Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/207/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212943
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713212943.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: Q. Y., G..

XX. X. XXXX, K. K.. K. XX/XX, M. X, právne zastúpená JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou so sídlom
v Martine, Hviezdoslavova 9 proti odporkyni: O. C., G.. XX. X. XXXX, K. G. Č.. XXXX/XX, K. K., právne
zastúpená JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 41, P. O. BOX
239, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným v
Katastri nehnuteľnosti - A. C. Z. M. C.. Ú.. O. G. L. Č.. XXXX, O. P. ". Č.. XXX Z. Z. XXX M. - J. O. Q. G.,
O. Č.. XXX Z. Z. XX M. - J., O. Č.. XXX/XX Z. Z. XXX M. - U. O., P. V. A.O. Č. XXXX O. G. O. Č.. XXX.

Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na L. Č.. XXXX C.. Ú.. O. K. Q. Y., P.. Y.,
P.: XXXXXX/XXX.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni sumu 8 000 € za účelom vyporiadania spoluvlastníckeho
podielu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným dňa 9. 9. 2013 žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Priekopa, zapísaných na liste vlastníctva
č. 1540, ktorých ona bola podielovou spoluvlastníčkou Z. ?-T. Q. U. O. A. Z. ?-T.. Navrhovateľka žiadala,
aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností s povinnosťou vyplatiť odporkyni
sumu 8 000 € ako náhradu za spoluvlastnícky podiel ?-T..

Navrhovateľka uviedla, že zdedila spoluvlastnícky podiel po svojom otcovi, pričom po jeho smrti zostala

v dome bývať matka navrhovateľky T. Y.. Po smrti T. Y. v dome bývali právni predchodcovia odporkyne,
t.j. jej starí rodičia. Užívanie nehnuteľnosti vyplynulo z dohody pôvodných spoluvlastníkov, ktorú
uzavreli otec navrhovateľky a starý otec odporkyne. V auguste 2012 zomrela stará matka odporkyne
a potom, čo bolo ukončené dedičské konanie, navrhovateľka v máji 2012 vyzvala odporkyňu na
uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Odporkyňa spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam nadobudla dedením podľa dedičského osvedčenia, ktoré vydal Okresný
súd v Martine pod číslom 17D 502/2012. Navrhovateľka nemala záujem na zotrvaní podielovéhospoluvlastníctva k nehnuteľnostiam najmä z dôvodu, že v čase, keď žili v predmetnom dome právni
predchodcovia odporkyne, sa nestarali o bežnú údržbu, ani zveľaďovanie domu, takže dom schátral.
Medzi navrhovateľkou a jej matkou, ktorá v dome bývala na jednej strane a právnymi predchodcami

odporkyne nikdy neboli dobré vzťahy. Navrhovateľka tvrdila, že právni predchodcovia odporkyne
nakladali s nehnuteľnosťami bez súhlasu navrhovateľky tak, že si vybudovali vchod zo susedného
pozemku na pozemky, ktoré sú predmetom sporu a to preto, že susedný pozemok patrí rodičom
odporkyne. Snažili sa dosiahnuť bez vedomia navrhovateľky navýšenie spoluvlastníckeho podielu.
Navrhovateľka vzhľadom na zlé vzťahy nemala možnosť svoj spoluvlastnícky podiel riadne užívať,

pričom daň z nehnuteľnosti platí a jej podiel právni predchodcovia odporkyne užívali bez odplaty. Mala
záujem o odpredanie nehnuteľnosti, avšak jej jediný syn sa rozhodol nehnuteľnosti pre seba a svoju
rodinu využívať, preto navrhovateľka chcela vysporiadať podielové spoluvlastníctvo s tým, že získa
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Reálne rozdelenie domovej nehnuteľnosti nie je možné tak, aby
dom mohol slúžiť svojmu účelu.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľky písomne vyjadrila a uviedla, že dňa 16. 5. 2013 jej bol adresovaný

list s obsahom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou.
Dňa 31. 5. 2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne adresovala navrhovateľke vyjadrenie, podľa
ktorého navrhla osobné stretnutie, resp. rokovanie v tejto veci v sídle advokátky navrhovateľky, v
konečnom dôsledku chcela nadobudnúť spoluvlastnícky podiel navrhovateľky oproti finančnej náhrade.
K osobnému stretnutiu nedošlo napriek opakovaným žiadostiam. Podľa odporkyne navrhovateľka nemá

