Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 11, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200054
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu PALADIUM GROUP, s.r.o.,
Gemerská 3, Košice, zast. AK H.I.F., s.r.o., Na vŕšku č.2, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát
JUDr. Peter Filip, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v
konaní o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16749-118848/2011/999608-r zo
dňa 14.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. I/223/16749-118848/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011 Daňové riaditeľstvo SR podľa

§ 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. č.
698/230/38798/11/Tak zo dňa 27.05.2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods.6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume
65 542,44 eur ako rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole a daňou uvedenou
v daňovom priznaní. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole
č. 698/320/28989/2011/Cih zo dňa 26.04.2011.

Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane okrem iných aj zo 14 faktúr

interného č. 2100041 - 2100054 (faktúry sú špecifikované na strane 10 dodatočného platobného
výmeru správcu dane) od dodávateľa REMEA GROUP, s.r.o., Bauerova 30, Košice, za dodané služby
špecifikované v týchto faktúrach. Dodávky predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy
o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009, predmetom ktorej je stanovenie podmienok spolupráce pri
nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií,
indoor a outdoor reklamných plôch v období február až december 2010 pre projekty objednávateľa a
pre reklamné kampane. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z

týchto faktúr. Za účelom preverenia uskutočnenia deklarovaných plnení zaslal správca dane dožiadanie
Daňovému úradu Košice II. Uvedený správca dane vo svojej odpovedi na dožiadanie zo dňa 11.10.2010
uviedol, že pri miestnom zisťovaní dňa 06.10.2010 bolo zistené, že spoločnosť REMEA GROUP, s.r.o.
na adrese sídla nesídli a že tento daňový subjekt za 2. štvrťrok 2010 už daňové priznanie nepodal. Pri
ústnom pojednávaní dňa 04.10.2010, ktorého sa zúčastnil konateľ uvedenej spoločnosti M. E., ktorý
predložil požadované doklady, bolo zistené, že reklamné a iné služby boli v plnom rozsahu nakupované
od spoločnosti SLAUDANON MONITOR, s.r.o. Uherova 12, Košice.Správca dane na základe uvedených skutočností predvolal na výsluch svedka konateľa spoločnosti
SLAUDANON MONITOR, s.r.o. A. D., o čom upovedomil aj žalobcu, pričom písomnosť sa dňa
24.01.2011 vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy.

Na výzvu zo dňa 18.10.2010 správcu dane bývalý konateľa uvedenej spoločnosti S. K. reagoval
písomným podaním zo dňa 03.11.2010, v ktorom uviedol, že táto obchodná spoločnosť bola
v obchodnom vzťahu so spoločnosťou REMEA GROUP, s.r.o. , vystavila pre ňu ako odberateľa
dotazované faktúry, obchody boli uskutočnené subdodávateľským spôsobom, preto spoločnosť
nezamestnávala žiadnych zamestnancov, pričom mená dodávateľov si vzhľadom na časový odstup
nepamätá. Faktúry vystavila účtovníčka spoločnosti p. A. a podpísal ich on ako konateľ spoločnosti.

Účtovné ani daňové doklady spoločnosti SLAUDANON MONITOR, s.r.o. nemá k dispozícii, pretože
ich osobne odovzdal novému konateľovi spoločnosti p. A. D.. K vyjadreniu predložil Odovzdávací
a preberací protokol obchodnej spoločnosti SLAUDANON MONITOR, s.r.o. zo dňa 10.03.2010 a
zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia tejto spoločnosti, úplné znenie zakladateľskej listiny zo
dňa 10.03.2010 a zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 10.03.2010.

Konateľ žalobcu P.. Z. K. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.03.2011 uviedol, že na základe
zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou REMEA GROUP, s.r.o. boli služby dodané
v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite. Nesúhlasil s tvrdením p. E., že žalobca si len objednal
a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe
reklamnej kampane.

