Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/58/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711213180
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711213180.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne
zastúpeného advokátskym spoločenstvom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcom: 1) Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z.
XXXXX/X, XXX XX T.-L., toho času na neznámom mieste, a 2) N. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom O. XXXXX/XXA, XXX XX T.-L., toho času na neznámom mieste, obom zastúpeným ustanoveným
opatrovníkom Mestom Martin, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Spotrebiteľské
združenie OSA, IČO: 42 260 086, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava-Petržalka, právne
zastúpeného advokátskym spoločenstvom HKP Legal, s.r.o., IČO: 36 727 334, so sídlom Sasinkova 6,
811 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 1 046,83 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v rade 1 a 2 sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1 046,83 eur s
13%-ným úrokom z omeškania ročne z istiny 763,46 eur od 09.12.2006 do zaplatenia - všetko spolu do
3-och dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporcovia v rade 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi z titulu súdneho
poplatku 62,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia sumu 414,20 € - - všetko do 3-och dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2011, sa navrhovateľ domáhal,
aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcom uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1 046,83 € s
príslušenstvom.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia v rade 1 a 2 uzavreli s právnym predchodcom
navrhovateľa, obchodnou spoločnosťou P. Ú. X., H..U..; skrátený názov: P., a.s., IČO: 31 320 155, zmluvu
o úvere, z ktorej si neplnili svoje povinnosti riadne a včas, a preto im vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.10.2012, č.k. 9C/58/2012-68, ktorým návrhu navrhovateľa
v plnom rozsahu vyhovel.

Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 01.10.2011, jeho doplneniami zo
dňa 15.02.2012, zo dňa 27.02.2012, zo dňa 19.03.2012, zo dňa 20.04.2012, zo dňa 26.09.2012,
zmluvou o úvere zo dňa 07.10.2005, výpisom z účtovných kníh právneho predchodcu navrhovateľa zo
dňa 02.12.2009, výpisom z úverového účtu, podrobnou špecifikáciou poplatkov, vyrubených právnym
predchodcom navrhovateľa odporcom v rade 1 a 2, ktoré tvoria súčasť žalovanej sumy, zo dňa
20.04.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa, zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006, prílohou k nej, dohodou o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku zo dňa 10.06.2009, ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a vyjadreniami
účastníkov konania a vedľajšieho účastníka na strane odporcov a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporcovia v rade 1 a 2 ako spoludlžníci dňa 07.10.2005 uzavreli s právnym predchodcom navrhovateľa
ako veriteľom zmluvu o úvere („Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky“) č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom v rade 1 a 2 spotrebiteľský úver vo výške 23
000,00 Sk (763,46 €), s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 11,07%, s poplatkom
za poskytnutie úveru vo výške 750 Sk (24,90 €), s poplatkom za úverového účtu vo výške 40,00 Sk
(1,33 €) mesačne, s poplatkom za poistenie úveru vo výške 50,00 Sk (1,66 €) mesačne, s poplatkom za
prvú upomienku vo výške 200,00 Sk (6,64 €) a za každú ďalšiu upomienku vo výške 1 000,00 Sk (33,19
€), so splátkami úveru vo výške 595,37 Sk (19,76 €) mesačne, splatnými k 7-memu dňu v mesiaci, so
splatnosťou prvej splátky dňa 07.11.2005 a poslednej splátky dňa 07.10.2010.

Odporcovia v rade 1 a 2 si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, riadne a včas
neplnili, a preto právny predchodca navrhovateľa odstúpil od tejto zmluvy a celá jeho pohľadávka voči
odporcom v rade 1 a 2 sa stala splatnou dňa 17.03.2006.

Právny predchodca navrhovateľa ako postupca dňa 08.12.2006 uzavrel s navrhovateľom ako
postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky
právneho predchodcu navrhovateľa proti odporcom v rade 1 a 2, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o úvere.
V zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a návrhu na začatie konania postúpenú pohľadávku
(a teda žalovanú sumu) predstavuje suma v celkovej výške 1 046,83 €, ktorá pozostáva z neuhradenej
istiny úveru vo výške 31 536,83 Sk (763,46 €), z riadneho úroku vo výške 6 007,84 Sk (199,42 €), z
úroku z omeškania vo výške 8,99 Sk (0,30 €) a z ostatného príslušenstva vo výške 2 520,00 Sk (83,65 €).

