Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010345
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813010345.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej

R. S., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 , 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
XX.X.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná R. S., rod. R., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom N. č. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

že dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX v P. U., okres D. vypracovala ako vedúca
personálneho a mzdového oddelenia pracovnú zmluvu medzi zamestnávateľom Y. - I., spol. s r. o. Or.
U., so sídlom P. U. č. XXXX, IČO: XXXXXXXX a zamestnancom R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. nad G. XXX, v ktorej bez súhlasu zamestnávateľa zmenila v Článku II. Povinné zmluvné náležitosti
bod 4. Mzdové podmienky základnú mzdu zo schválenej 1200,- Eur/mesiac na 1500,- Eur/mesiac a

pohyblivú zložku mzdy, ktorá môže byť do výšky 20 % zo základnej mzdy, t. j. z 240,- Eur/mesiac na
300,- Eur/mesiac, mzdu následne vypracovala, elektronicky zaslala do učtárne a nechala si ju vyplácať,
čím neoprávnene navýšila náklady spoločnosti v mesiaci júl XXXX o XXX,XX I., v mesiaci august XXXX
o XXX,XX Eur, v mesiaci september XXXX o XXX,XX Eur, v mesiaci október XXXX o XXX,XX Eur, v
mesiaci november XXXX o XXX,XX Eur, v mesiaci december XXXX o XXX,XX Eur, v mesiaci január
XXXX o XXX,XX Eur, v mesiaci február XXXX o XXX,- Eur, v mesiaci marec XXXX o XXX,XX Eur a v
mesiaci apríl XXXX o XXX,XX Eur, čím spoločnosti Y.-I., spol. s.r.o. Or. U., so sídlom P. U. č. XXXX, IČO:

XXXXXXXX spôsobila škodu vo výške 4.386,50 Eur

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l a

prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12
(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť spol. Y. - I., s.r.o. P.
U. č. XXXX, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 4.386,50 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podal dňa X.XX.XXXX tunajšiemu
súdu obžalobu na R. S. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona, ktorú okresný súd

prejednal na hlavnom pojednávaní dňa XX. 3. XXXX a XX.X.XXXX.

ObžalovanáR.S.nahlavnompojednávaníneurobilažiadnezvyhlásenípodľa§257Tr.por.akpredmetu
obžaloby vypovedala, že v spoločnosti Y. pracovala ako vedúca mzdového oddelenia asi od roku
2010. V spoločnosti bol vypracovaný mzdový a motivačný poriadok, ktorý dodržiavali všetci manažéri
spoločnosti, bol podpísaný aj majiteľom spoločnosti p. Y., pričom najnižší plat pre manažérov, kde bola

zaradená predstavoval sumu 1.500 € plus pohyblivá zložka. V jej pracovnej náplni bolo vypracovávať
pracovné zmluvy pre všetkých zamestnancov. Problém nastal, keď p. L.. S., ktorý bol vedúci logistiky
chcel, aby odišla z firmy, chodil do jej kancelárie a z kancelárie jej bral osobné zložky zamestnancov, na
čo upozornila majiteľa spoločnosti. V desiatom mesiaci XXXX boli vypracované dodatky k pracovným
zmluvám pre všetkých zamestnancov, pretože firma prešla na 4.dňový týždenný pracovný čas, v tom

období konateľ podpisoval zmluvy všetkým zamestnancom. Majiteľ spoločnosti v októbri XXXX poveril
vedením spoločnosti p. L.. S., ktorý išiel po nej dosť tvrdo, zadával jej úlohy stále dookola, pričom
ich už mala vypracované. V decembri XXXX sa v spoločnosti začalo rozprávať, že má vysoký plat a
XX.X.XXXX napísala p. Y., že ak si tie peniaze nezaslúži, tak ich vráti. (mail na čl. 130-131). Pán Y.
jej vyčítal, že má vysoký plat, ale nevyjadril sa, že by mala ísť s platom dole. K XX.X.XXXX dostala

výstup a na jej miesto nastúpila p. W.. Opakovane sa obrátila mailom na p. Y., žiadala ho, aby bol
prítomný, keď bude odovzdávať pracovné veci. V tom období bola psychicky unavená z p. S., ktorý jej
udelil karné opatrenie. Dňa X.X.XXXX odišla na PN, mala záujem sa so zamestnávateľom dohodnúť,
keďže boli kolegovia, aby boli upravené výplaty podľa nižšej mzdy a že rozdiel doplatí, ale z druhej
strany záujem nebol. Pred podpisom pracovnej zmluvy, ktorá je predmetom obžaloby, majiteľom p. Y.

