Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 11, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/410/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240493
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

konania vedené pôvodne na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 17C 328/2012, 17C 329/2012,
17C 330/2012 a 17C 336/2012 vylučuje na samostatné konanie,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde v Humennom
pod sp. zn. 17C 327/2012 žiadal zaviazať žalovanú na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- EUR a
sumy 276,60 EUR z titulu nemajetkovej ujmy, prípadne aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že
žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu v Humennom, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora pre pohľadávku žalobcu v zákonom

stanovenej lehote.

Rovnakých nárokov s menšími odchýlkami sa domáhal žalobca aj ďalšími žalobami voči rovnakej
žalovanej a to v konaniach, ktorú boli spojené na spoločné konanie pôvodne vedené pred Okresným
súdom v Humennom pod sp. zn. 17C 328/2012 až 17C 336/2012.

Žalobu odôvodňoval tým, že v pozícií oprávneného subjektu podal exekučnému súdu návrh na zmenu

exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej lehote rozhodne o
zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia tohto návrhu.

Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdene a rozhodnutie súdu.

Žalobcovi bolo doručené uznesenie o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty na
rozhodnutie, pričom do tejto doby sa nachádzal v stave právnej neistoty. Toto obdobie musel žalobca
prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovanímexekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky
žalobcom.

Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
dourčením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutí o ňom. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70,- EUR, na udržanie a správu informačného systému 40,- EUR a na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- EUR, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií
súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- EUR. Celkom v období medzi podaním návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne sumu 175,- EUR.

Ďalej žalobca vo svojich žalobách uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupom.NesprávnyúradnýpostupOkresnéhosúdujetakejintenzity,ktorámala
má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu,
pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko

zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie
povinného. Ďalej nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu
a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata
zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia

ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doteraz judikovaných súm, ktoré boli
priznané sťažovateľom nálezmi Ústavného súdu SR pri konštatovaní prieťahov za určité obdobie,

pričom za primeranú sumu za každý mesiac omeškania považoval sumu 55,32 EUR. Citáciou nálezov
Ústavného súdu SR napríklad IIIÚS203/2006, IIIÚS347/2005, III ÚS190/05 ako aj ďalších.

V danom prípade súd v súlade s ust. § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vylúčil na samostatné
konanie konania vedené pod pôvodnou sp. zn. 17C 328/2012 až 17C 330/2012 a 17C 336/2012 z

dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci samej zo strany exekučného súdu neboli predložené exekučné
spisy za účelom preskúmania úradného postupu exekučného súdu pri rozhodnutí o zmene exekútora
s odôvodnením, že proti označeným povinným P. W. F. B. XXXX/XXXX, Ľ. T. F. B. XXX/XXXX Y. Q. U.
F. B. XXXX/XXXX X. J. B. X. A. A. A. X. X. Y. F. U. T. F. B. XXXXX/XXXX konajúcemu súdu exekučný
spis do rozhodnutia vo veci samej predložený nebol.

Keďžebezpreskúmaniaexekučnýchspisovniejemožnéposúdiťtvrdenýnesprávnypostupexekučného
súdu, konania o žalobách pôvodne vedených na Okresnom súde v Humennom a spojených na spoločné
konanie pod sp. zn. 17C 328/2012 až 17C 330/2012 a 17C 336/2012 v exekučných veciach pod sp. zn.
Ex 5786/2010, Ex17754/2010, Ex 122/2007, Ex 1390/2003 vylúčil na samostatné konanie.

Z exekučného spisu XEr XXX/XXXX F. U. W. (XXC XXX/XXXX) súd zistil, že návrh na vydanie poverenia
bol súdu doručený 18.6.2004 a návrh na zmenu exekútora bol doručený dňa 2.7.2009.

Následne zo strany exekučného súdu dňa 23.7.2009 bola vypracovaná výzva voči pôvodnému

exekútorovi na predloženie spisu a špecifikáciu trov exekúcie, ktorú doručil 13.10.2009.

Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa 26.11.2009 s dátumom právoplatnosti 23.1.2010.