Odporca v rade 1 dňa 16.06.2009 uzavrel s navrhovateľom ako veriteľom dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX, na základe ktorej odporca v rade 1 uznal dlh vo výške 763,46
€, vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý pozostával z neuhradenej istiny úveru. Odporca v rade 1 sa
zároveň zaviazal splatiť tento dlh v mesačných splátkach, splatných k 20-temu dňu v mesiaci, vo výške
50,00 € so splatnosťou prvej splátky dňa 20.06.2009.

Súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že mal za preukázané, že odporcovia v rade 1 a 2 uzavreli s
právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere, na základe ktorej im vznikol dlh vo výške žalovanej
sumy. Súd ďalej pokladal námietku premlčania, vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcov
za nedôvodnú, nakoľko dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku obsahovala
ustanovenie o vedomosti o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2012, vedľajší účastník na strane odporcov podal
odvolanie proti vydanému rozsudku. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to rozhodcovskú doložku a
predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu, a zo strany navrhovateľa došlo pri jej uzavretí k
nekalej obchodnej praktike.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2012, sa k podanému odvolaniu vyjadril navrhovateľ.
Uviedol, že vedľajší účastník na strane odporcov nie je oprávnenou osobou na vznesenie námietky
premlčania a že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky zákonom
požadované náležitosti pre uznanie dlhu a nie je spotrebiteľskou zmluvou.

Uznesením zo dňa 29.11.2013, č.k. 5Co/268/2013-128, Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje uznesenie odôvodnil tým, že okresný súd nedostatočne
zistil skutkový stav, keď nevykonal potrebné dokazovanie v súvislosti s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku.

Súd sa teda opätovne zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na
strane odporcov.

Súd vykonal pojednávanie, na ktorom sa právny navrhovateľ vyjadril, že trvá na svojom návrhu na začatie
konania a na svojich vyjadreniach, v ňom a vo vyjadrení k podanému odvolaniu uvedených. Uviedol,
že zo strany odporcu v rade 1 došlo k uznaniu dlhu a k predĺženiu premlčacej doby na desať rokov.
Ustanovený opatrovník odporcov v rade 1 a 2 sa na pojednávaní nezúčastnil a vo veci sa nevyjadril,

pričom svoju neúčasť ospravedlnil. Vedľajší účastník sa na pojednávaní bez ospravedlnenia nezúčastnil
a vo veci sa nevyjadril.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle uvedených ustanovení vedľajší účastník koná v konaní sám za seba. Nemôže teda sám
uznať nárok navrhovateľa, uzavrieť s ním zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania. V
zmysle hmotného práva - Občianskeho zákonníka - môže vzniesť námietku premlčania len dlžník z
hmotnoprávneho vzťahu. Odporcovia v rade 1 a 2 v konaní námietku premlčania nevzniesli. Súd preto
námietku premlčania považuje za vznesenú neoprávnenou osobou.

Súd pokladal navyše za preukázané, že odporca v rade 1 uzavrel s navrhovateľom dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej uznal právo navrhovateľa, vyplývajúce zo
zmluvy o úvere, uzavretej s jeho právnym predchodcom, a to vo výške 763,46 €.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok len, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že v prípade dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Navrhovateľ ako postupník vstúpil do všetkých práv a
povinností svojho právneho predchodcu ako postupcu a bez ohľadu na postúpenie pohľadávky všetky
práva a povinnosti zmluvných strán ostali zachované. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami
v rade 1 a 2 je naďalej spotrebiteľským právnym vzťahom.