skutočný záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať, nemá k nej taký osobný vzťah ako odporkyňa, ktorá
je právnou nástupkyňou predchodcov, ktorí podľa svojich osobných materiálnych možností a pomerov
sa o nehnuteľnosť starali, zveľaďovali ju. Ona sama sa o nehnuteľnosť stará spolu so svojím manželom
a teda aj rodičmi. V roku 2010 adresovala navrhovateľka návrh na mimosúdnu dohodu o vyporiadanie
spoluvlastníctva právnej predchodkyni odporkyne Pavlíne Y., ktorá bola jej starou mamou a zomrela v

roku 2012. Z obsahu uvedeného návrhu vyplynulo, že navrhovateľka nemala záujem ďalej vlastniť svoj
spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, resp. čo v plnej miere priznala, že o nehnuteľnosť
sa nestará a nemá záujem ju užívať. V tej dobe matka odporkyne súhlasila, aby došlo k vyporiadaniu
spoluvlastníctva s tým, že cena podielu bude určená odborným vyjadrením. Matka vystupovala ako
splnomocnená osoba za odporkyňu. Podľa odporkyne sama navrhovateľka uviedla, že predmetnú

nehnuteľnosť neužíva, ale užívala a starala sa o ňu toho času zosnulá O. Y.. Ďalej odporkyňa uviedla, že
ako právna nástupkyňa má zodpovednosť k svojim právnym predchodcom a hodnotám, ktoré vytvorili,
má záujem o zveľadenie rodinného majetku.

Podaním zo dňa 22. 1. 2013 právna zástupkyňa odporkyne podala vo veci vzájomný návrh a
žiadala zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s tým, že výlučnou vlastníčkou

predmetných nehnuteľností bude odporkyňa. Tento procesný návrh súd posúdil len ako vyjadrenie vo
veci,pretožezákladompredmetnéhokonaniabolozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, pričom po zrušení súd rozhodne o spôsobe vyporiadania, teda komu z účastníkov
konania prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva (reálne rozdelenie nehnuteľnosti v danom
prípade nebolo možné).

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedkov Z. C., T. A., E.Š. Y., listinnými dokladmi - výpisom z listu vlastníctva č. XXXX C.. Ú.. O., kópiou
katastrálnej mapy, listom navrhovateľky zo dňa 16. 5. 2013 a listami právnej zástupkyne odporkyne zo
dňa 31. 5. 2013, 7. 6. 2013, kópiou rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 8C 166/93 zo dňa 3.
3. 1995 a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX C.. Ú.. O., U. M. navrhovateľka bola podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele ?-Í., odporkyňa v podiele ?-T.. Účastníčky konania vlastnili
nehnuteľnosti v uvedených podieloch a to parcelné číslo XXX o Z. XXX M. - J. O. Q. G., O. Č. XXX U.
Z.Ý. XX M. - J., O. Č. XXX /. U. Z. XXX X - U. O., G. O. Č.. XXX K. J. P. V. A. Č. XXXX.

Navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka v ?-T. žiadala, aby jej predmetné nehnuteľnosti pripadli

do výlučného vlastníctva. Svoj návrh odôvodnila tým, že má záujem o predmetnú nehnuteľnosť po tom,ako jej jediný syn chce nehnuteľnosť užívať pre celú rodinu. Navrhovateľka zaslala výzvu odporkyni na
mimosúdnu dohodu, k dohode však nedošlo, pretože zo strany odporkyne bol prejavený záujem získať
nehnuteľnosť pre seba, pričom v predchádzajúcom období boli jednania, kedy matka navrhovateľky ako

splnomocnená osoba súhlasila s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nedošlo k dohode.
Navrhovateľka požadovala čiastku 66 500 € za svoj podiel. Uvedené ponuky, písomná korešpondencia
boli pripojené aj do tohto spisu.

Odporkyňa, ktorá mala záujem o predmetnú nehnuteľnosť, dôvodila vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti jej s tým, že k nehnuteľnosti má osobný vzťah, je právnou

nástupkyňou predchodcov, ktorí nehnuteľnosť zveľaďovali, starali sa o ňu, následne starostlivosť prešla
na ňu a jej manžela s rodičmi. Poukázala na to, že jej matka je ťažko zdravotne postihnutá, potrebuje
pomoc a opateru, ktorú by jej ako dcéra poskytla. Má sestru žijúcu v Martine, ktorá je tiež zdravotne
postihnutá po mozgovej príhode, je samoživiteľkou dvoch maloletých detí a odkázaná na pomoc
blízkych.

