Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204105
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8613204105.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. G., nar.
XX.XX.XXXX a maloletú I. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolízny opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, detašované pracovisko Svidník, deti rodičov O. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX/X, XXX XX Z., zast. JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom AK,
ul. Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov a M. G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX/XX, XXX
XX Z., zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15, IČO:
30 798 841, v mene ktorej koná Mgr. L. G., vedúci kancelárie Centra právnej pomoci vo Svidníku, so
sídlom Centrum právnej pomoci, kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, o návrhu otca
na zníženie výživného, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k.
4P/28/2013-58 zo dňa 18.12.2013 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 24.03.2009
sp. zn. 4C/25/2009-28 v časti, ktorou bola schválená dohoda rodičov o výživnom tak, že otec je povinný
prispievať od 01.07.2013 na výživu maloletého V. G., nar. XX.XX.XXXX zníženým výživným zo sumy 80
Eur na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a na maloletú
I. G., nar. XX.XX.XXXX, zníženým výživným zo sumy 60 Eur na sumu 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa vopred k rukám matky. Rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu otca maloletých detí, ktorý žiadal zmeniť určené výživné
rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 24.03.2009 sp. zn. 4C/25/2009-28 v časti výživného
tak, že je povinný prispievať na maloleté deti na každé po sume 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne. Uviedol, že zníženým výživným žiada prispievať od
01.07.2013. Na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože mu podstatným spôsobom
poklesli príjmy.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v
spoločnejdomácnosti,manželstvobolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduSvidníkz24.03.2009sp.
zn. 4C/25/2009. Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou. Otec maloletých detí je evidovanýako uchádzač o zamestnanie od 13.02.2013, poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke
podľa zákona od 01.03.2013 v sume 62,50 Eur naďalej. Matka maloletých detí je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 21.12.2005 a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k
dávke od 01.05.2011 v sume 87,50 Eur, v ďalšie mesiace tak, že od mája 2013 táto dávka sa znížila
na 72,50 Eur.
Otec maloletých detí okrem dávky v hmotnej núdzi má príjem z dohôd o pracovnej činnosti, ktorú dohodu
má uzatvorenú na dobu určitú od 16.05.2013 do 31.12.2013, kde jeho príjem predstavuje 3 Eur/1 hodinu.
Za máj 2013 to bolo vyplatených 25,98 Eur, v júni 2013 to bolo 51,96 Eur, v júli 2013 v sume 36,38
Eur, v auguste 2013 suma 41,57 Eur, v septembri 2013 suma 109,12 Eur, v októbri 2013 suma 36,38
Eur. Iný príjem na strane otca zistený nebol. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec
maloletých detí bol uznaný vinným pre prečin sprenevery,za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 16 mesiacov, pričom do výkonu trestu nastupuje dňa 27.12.2013.
Prvostupňový súd vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ďalej podľa § 75 ods. 1 Zákona
o rodine a podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Aplikoval aj ust. § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.
o životnom minime.
Prvostupňový súd návrhu otca vyhovel a znížil výživné od 01.07.2013 na sumu 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na každé z detí, pretože otec maloletých detí je
nezamestnaný, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho zdroj príjmu tvorí dávka v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke 62,50 Eur mesačne. Má príjem aj z pracovnej činnosti na základe dohody o
vykonanípráce.Nastraneotcadošlokpodstatnejzmenepomerovzníženímjehozárobkovýchpomerov.
Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti svojich rodičov, je v stave hmotnej núdze.
Prvostupňový súd pri znížení výživného prihliadal na zárobkové a majetkové pomery na strane rodičov,
doterajšiu starostlivosť o maloleté deti, náklady spojené s ich výchovou, skutočnosť, že matka je
evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.12.2005 a zdroj jej príjmu tvorí dávka v hmotnej
núdzi vo výške 72,50 Eur. Výživné zo strany otca stanovil v minimálnom rozsahu, pričom potreby
maloletých detí sú vyššie ako to bolo určené, tak, aby otec bol schopný toto plniť, pretože obaja rodičia
majú zákonnú vyživovaciu povinnosť a deti sú odkázané na pomoc zo strany oboch rodičov. Matka
týmto zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Prvostupňový súd bez povšimnutia nenechal
skutočnosť, že otec maloletých dňa 27.12.2013 má určený nástup výkonu trestu odňatia slobody v
rozsahu 16 mesiacov, čo taktiež nepriaznivo vplýva na jeho vyživovaciu povinnosť a zárobkové pomery.