jej bolo sľúbené zvýšenie platu, v tom období bol vo vedení spoločnosti p. G.. Po odchode kolegyne L.
G., p. G. súhlasil so zvýšením platu s tým, aby vypracovala pracovnú zmluvu, ktorú aj vypracovala s
dátumom XX.X.XXXX a položila ju p. G. na stôl spolu s ďalšími zmluvami. Podpísanú zmluvu našla u
seba v kancelárii na stole. Pán Y. o zvýšení jej platu vedel, osobne ho o tom informovala, pretože to bolo
jej povinnosťou. S p. G. viac o tejto pracovnej zmluve nehovorila. Tiež každý mesiac posielala súbory,

prehľad o vyplatených mzdových prostriedkoch pánovi Y. a pánovi F., majiteľom spoločnosti. Údaje v
týchto súboroch boli rozdelené na platy manažérov, ale nie jednotlivo, ale hromadne a tiež platy pre
administratívu a robotníkov. Pokiaľ ide o jednotlivé mzdy, tak posielala do učtárne rozpis výplat a zoznam
účtov a potom už učtáreň rozhodovala komu a kedy sa budú vyplácať výplaty. Obsah pracovnej zmluvy
zo XX.X.XXXX sa začal prejednávať až potom ako odišla z firmy, počas doby ako vo firme pracovala,

tak sa riešilo iba to, že má vysoký plat. Dňa XX.X.XXXX, okrem zmluvy, ktorá je predmetom obžaloby
bola podpísaná aj pracovná zmluva aj s jej dcérou O. S., ktorá vo firme pracovala ako personalistka.
Potvrdila, že ešte aj pred XX.X.XXXX predkladala p. G. na podpis pracovné zmluvy, išlo vlastne o
navýšenie jej platu a navýšenie platu L. G.. P. G. vtedy povedal, že to ešte prejedná s pánom Y. a
zmluvy vtedy vrátil nepodpísané. Originál pracovnej zmluvy z XX.X.XXXX ostala v jej pracovnej zložke.

Svedok L.. O. S. vypovedal, že obžalovaná do firmy nastúpila na pozíciu mzdovej účtovníčky a postupne
prešla na funkciu vedúcej personálneho a mzdového oddelenia a túto funkciu vykonávala až do jej
odchodu z firmy. Počas jej pôsobenia sa vo firme vystriedali viacerí riaditelia, po odchode p. G. od
X.XX.XXXXbolpoverenývedenímspoločnostivneprítomnostikonateľa.Keďžebolnespokojnýsprácouobžalovanej, tak bola písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a bola jej ponúknutá
pozícia mzdovej účtovníčky. Toto sa riešilo pred Vianocami XXXX a po novom roku sa obžalovaná pred
p. Y. vyjadrila, že s nižšou pracovnou pozíciou bude súhlasiť, ale za iných platových podmienok ako

jej to bolo navrhnuté, s čím vedenie nesúhlasilo a s obžalovanou bol rozviazaný pracovný pomer. V
čase upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené, že mzda obžalovanej na pracovnej
zmluvejeneúmernevysokáoprotiposlednémuzvýšeniu.Pretokontaktovalp.G.,čipredmetnúpracovnú
zmluvu zo dňa XX.X.XXXX podpísal, čo písomne poprel. Následne bolo podané trestné oznámenie.
Obžalovanej bol daný ústny príkaz, že bez vedomia konateľa spoločnosti nemôže byť vypracovaná

nová pracovná zmluva, pretože konateľ chcel byť o všetkých personálnych veciach vopred informovaný.
Zmena mzdy vo firme prebiehala tak, že vedúci oddelenia dal návrh na zvýšenie mzdy, riaditeľ si vyžiadal
súhlas od p. Y. a po jeho schválení obžalovaná vypracovala novú pracovnú zmluvu, ktorú predložila
na podpis riaditeľovi spoločnosti a zamestnancovi, ktorého sa zmena týkala a zmluvu podpisovala aj
obžalovaná.VofirmesamzdazamestnancovriadilapodľamzdovéhoamotivačnéhoporiadkuZvktorom
boli upravené mzdové tabuľky pre jednotlivé funkcie. Obžalovaná patrila medzi riadiacich pracovníkov

