Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712203466
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712203466.16

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne X. Y., W..
XX.XX.XXXX, F. Y.- A., J.Í. XXXX/X, proti žalovanému DISKONT - PLUS, s.r.o., so sídlom Kalinovo,
Partizánska 90, IČO: 36618837, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann s.r.o.,
so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie 14, IČO: 47 241 110 za účasti vedľajšieho účastníka Y.. R. Y.,
W.. XX.X.XXXX, F. F. F., R. XX, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy

zo dňa 31.8.2011, a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2011 a určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po neb. X. N., určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že kúpna zmluva zo dňa 31.8.2011, uzavretá medzi nebohou X. N., C.. Š., W.. X.X.XXXX,
naposledy bytom Y., J. XXXX/X, zosnulou dňa XX.X.XXXX ako predávajúcou a žalovaným ako
kupujúcim, ktorou nebohá X. N., C.. Š. žalovanému predala nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území A., zapísané na liste vlastníctva č.XXXX, vedenom Správou katastra Y. a to byt

číslo X na M. podlaží v čísle vchodu X, nachádzajúci sa v bytovom dome číslo súpisné XXXX v
Martine, postavenom na parcele Z.-V. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
m2, nachádzajúcom sa na Ulici J. XXXX/X U. Y., V..Ú.. A., spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/
XXXXXX-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel vo výške
XXXX/XXXXXX-ín na pozemku parcele Z.-V. Č..XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX

m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Y. pod U. XXXX/XX dňa 20.9.2011 je neplatná a tieto
nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. N., C.. Š., W.. X.X.XXXX, naposledy bytom Y. - A., J. XXXX/
X, zosnulej dňa XX.X.XXXX.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.3.2012 sa žalobkyňa ešte so svojou nebohou matkou
X. N., W.. X.X.XXXX a zosnulou v priebehu konania dňa XX.X.XXXX domáhala určenia, že kúpna

zmluva zo dňa 31.8.2011, uzavretá medzi matkou žalobkyne ako predávajúcou a žalovaným ako
kupujúcim, ktorej vklad bol povolený pod U. Správou katastra Y. dňa 20.9.2011 je neplatná, ďalej, že je
neplatná zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2011 uzavretá medzi žalobkyňou ako
budúcou kupujúcou a žalovaným ako budúcim predávajúcim, na základe ktorej mal žalovaný previesť
na žalobkyňu nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. A., zapísané na N. Č..XXXX, vedenom Správou
katastra Y. a to byt č.X W. M. nadzemnom podlaží v čísle vchodu X, nachádzajúci sa v bytovom

dome číslo súpisné č.XXXX v Martine, ktorý je postavený na parcele Z.-V. XXX/XX-zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXX m2, nachádzajúci sa na G. J. XXXX/X pre k.ú. A., ďalej spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckypodiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku - parcele č.Z.-V. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 za kúpnu cenu 38.000,-€ je neplatná.

V priebehu konania po smrti svojej matky žalobkyňa ako jej jediná dedička zmenila žalobu tak, že

žiadala určiť nielen neplatnosť vyššie uvádzanej kúpnej zmluvy a zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (obe
uzavreté31.8.2011),aležiadalatiežurčiť,ženehnuteľnostiatopredmetnýbytč.XnaM.T.včíslevchodu
X, nachádzajúci sa v predmetnom bytovom dome číslo súpisné XXXX, zapísaný na LV č.XXXX pre k.ú.
A.Č., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku - parcele č. Z.-V. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, oba vo

veľkosti XXXX/XXXXXX-ín, ktoré sú zapísané pre k.ú. A. na LV č.XXXX patria do dedičstva po neb. X.
N., C.. Š., matke žalobkyne, ktorá zomrela v priebehu konania XX.X.XXXX. Takúto zmenu žaloby súd v
priebehu konania uznesením, vyhláseným na pojednávaní pripustil.

V pôvodnej žalobe - podanie zo dňa 5.3.2012 žalobkyňa uviedla, že predmetný byt patril jej matke,
neb. X. N., pôvodnej žalobkyni v rade 1/, s ktorou žalobkyňa v roku 2012 žila v spoločnej domácnosti.
Žalobkyňa sa ocitla v zlej finančnej situácii, akútne potrebovala peniaze a danú situáciu chcela riešiť

poskytnutím pôžičky a v tejto súvislosti nadviazala kontakt s finančnou poradkyňou K.. H. Č.. K..
Č. žalobkyni prisľúbila poskytnutie pôžičky prostredníctvom žalovanej obchodnej spoločnosti a to
tak, že obchodná spoločnosť Z..I..C.. L..C..I.. L. L. U. A., K.: XX XXX XXX, zastúpená K.. Č. ako
sprostredkovateľom a žalobkyňou uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok
sprostredkovateľa vyvinúť aktivity, smerujúce k predaju nehnuteľnosti - bytu č.X zapísaného na LV