Za životné minimum fyzickej osoby sa podľa prvostupňového súdu pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa
považuje suma 90,42 Eur.
Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Skonštatoval, že toto
konanie je od súdnych poplatkov vecne oslobodené.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh otca zamietne, resp.
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázala na nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. Otec maloletých detí nejaví
záujem o deti, nestretáva sa s nimi a prispieva výživným spolu sumou 40 Eur, čo je menej ako zákonom
stanovené minimálne výživné. Všetky potreby maloletých detí zabezpečuje matka. Otec maloletých detí
pri hospodárení s finančnými prostriedkami neberie ohľad na maloleté deti a nespráva sa zodpovedne,
k hľadaniu práce je pasívny. Otec maloletých detí dlhodobo vykonával podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia, pracoval v H., kde v odbore maliar, murár sa mu darilo. V H. však nebol
zodpovedný a ukončil tam podnikanie. Matka maloletých detí na potreby maloletých potrebuje značnú
čiastku finančných prostriedkov, pretože nejde len o sumu potrebnú na výživu, ale aj na stravu,
šatstvo, obuv hygienické potreby, školské potreby, pomôcky, potreby v súvislosti so záujmami, záľubami,
prípravou na budúce povolanie, na uspokojovanie kultúrnych, športových a rekreačných potrieb. Miera
potrieb u každého dieťaťa je individuálna. Otec v odbore murár, maliar nevykonáva prácu, je zdravý,avšak nič mu nebráni, aby si našiel prácu. Jeho postoj je potrebné vyhodnotiť ako pasívny. Vyživujú ho
jeho rodičia, čo mu zjavne vyhovuje. Prvostupňový súd neskúmal v potrebnom rozsahu príjmy matky,
výdavky potrebné na maloleté deti a odôvodnené potreby maloletých detí.
K odvolaniu matky maloletých detí sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby rozsudok
súdu prvého stupňa bol ako vecne správny potvrdený. Otec maloletých detí od marca 2013 je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Počas pôsobenia v
zahraničí zarábal nadštandardne, všetky peniaze približne 3.000 Eur až 4.000 Eur zasielal matke, ktorá
s nimi disponovala a vytvárala si aj finančné rezervy, ktoré jej po rozvode manželstva zostali k dispozícii.
Matka maloletých detí nikdy nepracovala, je nezamestnaná a zamestnala sa až v decembri 2013. V
súčasnej dobe je otec vo výkone trestu odňatia slobody.
Odvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§10ods.1O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O. s. p., vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a
zistil, že rozhodnutie súdu prvého je potrebné zmeniť.
Pred prvým pojednávaním odvolací súd podľa § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval účastníkov konania, aby
sa písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, pretože odvolací súd je
toho názoru, že sa uvedené zákonné ustanovenia na vec vzťahujú a neboli prvostupňovým súdom pri
rozhodovaní použité.
Otec maloletých detí v svojom písomnom vyjadrení uviedol, že prvostupňový súd ust. § 78 ods. 1, 3
Zákona o rodine aplikoval, aj keď ich priamo vo svojom odôvodnení neuvádza.
Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení oznámila, že v súvislosti s aplikáciou § 78 ods. 1 Zákona
o rodine došlo k zmene pomerov od rozvodového rozsudku na strane maloletých detí, ako aj na strane
oprávnených osôb, s ktorou skutočnosťou sa prvostupňový súd nevysporiadal. Na podanom odvolaní
trvala.
Kolízna opatrovníčka maloletých detí sa k možnej aplikácii ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine písomne
nevyjadrila.