V exekučnej veci pod sp. zn. XXErXXX/XXXX (XXC XXX/XXXX) F. F. P. T. - O. bola žiadosť o udelenie

poverenia súdu doručená 15.12.2003 a návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009.Následne zo strany exekučného súdu dňa 10.9.2009 bola vypracovaná výzva voči pôvodnej exekútorke
na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu exekútora s predložením exekučného spisu a špecifikáciou trov
exekúcie.

Súd o zmene exekútora rozhodol dňa 3.2.2010, avšak k predloženiu exekučného spisu zo strany
pôvodnej exekútorky došlo až 29.6.2010.

Dňa 16.7.2012 bola exekučnému súdu doručená správa Sociálnej poisťovne, že pohľadávka

oprávneného bola uhradená na účet exekútorky v čase od 14.4.2004 do 13.3.2005.

V exekučnej veci pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX (XXC XXX/XXXX) F. M. S. bola žiadosť o udelenie
poverenia doručená 15.12.2003 a návrh na zmenu exekútora 2.7.2009. Následne dňa 20.8.2009 bola
zo strany exekučnému súdu vypracovaná výzva voči pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie sa k návrhu
na zmenu exekútora doručeného exekútorovi dňa 13.9.2009.

Ozmeneexekútorasúdrozhodoluznesenímzodňa3.2.2010sdátumomprávoplatnosti11.3.2010adňa
11.1.2011 bola doručená správa Sociálnej poisťovne, že celá pohľadávka oprávneného bola uhradená
od 2.4.2005 do 1.3.2006 a dňa 29.3.2011 bolo vrátené poverenie z dôvodu uspokojenia pohľadávky
oprávneného.

V exekučnej veci pod sp. zn. XXEr X/XXXX (XXCXXX/XXXX) F. Ľ. P.rázovej bola žiadosť o udelenie
poverenia doručená súdu dňa 10.1.2007 a návrh na zmenu exekútora 15.10.2009.

Následne dňa 19.10.2009 bola vypracovaná výzva na predloženie exekučného spisu od pôvodného

exekútora a uznesením zo dňa 4.2.2010 bolo vyhovené návrhu na zmenu exekútora s dátumom
právoplatnosti 9.7.2010.

Spis zo strany pôvodného exekútora bol predložený až 29.9.2011.

V exekučnej veci pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX (XXC XXX/XXXX) F. P. W.kymu bola žiadosť o udelenie
poverenia doručená 23.4.2007, návrh na zmenu exekútora 15.10.2009. Následne dňa 9.10.2009 bola
vypracovaná výzva voči pôvodnému exekútorovi na predloženie exekučného spisu a špecifikáciu trov
exekúcie, na ktoré nereagoval.

Uznesením zo dňa 5.2.2010 bolo vyhovené návrhu na zmenu exekútora s dátumom právoplatnosti
5.6.2010. Opätovne dňa 23.6.2010 bola vypracovaná výzva voči pôvodnému exekútorovi na predloženie
exekučného spisu, ktorý však exekučnému súdu doručil až 10.12.2010. Dňa 5.5.2011 bolo rozhodnuté
uznesením exekučného súdu o trovách pôvodného exekútora a uznesením zo dňa 2.4.2012 bola
zastavená exekúcia z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu.

V exekučnej veci pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX (XXC XXX/XXXX) F. P. O. bola žiadosť o udelenie
poverenia doručená dňa 20.3.2007 a návrh na zmenu exekútora 15.10.2009. Následne dňa 19.10.2009
bola vypracovaná výzva voči pôvodnému exekútorovi na predloženie exekučného spisu, ktorá mu bola
doručená9.11.2009.Uznesenímzodňa5.2.2010bolovyhovenénávrhunazmenuexekútorasdátumom

právoplatnosti 15.4.2010, avšak k predloženiu exekučného spisu došlo zo strany pôvodného exekútora
až dňa 28.9.2011.

V predmetnom konaní žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu 150 dní v spojenej
veci pôvodne vedenej pod sp. zn. XXC XXX/XXXX F. F. U. W.O., XXX T. F. X.. N.. XXC XXX/XXXX F. P.

T. - O., XXX T. F. X.. N.. XXC XXX/XXXX F. M. S., XXX T. F. X.. N.. XXC XXX/XXXX F. Ľ. P., XXX T. F.
X.. N.. XXC XXX/XXXX F. P. W. Y. XXX T. F. X.. N.. XXC XXX/XXXX F. P. O..

Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe poukázala na zmätočnosť žalôb, pričom žalobca
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Považuje

za nepravdivé a klamlivé tvrdenie jeho nevedomosti o spisových značkách uvádzaných v exekučných
konaniach, pretože v týchto konaniach bol účastníkom konania. Neoznačenie spisových značiek
exekučných konaní bol jedným z dôvodov, pre ktoré aj Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol
sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu.Nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody, pretože namieta nezákonné konanie v podobe
nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe

prieťahov. Nie je teda zrejmé, či si nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu
prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Nie vo všetkých konaniach
žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní, pričom žiadosť o informáciu o
stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. ústavnú

sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.
Ďalej žalovaná namietala, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, v ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach, ktoré sú predmetom tohto
konania, pričom žalobca žaloby podal už dňa 27.9.2012 pred uplynutím 6 mesačnej lehoty v zmysle ust.
§ 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., teda ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Žalobca pritom napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy,
kedy sa dozvedel o škode a nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a súčasne
neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil
doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratu kontaktu povinným a

podobne.Žalovanápretoakoorgánpríslušnýnapredbežnéprerokovaniepodanýchžiadostinepovažuje
nárok žalobcu za predbežne prerokovaný.

Čo sa týka namietaného postupu a to nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom
stanovenej lehote uviedla, že podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, má exekučný súd povinnosť v

rozhodnutí o zmene exekútora poveriť exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s
exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Pokiaľ aj v niektorých prípadoch mohol aj exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora, po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu bolo

to spôsobené predovšetkým tým, že pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú
súčinnosť; v takomto prípade exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na
rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj
o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému exekútorovi exekučný
spis pôvodného exekútora.

Odhliadnuc od uvedeného v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu ako
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal
tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku.

Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu
i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému

exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho
zaslanie novému exekútori a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možno nerozhodnutie
o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda
za nesprávny úradný postup.

K otázke vyčíslenia škody žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. V žalobe neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by žalobca
musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca ako
poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva pre

všetky pohľadávky a nie len tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za
udržanie informačného systému je preto nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a
výšku škody žalobca neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočností, ktorýmižalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V súvislosti s uplatnenou náhradou
nemajetkovej ujmy poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 3Cdo675/2011, podľa
ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní

nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne konštatovala, že požadovaná náhrada nie je
podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Ministerstvo spravodlivosti SR na ostatok
poukázalo na potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3
zák. č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/
A3/RM/kbD(2010)1360, v ktorom poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od združení na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na prejudiciálneho konania
podaného Krajským súdom v Prešove vec C-76/2010. Zdôraznila, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb a toto

negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík aplikácie, či využívania právnych inštitútov žalobcu,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecne uznávanými spotrebiteľskými právami.

Zároveň uviedla, že v danom prípade preto nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
exekučného súdu ako následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené preto žiadala

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania napriek tomu, že právny zástupca žalobcu
sa pre práceneschopnosť zamestnanca ospravedlnil a žiadal pojednávanie z tohto dôvodu odročiť.

Ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne
splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to je riadne
predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom o takúto
absenciu ide vtedy, keď buď účastník konania o odročenie pojednávania nepožiada alebo o odročenie
pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôvodu na odročenie pojednávania.

V zmysle ust. § 119 Občianskeho súdneho poriadku súd môže pojednávanie odročiť iba z vážnych
dôvodov, ktoré je povinný dotknutý účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného
odkladu a samotná žiadosť musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý navrhuje pojednávanie odročiť, deň,
kedy sa o tomto dôvode dozvedel a oznámi adresu, na ktorú bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Je nesporné, že právny zástupca žalobcu podal žiadosť o odročenie z dôvodu práceneschopnosti
svojho zamestnanca, ktorého náplňou práce je vrámci zastupovania žalobcu účasť na pojednávaniach
konkrétne P.. U. O. pôsobiaceho u zvoleného právneho zástupcu v pozícií advokátskeho koncipienta.