Správca dane uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, kto zrealizoval ním
objednané služby. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil ako dôkazy monitoringy mediálnej
kampane a mediálnych a časových plánov v televíziách a rozhlase za obdobie január, február 2010,
umiestnenie bilboardov, televízne a rozhlasové spoty a štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií a CD
nosiče. Uvedené materiály nedokazujú, že boli dodané jeho subdodávateľmi a že títo subdodávatelia

skutočne spracovali, vyrobili a dodali fakturované služby. Konateľ spoločnosti REMEA GROUP, s.r.o.
pri ústnom pojednávaní uviedol, že reklamné služby , ktoré sú predmetom fakturácie žalobcovi v plnom
rozsahu nadobudol od spoločnosti SLAUDANON MONITOR, s.r.o. Zistené bolo, že táto spoločnosť
nemá v obchodnom registri v predmete činnosti zaregistrovanú reklamnú činnosť. Z vyjadrenia bývalého
konateľa naposledy menovanej spoločnosti S. K. vyplýva, že spoločnosť nezamestnávala žiadnych

zamestnancov, reklamné služby boli nadobudnuté subdodávateľsky od iných spoločností, ktorých názvy
si nepamätal. Z uvedeného vyvodil, že žalobca ani jeho subdodávatelia v reťazci REMEA GROUP,
s.r.o. a SLAUDANON MONITOR, s.r.o. nepreukázali, že k uskutočneniu fakturovaných služieb medzi
SLAUDANON MONITOR, s.r.o. a REMEA GROUP, s.r.o. a následne medzi REMEA GROUP, s.r.o. a
žalobcom skutočne došlo.

Správca ďalej uviedol, že okrem toho z predložených CD nosičov - časť bilboardy zistil, že dátum
vykonania snímok dokumentujúcich umiestnenie bilboardov k reklamným kampaniam je v mnohých
prípadoch skorší, než je kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. január a február 2010. Toto konštatovanie
konkretizoval údajmi z CD nosičov, podľa ktorých snímky k reklamným kampaniam v zdaňovacom
období január a február 2010 boli vyhotovené v rokoch 2007 až 2008.

Správca dane ďalej uviedol k štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, že jednotlivé média si
vykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napr. štatistiky sledovanosti
jednotlivých televízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na
základe toho prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii.
Rovnako si prieskum počúvanosti a čítanosti vykonávajú rozhlas a printové médiá. Takéto prieskumy

realizujú subjekty ako MEDIAN SK, s.r.o., ktoré zverejňujú výsledky prieskumov na svoje internetovej
stránke.Údajetakéhodruhusúzverejňovanéajnainternetovejstránkewww.mediansk.sk,takžežalobca
mohol získavať dáta z týchto webových stránok a neobjednávať si služby od iných subjektov. Žalobca
síce predložil štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepredložildôkaz, na základe čoho k týmto výsledkom sledovanosti, počúvanosti a čítanosti dospel, ani ktorý
subjekt tieto štatistiky vykonal.

Na základe svojich zistení správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr

interné číslo 2100041 - 2100054 od spoločnosti REMEA GROUP, s.r.o. z dôvodu, že kontrolovanému
daňovému subjektu v zdaňovacom období február 20 nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 až
51 zákona č. 222/2004 Z.z.

Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 14.11.2011 potvrdilo dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Košice IV. zo dňa 27.05.2011. Zosumarizovalo skutkový stav
zistený správcom dane. Konštatovalo, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Prezídia

policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenie finančnej polície
Košice. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených
dokladov, preto nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom, ale k tomuto účelu vykonal
dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či fakturované tovary a služby
žalobca prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly ani

v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti o
vykonaní tzv. prípravných prác, štatistík a ich rozsah dodávateľskou spoločnosťou. Pritom táto dôkazná
povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa odvolacieho správneho
orgánu platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č.
222/2004 Z.z. musí jednoznačne správcovi dane deklarovať, že tovar alebo služba mu bola skutočne

dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.z. že je preukázaná existencia
obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru
tak, ako to predpokladá tento zákon. Pri dodávke služby ako charakteristický sprievodný znak
prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie konkrétnych služieb na obdivoch stranách
(napr. formou rôznych zápisníc, protokolov, formulárov a pod.). Uskutočnenie zdaniteľných obchodov

nie je možné preukázať iba predložením faktúry a preukázaním existencie vykonanej služby u daňového
subjektu. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť doklady od
svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť,
že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Žalobca si túto povinnosť nesplnil. Predložené monitoringy
mediálnej kampane nepreukazujú, že tieto monitoringy vykonáva spoločnosť uvedená na sporných

faktúrach, jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o
ich zhotoviteľovi a ani žalobca nepredložil dôkazy o tom, kto ich spracoval.