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa dospel na základe dokazovania k nesprávnym a neúplným
skutkovým zisteniam, preto dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval sám a doplnil dokazovanie o
ďalšie dôkazy za podmienok uvedených v ust. § 205a ods. 2 O. s. p. podľa ust. § 213 ods. 5, 6 O. s. p.
Odvolací súd zistil, že posledná úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bola
vykonaná v rozvodovom rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C/25/2009-28 zo dňa 24.03.2009,
ktorý rozsudok sa stal právoplatným dňa 24.04.2009. Týmto rozsudkom bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky M. G., ktorá bola poverená
aj zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku. Prvostupňový súd schválil dohodu rodičov,
podľa ktorej otec O. G. sa zaviazal prispievať na výživu maloletého V. G. výživným v sume 80 Eur
mesačne a na maloletú I. G. výživným v sume 60 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rodičia sa dohodli aj na
styku otca s maloletými deťmi. Z obsahu rozvodového rozsudku vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený na
pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov a ich zástupcov, účastníci konania sa vzdali odvolania,
a preto prvostupňový súd v rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých
rozhodol, čo je v súlade s ust. § 157 ods. 3 O. s.p.
Odvolací súd z pripojeného rozvodového spisu účastníkov konania Okresného súdu Svidník sp. zn.
4C/25/2009 nezistil príjmy oboch účastníkov konania v čase rozvodového konania, a teda nemal zistenépodmienky za akých prvostupňový súd schválil rodičovskú dohodu v rozvodovom rozsudku. Zistil len,
že v roku 2008 matka maloletých detí poberala rodičovský príspevok, ktorý od marca do decembra 2008
predstavoval spolu 46.480 Sk, teda 1.542,85 Eur. Od 21.12.2005 bola evidovaná ako nezamestnaná
na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V tom čase otec maloletých detí nebol evidovaný na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný a pracoval v H.. Maloletá I. G. v čase rozvodového
rozsudku mala 1 rok aj 1 mesiac, maloletý V. G. mal 7 rokov a 5 mesiacov.
Z výsluchu matky maloletých detí pred odvolacím súdom bolo zistené, že v čase, keď v minulosti otec
maloletých detí pracoval v zahraničí v H., dostávala od neho veľké finančné čiastky, z ktorých veľká časť
išla na uhrádzanie otcových dlhov na území Z.. Aj zástupca otca maloletých detí pred odvolacím súdom
potvrdil, že otec zarábal v H. „nenormálne peniaze“. Výšku otcových príjmov nevedel uviesť. Výšku, v
akej poberal otec maloletých detí v zahraničí príjem tvrdený matkou, nerozporoval. Taktiež nerozporoval
ani okolnosť, že finančné prostriedky boli vynakladané najmä na úhradu otcových dlhov.
Ďalej odvolací súd zistil, že matka maloletých detí poberá od 01.05.2011 dávku v hmotnej núdzi tak,
ako ju uviedol prvostupňový súd, kde za obdobie od mája 2013 do novembra 2013 predstavovala sumu
po 72,50 Eur. Matka maloletých detí sa zamestnala od novembra 2013 v Nemocnici s poliklinikou vo
Z. ako dokumentaristka, kde jej príjem podľa potvrdení, ktoré predložila odvolaciemu súdu predstavuje
v marci 2014 sumu 396,97 Eur, vo februári 2014 sumu 451,06 Eur, v januári 2014 sumu 398,33 Eur a
v decembri 2013 sumu 396,59 Eur. V novembri 2013 jej príjem predstavoval 396,59 Eur. Okrem toho
matka iný príjem nemá. Zo svojho príjmu tak, ako to uviedla pred odvolacím súdom, uhrádza všetky
potreby maloletých detí, náklady na bývanie, ktoré predstavujú v 4. mesiaci 2014 podľa informatívneho
dokladu SIPO sumu 169,93 Eur. Uhrádza aj daň z nehnuteľností, ktorá predstavovala sumu 12,07 Eur,
raz za štvrťrok uhrádza poplatky za odvoz odpadu vo výške 14 Eur. Na svoju osobnú potrebu minie
približne 3 Eur na lieky, svoje výdavky sa snaží minimalizovať, uskromňuje sa. Zdravotné problémy so
žalúdkom sa snaží eliminovať úpravou stravy a diétou. V súvislosti so stravovaním v zamestnaní má
výdavky mesačne 22 Eur.
