Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/693/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216211
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112216211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Q. J., K.. XX.XX.XXXX,
O. R. X, O., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., Robotnícka 5, P.O.BOX
43, Bratislava, proti odporcovi: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO : 00 653 501, Lazaretská 15, Bratislava,
o návrhu na zaplatenie 534,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 17. septembra 2013 č.k. 19C/52/2011 - 101 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu na zaplatenie 534,77 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 04.09.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a

vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa, domáhajúceho sa priznania nároku titulom náhrady
škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla tým, že dňa 15.07.2011 došlo ku škodovej udalosti, ktorej bol účastníkom so svojim motorovým
vozidlom FIAT Stilo, EČ O. XXX Y. a motorovým vozidlom DACIA Sandero, EČ Q. XXX D. vedeným
p. Ing. X. J., prevádzkovateľom vozidla s poistnou zodpovednosťou z prevádzky motorového vozidla
u odporcu, tak že sa spod kolesa tohto motorového vozidla odrazil kameň a zasiahol čelné sklo

motorového vozidla navrhovateľa, ktoré prasklo. Ku škodovej udalosti došlo tak, že na diaľnici
smerom na Žilinu pri odbočovaní na Bytču spomalil svoje motorové vozidlo, keď ho predbehlo vozidlo
pani J. a pri predbiehaní mu poškodilo predné sklo kameňom odrazeným spod kolies jej motorového
vozidla. Potom už nepokračoval v odbočovaní, vozidlo predbehol a signalizoval jej, aby zastavila. Obe
autá teda zastavili na odstavnom pruhu pred Žilinou, v mieste odbočenia na letisko, kde jej ukázal
poškodenie predného

- 2 -

skla. Navrhovateľ si poškodené vozidlo nechal obhliadnuť u odporcu dňa 25.07.2011, o čom bol spísaný

Zápis o poškodení vozidla (čl.12), zároveň v ten istý deň oznámil škodovú udalosť odporcovi na
predpísanom tlačive (čl. 10,11). Poškodené čelné sklo si navrhovateľ nechal vymeniť v servise. Dňa
28.07.2011 uhradil servisu AUTO VALUŠEK ITALY s.r.o. čiastku 534,77 eur v hotovosti, na základe
faktúry č. E. XXXXX. Túto čiastku si v konaní voči odporcovi uplatnil titulom škody vzniknutej z prevádzky
motorového vozila poisteného u odporcu.

Odporca uzavrel škodovú udalosť dňa 24.08.2011 s tým, že nie je možné preukázať, že charakter
vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení škodovejudalosti a teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poškodeného
a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Poukázal na rakúsku právnu úpravu, ktorá vylúčila
náhradu poškodených čelných skiel, ak k poškodeniu došlo na diaľnici, pretože sa vychádza z toho,

že vozovky diaľnice sú čisté a neexistuje žiadny dôvod na poškodenie čelného skla. Uviedol, že v
prípade navrhovateľa neboli splnené zákonné podmienky na poskytnutie poistného plnenia, pretože v
čase vzniku škodovej udalosti jazdil bez platnej STK a teda použil vozidlo, ktoré sa v cestnej premávke
nemalo nachádzať pre svoju technickú nespôsobilosť, a to s poukazom na znenie zákona č. 8/2009
Z.z. Uplatnený nárok považoval za nepreukázaný, pre nesplnenie zákonných podmienok na

zaplatenie žalovanej sumy, definovaných v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
Za irelevantné považoval tvrdenie, že po obhliadke bola navrhovateľovi odporučená oprava čelného
skla, pretože obhliadky vykonáva pracovník sesterskej spoločnosti odporcu Insevice, bez posúdenia
primeranosti nárokov poistených alebo poškodených podľa príslušných zákonov alebo poistných
podmienok a bez dosahu na samotnú likvidáciu, vykonávanú likvidátormi, ktorí sú zamestnancami
odporcu.

