Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/314/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204770
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3212204770.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
125,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 385,- eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej K. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči nej
vznikla zo zmluvy o úvere č. 3740369. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou
(ďalej aj len "exekučný súd") o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného

súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný
súd rozhodol o žiadosti až dňa 17.06.2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo žalobca
považuje za nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorým mu bola spôsobená majetková škoda
a aj nemajetková ujma. Majetková škoda predstavuje súčet nákladov žalobcu na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov pomocou informačného systému, nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému a na administratívne spracovanie a doručenie urgencií
exekučnému súdu. Uvedené náklady vynaložil žalobca v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia súdu a rozhodnutím o nej. Výška hmotnej škody je pritom
stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo
možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Náhradu

nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u žalobcu, resp. učlenov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej

príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške, ktorá alikvotne zodpovedá sume cca 660,- eur,

ktorávzmyslerozhodovacejčinnostiÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikypatrízakaždýrokpoznačený
prieťahmi.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné údaje
týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného nároku.

Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Podľa žalovanej všeobecný súd nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu a toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Podľa žalovanej nárok na súde bol uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od
prijatia žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Okrem toho žiadosti

žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca nedoplnil o žiadané informácie
týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol
žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a
preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná za predbežne prerokovaný. Samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty automaticky neznamená prieťahy v konaní a v tejto súvislosti poukázala žalovaná na

rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení
účinnom od 01.01.2003) žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný

nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku
materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej
náhradavpeniazoch.Napokonžalovanápoukázalanaaspektdobrýchmravov.Podľažalovanejžalobca
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu

malavzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,považuježalovaná
jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaná
svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca niekoľko

dní pred pojednávaním doručil súdu mailom návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s návrhom na prerušenie konania. Žiadosť o zrušenie
(odročenie) pojednávania vyhodnotil súd za nedôvodnú. Žalobca v žiadosti poukázal na žalobu, v ktorej
namietal zaujatosť sudcov tunajšieho súdu, no o jeho námietke už bolo právoplatne rozhodnuté a
žalobca žiadne nové dôvody neuviedol. Rovnako nebol dôvod na zrušenie resp. odročenie pojednávania

z dôvodu podaného návrhu na prerušenie konania, pretože ak by mal súd akceptovať takéto návrhy
na zrušenie alebo odročenie pojednávania za účelom rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania a aj
niekoľkokrát rozhodovať o návrhoch na prerušenie konania podaných z tých istých dôvodov a následne
čakaťnaprávoplatnosťtakéhotorozhodnutiaapotomznovuurčiťtermínpojednávania,nebolobymožné
pristúpiť k prejednaniu veci a k rozhodnutiu vo veci samej, čím by bol popretý zmysel a účel súdneho

konania, porušené právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov minimálne jedného
z účastníkov, nehovoriac o porušení zásady hospodárnosti. Žalobca navrhol konanie prerušiť až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia

sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že s rozhodnutím
krajského súdu nesúhlasí, považuje ho za nesprávne, zakladajúce zásah do jeho základných práv,
konkrétne do práva na zákonného sudcu, práva na prerokovanie veci nestranným súdom a práva na
spravodlivý súdny proces. Z týchto dôvodov podal sťažnosť na Ústavný súd a navrhol, aby Ústavný súdokrem iného zrušil uvedené rozhodnutie krajského súdu. Zároveň navrhol, aby Ústavný súd rozhodol
o odklade vykonateľnosti uznesenia krajského súdu. V konaní pred Ústavným súdom sa tak rozhoduje
o otázke, ktorú nie je oprávnený riešiť súd v tomto konaní. Konanie pred Ústavným súdom je zároveň

konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Tým sú dané dôvody
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
platnom znení (ďalej len "O. s. p.") a podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní

účastníkov,spisuOkresnéhosúduBánovcenadBebravouspis.zn.4Er/298/2009aZnaleckéhoposudku
č. 1/2014, ktorý bol vypracovaný mimo konania Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave
na objednávku žalobcu, a ktorého jedno vyhotovenie je založené v Spr registri tunajšieho súdu pod
spis. zn. 195/2014. Súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) aj v
tejto veci. Žiadosti navrhovateľ podával v dňoch 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012. Kópie podaných

žiadostí sú zaevidované na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 27.04.2009 podal žalobca ako
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade Rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu Trenčín voči povinnej K. N.. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora
pod spis. zn. EX 2153/09 a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. 4Er/298/2009.
Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.05.2009. Dňa
17.06.2009 bola exekučnému súdu doručená urgencia súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Exekučný súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 17.06.2009. Uznesením

exekučného súdu č. k. 4Er/298/2009-89 zo dňa 01.02.2013 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je nulitný, keďže rozhodcovská doložka, na
základe ktorej rozhodcovský súd konal, a ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy pripravenej žalobcom,
bola neplatná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2013. Na základe objednávky žalobcu
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave Znalecký posudok č. 1/2014. Tento

súd oboznámil ako listinný dôkaz a zistil z neho, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody,
ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov
Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora.

Pri spracovaní posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
zadávateľom, pričom podklady boli kontrolované iba po formálnej stránke a vecná stránka obsiahnutá
v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií. Majetková ujma
žalobcu je podľa posudku v každom prípade nesprávneho úradného postupu súdu pri rozhodovaní o
žiadosti o udelenie poverenia vo výške 30,76 eur. Táto pozostáva zo mzdových nákladov vo výške 4,15

eur, nákladov na tlač 5,31 eur, nákladov na úpravu informačného systému vo výške 13,86 eur, nákladov
na poštovné vo výške 3,01 eur a nákladov na telekomunikačné služby vo výške 4,43 eur.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodavznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O. s. p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí
pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť.Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol. Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že vo veci

konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil a je toho
názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Vo veciach náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. sú oprávnené konať okresné súdy. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa citovaného
zákona môže byť nezákonnosť rozhodnutia, ako aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže
spočívať aj v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote alebo v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa
žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho úradného postupu

súdu spočívajúceho v nerozhodnutí v zákonnej lehote alebo v prieťahoch v konaní, je tak daná právomoc
a príslušnosť okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom. Jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradným postupom, je predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci žalobca podal

žalobný návrh skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom. Čiže v čase začatia konania nebola splnená
podmienka na podanie žaloby, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula
lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však nárok žalobcu do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo
a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku žalovanej o nesplnení podmienky

predbežného prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomto
prípade o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený
tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako
6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola splnená
podmienka, aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok

je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto nebolo potrebné vykonávať ani dokazovanie
oboznámením spisu ministerstva k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody a
tento dôkaz ako nadbytočný súd ani nevykonal. Skutočnosť, že žalobca žiadosť podal, nebola sporná
a vyplýva aj zo samotnej žiadosti žalobcu, ktorá je opatrená podacou pečiatkou ministerstva, a ktorej
kópia je na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou založená v spise pod spis. zn. Spr/843/2012. Taktiež

niet dôvod vykonávať takýto dôkaz za účelom zistenia uplynutia času a ani za účelom zisťovania, či bol
nárok žalobcu uspokojený, keď už z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že nebol. Pokiaľ žalovaná namietala
procesné nedostatky žaloby, tak je pravdou, že žaloba mala nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali
postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O. s. p. Žalobca uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z
označenia veci bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci svoj nárok odvodzuje. Taktiež

nebolo potrebné predkladať listiny z exekučného spisu, keďže tento je spisom tunajšieho súdu a
všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Námietka žalovanej, že žaloba je zmätočná, je
neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie je potrebné, aby ho
aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok vo svojom základe zdôvodňoval nesprávnym úradným postupom
súdu. Tento mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia v lehote stanovenej Exekučným

poriadkom a v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia.
Z uvedeného dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup -
nerozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote a pre prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o
žalobcom tvrdené nerozhodnutie v zákonnej lehote v exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o
žiadosti o udelenie poverenia, tak súd dospel k záveru, že k tomuto došlo. Exekučný poriadok stanovoval