Ďalej odvolací súd zistil, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti, tieto
značne povyrástli. Maloletý V. navštevuje 6. ročník základnej školy. Maloletá I. je v poslednom ročníku
predškolskej výchovy, od septembra 2014 nastupuje do 1. triedy základnej školy. Matka má v súvislosti
s deťmi zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, pretože deti trpia alergiami. Okrem toho
im hradí zubné ošetrenia, v sezóne im musí zakúpiť nové oblečenie, keďže deti rýchlo rastú. Maloletý
V. absolvuje ročne kúpeľnú liečbu v U., kde spolu s cestovným a nákladmi na ošatenie, návštevy a
ďalšie výdavky matku tento pobyt stojí približne 200 Eur. Maloletý V. má široké záujmy, nielenže športuje,
kde mu matka musí zabezpečovať športové oblečenie v dvoch športových tímoch, ale mu uhrádza aj
cestovné a vreckové na športové súťaže. Uhrádza mu 5 Eur na športový volejbalový krúžok. Dieťa,
okrem toho hrá na akordeón, v tejto súvislosti mu matka zabezpečila nový nástroj za 250 Eur, uhrádza
náklady v súvislosti s návštevou hudobnej školy a účasťou na výučbe.
Maloletá I. sa postupne pripravuje do školy a matka jej postupne zabezpečuje všetky potrebné učebné
pomôcky, vrátane oblečenia.
Odvolací súd ďalej zistil, že matke maloletých detí výrazne pomáha jej rodina, najmä sestra v zahraničí,
a to nielen finančne, ale najmä materiálne.
Otec maloletých detí je od marca 2013 evidovaný ako nezamestnaný, kde dostáva dávku v hmotnej
núdzi vo výške 62,50 Eur. Na základe dohody o vykonaní práce, pracoval pre spoločnosť Eurotherm
s.r.o. so sídlom v N., kde jeho príjem predstavoval 3 Eur/1hod. Dohoda o vykonaní práce bola od
16.05.2013 do 31.12.2013. V tejto spoločnosti mal príjem v máji 2013 - 25,98 Eur, v júni 2013 - 51,96
Eur, v júli 2013 - 36,38 Eur, v auguste 2013 - 41,57 Eur, v septembri 2013 sumu 109,12 Eur a v októbri
2013 sumu 36,38 Eur. Podľa informácií, ktoré získal odvolací súd, otec maloletých detí je vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v ústave na výkon trestu odňatia slobody v A.. Podľa
informácie právneho zástupcu do výkonu trestu nastúpil 27.12.2013. V uvedenom zariadení vykonávatrest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 1T/17/2013-74
zo dňa 02.05.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 12.09.2013. Týmto rozsudkom bol uznaný vinným
za prečin sprenevery, pretože v mesiaci jún 2012 a november 2012 ako zamestnanec spoločnosti GS
Eurotherm s.r.o. so sídlom v N.. XXX prevzal od klientov za vykonané montážne práce hotovostné platby
vo výške 3.696 Eur a 8.610 Eur a zamestnávateľovi odovzdal iba sumu 3.683 Eur, čím spoločnosti GS
Eurotherm s.r.o. N. spôsobil škodu vo výške 8.623 Eur, ktoré použil pre vlastnú potrebu. Z tejto čiastky
splatilsumu2.031,51Eur.Vtomtorozsudkumubolauloženápovinnosťpoškodenejspoločnostinahradiť
škodu vo výške 6.591,49 Eur a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením
do Ústavu na výkon trestu, odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
V priebehu odvolacieho konania zástupca otca maloletých detí tvrdil, že na strane otca maloletých
detí došlo k podstatnej zmene pomerov dňa 01.07.2013, pretože od marca 2013 bol evidovaný ako
nezamestnaný.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a na majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd s poukazom na zistený skutkový stav a na citované zákonné ustanovenia skúmal, či na
strane účastníkov konania, teda najmä na strane otca maloletých detí došlo k takej zmene pomerov,
ktorá má podstatný charakter a odôvodňuje zníženie výživného oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o
vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom. Na strane otca maloletých detí odvolací súd
skúmal, či došlo k subjektívnej alebo objektívnej skutočnosti spôsobujúcej zmenu v oblasti príjmových
pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov otca maloletých detí. Odvolací súd však skúmal
aj všetky ďalšie okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zmenu pôvodného rozhodnutia o výške
výživného a ktoré pomery by sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania.