Súd prvého stupňa skutkovo ustálil, že dňa 15.07.2011 došlo v poobedňajších hodinách na diaľnici D1
pri Bytči k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa FIAT STILO, EČV O. XXX Y.
a že vzniknutá škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla svedkyne Ing. X. J., DACIA
SANDERO, spod kolesa ktorého sa počas jazdy odrazil kameň a následne poškodil čelné sklo
motorového vozidla navrhovateľa FIAT STILO. Navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa vznik škody v

konaní preukázal. Ide o čiastku, ktorú zaplatil v hotovosti dňa 28.07.2011 v AUTOSERVISE VALUŠEK
ITALY, s.r.o., na základe faktúry č. FS11 50527 (čl.13). Táto zaplatená čiastka zodpovedá zmenšeniu
majetku navrhovateľa, teda jeho skutočnej škode, za ktorú zodpovedá prevádzkovateľka motorového
vozidla DACIA Sandero, A. Q. XXX CH H.. J., ktorá má zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
tohto vozidla poistenú u odporcu. Odporca je tak v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinný

škodu za svoju poistenú nahradiť poškodenému navrhovateľovi.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z.z. je poisťovateľ (odporca) povinný poskytnúť poistné plnenie
do 15 dní po skončení šetrenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca skončil šetrenie
škodovej udalosti dňa 19.08.2011, kedy listom oznámil navrhovateľovi, že uzavrel škodovú udalosť bez
poskytnutia plnenia (čl.14). Dňom 04.09.2011 teda súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo

výške 9,5 % ročne.

- 3 -

Pre úplnosť súd dodal, že námietky odporcu vzťahujúce sa na skutočnosť, že v čase vzniku škody
na vozidle navrhovateľ jazdil bez platnej STK súd považoval za irelevantné, bez vzťahu k skutkovej a
právnej podstate prejednávanej veci. Uplynutie lehoty platnosti STK nemá príčinnú súvislosť so vznikom

škody a jej výšky a ani vplyv na ustálenie osoby zodpovednej za jej vznik.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, pre neúplné zistenie skutkového stavu súdom, nevykonaním
navrhnutých dôkazov a pre nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na diametrálne rozdiely vo
výpovediach navrhovateľa, jeho manželky a svedkyne H.. J. pri opise priebehu poistnej udalosti, na
ktoré upozornil už v priebehu konania a svoje tvrdenia doložil rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,

ktorý potvrdil zamietajúci rozsudok okresného súdu práve z princípu rozporných výpovedí účastníkov
poistnej udalosti a svedkov. Súd prvého stupňa však tento argument odporcu nezobral do úvahy, teda
nesprávne vyhodnotil vecnú skutkovú podstatu vzniku údajného poškodenia vozidla navrhovateľa. Ak
sa vozidlo navrhovateľa nachádzalo odbočovacom pruhu na diaľnici a malo vychádzať z diaľnice na
diaľničnom privádzači pri odbočení na Bytču, nachádzalo sa zásadne v pravom jazdnom pruhu a ľavý

pruh bol pre vodičku Ing. Lábajovú voľným, teda, ako sama uviedla, nemohla vozidlo navrhovateľa v
čase údajného poškodenia čelného skla predbiehať. Na otázku zástupcu odporcu H.. J.Á. ako svedkyne,
ak by tento druh škody nebol krytý zaplatili by ste takúto škodu, ak by ste si nebola istá o vašej
vine, odpovedala : „nie, určite nie.“ Svedkyňa si len vymenila údaje s navrhovateľom a až dodatočne
vyplnila tlačivo o škodovej udalosti. Sama o poškodení skla navrhovateľa nevedela. Súd prvého stupňa

nesprávne vyhodnotil aj prípadnú čiastočnú liberáciu v zmysle výkladu ust. § 428 Obč. zák. Škoda tu
bola síce spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, avšak okolnosťami, ktoré
nemajú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, (tzv. vonkajšie okolnosti). Aj v týchto prípadoch
však treba zvážiť možnosť liberácie prevádzateľa s poukazom napr. na to, že nie je objektívne možné
predvídať, že na ceste prvej triedy alebo diaľnici sa môže nachádzať kameň (štrk), najmä ak na takétonebezpečenstvo neupozorňuje ani dopravné značenie. Minimálne v tomto prípade prichádza do úvahy
solidárna zodpovednosť prevádzkovateľa a správcu príslušnej komunikácie a na podporu svojich tvrdení
poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. XC/XX/XXXX G. XX. XX. XXXX. Súd

prvého stupňa zamietol aj návrh odporcu na doplnenie dokazovania, že vozidlo navrhovateľa nemalo
v čase vzniku škodovej udalosti platnú emisnú a technickú kontrolu a jeho návrh, aby dal dopyt na
obvodný úrad v mieste trvalého bydliska navrhovateľa alebo na dopravný inšpektorát za či navrhovateľ
pred vznikom škodovej udalosti zo dňa 15.07.2011 bol riešený pre priestupok neplatnosti emisnej a
technickej kontroly, ktorého účelom bolo dokázať, či zastavenie vodičky H.. J. nebolo len účelové, za

účelompreplateniaopravyjehoužrozbitéhočelnéhoskla.Navrhovateľsičiastočnezasvojuškodumôže
sám podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka veta pred bodkočiarkou, pretože jeho vozidlo nebolo
spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke neplatnosťou emisnej a technickej kontroly.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je

vecne správny.