so zaradením do B ale keď sa stala vedúcou automaticky prešla do B kde mzda riadiaceho pracovníka
bola určovaná po dohode s konateľom p. Y.. Ako poverený riadením firmy mal všetky oprávnenia okrem
podpisového práva, to znamená, že keby bol podaný nejaký návrh, týkajúci sa aj mzdových opatrení,
vždy bol povinný predložiť ho konateľovi, ktorý ako jediný za firmu mohol písomnosť podpísať. To že
pracovná zmluva zo XX.X.XXXX je sfalšovaná mal podozrenie už v decembri XXXX, keď sa riešilo

porušenie pracovnej disciplíny obžalovanou. Keď o svojom podozrení povedal obžalovanej, iba sklopila
hlavu a nepovedala nič. Pred podaním trestného oznámenia prebehol pokus o zmier, obžalovaná
chcela vrátiť všetky peniaze, telefonovali o tom spolu s obžalovanou, prítomní boli svedkovia W. a
P.. Obžalovanej vtedy povedal, že vec musí konzultovať s konateľom, konateľ jej napísal výzvu na
vrátenie finančných prostriedkov, načo obžalovaná sa vyjadrila, že je to pre ňu neprijateľné. Originál

spornej pracovnej zmluvy sa na firme nenachádza, pričom originál zmluvy by mal byť v osobnom spise
každého zamestnanca, predpokladá tak, že obžalovaná si originál zmluvy odniesla domov. Svedok O.
Y. vypovedal, že je konateľom spoločnosti Y.. T. nebýva často na firme, momentálne ho zastupuje p.
S., ktorý je poverený vedením spoločnosti. Pred p. S. bol riaditeľom firmy p. G.. Obžalovanú R. S.
pozná ako zamestnanca spoločnosti, zastávala funkciu účtovníčky. Pokiaľ ide o spornú pracovnú zmluvu

z XX.X.XXXX, nevedel o žiadnom zvýšení mzdy obžalovanej, pričom bolo dohodnuté a platilo, že o
každej personálnej zmluve musel byť upovedomený ako konateľ a musel ju odsúhlasiť, vrátane zmien
mzdy. O existencii spornej zmluvy sa dozvedel od p. S., bolo to ešte v období, kedy bola obžalovaná
zamestnancom firmy. Nevie o žiadnej pracovnej zmluve alebo dodatku, ktorý by podpísal p. G. bez jeho
vedomia. Ako konateľ mal prehľad o mzdách svojich zamestnancov a aj manažérov. Obžalovaná mu

viac krát povedala, že by chcela zvýšiť mzdu. Mal informáciu, že je so svojou mzdou nespokojná, ale so
zvýšením mzdy obžalovanej nesúhlasil. Jej výkon v práci nezodpovedal tomu, že by si zvýšenie mzdy
zaslúžila. Od vedenia zistil, že obžalovaná má s kolegami v práci problémy osobného charakteru a že sú
nespokojní s jej prácou, predovšetkým išlo o jej správanie sa. Tieto poznatky mal už pred XX.X.XXXX.
Tieto problémy s obžalovanou sa riešili, riešili sa pri osobných stretnutiach, na ktorých bol prítomný

aj pán G. a tiež aj on osobne, pričom p. G. ako riaditeľ s prácou obžalovanej tiež nebol spokojný.
Teraz presne nevie či v októbri XXXX sa prerábali pracovné zmluvy, ale môže potvrdiť, že keď firma
nemala prácu, tak sa potom prerábali aj pracovné zmluvy pre zamestnancov. Zmeny v pracovných
zmluvách sa vykonávali hromadne, takže tam bola medzi týmito zamestnancami zahrnutá určite aj
obžalovaná. Tieto zmeny podpisoval riaditeľ a zamestnanec, ktorého sa zmena dotýkala, pretože išlo

