Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jana Novotná
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/25/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200443
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200443.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresný úrad Lučenec, Katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, za účasti ďalšej
účastníčky U. S., XXX XX W. č. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor č. V 3125/13 zo dňa 21. januára 2014 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor V 3125/13 zo dňa 21. januára 2014
p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet tunajšieho súdu vo výške 35.-Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím V 3125/13 zo dňa 21. januára 2014 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej
len katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad zo dňa 4.10.2013 záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo
dňa 4.10.2013, ktorú za záložkyňu podpísal R. J. ako predseda združenia ProHelp na základe dohody
o splnomocnení. Rozhodnutie odôvodnil tým, že záložkyňa pripojila písomné vyjadrenie k okolnostiam
úverovej zmluvy, kde uviedla, že pri podpisovaní jej nebolo povedané, že podpisuje aj dohodu o
splnomocnení. O tom, že by ju mal zastupovať R. J. sa dozvedela prvýkrát až z rozhodnutia o prerušení
konania. Ďalej tým, že dohoda o splnomocnení bola vyhotovená ako predtlač na štandartnom zmluvnom
formulári, ktorá už obsahovala meno splnomocnenca a to združenia ProHelp a meno poskytovateľa
úveru a to záložného veriteľa, z čoho vyvodil, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená
za dlžníka konať a hájiť tak záujmy nie dlžníka ale záujmy veriteľa. Dlžník nemal možnosť rozhodnúť
sa kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol
by mu vôbec poskytnutý úver. Z toho vyvodil, že zastúpenie bolo v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka neprípustné. Takisto z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia tejto
zmluvy je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru veriteľovi, čiže zástupca koná v záujme
veriteľa, čo vylučuje, aby konal aj v záujme dlžníka. Takisto nie je možné zistiť, v akom rozsahu bola
vypísaná okrem predtlače dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníčkou, či tam už boli vypísané
nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zabezpečenia pohľadávky. Uzavrel, že dohoda o zastúpení je
neplatný právny úkon, nakoľko je neprípustný v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
39 Občianskeho zákonníka a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže nebola platná dohoda o zastúpení, nemohla byť platná
ani záložná zmluva. Uviedol tiež, že predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctvemanželov, pričom založenie nehnuteľností nie je bežnou záležitosťou, a preto nevyhnutný súhlas oboch
manželov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu opravný prostriedok. K dohode o
splnomocnení uviedol, že ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon na ktorom sa navrhovateľ
nepodliehal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou navrhovateľovej dokumentácie. Ide o
právny úkon nezávislý od veriteľa. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nevykonal dokazovanie a napriek tomu dospel
k tej skutočnosti, že dohoda o splnomocnení bola urobená vo forme predtlače z čoho vyvodil, že
navrhovateľ určil zástupcu pre dlžníka. Takýto záver nemá oporu v tých listinách, ktoré sú v správnom
spise a správny orgán nevykonal dokazovanie, aby toto zistil. Naopak, podľa odvolateľa dohoda o
splnomocnení bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje pre platnosť
právneho úkonu zákon. Podľa odvolateľa dohoda o splnomocnení bola uzatvorená riadne v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu.
Napadnutérozhodnutievychádzazničímnepredloženýchpredpokladov,čovyplývazjehoodôvodnenia.
Odôvodnenie nemá náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Nestačí citácia príslušného
ustanovenia, ale je potrebné vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi
skutkovým zistením a právnym posúdením. Keď správny orgán takto nepostupoval, tak je rozhodnutie
nepreskúmateľné. Namietal aj to, že by existoval rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného.
Tvrdenie správneho orgánu, že zástupca dlžníka má v skutočnosti zastupovať záujmy navrhovateľa je
nesprávne a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu. Napadnuté rozhodnutie odvolateľ považoval
za nezákonné, pretože nebol zistený spoľahlivo stav veci, správny orgán sa riadne neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh a nesprávne zistil skutkový stav.