K námietke daňového subjektu, ktorý vo veci uskutočnenia dodania predmetných služieb sa
odvoláva na vyjadrenie konateľa spoločnosti REMEA GROUP, s.r.o., odvolací správny orgán
uviedol, že svoje tvrdenia o spolupráci a uskutočnení zdaniteľných obchodov konateľ žiadnymi

inými relevantnými dôkazmi okrem faktúr, ktoré kopírujú objednávky, nepredložil. Daňové účtovné
doklady sami o sebe nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané práve uvedenou spoločnosťou.
Dodávateľská spoločnosť pre žalobcu, ani jej subdodávateľ SLAUDANON MONITOR, s.r.o. práce
svojimi zamestnancami nevykonávala, ale celý objem prác zabezpečovala cestou subdodávateľov, na
mená ktorých si bývalý konateľ spoločnosti SLAUDANON MONITOR, s.r.o. nevedel spomenúť. Preto

odvolávanie sa svedka na nedostatok pamäti nie je podľa jeho názoru na mieste, pretože tieto tvrdenia
svedka vzniknuté pochybnosti neodstránili, ale znemožnili správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie.

K odvolacej námietke žalobcu, pokiaľ ide o podané daňové priznania dodávateľského subjektu, odvolací
správny orgán uviedol, že takéto podanie daňového priznania ešte nepreukazuje, že daňový subjekt
do daňového priznania zahrnul všetky skutočnosti a už vôbec nie, ktorých odberateľov a dodávateľov

sa týkajú (napr. či zahrnul aj prijaté tržby za poskytnuté služby od odberateľa PALADIUM GROUP,
s.r.o.). Daňovým priznaním daňovník iba deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti, ale nepreukazuje,
že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol v daňovom priznaní uvedený správne.

K námietke žalobcu týkajúcej sa predložených dôkazov (monitoringy mediálnej kampane a mediálnych
plánov v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, bilboardov) odvolací správny orgán

uviedol, že súhlasí so žalobcom, že hodnota reklamy je merateľná podľa počtu ľudí, ktorí ju videli, počulia čítali a že tieto informácie sú najdrahšou a najkomplikovanejšou zložkou pri rozhodovaní, kam a kedy
reklamu umiestniť alebo odvysielať, ale predložené materiály žalobcom nepreukazujú, že boli dodané
práve sporným dodávateľom a nepreukazujú ani skutočnosť, že tieto nadobudli od iných spoločností.

K predloženým monitoringom mediálnej kampane odvolací správny orgán uviedol, že predložené
materiály nepreukazujú, že monitoring mediálnej kampane pre žalobcu vykonala REMEA GROUP,
s.r.o. Jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o
tom, kto ich spracoval. Sú to údaje bežne dostupné na internetových stránkach. Tieto dokumenty
obsahujú dátum, počet a čas vysielania jednotlivých spotov v jednotlivých médiách, grafické návrhy

a fotodokumentáciu umiestnenia bilboardov. Odvolací orgán zdôraznil, že odvysielanie jednotlivých
spotov v médiách správca dane nespochybnil, spochybnil iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík,
ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah.

Daňový subjekt sa nevyjadril, prečo si za dodávateľa vybral spoločnosť, ktorá všetky jeho požiadavky
na základe uzavretej zmluvy realizovala iba cez subdodávateľa, ktorý predmetné služby vykonával tiež
len prostredníctvom subdodávateľov, na ktorých si nepamätá.

Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že žalobca nevyvrátil ani tvrdenia správcu dane, že médiá si
vykonávajú vlastné štatistiky sledovanosti počúvanosti a čítanosti alebo ich pre nich vykonávajú iné
subjekty a nepoprel, že niektoré z nich využíval on sám, ale aj jeho dodávatelia.

Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že zmluvy o vykonaní reklamy s dodávateľmi sú spísané
všeobecne. Predmet zmluvy nemal vypovedaciu schopnosť, ostatné časti zmluvy majú všeobecný

charakter, neobsahujú konkrétne skutočnosti o činnostiach, ktoré mal dodávateľ vykonať pre odberateľa,
v akom rozsahu a v lehote a neobsahujú ani ceny. Z predložených faktúr a objednávok je pre žalovaného
evidentné, že jednotlivé položky uvedené vo faktúre sú totožné s objednávkou, sú jej kópie. Jednotlivé
položky nie sú zrozumiteľné nadefinované a bez ďalšej konkretizácie a bez toho, aby dodávateľ
preukázal objednávateľovi, čo dodal, nemajú vypovedaciu hodnotu.

K námietke daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách
uskutočnili, či boli prenajaté plochy na tento účel, ktoré médiá zabezpečovali reklamu, odvolací správny
orgán uviedol, že tieto námietky sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane na základe dožiadania
u príslušných správcov dane (Daňový úrad Stará Ľubovňa - dodávateľ PARTNER BARTER NET, s.r.o.
a Daňový úrad Košice II. - dodávateľ Servis Creativ, s.r.o.) overil uskutočnenie služieb deklarovaných

na faktúrach a konštatoval, že tieto boli vykonané a odvysielané. Správca dane preverovaním zistil, že
daňový subjekt PARTNER BARTER NET, s.r.o. dodal reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo
dňa 28.12.2008, teda boli odvysielané a vyrobené TV spoty a rádio spoty, vykonaná printová reklama
a printová inzercia a bilboardová reklama. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou nespochybnil
reklamu samotnú, ale spochybnil, že prípravné služby súvisiace so samotnou reklamou boli dodané

daňovému subjektu práve spoločnosťou REMEA GROUP, s.r.o. . Odvolací správny orgán sa stotožnil
so zistením správcu dane, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že plnenie zo strany
spoločnosti REMEA GROUP, s.r.o., bolo uskutočnené. Preto prijal záver, že k dodaniu služieb nedošlo,
daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr.
Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok

vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a z ustanovenia § 51 ods.1 písm. a/ zákona
č. 222/2004 Z.z.

Včas podanou žalobou zo dňa 11.01.2012, podanou na poštovú prepravu dňa 17.01.2012 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, ako aj dodatočného platobného výmeru
Daňového úradu Košice IV. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že v postupe správcu

dane, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací správny orgán, došlo k porušeniu ustanovení
§ 2 ods.1, 2, § 29 ods.4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. týkajúcich sa dokazovania. Nesúhlasil s
tvrdením žalovaného o porušení ustanovení § 49 ods.1,2 písm. a/, § 51 ods.1 písm. a/ a § 71 ods.1,2
žalobcom. Uviedol, že na predložených faktúrach sú správne uvedené všetky zákonom požadované
položky a faktúry jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo. Okrem

samotných faktúr existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich reálnosť predmetných faktúr.Žalobca poukázal na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré podľa neho hodnoverne majú preukázať
dodávku reklamných služieb dodávateľom REMEA GROUP, s.r.o., a to dodávateľské faktúry, zmluva o
vykonaní reklamy z 29.01.2010, vyjadrenie konateľa obchodnej spoločnosti REMEA GROUP, s.r.o. M.