o hromadné zmluvy. Pokiaľ ide o pracovné zmluvy s manažérmi, tieto podpisoval osobne a pokiaľ ide
o rádových zamestnancov, tak právo podpísať zmluvu mal riaditeľ a vedúci oddelenia. Mzda sa menila
zamestnancom, ktorí mali skrátenú pracovnú dobu. Svedok L.. O. P. vypovedal, že je vedúcim oddelenia
kvality, zastupuje p. S. počas jeho neprítomnosti a tiež bol priamym nadriadeným obžalovanej. Pokiaľ
ide o predmet obžaloby v decembri XXXX si ho zavolal p. S. do kancelárie a požiadal ho, aby verifikoval

podpis p. G. na zadnej strane pracovnej zmluvy. Podpis označil ako podpis p. G. a vtedy mu S. povedal,
že má podozrenie, že obžalovaná si svojvoľne navýšila mzdu, na čo povedal, že tomu neverí, ale viac
to nerozoberali. P. S. ho zavolal k overeniu podpisu preto, že pozná podpis p. G.. Tiež bol prítomný pri
rozhovore medzi p. S. a obžalovanou, kde p. S. obžalovanej povedal, že má podozrenie alebo že je
presvedčený, že si zmenila mzdu. Obžalovaná sa vtedy vyjadrila, že to nie je pravda, že k zvýšeniu

mzdy došlo s vedomím p. G.. Vo vedení sa o sfalšovaní pracovnej zmluvy tiež diskutovalo, niektorí vo
vedení tvrdili, že to je pravda a niektorí, že to pravda nie je. Predmetom telefonického rozhovoru medzi
obžalovanou a p. S. bolo vrátenie pracovnej zmluvy, riešil sa aj list, ktorý bol odovzdaný obžalovanej,
kde bola vyzvaná, aby vrátila pracovnú.. Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedkaz prípravného konania zo dňa XX.X.XXXX, ohľadom predmetného telefonického rozhovoru, svedok
svoju výpoveď z prípravného konania potvrdil. K procesu zmeny pracovnej zmluvy uviedol, že návrh
zmluvy vrátane mzdy v nej zakomponovanej musel byť odsúhlasený konateľom a až potom dochádzalo

k podpísaniu pracovnej zmluvy. Tiež uviedol, že ku koncu roka XXXX firma riešila zmenu pracovného
režimu z dôvodu nedostatku objednávok. Zmeny sa týkali obdobia november, december XXXX, kde
firma prechádzala z 5-dňového pracovného týždňa na 4-dňový. Obžalovaná dostala pokyn od p. S., aby
pripravila hromadne zmenu pracovných zmlúv, pričom boli výnimky, ktorých sa tieto zmeny nedotýkali.
Výnimky boli tiež udelené s vedomím konateľa spoločnosti, či sa výnimka týkala aj obžalovanej sa

vyjadriť nevedel. Svedkyňa O. W. vypovedala, že do firmy nastúpila X.X.XXX, vymenila obžalovanú. Pri
odovzdávaní agendy sa spolu s obžalovanou rozprávali, obžalovaná jej povedala, že ju obviňujú z toho,
že si navýšila mzdu, ale o tom či to urobila sa nerozprávali. K pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX
obžalovanejibapovedala,žepolicajtivedianazákladezmluvyzistiť,žečiideooriginálalebofalzifikát,že
či ide o podvod. Potom ako na firme zistili, že originál zmluvy nie je v spise obžalovanej, obžalovaná bola
vyzvaná, aby originál zmluvy doložila. Obžalovaná na to nereagovala. Pokiaľ ide o mzdu obžalovanej,

mzda jej išla vo výške ako bola v programe nastavená. Bola svedkom telefonického rozhovoru medzi
S. a obžalovanou, bol tam aj pán P., obžalovaná sa mala vyjadriť, že tie jej navýšené peniaze si má
firma nechať, na čo svedkyňa zareagovala, že takto to nejde a obžalovaná sa na to vyjadrila, že ako
mzdárka, svedkyňa pozná spôsob ako to opraviť. Obžalovaná sa tiež v tom telefonáte vyjadrila, že
to neznamená, že je pravda to, že si mzdu sama navýšila a že by sa obohatila. Potom ako nastúpila