Dohodu o plnej moci nesprávne právne posúdil a preto je jeho rozhodnutie nezákonné. Nesprávny je
právny názor odporcu, že zmluva by bola neplatná z dôvodu, že nebola uzatvorená obidvomi manželmi,
ktorí vlastnia založenú nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nakoľko takýto právny
úkon môže byť postihnutý len relatívnou neplatnosťou v zmysle § 40a) Občianskeho zákona v prípade,
že sa tejto neplatnosť dovolal druhý z manželov. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny
úkon platný. Preto takáto prekážka vklada neexistovala. Poukázal tiež na to, že dlžník dlhodobo
neplní svoje povinnosti a preto odvolateľ ako veriteľ využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Ďalej poukázal na to, že takto postupuje len vtedy, keď dlžník
dlhodobo neplní svoje povinnosti a pritom počas výkonu svoje podnikateľskej činnosti ani v jednom
prípade nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva predajom nehnuteľností. Navrhol, aby
súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13. mája 2014 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.10.2013,
ktorý bol doručený správe katastra dňa 29.10.2013, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-PTR zo dňa 4.10.2013 podpísaná za záložnú dlžníčku ProHelp združenie občianskoprávnej
pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou pred obcou Trebeľovce
5.9.2012 záložkyňou ako splnomocniteľkou a datovanou v Bratislave 6.9.2012 ProHelp združením
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom.
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - odvolateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR, ktorú za záložkyňu U. S. podpísalo ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V
bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §-u 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované
nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu bol už
predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácianehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná splnomocniteľkou v Trebeľovciach 5.9.2012 a
datovaná splnomocneným zástupcom v Bratislave 6.9.2012. Dátum podpisu dohody o plnomocenstve
dlžníčkou je zhodný s dátumom podpisu úverovej zmluvy, ako vyplýva z bodu II záložnej zmluvy.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 43a) Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.
Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky
na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.
Návrhom na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane.
Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď
jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany,
nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej
strane adresoval. To znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby
mohla byť táto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním
na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o
splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp -
združenie občiansko-právnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník dostal a teda aj disponoval
vyhotovením predmetnej listiny. Naopak, z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva, že s Občianskym
združením ProHelp nekomunikovala ani ústne ani písomne. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že
dlžníčka odoslala návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu,alebo že by tým poverila navrhovateľa. Podľa jej vyjadrenia dohoda bola ňou podpísaná v súvislosti s
uzatváraním úverovej zmluvy bez toho, aby ju sama odosielala druhej zmluvnej strane a bez toho, aby
druhá zmluvná strana akýmkoľvek spôsobom s ňou komunikovala a akceptáciu jej doručila. K návrhu
nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené
včas. To znamená, dôkazy o tom, že dlžníčka bola v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou -
ProHelp - združením občiansko-právnej pomoci ešte svojím návrhom (za podmienky, že by išlo o právny
úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaná. Dokonca, ani že takéto
prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá
odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa
dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu kedy boli obe zmluvy dlžníkom
podpísané. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax
navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo
do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych
sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v
súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie
navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu,
ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto
ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom
navrhovateľa dlžníčke súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná
najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.
Odporcapretopostupovalsprávne,keďposúdilpredloženélistinyakonedostatokprezentácieexistencie
zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako aj nevyhnutné náležitosti platnosti právneho
úkonu v zmysle §-u 37 Občianskeho zákonníka.
Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné
odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedených dôvodov, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.
K ďalším odvolacím dôvodom, pre ktoré odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za výsledok
nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že i keď by
išlo o dôvody relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť
zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad
v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je
správny. Je tomu tak z dôvodu, že stačí jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad, aby
vklad nemohol byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že
navrhovateľ vo vkladovom konaní nepredložil platnú dohodu o splnomocnení, dokonca nepreukázal ani
že by vznikla, a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní a to zmluva o
zriadení záložného práva, ktorú mal uzatvoriť zástupca. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo
sčasti súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môžetiež rozhodnúť, že sa náhrada trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa. Podľa § 250l ods. 2, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú sa primerane
ustanovenia druhej hlavy s výnimkou § 250a. Navrhovateľ nebol v konaní v konaní úspešný, preto mu
v zmysle citovaného ustanovenia o trovách konania súd náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi, ktorý sa stal
poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§205a),f/rozhodnutie súduprvéhostupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.