K uvedeným skutočnostiam navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa so svojím manželom majú trvalé

bydlisko v Banskej Bystrici, kde bývajú, žijú, pracujú, vlastnia tam aj ďalšiu nehnuteľnosť, preto by nebolo
celkom reálne, aby sa presťahovali do Martina.

Za účelom odstránenia rozpornosti v tvrdeniach účastníčok konania, ako aj zistenia ich záujmu o
predmetnú nehnuteľnosť súd vypočul navrhnutých svedkov.

Svedkyňa Z. C., matka odporkyne (sesternica navrhovateľky z otcovej strany) vo svojej svedeckej

výpovedi uviedla, že navrhovateľka už raz mala záujem predmetnú nehnuteľnosť vysporiadať, súd to
však zamietol. Predložila súdu rozsudok Okresného súdu v Martine 8C 166/94. Od roku 1993, t.j. od
smrti otca navrhovateľky sa podľa svedkyne navrhovateľka o nehnuteľnosť nestarala, takmer 20 rokov
zabezpečovali nehnuteľnosť, jej údržbu rodičia svedkyne a svedkyňa. Otec svedkyne zomrel v roku
2002, mama 2012 a od tej doby sa nehnuteľnosť neužíva. V súčasnej dobe je tu odpojený prívod plynu

a aj elektrina. V minulosti nehnuteľnosť bola rozdelená tak, že ju mohla užívať navrhovateľka a rodičia
svedkyne, každý svoju časť. Spôsob užívania nehnuteľnosti vyplynul aj zo zápisnice, ktorú svedkyňa
predložila, spísanej dňa 6. 11. 1957 uzavretej medzi Q. Y. a jej synmi B. Q. Y., pričom B. bol otcom
navrhovateľky a Y. starý otec odporkyne. Podľa svedkyne navrhovateľka občas chodí do domu. Tvrdila,
že v roku 2012 navrhovateľka priviedla kupca na danú nehnuteľnosť pána C., ktorý chce dom odkúpiť,

v tej dobe žila ešte jej matka.

Svedkyňa na pojednávaní uviedla, že pred pojednávaním sa oboznámila s obsahom zápisnice
z pojednávania. Svedkyňa v budúcnosti mala predstavu takú, žeby odporkyňa získala spornú
nehnuteľnosť, zrekonštruovala by ju a presťahovala sa do Martina, nakoľko ona ako jej matka je
zdravotne ťažko postihnutá a aj jej druhá dcéra má závažné ochorenie, preto sa na ňu nemôže

spoľahnúť.

Výpoveď svedkyne súd musel posúdiť s prihliadnutím na jej blízky príbuzenský vzťah k odporkyni (dcéra)
a to, že sa oboznamovala s obsahom spisu, konkrétne zápisnicou z predchádzajúceho pojednávania.

Súdom bol vypočutý svedok T. A., ktorý by bol pred súdom vypovedal len za predpokladu že by mu súd
zabezpečil ochranu a to jeho a jeho rodiny. Túto skutočnosť odôvodňoval tým, že otec odporkyne sa mu

opakovane vyhrážal. Pretože súd mu ochranu pred príbuznými odporkyne zabezpečiť nemohol, svedok
vo veci nevypovedal. K výpovedi svedka odporkyňa uviedla, že medzi svedkom a jej rodičmi sú od roku
2010 narušené vzťahy a preto je zrejme situácia taká, že svedok nevypovedal.

Súdom vypočutý svedok E. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je jediným synom navrhovateľky,
v roku 2010 odišiel pracovať do Bratislavy, kde získal prácu, dovtedy býval s mamou v Martine.

Nehnuteľnosť, kde v minulosti bývali jeho starí rodičia a starkého brat poznal, pamätal si, že ako dieťa boltam často. Mal vedomosť, že v období posledného 1,5 roka nehnuteľnosť nikto neobýva. Do Bratislavy
odišiel preto, že nemal reálnu šancu sa zamestnať v mieste bydliska. Po založení rodiny by chcel
nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníčkou je jeho matka získať, zrekonštruovať a vytvoriť si tak samostatné

bývanie. Podľa neho je nehnuteľnosť veľmi zanedbaná, má deravé strechy, múry, veľké plochy boli
zastavané šopami, ktoré sa po smrti starých rodičov odstraňovali. Mal vedomosť, že došlo k spíleniu
ovocných stromov bez súhlasu jeho matky. K tomu, kto kosí, udržiava záhradu sa vyjadriť nevedel.

