýkopy.Odporcav
priebehu konania nijako nepreukázal vznik a výšku škody. Je zrejmé, že odporca hľadal a vykonštruoval

dôvody pre skočenie pracovného pomeru výpoveďou. Takéto zjavne účelové a diskriminačné konanie
odporcu nepožíva právnu ochranu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrhu navrhovateľa vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
pozostávajú z:

1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 € (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 22.8.2013 (§13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- podanie na súd vo veci samej, návrh na začatie konania (§13a ods. 1 písm. a) vyhlášky)

- účasť na pojednávaní dňa 6.11.2013 (§13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),

2/ Päť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 € (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 15.1.2014 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 12.3.2014 (§13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 14.5.2014 (§13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- podanie návrhu na súd vo veci samej 29.5.2014 (§13a ods. 1 písm. a) vyhlášky)

- účasť na pojednávaní dňa 11.6.2014 (§13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),

3/ Režijný paušál - 3 x 7,81 € + 5 x 8,04 €, t. j. 63,63,- € (§16 ods. 3 vyhlášky)

4/ Náhrada za stratu času, ktorú súd priznal navrhovateľovi vo výške 133,22 € podľa ustanovenia §

17 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu cesty Viničné -
Bratislava a späť nasledovne:1. cesta na pojednávanie dňa 6.11.2013 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,01 eur = 26,08 eur;

2. cesta na pojednávanie dňa 15.1.2014 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,40 eur = 26,08 eur;

3. cesta na pojednávanie dňa 12.3.2014 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,40 eur = 26,08 eur;

4. cesta na pojednávanie dňa 14.5.2014 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,40 eur = 26,08 eur.

5. cesta na pojednávanie dňa 11.6.2014 a späť - za 2 začaté polhodiny x 13,40 eur = 26,08 eur.

Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil náhradu za stratu času spolu v sume 133,94 €, súd však po
prepočte dospel k sume spolu 133,22 €, preto navrhovateľovi priznal iba náhradu tejto sumy.

Trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby 489,56 € + režijný paušál 63,63 € + náhrada za
stratu času 133,22 €, t.j. spolu 686,41 €.

Súd zaviazal v konaní neúspešného odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov, nakoľko navrhovateľ ako poplatník bol v súlade s § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa položky č. 1
písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.