E., vyjadrenie konateľa žalobcu P.. Z. K., monitoringy mediálnej kampane, mediálne plány v jednotlivých
televíziách a na rozhlasových staniciach a bildoarchoch a zmluvu o spolupráci 29.12.2009 medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o. , na základe ktorej boli dodané
reklamné služby, odvysielané a vyrobené TV spoty, printová reklama, printová inzercia a bilboardová
reklama. Uviedol, že odvolací správny orgán odôvodnil svoje pochybnosti o dodaní služieb len tým,

že údajne ide o informácie dostupné na internetových stránkach iných subjektov. Podľa žalobcu je
rozhodujúce, že žalobcu v zásade ani nezaujímal postup jeho dodávateľov, pretože dostal presne také
plnenie, t.j. spracované dáta, ktoré boli potrebné pre jeho podnikanie. Ako svojvoľné hodnotenie dôkazov
odvolacím správnym orgánom žalobca hodnotí jeho konštatovanie, podľa ktorého správcom dane
nebolo spochybnené odvysielanie jednotlivých spotov v médiách a bolo spochybnené iba vykonanie
tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich

rozsah. Podľa žalobcu z jednotlivých vecí jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohli byť odvysielané
jednotlivé spoty, ktoré žalovaný nespochybňuje, bolo nevyhnutné zabezpečiť realizáciu prípravných
prác, ktoré determinovali výrobu a správne zameranie predmetných spotov. Len na základe štatistík
dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vedel žalobca svojmu odberateľovi
obchodnej spoločnosti SERVIS CREATIV, s.r.o. doložiť efektívne využitie financií určených na jednotlivé

segmenty, ale súčasne tieto štatistiky umožnili žalobcovi najefektívnejšie nakupovať na reklamnom trhu
jednotlivé zložky reklamy.

Žalobca hodnotil tvrdenie odvolacieho správneho orgánu, podľa ktorého jednotlivé štatistiky obsahujú
množstvo údajov a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval, ako účelovú konštrukciu, pretože
správca dane si nemôže svojvoľne určovať, ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva

podnikateľské subjekty.

Podľa žalobcu je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti
výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu.
Žalobca sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, ale je to pochopiteľné, pretože tento
fakt žalobcu ani nezaujíma. Žalobca mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktoré mu bolo

v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté. Svojmu dodávateľovi za poskytnuté služby riadne
zaplatili a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Žalobca uviedol, že
nemôže zodpovedať za činnosť svojich dodávateľov, nemôže zodpovedať za účtovnú a inú evidenciu
odlišných daňových subjektov. Preto považuje rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR za arbitrárne a
vedené jedinou snahou, a to rozhodnúť v prospech negatívneho záveru o plnení žalobcových daňových

povinností.

S poukazom na ustanovenie § 29 ods.4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalobca ako
daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane, resp. plnenia
daňových povinností iného podnikateľského subjektu. Takými dôkazmi žalobca nedisponuje, a preto ich
ani nemôže predložiť. Vyslovil presvedčenie, že odvolací správny orgán ako aj správca dane skutočnosti

tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých
výpovedí nemôže bez ďalšieho ignorovať. Namietal hodnotenie dôkazov v rozpore s ustanovením
§ 2 ods.1,3 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný ako aj správca dane nerešpektovali zásadu voľného
hodnoteniadôkazov,pretoževšetkypredloženéasúčasnezistenédôkazyspolunavzájomkorešpondujú
a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý

verifikuje fakty. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukázanie skutočnosti, ktoré súvisia
s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov.

V ďalšej časti žaloby žalobca rozsiahlo odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Sžf/16/2010 z 18.10.2010.S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 žalobca uviedol, že nie je
možné od platiteľa dane žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho
subdodávateľov. Za situácie, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania prostredníctvom faktúr

obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane,
ak chce preukázať opak. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a
kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných dodávateľov. Je na správcovi dane, aby
uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.