Odporkyňa tvrdila, že svedok E. Y. bol v predmetnej nehnuteľnosti aj so záujemcom o kúpu a to
bez jej vedomia. Právna zástupkyňa navrhovateľky zase tvrdila, že odporkyňa má záujem predmetnú

nehnuteľnosť odpredať, jej rodičia jednajú so susedom o kúpe. Vyjadrovať sa však susedia ako
svedkovia nechcú.

Zo strany účastníkov konania neboli predložené žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Účastníci nenavrhovali preukázať nimi tvrdené skutočnosti ohľadne zakupovania náradia, udržiavanie
záhrady a rodinného domu, teda tieto vyjadrenia zostali len v pozícii tvrdení bez ich preukázania.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo

a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využívať.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne

ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Návrhmi účastníkov konania nie je viazaný.
Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to reálne rozdelenie medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva
je reálne deliteľný. V prejednávanej veci bolo zistené a účastníkmi konania potvrdené, že predmet
spoluvlastníctva reálne deliteľný tak, aby mohol byť riadne užívaný, nie je. Preto súd pristúpil k druhému

spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie za primeranú náhradu
jednému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní o tom, komu bude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného
vlastníctva súd zohľadnil nasledovné skutočnosti:

Obidve účastníčky konania mali záujem získať nehnuteľnosť do vlastníctva ako celok, pričom
navrhovateľkabolapodielovouspoluvlastníčkouv?-T.aodporkyňavpodiele?-T..Anijednazúčastníčok

predmetnú nehnuteľnosť neužívali. Navrhovateľka mala svoje bývanie, pričom nehnuteľnosť chcela
získať za tým účelom, aby ju mohol zrekonštruovať jej jediný syn, ktorý si založil rodinu. Odporkyňa
takisto v predmetnej nehnuteľnosti nebývala. Bývanie a prácu mala zabezpečenú v Banskej Bystrici.
Podľa jej vyjadrenia po zrekonštruovaní nehnuteľnosti by sa presťahovala. Poukazovala aj na to, že
v bezprostrednej blízkosti bývajú jej rodičia, ktorým by mohla týmto spôsobom zabezpečiť pomoc.

Nesporné bolo, že nehnuteľnosť je neužívaná od roku 2012, kedy zomrela stará matka odporkyne,
chátra, je neudržiavaná. Údržba nehnuteľnosti pokiaľ sa aj robila spočívala v kosení záhrady, prípadne
odprataní snehu v zime. Domová nehnuteľnosť udržiavaná účastníčkami konania nebola (pokiaľ by bola,
táto skutočnosť pred súdom zistená nebola).

Na základe vykonaného dokazovania po preukázaní skutočností tvrdených navrhovateľkou a

odporkyňou súd dospel k záveru, že najpodstatnejším kritériom pre rozhodnutie vo veci je výška
spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, pretože navrhovateľka bola spoluvlastníčkou v ?-
T. a odporkyňa spoluvlastníčkou len v ?-T.. Ako väčšinovej spoluvlastníčke súd prikázal do výlučného
vlastníctva aj podiel odporkyne, teda celú nehnuteľnosť. Účastníčky neprodukovali žiadne dôkazy,
ktoré by odôvodnili vyporiadať ich spoluvlastníctvo inak, len podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

Navrhovateľka a ani odporkyňa neboli viazané k nehnuteľnosti potrebou bývania, každá mala svoje
vlastné bývanie. Nehnuteľnosť chceli z dôvodu aj zabezpečenia svojich blízkych príbuzných. Tvrdené
úmysly o ďalšom predaji nehnuteľnosti preukázané v konaní neboli.V priebehu konania účastníci sa stotožnili s tým, že hodnota spoluvlastníckeho podielu je 8 000 €, súd
túto skutočnosť akceptoval a preto zaviazal navrhovateľku zaplatiť za účelom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva odporkyni výšku jej spoluvlastníckeho podielu v sume 8 000 €.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že bolo v záujme obidvoch
účastníčok konania, aby súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože
medzi nimi k dohode v tomto smere nedošlo. Súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
podľavýškyspoluvlastníckychpodielov,pretoževkonanínebolipredkladanéžiadnerozhodujúcelistinné

doklady a ani navrhnutí svedkovia preukazujúci iné skutočnosti, ktoré by mohli zavážiť pre rozhodnutie
vo veci samej. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov
konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd v nasledovných skutočnostiach. Rozhodnutie bolo
viazané na úvahu súdu v časti prikázania nehnuteľností do vlastníctva. Postup, navrhovanie dôkazov
navrhovateľkou a jej právnou zástupkyňou neodôvodňovali posúdiť navrhovateľku ako výlučne v konaní
úspešnú a priznať jej trovy.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.