15 - dňovú lehotu na rozhodnutie súdu - udelenie poverenia na vykonanie exekúcie od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia. Exekučnému súdu bola žiadosť doručená dňa 22.05.2009, pričom exekučný súd
udelil exekútorovi poverenie až dňa 17.06.2009. Pri rozhodovaní o udelení poverenia došlo zo strany
exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v nedodržaní zákonnej lehoty na
udelenie poverenia, keď exekučný súd neudelil poverenie do 15 dní od doručenia žiadosti, ale udelil ho

s omeškaním 11 dní. Žalovaná považovala nárok žalobcu za nepreukázaný z dôvodu nepreukázania
ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona v znení účinnom od 01.01.2013. Z tohto
hľadiska by síce bol nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný, no podľa názoru súdu nemožno toto
ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže o poverení bolo rozhodnuté exekučným súdom podstatneskôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie, a taktiež žalobca svoj nárok uplatnil skôr, než
nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie a aj
žalobu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného ustanovenia a hoc sa javí byť uvedené ustanovenie

procesného charakteru a novela zákona, ktorou bolo zavedené, nemá žiadne prechodné ustanovenia,
nemožno ho použiť, pretože súd by to považoval za retroaktívne a o poverení rozhodoval exekučný
súd a žalobca sa svojho nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené ustanovenie
nebolo účinné a nebolo tak ani povinnosťou žalobcu podávať sťažnosť na prieťahy v konaní, prípadne
iným, v uvedenom ustanovení uvedeným prostriedkom preukazovať základ svojho nároku na náhradu

škody. Napriek nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, nedodržaniu zákonnej lehoty pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd žalobcovi náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy nepriznal. Žalobca nepreukázal výšku majetkovej škody relevantnými
dôkazmi. Takýmto nie je ani Znalecký posudok č. 1/2014 Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v
Bratislave. Majetková ujma žalobcu je podľa posudku v prípade nesprávneho úradného postupu súdu
pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia vo výške 30,76 eur, a to v každej takejto veci

bez toho, aby boli zohľadnené konkrétne okolnosti každého jedného prípadu. Takto určená škoda je
len paušálna bez zohľadnenia konkrétnych nákladov na konkrétnu činnosť oprávneného v jednotlivej
exekučnej veci. Okrem toho posudok vychádza len z podkladov žalobcu, ktoré znalec skontroloval len
po formálnej stránke. Keďže výška škody je určená iba paušálne bez vzťahu ku konkrétnej exekučnej
veci, nemožno ju akceptovať ako spoľahlivo preukázanú, a to zvlášť keď znalec kontroloval iba formálnu

stránku podkladov daných mu žalobcom. Škoda má podľa posudku pozostávať zo mzdových nákladov
vo výške 4,15 eur, nákladov na tlač 5,31 eur, nákladov na úpravu informačného systému vo výške 13,86
eur, nákladov na poštovné vo výške 3,01 eur a nákladov na telekomunikačné služby vo výške 4,43
eur. V danej exekučnej veci však oprávnený nežiadal informáciu o stave rozhodovania exekučného
súdu, neurgoval exekučný súd (urgoval exekútor), a preto nie je ani zrejmé, ako vôbec mohol mať

nejaké výdavky na mzdy, informačný systém a vyhotovenie písomnosti adresovaných exekučnému
súdu. Okrem toho telekomunikačné výdavky oprávneného a poštovné výdavky oprávneného nie sú
majetkovou škodou, na preukázanie výšky ktorej je potrebné znalecké dokazovanie. Exekučný spis
exekučného súdu neobsahuje žiadnu písomnosť oprávneného a ani úradný záznam, z ktorých by
bolo zrejmé, že oprávnený písomne alebo telefonicky urgoval exekučný súd na rozhodnutie o žiadosti

o udelenie poverenia. Majetková škoda nevyplýva ani z exekučného spisu tunajšieho súdu. Žalobca
zároveň žiadnym dôkazom nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie priamej príčinnej
súvislosti medzi nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote a majetkovou škodou žalobcu.
Žalobca nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že v prípade včasného udelenia poverenia by
vôbec nemusel vynaložiť náklady na správu pohľadávky, ktorých náhradu požaduje ako majetkovú