Žalobca vytýkal odvolaciemu správnemu orgánu nerešpektovanie zásady zákonnosti v zmysle § 2

ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôžu
ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem
štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadriadený dodržiavaniu
a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Napokon odcitoval časti bližšie
nešpecifikovaných rozsudkov Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu ČR.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky

uplatnené žalobcom v žalobe. Konštatoval, že správca dane nespochybnil predloženie dôkazov
vymenovaných žalobcom v žalobe, ale na základe ich hodnotenia spochybnil ich hodnovernosť.
Samotná existencia dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou REMEA GROUP, s.r.o., so
všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, nemôže byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah
nemá reálny a pravdivý podklad. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že deklarovaný obchod

sa uskutočnil nasledovne: Dodávatelia žalobcu PARTNER BARTER NET, s.r.o., REMEA GROUP,
s.r.o. (subdodávateľ SLAUDANON MONITOR s.r.o.), žalobca, odberatelia SERVIS CREATIV, s.r.o. a
INFINITY MEDIA, s.r.o. Správca dane uznal uplatnené odpočítanie dane za reklamné služby vykonané
spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o., ktorých vykonanie bolo hodnoverným spôsobom
preukázané. Žalovaný za účelom utvorenia si celkového obrazu o predmetnom obchode poukazoval

na skutočnosť, že v prípade spoločnosti PARTNER BARTER NET, s.r.o. ide o spoločnosť, ktorá je v
oblasti reklamy všeobecne známa, reálne vykonáva reklamné služby, zamestnáva zamestnancov a k
jej dodávateľom patrili rozhlasové, televízne, tlačové médiá a iné médiá, ktorú skutočnosť potvrdil aj
žalobca v prílohe odvolania. Pritom náklady súvisiace s nadobudnutím služieb od žalobcu predstavujú u
tejtospoločnostisumu80510,64eur(sDPH),t.j.16,39%zcelkovýchnákladovzaslužbyvzdaňovacom

období február 2010, ktoré činia 491 033,10 eur. Ostatná suma nákladov 410 502,70 eur (s DPH), t.j.
83,59 % tvorí od spoločnosti REMEA GROUP, s.r.o.. Menovaný daňový subjekt pritom nezamestnával
žiadnych pracovníkov a dodané služby boli uskutočňované prevažne subdodávateľským spôsobom.
Konateľ tejto spoločnosti M. E. uviedol, že reklamné služby, ktoré boli predmetom fakturácie boli v
celom rozsahu nakúpené od spoločnosti SLAUDANON MONITOR s.r.o., ktorej bývalý konateľ síce

potvrdil dodanie služieb, ale tieto zabezpečoval tiež subdodávateľským spôsobom a nevedel týchto
subdodávateľov označiť.

Správca dane v súvislosti s objednaním dodávky reklamných služieb žalobcom práve u spoločnosti
REMEA GROUP, s.r.o. aj vzhľadom k vynaloženiu vysokého objemu finančných prostriedkov, chcel
poukázať na možnosť získania informácií týkajúcich sa reklamy tiež iným spôsobom, a to napr.

priamo od renomovaných spoločností, akými sú spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o., ktorá výsledky svojich
prieskumov zverejňuje na webovej stránke ako aj spoločnosť PARTNER BARTER NET, s.r.o. Kvalitná
účelná reklama je totiž podmienená vysokou odbornosťou a znalosťou požiadaviek mediálneho trhu
pracovníkov spoločnosti, ktoré majú reklamnú činnosť vo svojom predmete podnikania, vybavenosťou,
technickými a personálnymi kapacitami a v neposlednej miere aj spoluprácou týchto spoločností s

televíznymi, rozhlasovými a tlačovými médiami.

M. E., konateľ spoločnosti REMEA GROUP, s.r.o., síce potvrdil dodanie služieb, ktoré boli predmetom
sporných faktúr, ale správcovi dane túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi hodnovernými dokladmi.
Predmet zmluvy o vykonaní reklamy z 29.01.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou REMEA
GROUP, s.r.o.. nie je bližšie špecifikovaný. Popis jednotlivých činností súvisiacich s predmetom zmluvy

a obsahom vystavených faktúr a objednávok, ktoré navzájom korešpondujú.Správca dane nespochybnil realizáciu reklamy (konečného produktu, podľa obsahu monitoringov
mediálnej kampane), ale dodanie prípravných služieb súvisiacich so samotnou reklamou, ktoré boli
predmetom sporných faktúr vyhotovených dodávateľom REMEA GROUP, s.r.o.. Z predložených

dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované
štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické návrhy,
prípadne fotodokumentácia umiestnenia biloboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej
kampane. Správca dane svojvoľne neurčoval ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli
dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti, len spochybnil

uskutočnenie tohto plnenia jedným z týchto podnikateľských subjektov.