- 4 -

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil svoje odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom k nejednotnej praxi pri likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom
skle, spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla, už Útvar dohľadu
nad finančným trhom Národnej banky Slovenska vo svojom stanovisku zo 16. júla 2013 vydanom
podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z.

z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov dospel k záveru, že ak udalosť, škoda na čelnom skle, bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody,
prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto

škodu zaňho nahradiť. Vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá
má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb
jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies
idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku
škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom

do čelného skla spôsobí škodu.

Nakoľko prax bola nejednotná nielen pri likvidácii škodových udalostí, ale i v rozhodovacej praxi
okresných i krajských súdov, stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky odstránilo túto nejednotnosť zaujatím názoru, podľa ktorého „Aj škoda spôsobená na čelnom
skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového

vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto
škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. “

V uvedenom stanovisku NS SR poukazuje na právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 Obč. zák.) ktorá je založená na tom, že ako
podmienku vzniku zodpovednostného vzťahu nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda

vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrnne označená ako dopravné prostriedky). Ide o
zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti
tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných
dôvodov(§428Obč.zák.).Zákontýmposkytujezvýšenúochranupoškodenémuareflektujeskutočnosť,
že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené

zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené
riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve
s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútraspôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta
na miesto

- 5 -

a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej
zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke.

Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna

prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“
okolnostitej-ktorejprevádzky. Odpoveďnaotázku,čiakedyideotakútookolnosť,vždyzávisíodpovahy
a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem
prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná
údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj

okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové
vozidlojevprevádzkenielenvtedy,keďsapohybuje,aleajvtedy,keďsícestojí,alevchodejejehomotor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj
výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového
vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom

priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ
alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu,
a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31).

Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť
dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým

pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto
škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom.
Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň
nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového
vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.

Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla
iného motorového vozidla spôsobí škodu.

Uvedené stanovisko vyriešilo nejednotnosť či už v poistnej alebo súdnej praxi. Odvolacie námietky
odporcu vo vzťahu k nevykonaniu ním navrhnutého dôkazu o preukázaní riešenia priestupku neplatnej
emisnej a technickej kontroly z dôvodu poškodeného čelného skla jeho vozidla odvolací súd považuje

za účelové a za obdobný považuje aj poukaz na nejednotnosť vo výpovediach odporcu, jeho manželky
a svedkyne H.. J.. Mierne odlišná výpoveď v prípadoch navrhovateľa a jeho manželky, svedčí práve o
prekvapivosti danou situáciou a vlastným zaregistrovaním priebehu škodovej udalosti. Obdobne i popis
situácie prevádzkovateľkou vozidla, ktoré škodu spôsobilo, je absolútne primerané jej zdôvodneniu, že
v aute viezla ďalšie dve kolegyne, z čoho úplne prirodzene vyplýva, že v aute bola čulá debata, a

teda je aj prirodzené, že vozidlo predtým nespozorovala a všimla si ho až keď sa ju pokúšalo zastaviť.
PoisťovaciupraxvRakúsku,vyplývajúcuzpredpokladučistých diaľnic,nemožno snašimipodmienkami
práve pre stav

- 6 -

našichdiaľnicstotožňovaťa jehoargumentáciazaloženánarozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStreda

sp.zn. 8C/51/201z08.09.2011,podľaktoréhokameňsúvisíscestnoukomunikáciouaniesprevádzkou
motorového vozidla, je vyvrátená práve vyššie uvedeným stanoviskom NS SR.

Vzhľadom k uvedenému, odvolaciemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že obrana odporcu v konaní
a jeho odvolacie dôvody vykazujú len znaky účelovosti s cieľom zbaviť sa náhrady vzniknutej škody za
prevádzkovateľku auta, ktorým bola škoda spôsobená.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.