škodu. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo by možné ju žalobcovi priznať v
prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca v
tomto znovu neuniesol dôkazné bremeno a ani len nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal preukázať,
že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca náhradu

nemajetkovej ujmy odôvodňoval aj viacerými rizikami, ktorým boli vystavené jeho oprávnené záujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Uplatnenú nemajetkovú ujmu zdôvodňoval
aj negatívnymi pocitmi svojich majiteľov a konateľov, stratou zisku, zánikom podnikateľských plánov a
ovplyvnením ďalších podnikateľských postupov žalobcu. Uvedené zdôvodnenie uplatneného nároku je v
súvislosti s označenou exekučnou vecou iba ničím nepodloženým, všeobecným tvrdením. V prvom rade

sú členovia riadiacich orgánov žalobcu a jeho majitelia osobami odlišnými od žalobcu ako právnickej
osoby, a preto ich pocity a ich prípadné finančné straty, resp. dosiahnutie nižších ziskov, než aké
očakávali, sú bezpredmetné. Ovplyvnenie podnikateľských aktivít žalobcu neudelením poverenia včas
a následná prípadná strata zisku nemôžu byť dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy, keď strata
zisku (ušlý zisk) je iným, než nemajetkovým nárokom. Riziká, ktorým mal byť žalobca vystavený v

dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, sú ničím nepreukázané a nepodložené
tvrdenia žalobcu. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že riziko insolvencie povinného je vždy tak, ako
je vo všeobecnosti možné skonštatovať, že aj insolventný povinný môže nadobudnúť majetok dedením,
darom, prípadne inak a vymoženie pohľadávky, ktoré sa môže v istom čase javiť ako neúspešné, sa
stane úspešným. Riziká, že povinný zanikne (zomrie ak ide o fyzickú osobu), alebo že exekútor stratí

kontakt s povinným, sú vo všeobecnosti taktiež dané vždy bez ohľadu na rozhodovanie o žiadosti
o udelenie poverenia. Okrem toho pri zániku povinného - smrti fyzickej osoby prichádza predsa do
úvahy uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného dedičmi, ktorí zodpovedajú za dlhy poručiteľa
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ide však rovnako o teoretické úvahy, ako sú aj teoretickéúvahy žalobcu o rizikách a tým aj o nemajetkovej ujme, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu. Okrem toho v prípade, že by sa žalobca domáhal iba samotného
konštatovania porušenia jeho práva, bolo by takéto konštatovanie postačujúce, keďže exekučný súd

udelil súdnemu exekútorovi poverenie s omeškaním iba 11 dní. K tomuto záveru dospel súd aj na
základe ďalších okolností týkajúcich sa danej exekučnej veci. V prvom rade bola exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a zastavená z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu predloženého žalobcom.
Exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok, pričom nespôsobilosť exekučného titulu spôsobil
samotný žalobca, keď rozhodcovský rozsudok bol vyhotovený na podklade neplatných ustanovení v