na miesto obžalovanej, prešla karty a zložky všetkých zamestnancov, že či v týchto kartách sú všetky
listiny ako majú byť, pri kontrole žiadne závažné pochybnosti nezistila, originály zmlúv boli vo všetkých
spisoch, okrem spisu obžalovanej. Svedok L.. M. G. vypovedal, že o predmete obžaloby sa dozvedel na
polícii. Počas výpovede zotrval, že zmluvu o navýšení platu obžalovanej nepodpísal a zároveň uviedol
dôvody, pre ktoré tak neurobil a ani urobiť nemohol. Jedným z tých dôvodov bolo, že s tým vnútorne

nesúhlasil. Obžalovaná mu spomenula, že by chcela navýšiť plat, na čo jej povedal, že ak chce navýšiť
plat, tak sa musí viac etablovať vo firme, zapájať sa a byť viac akceptovaná. Druhým dôvodom, prečo
nesúhlasil so zvýšením platu bolo, že nemal oprávnenie podpísať návrh na zvýšenie platu, pretože išlo
o priamu podriadenú a v takom prípade návrh na zvýšenie platu musel odsúhlasiť konateľ spoločnosti
p. Y.. Za svojho pôsobenia upravil platy svojim priamym podriadením celkom 3- krát, a to vždy len so

súhlasom konateľa spoločnosti. Ďalším dôvodom bolo, že koncom júna XXXX počas služobnej cesty
sa dohodol s p. Y., že začne hľadať novú personalistku, čo obžalovaná ešte nevedela. V júli aj začal
hľadať náhradu za obžalovanú, takže je nelogické, aby jej podpísal zvýšenie platu. Predtým než bol
vypovedať na polícii, ohľadom spornej pracovnej zmluvy komunikovali s p. S., dostal od neho mail, že či
podpísal zvýšenie platu obžalovanej, na mail reagoval, že nie a tým ich komunikácia skončila. Pokiaľ išlo

o zmenu platových podmienok zamestnancov, záviselo to od toho, o akého zamestnanca sa jednalo, boli
to vlastne dva stupne .V prípade ak malo dôjsť k zmene platových podmienok u radových zamestnancov,
postup bol iný ako v prípade zamestnancov jemu priamo podriadených. Pokiaľ chcel zvýšiť alebo
zmeniť plat jemu priamo podriadeného zamestnanca, musel to odkonzultovať s konateľom, ktorý potom
zaslal súhlas obžalovanej mailom, ale pripúšťam, že mohlo ísť aj o ústny súhlas a následne došlo k

vypracovaniu pracovnej zmluvy. V prípade ostatných zamestnancov to priamo neriešil, len podpisoval
pracovné zmluvy. Svedkovi bola predložená k nahliadnutiu sporná pracovná zmluva z XX.X.XXXX ku
ktorej uviedol, že na 99 % podpis na zmluve nie je jeho, zmluva mu bola daná k nahliadnutiu na polícii
a predtým túto zmluvu nevidel.

V rámci dokazovania súd ďalej čítal a oboznámil najmä: pracovnú zmluvu zo dňa X.X.XXXX (čl. 9-13),

pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 14-17), pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX(čl. 18-21),
pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 22-25), pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 26-29),
pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 30-31) vo všetkých prípadoch sa jednalo o pracovné zmluvy
postupne chronologicky uzatvorené medzi zamestnávateľom Y. - I., spol. s r. o. Or. U. a zamestnancom
R. S., nar. XX.XX.XXXX, popis pracovnej funkcie - vedúci personálneho oddelenia v spoločnosti Y. - I.,

s. r. o. (čl. 32-33), okrem iného v pracovnej náplni je aktualizácia mesačných platov, príprava podkladov
pre výpočet miezd, vystavovanie návrhov zmien pracovných a mzdových podmienok, upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny udelené obžalovanej zo dňa Xš.XX.XXXX (čl. 34), výzvu na vrátenie
originálu aktuálnej pracovnej zmluvy z X.X.XXXX a doklad o doručení výzvy (čl. 35-36), mailovú
komunikáciu (čl. 38-39) medzi svedkami L.. O. S. a L.. M. G., v rámci ktorej sa svedok L.. M. G. vyjadril,