Porovnal pomery v čase vydania rozvodového rozsudku, kedy naposledy o výživnom na maloleté deti
bolo rozhodované, so súčasným stavom a zistil, že na strane matky maloletých detí došlo k zmene
pomerov tým, že sa zamestnala v novembri 2013, kde má príjem z pracovného pomeru namiesto dávky
v hmotnej núdzi. Matka maloletých detí uhrádza náklady na bývanie, všetky potreby maloletých detí,
ktoré sa z roka na rok zvyšujú, pretože deti rastú a s rastom majú zmenené a podstatne zvýšené potreby
nielen v súvislosti s uspokojovaním ich výživy, ale najmä oblečenia, kultúrneho vyžitia, v súvislosti s
trávením voľného času. Na druhej strane však otec maloletých detí v čase rozvodového rozsudku mal
príjem, ktorý na základe zhodných tvrdení účastníkov konania bol nadštandardný, ktorý príjem zasielal
matke maloletých detí. V tom čase však podľa zhodných tvrdení otec maloletých detí mal dlhy, z ktorého
príjmu tieto dlhy postupne boli uhrádzané. O tom, že otec maloletých detí sa u svojho zamestnávateľa,
ktorého po návrate z H. mal na území Z. nesprával zodpovedne, mal ľahkovážny prístup k svojmu
zamestnaniu, svedčí aj skutočnosť, že práve preto, že finančné prostriedky, ktoré získal od zákazníkov
pre svojho zamestnávateľa, spreneveril a v dôsledku tohto prečinu sa dostal do výkonu trestu odňatia
slobody. Táto skutočnosť, vzhľadom na to, že ide o úmyselnú trestnú činnosť otca maloletých detí, o
jeho nečestné konanie, nemôžu ako dôsledok znášať ani maloletý V. a ani maloletá I.. Preto niet dôvodu
tak, ako to nesprávne konštatoval prvostupňový súd, že otec maloletých detí prišiel o zamestnanie a
dokonca je vo výkone trestu odňatia slobody, kde má obmedzené pracovné možnosti prihliadať na to
v neprospech maloletých detí.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmena pomerov na jeho strane má objektívny
charakter, teda charakter, ktorý nemohol svojou vôľou žiadnym spôsobom ovplyvniť. Naopak, bolozistené, že zníženie príjmu otca maloletých detí nastalo v dôsledku ľahkovážneho prístupu otca k
rodine, k svojmu zamestnávateľovi a zdroju svojho príjmu. Zbavenie sa takéhoto príjmu zo strany otca
maloletých detí nemožno pričítať na ťarchu detí, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny majú základné
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Otec o maloleté deti nejaví žiaden záujem, všetky náklady
spojenéspotrebamidetíuhrádzavýlučnematkazosvojhopríjmu.Matkasaomaloletédetiosobnestará,
zabezpečuje im uspokojenie ich potrieb nielen po materiálnej, ale aj po citovej stránke. Preto, keďže
odvolací súd nezistil takú zmenu okolností, za ktorých doteraz výživné bolo určené, čo sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania, o návrh otca na zníženie výživného podľa § 78 ods.
1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že
návrh otca zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s. p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez
návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.