úverovej zmluve pripravenej žalobcom. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s tým názorom žalovanej,
že uplatňovanie si nároku na náhradu majetkovej škody a aj nemajetkovej ujmy žalobcom v peniazoch
je skutočne výkonom práva, ktorý odporuje dobrým mravom, a to aj tým najzákladnejším pravidlám
slušnosti. Je tomu tak z dôvodu, že žalobca sám inicioval exekúciu na podklade nespôsobilého
exekučného titulu, teda exekúcia sa vôbec nemala začať. Postup žalobcu považuje súd za nekalý, v
rozporespravidlamislušnostiatedasdobrýmimravmi,keďžalobcasasnažízískaťfinančnéprostriedky

od štátu za nerozhodnutie exekučného súdu v zákonnej lehote v konkrétnej exekučnej veci, keď sám
žalobca spôsobil nespôsobilosť exekučného titulu, exekúcia vôbec nemala byť vedená a práve žalobca
ako oprávnený v exekúcii, resp. ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku ako veriteľ postupoval
spôsobom zjavne nevýhodným pre druhú, ekonomicky slabšiu zmluvnú stranu, a to stanovením takých
podmienok úveru, že by to bolo pre povinného - fyzickú osobu likvidačné (napr. úrok z omeškania 0,25 %

denne, t. j. 91,25 % ročne). Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca založil
do jedného z konaní v obdobnej veci originál znaleckého posudku, ktorý považuje za dôležitý dôkaz
vo veciach jeho viacerých žalôb, ktorými sa domáha nárokov z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny
úradný postup exekučných súdov. Súd do tohto spisu síce založil kópiu posudku, no vykonanie dôkazu
touto listinou nevykonal, pretože nie je potrebné takýto dôkaz vykonať, keďže ide o znalecký posudok

č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. na žiadosť žalobcu
za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je
spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní,
pričom takýto posudok nemá význam z hľadiska skutkového zdôvodnenia nároku uplatneného v tomto
konaní. Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto

konaní navrhnúť vypočutie svedkov, a to z osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu
úradnému postupu súdu. Žalobca riadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku takýto dôkaz
nenavrhol, no napriek tomu súd konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať
akékoľvek dokazovanie výsluchom svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom
o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe súdu môže byť iba

exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania a
čas vykonávania jednotlivých úkonov. Keďže žaloba bola nedôvodná, súd ju v celom rozsahu zamietol,
a to bez toho, aby vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku,
keďže takýto postup by bol nehospodárny.

Po preskúmaní návrhu na prerušenie konania dospel súd k záveru, že návrh na prerušenie konania nie
je dôvodný a tento zamietol. Aj keď žalobca v tomto konaní už raz podal návrh na prerušenie konania
z totožných dôvodov a tento bol právoplatne zamietnutý, súd z dôvodu procesnej čistoty napokon
rozhodol o ďalšom návrhu žalobcu na prerušenie konania. Súd ho zamietol z tých istých dôvodov
ako predchádzajúci návrh, keďže nedošlo k žiadnej zmene pomerov. V zmysle § 109 ods. 1 písm.

b) OSP súd obligatórne preruší konanie, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť. Žalobca tvrdí, že podal na Ústavnom súde sťažnosť, ktorej predmetom je namietanie
porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Žalobca nepreukázal, že
takúto sťažnosť skutočne podal a pokiaľ ju aj podal, nie je takáto okolnosť sama o sebe dôvodom na
prerušenie konania. V tomto prípade vylúčenie sudcov okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou,

ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Okresný súd túto otázku v konaní riešil v súlade s
§ 16 O. s. p., keď námietku zaujatosti vznesenú žalobcom predložil nadriadenému súdu a nadriadený
Krajský súd v Trenčíne bol oprávnený taktiež túto otázku riešiť a o námietke zaujatosti žalobcu rozhodol.
Pokiaľ ide o dôvod prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., tak v tomto prípade ide o
možnosť súdu prerušiť konanie, no ani podľa tohto ustanovenia nie sú splnené podmienky na prerušenie

konania. Žalobca nepreukázal, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Jednak nepreukázal podanie sťažnosti na Ústavnom súde a ani to,
že Ústavný súd o nej ďalej koná. Pokiaľ by však žalobca uvedenú sťažnosť podal a Ústavný súd o nejkonal, nejde podľa názoru súdu o otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže ide o
procesnú otázku a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania ako budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.