Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/196/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221767
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221767.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: I. T., F.. X.XX.XXXX,
Q. T. Š.I. C. XX, Z.. J., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska
2, 040 17 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so
sídlom Němcovej 22, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Občianske združenie
„Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, IČO: 42
249 708, zastúpený JUDr. Danielou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

p r i p ú š ť a občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“, so sídlom
Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708 ako vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne,

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/345/2012
zo dňa 19.1.2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina
41, Košice sp. zn. 3C/345/2012 zo dňa 19.1.2012, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobu doručenou súdu dňa 24.7.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/345/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým jej bola ako žalovanej
uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti Rapid life životná poisťovňa,
a.s. ako žalobcovi sumu 112,69 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. V rámci
odôvodnenia žaloby poukázala na to, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah a neprijateľnú
zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, čo opakovane potvrdili uznesenia Najvyššieho súdu
SR. Napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neponíma záväznosť, ide o
jednoznačný právny názor, ktorý v praktickej rovine dopadá na všetky prípady štandardne uzatvorených
rozhodcovských doložiek žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že okamihom oboznámenia sa žalovaného
s právnym názorom Najvyššieho súdu SR k veci (6Cdo 1/2012) možno jeho konanie, keďže si aj
napriek tomu uplatňuje plnenie z neplatnej rozhodcovskej doložky, považovať za konanie bez odbornej
starostlivosti naplňujúce znaky nekalej obchodnej praktiky. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná
individuálne, čo opakovane potvrdil Najvyšší súd SR. Žalobkyňa citovala uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, resp. 6Cdo 3/2013. Zároveň poukázala, že podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 7.2.2014 poukázal na to, že charakter konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, pričom konanie o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (osobitné konania podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.). Konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti
postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 písm.
a) až i) zákona č. 244/2002 Z.z.. K veci samej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka podpisom
oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola
osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok ( ďalej v texte aj
VPP ). Žalovaný tvrdil, že žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných
poistných podmienok podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúca rozhodcovskú doložku, čím by
prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie časti XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné
zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia časti XV VPP, avšak jeho poistný vzťah by
nebol v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej tvrdil, že suma 112,69 EUR zodpovedá nákladom žalovaného
vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy.
Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda podľa žalovaného nebolo dlžné poistné, ale
osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia
za uzatvorenie poistnej zmluvy.
Žalovaný zároveň týmto podaním žiadal, aby súd nepripustil vstup občianskeho združenia „Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“ so sídlom Škultétyho 3, Košice ako vedľajšieho účastníka na
strane žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že označené občianske združenie do konania vstúpilo
bez písomného súhlasu, resp. splnomocnenia osoby na strane ktorej mieni chrániť jej záujmy a preto
z dôvodu chýbajúceho súhlasu žalobcu a pochybnosti o možnosti, ako aj spôsobilosti občianskeho
združenia a jeho právneho zástupcu, ktorého si na zastupovanie seba ako vedľajšieho účastníka zvolil,
hájiť práva a záujmy žalobcu, navrhuje aby súd vedľajšieho účastníka nepripustil. Pre prípad ak by
súd nerozhodol o vstupe vedľajšieho účastníka dokonania tak, že ho nepripúšťa, žalovaný poukázal
na konanie vedené Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 8830/2013, v rámci ktorého ústavný súd
posudzuje súlad ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p. s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR na tom základe, či
spotrebiteľské združenia sú oprávnené vstupovať do súdnych konaní a v ich rámci sa oboznamovať
s osobnými údajmi ako aj inými okolnosťami, ktoré v priebehu súdneho konania vyjdú najavo. Z tohto
dôvodu navrhol žalovaný prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 8830/2013.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, a oboznámením listinných dôkazov,
pričom boli oboznámené: žaloba, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa
9.1.2012, návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 112,69 EUR zo dňa 2.1.2012, rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 3C/345/2012 zo dňa 19.1.2012, návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 29.7.2008,
oznámenie o zániku poistenia, vyjadrenie žalovaného zo dňa 7.2.2014, záznam o požiadavkách a
potrebách klienta zo dňa 29.7.2008, všeobecné poistné podmienky (21-05-07), nález ústavného súdu
II ÚS499/2012, stanovisko vedľajšieho účastníka zo dňa 25.4.2014, kópia doručenky ako dokladu o
doručení rozhodcovského rozsudku žalobkyni, ako aj ostatný obsah spisu.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že ona a rovnako aj jej manžel uzavreli poistné
zmluvy prostredníctvom H.. R., ktorá predtým pracovala v inej poisťovni a tiež pre nich robila nejaké
poistné zmluvy, pričom asi po 2 - 3 rokoch platenia sa s manželom rozhodli, že zmluvy zrušia, preto
podala výpoveď, ktorá bola riadne prijatá a bolo jej oznámené, že poistenie zaniklo, preto túto vec
považovala za uzavretú. Keď jej však začali chodiť doklady týkajúce sa toho, že má ešte niečo doplatiť,
oslovila združenie, ktoré jej pomohlo s vypracovaním tejto žaloby. V tejto súvislosti zároveň vyjadrila
súhlas s tým, aby združenie vystupovalo ako vedľajší účastník na jej strane (žalobkyňa aj podaním
súdu doručeným dňa 8.10.2013 oznámila, že súhlasí so vstupom občianskeho združenie „Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov“ so sídlom Škultétyho 3, Košice ako vedľajšieho účastníka na jej
strane). Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri uzatváraní zmluvy bola riešená doba splácania, skutočnosť,
či sa jedná o poistenie so sporením, výška poistného, jeho splácanie, pričom ona si dohodla platenie
poistného ročne. Taktiež uviedla, že pri dojednaní poistenia nebola reč o tom, čo je to rozhodcovská