že zvýšenie platu obžalovanej nepodpísal, nemal na to dôvod a nebol k tomu ani kompetentný, písomné
dôvody sa zhodujú s výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní, rozviazanie pracovného pomerus obžalovanou ku dňu XX.X.XXXX ( čl. 40), mzdové listy za júl až december XXXX a január až apríl
XXXX (čl. 41-44) a výpisy z účtu (čl. 45-52), ktoré dokladujú prehľad miezd vyplatených obžalovanej
v sledovanom období, vyjadrenie pokusu o zmier zo dňa X.X.XXXX (čl. 68) adresovaný poškodeným

obžalovanej obsahujúci výzvu na vrátenie sumy -neoprávnene získaných finančných prostriedkov,
mailovú komunikáciu z čl. 69 reakcia obžalovanej na pokus o zmier, rozhodnutie konateľa spoločnosti
zo dňa XX.X.XXXX (čl. 70) ohľadom organizačných zmien spoločnosti, mailové správy na čl. 129-133
v ktorých obžalovaná žiada o osobné stretnutie so svedkom O. Y., správa spoločnosti Y. I. (č. 143-147)
a správy k osobe obžalovanej.

V súhrne takto vykonaného dokazovania, vychádzajúc z výpovede obžalovanej a svedkov v kontexte
oboznámených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že obžalovaná konaním popísaným v skutkovej
vete obžaloby naplnila všetky znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Trestného zákona.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Trestného zákona sa dopustí ten, na škodu cudzieho majetku
seba obohatí tým, že uvedie iného do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Súd mal za preukázané, že obžalovaná sa na úkor cudzieho majetku obohatila tým, že poškodeného

Y. - I., spol. s r. o. Or. U. uviedla do omylu tým, že ako vedúca personálneho a mzdového oddelenia
vypracovala spornú pracovnú zmluvu (medzi zmluvnými stranami: zamestnávateľom Y. - I., spol. s r. o.
Or. U., na jednej strane a svojou osobou na druhej strane), v ktorej bez súhlasu zamestnávateľa zmenila
mzdové podmienky v článku II., bod 4., svoju mzdu upravila vo svoj prospech tak, že základnú mesačnú
mzdu zo sumy 1200,- Eur upravila na sumu 1500,- Eur a pohyblivú zložku mzdy z 240,- Eur na 300,- Eur

a takto svojvoľne navýšenú mzdu elektronicky zaslala do učtárne a nechala si ju vyplácať v období od
júla XXXX do apríla XXXX a spoločnosti Y.-I., spol. s r.o. Or. U. tak spôsobila škodu vo výške 4.386,50
Eur. Obžalovaná sa konania dopustila v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona,
pretože chcela spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť ním chránený záujem. Obžalovaná na
svoju obranu uviedla, že predmetnú pracovnú zmluvu ohľadom navýšenia svojej mzdy vypracovala so

súhlasom svedka L.. M. G., ktorý v uvedenej dobe zastával pozíciu riaditeľa spoločnosti, vypracovanú
zmluvu svedkovi predložila na podpis, pri podpise zmluvy síce nebola, ale podpísanú zmluvu si našla
na stole a o navýšení platu vedel aj majiteľ a konateľ firmy svedok O. Y., ktorému to osobne oznámila.
Zároveň uviedla, že originálom dotknutej pracovnej zmluvy nedisponuje, mala by sa nachádzať v jej
osobnej zložke. Obsah pracovnej zmluvy zo XX.X.XXXX sa začal prejednávať až potom ako odišla z

firmy, počas toho keď vo firme pracovala, tak sa riešilo iba to, že má vysoký plat. Pravidelne odosielala
záznamy o výške miezd konateľovi spoločnosti, keby si svojvoľne navýšila mzdu, reálne by to nadriadení
zistili a danú situáciu by riešili a tiež svedok L.. P. verifikoval podpis p. L.. G. na pracovnej zmluve a jeho
podpis nebol podrobený expertíznemu skúmaniu. Obžalovaná nepopierala a nebolo ani sporným, že
pracovnú zmluvu z XX.X.XXXX, ktorou došlo k navýšeniu jej platu osobne vypracovala a na podklade

