Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216298
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113216298.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: F. E., nar.

XX.XX.XXXX, K. XXX, X. Š., zastúpená U.. U. E., K. XXX, X. Š. proti odporcovi: E. E., nar. XX.X.XXXX,
B. XXXX/XX, Ú. O. G., Č., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 10C 444/00-23 zo dňa 5.9.2000 vo výroku o výživnom
pre navrhovateľku tak, že zvyšuje výživné pre navrhovateľku zo strany odporcu zo sumy 66,39 eur na
sumu 200,- eur mesačne od 1.6.2013 do budúcna, ktoré výživné bude odporca platiť vždy do 15. dňa
v mesiaci k rukám navrhovateľky,

dlžné výživné zo strany odporcu za obdobie od 1.6.2013 do 31.5.2014 vo výške 1.603,32 eur p o v
o ľ u j e súd odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur až do úplného vyrovnania pod

následkom straty výhody splátok,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.5.2013 domáhala zvýšenia výživného od
odporcu zo sumy 66,39 eur na sumu 200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo
jej rodičov bolo rozvedené právoplatným rozhodnutím dňa 5.9.2000, na základe ktorého rozhodnutia
bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný pre plnenie vyživovacej povinnosti
2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci. Od prostredného určenia výšky vyživovacej
povinnosti ubehlo 13 rokov, v tom čase bola žiačkou 3. ročníka základnej školy, teraz študuje na vysokej
škole - Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, čím sa jej podstatne zmenili a narástli

náklady spojené najmä s jej štúdiom. Podotkla, že otec jej neprispieva na výživu žiadnou inou sumou
a celú starostlivosť zabezpečuje matka.

Odporca nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného, poukázal na to, že uloženú vyživovaciu
povinnosť rozsudkom 10C 444/2000 si riadne plní včas k rukám matky navrhovateľky až doposiaľ, hoci
navrhovateľka nadobudla plnoletosť. Uviedol, že navrhovateľka ani matka navrhovateľky neudržiavajú
s odporcom žiadny styk celých 13 rokov. V čase rozvodu manželstva bola medzi rozvedenými
manželmi uzavretá dohoda, kedy rozvedený manžel - odporca na vyporiadanie zaniknutého spoločného

bezpodielového spoluvlastníctva si nenárokoval na nič a všetko zanechal matke navrhovateľky ako
benefit, k tomu stanovené výživné povinnosti, spoločné prídavky na dieťa a rodičovský príspevok.
Odporca poukázal na to, že sa javí ako pochopiteľné, že výdavky navrhovateľky sú zvýšené, avšak na
druhej strane navrhovateľka, ako aj jej matka sú spolumajiteľkami spoločnosti SIMA-MED s.r.o., naprotitomu odporcov príjem je len z pracovného pomeru u zamestnávateľa a jeho príjem ledva postačuje na
pokrytie jeho výdavkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v

neprítomnosti navrhovateľky a odporcu, ktorý súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti a to
návrhom, rodným listom navrhovateľky, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 10C 444/00-23,
výpisomzobchodnéhoregistraspoločnostiSIMA-MEDIKs.r.o.,vyjadrenímodporcu,rozpisomvýdavkov
navrhovateľky, mzdovým listom za rok 2013 odporcu daňovým priznaním spoločnosti SIMA-MEDIK
s.r.o., daňovým priznaním, zápisnicou o vykonaní výsluchu odporcu a ostatným obsahom spisu, pričom

zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka je dcérou odporcu.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C 444/00 - 23 zo dňa 5.9.2000 bolo manželstvo matky navrhovateľky
a odporcu uzavreté dňa 27.6.1991 rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda v rámci, ktorej na čas
po rozvode bola zverená navrhovateľka do výchovy matky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 2.000,- Sk mesačne. V tom čase navrhovateľka navštevovala 3. ročník základnej

školy, jej výdavky pozostávali z úhrad za stravu v škole, mimoškolskú činnosť 150,- Sk a za návštevu
školského klubu 40,- Sk mesačne . Jej zdravotný stav bol dobrý, ďalšie výdavky súviseli s jej oblečením
a pokrytím základných životných potrieb primeraným jej veku.