Žalovaný ďalej uviedol, že dodatočný platobný výmer správcu dane obsahoval všetky náležitosti
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 30 zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovanývyslovilsúhlassožalobcom,žejevecouobchodnejpolitikyasúčasneslobodnouvoľboukaždej
obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera. Žalobca si musí byť však vedomý toho, že v
zmysle ustanovenia § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť

uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade v zákone
č. 222/2004 Z.z. Malo byť teda aj v jeho záujme preverovanie svojich obchodných partnerov, aby mal
zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá
ako dôkazný prostriedok aj doklady a vyjadrenia dodávateľa, prípadne subdodávateľov odberateľa
(žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods.4 zákona č. 511/1992

Zb.

K žalobcom citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR žalovaný podotkol, že rozhodnutie predstavuje
výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, a preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý
nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Aj skutočnosti,
ktoré sú obsahom stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe nie je možné

zovšeobecniť, lebo aj keď sa zdá, že ide o skutkovo obdobnú problematiku (dokazovanie), vždy
je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z aplikácie o ustanovení hmotnoprávnych predpisov ako aj
procesnoprávnych predpisov správcom dane v konkrétnej veci.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných
podmienok v zmysle § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s

administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 7S/159/2011 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca
si za zdaňovacie obdobie február 2010 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 78 436,31
eur za reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 29.12.2009 na základe faktúr interné

číslo 2100001 - 2100015 a 2100030 - 2100040 od dodávateľa PARTNER BARTER NET, s.r.o. Nová
Ľubovňa 669 a za reklamné služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2010 na základe
faktúr špecifikovaných na strane 10 dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice IV.
od dodávateľa REMEA GROUP, s.r.o., Bauerova 30, Košice. Odpočet dane z pridanej hodnoty z
uvedených faktúr vystavených dodávateľom REMEA GROUP, s.r.o. predstavoval 65 542,44 eur.

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach zo dňa 04.10.2010 (výsluch
konateľa REMEA GROUP, s.r.o. M. E.) , zo dňa 22.03.2011 (výsluch konateľa žalobcu P.. Z. K.), písomná
výpoveď bývalého konateľa spoločnosti SLAUDANON MONITOR s.r.o. S. K., faktúry dodávateľa
REMEAGROUP,s.r.o.,špecifikovanénastrane10dodatočnéhoplatobnéhovýmerusprávcudanespolu
s objednávkami služieb, ktoré doslovne kopírujú predmet služby, jednotkovú cenu služby, množstvo

a cenu za objednané služby. Podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2010 uzavretej medzi
žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou REMEA GROUP, s.r.o. ako dodávateľom je
predmetom zmluvy „stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaníelektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období
január, február 2010 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane“.

Podľa § 49 ods.1,2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo v
službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.
Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2

písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona (§ 51 ods.1 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z.z.).

Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane
z pridanej hodnoty v zdaňovacom období február 2010 v sume 65 542,44 eur od dodávateľa REMEA
GROUP, s.r.o. Košice.

Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa žalobca preukazoval iba predmetnými faktúrami,
ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah fakturovaných
služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo, množstvo
poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy uzavretou žalobcom
s obchodnou spoločnosťou REMEA GROUP, s.r.o. zo dňa 29.01.2010 a monitoringami mediálnej

kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje
so závermi správcu dane ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb
fakturovaných dodávateľom REMEA GROUP, s.r.o.. Na jednotlivých faktúrach fakturované služby nie
sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo predmetom fakturovania.
K deklarovaným skutočnostiam o obsahu fakturovaných plnení na faktúrach neuznaných správcom

dane súd dodáva, že spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri
štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o
predmete fakturácie.

Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou REMEA GROUP, s.r.o. žalobcovi
mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých médií. Zo žalobcom

predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a
rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich spracoval, dodávateľ REMEA
GROUP, s.r.o. ani jeho subdodávateľ SLAUDANON MONITOR s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich
spracovať mohli iba jeho subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.

Podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie predmetných služieb žalobcovi

dodávateľom REMEA GROUP, s.r.o.. V súlade s ustanovením § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb.
vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti REMEA GROUP, s.r.o. M.
E., bývalého konateľa jeho subdodávateľa S. K., ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa uviedol,
že v predmetnom zdaňovacom období vystavil pre žalobcu sporné faktúry, pričom zdaniteľné obchody
uvedené v týchto faktúrach boli zrealizované, a to subdodávateľským spôsobom. REMEA GROUP,

s.r.o. ani jeho subdodávateľ SLAUDANON MONITOR s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov,
SLAUDANON MONITOR s.r.o. si fakturované služby objednával u viacerých dodávateľov, ktorých mená
si nepamätá (písomná výpoveď bývalého konateľa zo dňa 03.11.2010). Účtovné daňové doklady
spoločnosti SLAUDANON MONITOR s.r.o. za predmetné zdaňovacie obdobie a bývalý konateľ
uvedenej nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal novému konateľovi A. D. na základe zmluvy o prevode

obchodného podielu zo dňa 10.03.2010 a odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 10.03.2010.
P.. Z. K., konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 uviedol, že služby
poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou REMEA GROUP,
s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite, nesúhlasil s tvrdením p. E., podľaktorého žalobca iba objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne
spolupracovalpritvorbereklamnejkampane.Správcadaneprostredníctvomdožiadaného správcudane
zistil, že obchodná spoločnosť SLAUDANON MONITOR s.r.o. na adrese sídla nesídli a za II. štvrťrok

2010 nepodala daňové priznanie na DPH (odpoveď Daňového úradu Košice II. na dožiadanie zo dňa
11.10.2010).

Z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní správa na
odpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného

platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa REMEA GROUP, s.r.o.. Žalobca vznik práva na
odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa
ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá
za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane
žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných

podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa REMEA GROUP,
s.r.o..

Žalobca v podanej žalobe odcitoval rozsiahlu časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010
z 18.10.2010 bez toho, aby na základe tejto citácie konkretizoval právne dôvody, ktorými by napadal
zákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného.Niejeúlohousúduvsprávnomsúdnictve,abyzcitácie

rozsudku súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby.
Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods.2 O.s.p.), a preto
súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Preto
krajský súd iba na okraj poznamenáva, že síce Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že v
zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy

a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, ale na druhej strane skutkové
okolnosti v tejto veci oproti rozhodovanej veci iné. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca disponoval
odovzdávacím a preberacím protokolom týkajúcim sa predmetu dodávky, svedeckými výpoveďami
bol presne konkretizovaný predmet dodávky a jednotlivé komponenty a pod. V tejto súvislosti súd
poukazuje na prevažujúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa neprikláňa k absolutizácii

materiálnej existencie tovaru v súvislosti s uplatňovaním práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.
Napr. v rozsudku č.k. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 Najvyšší súd SR uviedol: “Podmienky uvedené
v § 49 ods.1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods.1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti

platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Obdobné právne závery
vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/27/2011 zo dňa 26.04.2012. V uvedenom smere

krajský súd posudzuje aj právnu argumentáciu žalobcu, ktorej základom sú právne závery vyplývajúce
z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010.

Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a
zhodnotenie skutkového stavu správnymi orgánmi je nedostatočné. Právny predchodca žalovaného v
súlade s ustanovením § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. konštatoval, na základe akých podkladov

dospel k záveru o nepreukázaní zákonných podmienok pre vznik nároku žalobcu na odpočet dane z
pridanej hodnoty, jeho hodnotenie dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov zabezpečených
správcom dane zodpovedalo ustanoveniu § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom na zistený skutkový
stav správne aplikoval aj relevantnú právnu úpravu.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, žalobu žalobkyne jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od
01. 05. 2011) podľa § 250j ods.1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods.1
O.s.p. nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Košiciach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.