Ochrana spotrebiteľa vychádza z postulátu, že v prípade, keď na jednej strane zmluvy vystupuje
profesionálny a skúsený dodávateľ, ktorý má často dominantné postavenie na trhu, zamestnáva
skúsených právnikov, disponuje neobmedzenými zdrojmi, a na druhej strane spotrebitelia, ktorí často
nepoznajú právne prostredie, do ktorého vstupujú, uzatvárajú zmluvy len z času na čas, nedisponujú
takými zdrojmi, aby mohli na uplatnenie svojich práv viesť dlhotrvajúce a nákladné súdne spory, na
vyrovnanie tejto faktickej nerovnováhy slúži právna úprava zakazujúca používanie nerovnovážnych,
teda neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a povinnosť súdu prihliadať na neplatnosť
a neprijateľnosť dotknutých zmluvných podmienok z úradnej povinnosti. Účelom ochrany spotrebiteľa
však nie je zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje.

Inštitút uznania práva v zmysle ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a inštitút uznania
záväzku v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka sú odlišné právne inštitúty, ktoré sa môžu čiastočne
aj prelínať, vyvolávajú však odlišné právne následky a vyžadujú splnenie odlišných náležitostí. Použitie
oboch týchto hmotnoprávnych inštitútov nie je vylúčené v spotrebiteľských veciach.

Z ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že rovnaký režim, ako pre práva priznané
právoplatným rozhodnutím, sa vzťahuje na premlčanie uznaného práva. Účinky prerušenia premlčania
má však len uznanie práva, týkajúce sa ako jeho dôvodu, tak jeho výšky. S písomným uznaním práva
čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia plynutia premlčacej doby. Platné uznanie práva
z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby zakladá plynutie novej premlčacej doby v dôsledku jeho
pretrhnutia. Z ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by nebolo možné
uznať už premlčané právo, teda, inak povedané, uznanie premlčaného práva nie je v tomto smere
viazané na vedomosť dlžníka o tom, že právo je premlčané (R 51/1968). Okolnosť, že s uznaním práva
v zmysle ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno spájať účinky uvedené v ust.
§ 558 Občianskeho zákonníka, ak dlžník o premlčaní v čase uznania nevedel, je v danej veci pre účely

posúdenia premlčania bezvýznamná. Uznanie práva je jednostranný, adresovaný, hmotnoprávny úkon
dlžníka, ktorý k svojej platnosti, okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (ust.
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), musí spĺňať náležitosti uvedené v ust. § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka. Uznanie práva sa musí urobiť predovšetkým v písomnej forme a musí sa týkať
ako jeho dôvodu, tak aj jeho výšky. Prejav vôle o uznaní práva musí byť určitý a zrozumiteľný.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku takéto jednostranné vyhlásenie odporcu
v rade 1, že uznáva právo právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré je dostatočne vymedzené čo
do dôvodu a výšky, obsahuje a bola uzatvorená v písomnej forme. Toto vyhlásenie odporcu v rade 1
vyvolalo účinky pretrhnutia plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka a od splatnosti jednotlivých dohodnutých splátok začala plynúť nová 10-ročná premlčacia
doba na uplatnenie tohto práva.

Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení zo dňa 23.10.2013, č.k.
7Co/335/2013-148.

Rovnako súd poukazuje na tú skutočnosť, že vedľajší účastník na strane odporcov uviedol, že uzavretím
dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany navrhovateľa,
a však na preukázanie tejto skutočnosti neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy. Vedľajší účastník na
strane odporcov len vo všeobecnej rovine uviedol, že ide o nekalú obchodnú praktiku. Nenamietal žiadne
konkrétne okolnosti uzavretia tejto konkrétnej dohody, na základe ktorých by súd mohol túto dohodu
vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Takéto okolnosti neboli uvedené ani zo strany odporcov v
rade 1 a 2 a z obsahu spisu takéto okolnosti ani nevyplývajú. V konaní teda nebolo preukázané, že by
zo strany navrhovateľa došlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky.

Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že právo navrhovateľa prinajmenšom vo vzťahu
k odporcovi v rade 1 v časti istiny úveru nie je premlčaný. V celom rozsahu však súd pokladal námietku
premlčania za vznesenú neoprávnenou osobou.