Matka navrhovateľky bola v tom čase samostatne zárobkovo činnou osobou - praktický lekár, pričom
nevedela presne špecifikovať výšku svojho príjmu, ročne uhrádzala svoju daňovú povinnosť 10.000,-

Sk, nájomné za byt 1.700,- Sk a pokrývala základné životné potreby svoje a dcéry. Odporca v danom
čase bol zamestnaný, ako sestra úrazového centra, pričom jeho mzda predstavovala sumu 9.000,- Kč,
mesačne z čoho 2.500,- Kč platil za bývanie, 2.000,- Kč mesačne vydával na stravu a iné výdavky.

V súčasnosti navrhovateľka študuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach v 3.
ročníku, dennou formou.

Pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky, podľa jej vyjadrenia sú: cestovné na mestskú hromadnú
dopravu Veľký Šariš - Prešov 17,- eur mesačne , Prešov - Košice 18,- eur mesačne, mestská hromadná
doprava v Košiciach do sídla školy 17,- eur mesačne, zápisné v škole 15,- eur, kopírovanie 15,- eur,
nákup kníh, hygienické potreby, oblečenie a obuv, stravovanie 200,- eur, internet, telefón 20,- eur.

Matka navrhovateľky je obvodnou lekárkou, všeobecnú lekársku prax vykonáva prostredníctvom

spoločnosti SIMA - MEDIK s.r.o. pričom táto spoločnosť mala podľa daňového priznania za rok
2013 základ dane znížený o odpočet daňovej straty 556,48 eur. Súčet prevádzkových finančných a
mimoriadnych výnosov predstavoval sumu 49.715,42 eur ročne, čo predstavuje sumu priemerne 4.142,-
eurmesačne.Súhrn prevádzkovýchfinančnýchamimoriadnychnákladovpredstavovalsumu49.148,94
eur ročne.

Navrhovateľka a matka navrhovateľky bývajú v rodinnom dome, kde za bývanie uhrádzajú sumu 90,- eur
na plyn, 20,- eur elektriku, 30,- eur úhrady miestnej dane + poplatky za komunálny odpad. Čo sa týka
spoločnosti s ručením obmedzeným poukázala na to, že navrhovateľka je uvedená ako spoločníčka,
pričom vklad bol uhradený v celom rozsahu matkou navrhovateľky a spoločnosť bola zriadená, z dôvodu
rizík vykonávania tejto činnosti ako fyzická osoba. Navrhovateľka však z tejto spoločnosti nemá žiadne

príjmy. Matka navrhovateľky uviedla, že hrubé príjmy mesačne tejto spoločnosti sú približne 4.000,-
eur, z toho sú uhrádzané výdavky ambulancie spojené s výplatou mzdy pre zdravotnú sestru aj
ďalšie výdavky spojené s nákupom zdravotného materiálu a návštev pacientov.Odporca počas roku 2013 za mesiace apríl až október dosahoval príjem zo závislej činnosti priemerne
20.046,-Kč,t.j.730,-eurmesačne,akovyplynulozozápisniceovykonanívýsluchuodporcudožiadaným
súdom odporca je zamestnaný, ako vedúci záchranár, má jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej

navrhovateľke, presnú výšku svojho príjmu nepozná a v dobe po 1.1.2013 sa jeho príjem nezmenil,
ďalšie príjmy nemá. Býva v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, vlastní motorové vozidlo Toyota
Avensis (vyrobené pred štyrmi rokmi), žije sám, výdavky predstavujú cestovné mesačne 2.500,- Kč až
3000,- Kč t.j 109,- eur. Nájomné vrátane energií predstavuje sumu mesačne 4.000,- Kč t.j. 145,- eur, na
stravu 3.000,- Kč t.j. 109,- eur mesačne a ďalšie náklady spojené s uspokojením základných životných

potrieb. Uviedol že mesačne spláca sumu 10.000,- Kč t.j. 364,- eur bratovi, ktorý mu poskytol pôžičku
na zaobstaranie bytu a auta na základe ústne uzatvorenej zmluvy a vzniesol námietku premlčania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára :

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 75, ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane navrhovateľky došlo k zvýšeniu jej mesačných
výdavkov. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu, k zmene, ktorá odôvodňuje
zvýšenie výživného došlo nástupom navrhovateľky na VŠ.