Predmetnou žiadosťou žalobca nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu v zmysle ust. § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku pre odročenie predmetného pojednávania, keďže práceneschopnosť
zamestnanca advokátskej kancelárie nie je dôvodom pre odročenie pojednávania.

Z obsahu plnej moci žalobcu na zastupovanie v predmetnom konaní nesporne vyplýva, že tento

splnomocnil spoločnosť Fridrich Paľko s.r.o., v ktorej pôsobia traja advokáti a traja advokátski koncipienti
a preto práceneschopnosť zamestnanca v pozícií advokátskeho koncipienta nie je dôvodom pre
odročenie pojednávania bez preukázania vážneho dôvodu nemožnosti zúčastnenia sa predmetného
pojednávania zo strany ďalších osôb pôsobiacich u zvoleného právneho zástupcu v pozícií advokáta
príp. advokátskeho koncipienta.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.1a)

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z exekučného spisu vedeného pod X.. N.. XEr XXX/XXXX F. U. W. (XXC XXX/XXXX), Q. O. W. B. O. N.
XX.X.XXXX, Q. B. Q. XXEr XXX/XXXX (XXC XXX/XXXX) F. P. T. - O., Q. O. W. B. O. N. XX.XX.XXXX Y.

Q. B. Q. XXEr XXX/XXXX (XXC XXX/XXXX) F. M. S., v ktorej bolo exekučné konanie začaté 15.12.2003
je potrebné aplikovať ust. § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora
a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie zostávajú zachované a odmena pôvodného exekútora sa vypočíta tak, ako keby
došlo k zastaveniu exekúcie. Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora, k čomu došlo až s účinnosťou od 1.9.2005.

S poukazom na ust. § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak.

Ust. § 238 ods. 2 zák. č. 235/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia exekučného poriadku, ktoré
sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005, avšak s výnimkou ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného
o zmene súdneho exekútora v predmetných veciach konal priebežne bez zbytočných prieťahov a
nemal za preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený žalobcom ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

S poukazom na povahu úkonu, ktorým bolo rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora, tento si podľa názoru súdu vyžaduje osobitnú právnu úvahu zo strany súdu, teda nejde o
jednoduchú automatizovanú činnosť zo strany súdu, a preto nie je možné konštatovať, žeby v konaní
exekučného súdu v predmetných veciach došlo k zbytočným prieťahom v konaní pri rozhodnutí o

návrhu na zmenu exekútora. Okrem iného poukazuje na to, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora, resp. do doručenia uznesenia
o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v
lehote o zmene exekútora nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, keďže pôvodný exekútor
mohol a mal pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie

kontinuity podania.

Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup v konaní pod X.. N.. XXEr XXX/XXXX (XXC XXX/XXXX)
F. F. P. W., v danej veci sa sa oprávnený domáhal vymoženia plnenia od povinného na podkladenespôsobilého exekučného titulu, keďže uznesením zo dňa 2.4.2012 bola exekúcia zastavená z dôvodu
materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu.

V predmetnom exekučnom konaní ako aj v konaní pod sp. zn. XXEr X/XXXX (XXC XXX/XXXX) F. Ľ. P. Y.
F. X.. N.. XXEr XXX/XXXX (XXC XXX/XXXX) F. P. O. napriek tomu, že súd rozhodol o zmene exekútora
po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by
bola žalobcovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať
zákonom stanovenú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho

exekútora, o ktorého trovách pri zmene osoby exekútora rozhoduje, ktoré musí pri priznaní podrobne
preskúmať a zároveň spolu s uznesením o zmene exekútora je povinný postúpiť aj exekučný spis.

V preskúmavaných exekučných veciach bolo nesporne preukázané, že pôvodne oprávneným určený
exekútor neposkytol nevyhnutnú súčinnosť exekučnému súdu, nakoľko špecifikáciu trov exekúcie spolu
s exekučným spisom predložil aj s niekoľko mesačným omeškaním.

Ďalej nebolo preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej 30-
dňovej lehote by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a tým teda aj k naplneniu
účelu exekučného konania. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na
vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv a preto tvrdený nesprávny úradný postup by musel byť takou

podstatnou príčinou, ktorá by oprávnenému spôsobila škodu.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd
náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy
konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie prípustné nie je.