To, že vyhlásenie odporcu v rade 1 v dohode o uzavretí splátkového kalendára o uznaní dlhu spĺňa
podmienky pretrhnutia plynutia premlčacej doby a plynutia novej premlčacej doby v zmysle ust.
§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, nemusí zároveň znamenať, že bola uzatvorená
platná dohoda o uznaní záväzku v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ktorej účinkom, okrem
uznania dlhu z hľadiska dlhu a dĺžky premlčacej doby, je fikcia, že dlh v dobe uznania trval. Tá je
závislá na posudzovaní iných podmienok, ako v prípade aplikácie ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Rovnako je tu predpísaná písomná forma a dlh musí byť určený čo do dôvodu a výšky a
obsahovať vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť dlh. V prípade premlčaného dlhu je však podmienkou,
aby dohoda vyvolala vyššie uvedené následky, vedomosť toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní. To, či toto
vyhlásenie dlžníka je v súlade s ochranou spotrebiteľa tak, ako ju zákon priznáva, môže byť predmetom
posudzovania zo strany súdu. Výšku a existenciu dlhu však mal súd za dostatočne preukázané z
priložených listinných dôkazov, predovšetkým zo zmluvy o úvere a z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok, tieto odporcovia v rade 1 a 2 a ani vedľajší účastník na strane odporcov nenamietali.

Vzhľadom na to, že konanie sa týka pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497
Obchodného zákonníka, súd na zmluvu o úvere použil jeho ustanovenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že odporcovia v rade 1 a 2 uzavreli
s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere, povinnosti z ktorej si neplnili riadne a včas,
preto im v súvislosti s ňou vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Túto pohľadávky právny predchodca
navrhovateľa zmluvou postúpil na navrhovateľa. Na námietku jej premlčania súd neprihliadal, nakoľko
táto bola vznesená neoprávnenou osobou. Preto súd odporcom v rade 1 a 2 uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi žalovanú sumu.

Vzhľadom na to, že konanie sa týka pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497
Obchodného zákonníka, súd na zmluvu o úvere použil jeho ustanovenia.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 01.08.2005 do 31.12.2008, teda ku dňu vzniku
omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková
sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v
ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba B. X. U. platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Súd teda priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania z nesplatenej sumy úveru odo dňa nasledujúceho
po dni postúpenia pohľadávky navrhovateľovi do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že v konaní mal plný úspech navrhovateľ, súd mu priznal náhradu jeho trov proti
odporcom v rade 1 a 2 ako účastníkom, ktorý vo veci úspech nemali.

Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy za zaplatený súdny poplatok vo výške 62,50 € a trovy
jeho právneho zastúpenia vo výške 414,20 €, pričom tieto pozostávajú z odmeny za päť úkonov právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 01.10.2011 podľa ust. § 14 ods. 1 písm a) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), účinnej do 30.06.2013, písomné podanie na súd
zo dňa 01.10.2011 (návrh na začatie konania) podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, účinnej do
30.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 03.10.2012 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, účinnej
do 30.06.2013, písomné podanie na súd zo dňa 24.11.2012 (vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu
vedľajšieho účastníka na strane odporcov) podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, účinnej do
30.06.2013, a účasť na pojednávaní dňa 09.04.2014 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, účinnej
od 01.07.2013) vo výške po 61,41 € podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky, z režijnej náhrady podľa ust. §
16 ods. 3 vyhlášky vo výške 2 x 7,41 €, 2 x 7,63 € a 1 x 8,04 € a z dane z pridanej hodnoty podľa
ust. § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 69,03 € (20% x (5x 61,41 + 2x 7,41 € + 2x 7,63 € + 8,04 €)). Súd
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, pozostávajúcich z odmeny za právny úkon
písomné podanie protistrane (pokus o zmier) zo dňa 06.07.2011 vo výške 61,41 €, z režijnej náhrady za
tento úkon vo výške 7,41 € a dane z pridanej hodnoty za tento úkon vo výške 13,76 €, nakoľko podľa
vyhlášky, účinnej v čase uskutočnenia tohto úkonu, sa písomné podanie protistrane nepovažovalo za
úkon právnej služby, za ktorý patrí odmena; súd navyše tento úkon nepovažuje za úkon vo veci samej,
ktorý je nevyhnutný pre vedenie konania, a teda naň vynaložené trovy za účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. zozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).