K zmene, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného došlo aj na strane odporcu, tento bol zamestnaný v
roku 2000 s príjmom 9.000,- Kč v súčasnosti je to 20.000,- Kč priemerne, čo je viac ako dvojnásobok.

Odporca na uviedol, že nesúhlasí s požadovaným zvýšením vyživovacej povinnosti a poukázal, na to
že ponechal matke navrhovateľky majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po
rozvode manželstva. K tomu je nutné uviesť, že ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení na výživné
nie možné započítať iné pohľadávky taktiež vyživovacia povinnosť nepodlieha premlčaniu a vyživovacia
povinnosť rodiča trvá kým nie je schopné samo sa živiť.

Čo sa týka odôvodnených potrieb navrhovateľky, súd ich posúdil z hľadiska predpokladov na strane
povinného rodiča - odporcu. Matka navrhovateľky poukazovala najmä na potreby navrhovateľky viažuce
sa k jej príprave na budúce povolanie, potrebu zabezpečiť zvýšené výdavky spojené s cestovaním,
pripojenie na internet, platby za študijný materiál.

U navrhovateľky boli dôvody pre priznanie výživného, nakoľko nie je schopná sama sa živiť z

dôvodu prípravy na budúce povolanie sústavným štúdiom, čo nebolo sporné. Čo sa týka potrieb
odôvodnených potrieb navrhovateľky, súd ich opätovne posúdil z hľadiska životnej úrovne odporcu ako
povinného rodiča. Matka navrhovateľky si plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, minimálne uhrádza,
navrhovateľke bývanie, stravu, oblečenie nakoľko doteraz poskytované výživné odporcom postačuje len
na pokrytie napr. cestovného a úhrad za internet.

Je pravdou, že odôvodnenosť potrieb navrhovateľky sa môže pohybovať od bežných najzákladnejších
potrieb nutných pre život až po plné uspokojovanie všetkých potrieb presahujúcich rámec aj tých
nadštandardných, musí však byť úmerná v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine životnej úrovni rodičov
a možnostiam a schopnostiam na strane rodičov, v danom prípade najmä odporcu. Odporca vynakladá
okrem iného na domácnosť a svoju osobnú spotrebu spolu sumu 370,- eur (býva vo vlastnom byte,

vlastní motorové vozidlo). Súd na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že suma 200,- eur plne
zohľadní zachovanie životnej úrovne navrhovateľky, čo je len približne polovica zo životných výdavkov
odporcu. Samozrejme s prihliadnutím, že aj je v schopnostiach a možnostiach povinného rodiča (najmä
vzhľadom na výšku majetku) takéto výživné navrhovateľke zaplatiť. Vyživovacia povinnosť zaťažuje
oboch rodičov, preto súd prihliadol aj na to, že ďalšiu časť vyživovacej povinnosti si plní aj matka

navrhovateľky.

Výšku výživného, ktorú súd zvýšil na sumu 200,- eur mesačne, odôvodňuje súčasný príjem odporcu,
ktorý je 730,- eur mesačne, pričom má len túto jednu vyživovaciu povinnosť a jeho nevyhnutné mesačné
výdavky vo vzťahu, ku ktorým je nutné uviesť, že nie všetky sú nevyhnutné (pričom existencia pôžičky
ani jej výška preukázaná nebola, ide len o tvrdenie odporcu).Keďže je v schopnostiach odporcu prispievať navrhovateľke sumou 200,- eur tak, ako to požadovala
návrhom, pričom súd pri posudzovaní príjmov odporcu vychádzal z dôkazov obsiahnutých v spise, ktoré
hodnotil jednotlivo, ale aj z ich vzájomnej súvislosti, súd návrhu vyhovel.

Súd odporcovi povolil splácať dlžné výživné za obdobie od 1.6.2013 do 31.5.2014 vo výške 1.469,71
eur (t.j. od 1.6.2013 do 31.5.2014 12 mesiacov x 200 eur = 2.400,- eur - zaplatené 796,68 eur (12 x
66,39 eur) = 1.603,32 eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 30,- eur s tým, že ak
nebude uhradená čo i len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatný celý dlh naraz.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľke trovy v konaní nevznikli a
neúspešný odporca nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.