tejtozmluvyjejbolavrozhodnomobdobívyplácanázvýšenámzda,čovkonečnomdôsledkuvyplynuloaj
z obsahu v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov, konkrétne spornej pracovnej zmluvy, mzdových
listov, výpisov z účtu a aj mailovej korešpondencie, ktorej v nejednom prípade pisateľkou bola práve
obžalovaná. Obrana obžalovanej však bola vyvrátená výpoveďami svedkov O. Y., L.. O. S., L.. O.
P., O. W., L.. M. G., ktorí svojimi výpoveďami v súhrne potvrdili tvrdenia v obžalobe a ich výpovede

korešpondovali s listinnými dôkazmi. Svedok O. Y. vyvrátil výpoveď obžalovanej, ktorá tvrdila, že bol
informovaný o zvýšení jej mzdy, že svedka o zvýšení mzdy osobne informovala. Menovaný svedok sa
na súde jednoznačne vyjadril, že o zvýšení mzdy nevedel, pričom bolo dohodnuté a platilo, že o každej
zmluve ohľadom zmeny mzdy musel byť upovedomený ako konateľ a musel ju odsúhlasiť. Toto tvrdenie
svedka potvrdili tak vypočutí svedkovia, ako aj obžalovaná. Svedok ďalej vypovedal, že o existencii

spornej pracovnej zmluvy sa dozvedel od p. S., pričom obžalovaná mu opakovane uvádzala, že by
chcela zvýšiť mzdu, ale so zvýšením jej mzdy nesúhlasil, a to vzhľadom k neuspokojivým výkonom v
jej práci, ktoré mu boli sprostredkované vtedajším riaditeľom p. G. ešte pred XX.X.XXXX. Do výpovede
svedka O. Y. zapadala aj výpoveď svedka L.. M. G., ktorý rovnako odmietol tvrdenie obžalovanej,
že by dal súhlas k vypracovaniu pracovnej zmluvy ohľadom zvýšenia jej mzdy, rovnako poukázal na

nespokojnosť s prácou obžalovanej, za ktorú už v období ako malo dôjsť k zvýšeniu mzdy, spoločnosť
hľadalanáhradupodohodeskonateľomspoločnostiO.Y.abolobytaknelogickým,abydošlokzvýšeniu
jej platu. Súd nemal dôvod neveriť výpovediam týchto svedkov, ich pravdivosti nasvedčoval aj listinný
dôkaz na čl. 34 - upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny udelené obžalovanej (podpísané aj L..
M. S.) a samotné skončenie pracovného pomeru. Zároveň dôležitým svedectvom bola časť výpovedesvedka L.. M. G., ktorý poprel, že by sa na spornej pracovnej zmluve mal nachádzať jeho podpis a
zároveň vypovedal, že k podpisu takejto zmluvy ani nemal oprávnenie. Svedkom tvrdené skutočnosti
preukazuje aj obsah mailu na čl. 38-39. Výpovede týchto svedkov potvrdili svojimi výpoveďami aj

svedkovia L.. O. S., ktorý rovnako potvrdil nespokojnosť s pracovnými výkonmi obžalovanej a L.. O. P.,
ktorí zasa vypovedal ohľadom vnútornej organizácie a riadenia spoločnosti, vrátane postupu a podpisu
zmlúv, ktorými boli upravované mzdy zamestnancov. V súhrne týchto dôkazov, za daného dôkazného
stavu súd neveril obrane obžalovanej, ktorá bola vyvrátená celým radom logicky do seba zapadajúcich
svedeckých výpovedí a listinných dôkazov, ktoré zároveň tvoria ucelenú reťaz, že možno na ich základe

jednoznačne ustáliť vinu obžalovanej.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol
podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. V prípade obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona,
pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Súd mal za to, že na prevýchovu obžalovanej v danom prípade vzhľadom na spôsob spáchania činu,
zavinenie a poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny, bezúhonný život,
nedopustila sa žiadneho protiprávneho konania postačí uloženie trestu na dolnej hranici.

Súd tak považoval uložený trest vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a
stanovením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, vzhľadom na osobu obžalovanej, okolnosti spáchania

skutku za dostatočný tak na jej nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Druh aj výmera uloženého trestu,
podľa názoru súdu, v prípade obžalovanej plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej
prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.

Obžalovanej zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola uložená povinnosť nahradiť škodu
poškodenému vo výške 4.386,50 Eur, nakoľko súd nemal pochybnosti o výške uplatneného nároku,

ktorý bol zároveň uplatnený riadne a včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)

-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.