doložka, čo je to rozhodcovské konanie, taktiež ju sprostredkovateľka nepoučila o tom, že v prípade
sporov budú tieto riešené rozhodcovským súdom, resp. o rozdiele medzi rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvorila dňa 24.2.2008 poistnú zmluvu Č..
XXXXXXXXX.
Z oznámenia žalovaného o zániku poistenia zo dňa 10.10.2011 vyplýva, že dňa 22.9.2011 bola
žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, pričom ku dňu 30.11.2011 došlo k
zániku poistenia s tým, že žalobkyni bude zaslaný preplatok v sume 27,23 EUR.
Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012, sp. zn. 3C/345/2012,
bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému peňažnú sumu
vo výške 112,69 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice
zo dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 3C/345/2012, ktorým jej bola uložená povinnosť do 5 dní od doručenia
rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 112,69 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR.
Uvedený rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.6.2013 a dňa 24.7.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa
§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bola súdu doručená žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 29.7.2008 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.
Na základe vykonaného dokazovania je zároveň nepochybné, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že
žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže
zmluvu uzavrela ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu,
ani z vyjadrení účastníkov nevyplýva, aby bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa
jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade s ustanovením § 788 ods. 3
Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy, predstavovali taktiež formulárove tlačivo, ktoré žalobkyňa
nemohla žiadnym spôsobom meniť, teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP,
ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami na 12-tich stranách.
Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu
na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné
práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie

týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší
súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v
nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobkyňa nebola
podpísala osobitné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, platila by XV. časť VPP „rozhodcovského
konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou rozhodcovského
súdu, pričom VPP, ako už bolo konštatované, sú s poukazom na ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby žalobkyňa mala pred podpisom
poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci
ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohla ovplyvniť
ich obsah a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, preto
sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky (ktoré ani nie sú súčasťou samotnej
zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní resp. VPP) nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je teda podľa
názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, a už z
tohto dôvodu je namieste žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovieť
a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., keďže
žalobkyňa v tomto konaní namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie
vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania (obsahu VPP, ako
aj rozhodcovského rozsudku), mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola porušená zásada
rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,
s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j.
žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom už
táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2735/2011 zo
dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa výber rozhodcu neurčil podľa
transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.
V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa, súd
poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva,
že rozhodcovské konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v
prípade, ak by spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia
inštancia, absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia
rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie,
čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V
súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom
na početnosť sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru
súdu, jednoznačne vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným
súdom. Jedná sa napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže
žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36 EUR. Taktiež musí platiť aj paušál na správne
náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 EUR. Podanie odporu voči
rozhodcovskému rozsudku je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení
rozsudku sa uplatňuje aj v prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade

procesných úkonov je podmienkou prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania
odporu je to suma 72 EUR). Nie je upravená možnosť oslobodenia od platenia poplatkov v prípade
hmotnej núdze spotrebiteľa. Teda aj tieto skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva,
v danom prípade poistná zmluva v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania
nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mala žalobkyňa možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy so zmluvnými ustanoveniami nemohla ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom
prípade podpísala, resp. nepodpísala osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj v
prípade pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísala, platila by časť XV. VPP, teda to, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky účastníkov budú riešené pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov
preto súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú
podmienku a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 3C/1849/2012 zo dňa
19.1.2012 zrušil.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 7.2.2014 navrhol, aby súd nepripustil ako
vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a
vlastníkom bytov“ z dôvodu, že toto združenie vstúpilo do konania bez písomného súhlasu, resp.
splnomocnenia osoby na strane ktorej má vystupovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z
výsluchu samotnej žalobkyne vyplynulo, že občianske združenie jej pomáhalo s vyhotovením tejto
žaloby, pričom žalobkyňa sa v rámci súdneho pojednávania, ako aj písomného vyjadrenia, ktoré
bolo súdu doručené dňa 8.10.2013 jednoznačne vyjadrila, že súhlasí s tým, aby uvedené občianske
združenie vystupovalo ako vedľajší účastník na jej strane. Z týchto dôvodov preto súd nevzhliadol žiaden
zákonný dôvod, pre ktorý by nemal pripustiť občianske združenie ako vedľajšieho účastníka na strane
žalobkyne.
Pre prípad pokiaľ by súd pripustil do konania vedľajšieho účastníka, navrhol žalovaný prerušiť uvedené
konanie z dôvodu, že pred Ústavným súdom SR je vedené konanie, v ktorom má ústavný súd
posudzovať súlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s článkom 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Súd má za to,
že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., keďže ako už bolo konštatované, že žalobkyňa prejavila jednoznačný súhlas s tým,
aby občianske združenie vystupovalo ako vedľajší účastník na jej strane, pričom sa jedná o fakultatívne
ustanovenie a riešenie nastolenej otázky, podľa názoru súdu, nemá zásadný význam pre rozhodnutie
súdu v tejto veci.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o
odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný
žalovaný nemá právo na náhradu trov konania a úspešná žalobkyňa, ani vedľajší účastník na jej strane
si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.