č.XXXX, vedenom Správou katastra Y. pre k.ú. A.. Žalobkyni nebolo zrejmé na základe čoho bola K..
Č. oprávnená za predmetnú obchodnú spoločnosť Z..I..C.. konať, pretože daná spoločnosť v predmete
podnikania má uvedené sprostredkovanie poskytovania úverov, alebo pôžičiek z peňažných zdrojov,
získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dňa 31.8.2011
matka žalobkyne, pôvodná žalobkyňa v rade 1/, uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj

predmetného bytu č.X, pričom Správa katastra Y., vklad vlastníckeho práva povolila v konaní U. XXXX/
XX dňa 20.9.2011. Podľa kúpnej zmluvy mala byť vyplatená kúpna cena 37.000,-€, ktorá mala byť
zaplatená v deň podpisu kúpnej zmluvy. Matke žalobkyne, ako predávajúcej však nebola vyplatená
žiadna kúpna cena. Matka žalobkyne nepodpísala žiadny príjmový doklad o zaplatení kúpnej ceny,
finančné prostriedky vo výške 15.300,-€ boli jedinými finančnými prostriedkami, ktoré boli vyplatené

žalovanou obchodnou spoločnosťou a tie boli poskytnuté žalobkyni z titulu poskytnutej pôžičky zo
strany žalovaného. Z tejto sumy si K.. Č. hneď zobrala sumu 6000,-€ za sprostredkovanie. V danom
prípade teda šlo o zastretý právny úkon, ktorý smeroval k poskytnutiu finančných prostriedkov a nie
k predaju bytu. Aj žalovaný má totiž v predmete podnikania uvedené sprostredkovanie poskytovania
úverov,alebopôžičiekzpeňažnýchzdrojov,získanýchvýlučnebezverejnejvýzvyabezverejnejponuky,

majetkových hodnôt a predmetný byt mal slúžiť ako zábezpeka na splatenie poskytnutej pôžičky. V ten
istý deň 31.8.2011 žalobkyňa uzavrela so žalovaným budúcu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť
spätný prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalobkyňu do 1.12.2011. Pri podpise zmluvy
o budúcej zmluve mala žalobkyňa ako budúca kupujúca uhradiť časť kúpnej ceny vo výške 22.700,-
€ k rukám predávajúceho a zostatok kúpnej ceny vo výške 15.300,-€ mal byť zaplatený pri podpise

kúpnej zmluvy. Práve suma 15.300,-€ je výška poskytnutej pôžičky žalobkyni, pretože žalobkyňa pri
podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nezaplatila žiadne finančné prostriedky vo výške 22.700,-€,
sama totiž potrebovala v tom čase požičať peniaze, a keby mala k dispozícií sumu 22.700,-€, nebola
by odkázaná na takéto úkony. Aj v tomto prípade šlo o zastretý právny úkon smerujúci k poskytnutiu
finančných prostriedkov, čomu nasvedčujú tie skutočnosti, že žalovaný sa stal vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti až právoplatným rozhodnutím Správy katastra Y. a to dňom XX.X.XXXX, v čase, keď
podpisoval zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nebol ešte vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
V čase podania žaloby žalobkyňa i jej matka (pôvodná žalobkyňa v rade 1/) predmetný byt užívali a
riadne platili poplatky za služby, spojené s jeho užívaním. V snahe splatiť pôžičku sa snažili kontaktovať
s K.. Č.I., avšak kontakt sa im nepodaril. Následne žalobkyni bola zo strany nájomcu spoločnosti Y.

&. T.I. L..C..I.. L. L. U. F. F. K.: XX XXX XXX, doručená zmluva o podnájme bytu a žalobkyňa bola
upozornená, že pokiaľ nebude nájomné vo výške 160,-€, ktorá mala predstavovať mesačnú splátku
poskytnutej pôžičky (poplatky za služby nie sú zahrnuté v nájomnom) platiť, z predmetného bytu bude
vyprataná. V čase podania žaloby žalobkyňa nevedela špecifikovať vzťah spoločnosti Y. &. T. L..C..I..
k predmetnému bytu. Žalobkyňa zastávala názor, že obe zmluvy zo dňa 31.8.2011 a to kúpna zmluva,

uzavretá medzi jej matkou, neb. X. N. a žalovaným k predmetnému bytu a následne zmluva o uzavretíbudúcej kúpnej zmluvy k predmetnému bytu, ktorú toho istého dňa 31.8.2011 uzavrela žalobkyňa so
žalovaným sú neplatné, lebo sú simulovanými právnymi úkonmi a pri takomto úkone chýba vážna vôľa
tak matky žalobkyne ako aj samotnej žalobkyne a vážna vôľa odporcu k uzavretiu takýchto právnych

úkonov. Žalobkyňa potom poukázala na ustanovenia § 41a ods.2 Občianskeho zákonníka § 34 a § 37
ods.1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že predaj bytu mal zabezpečovať vrátenie pôžičky zo strany
žalobkyne žalovanému a už uzavretie zmluvy o budúcej zmluve v ten istý deň svedčí o skutočnosti, že
vôľa žalovaného ani žalobkyne nesmerovala k trvalému odpredaju bytu, inak by nebola podpisovaná v
ten istý deň zmluva o budúcom odpredaji bytu žalobkyni. Poukázala, že konanie žalovaného je v rozpore

s dobrými mravmi a teda aj v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti oboch zmlúv žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že bez určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy nie je možné zmeniť zápis v katastri nehnuteľností k predmetnému bytu,
ktorý je možné vykonať len na základe takéhoto súdneho rozhodnutia , pričom zmluva o budúcej kúpnej
zmluve nadväzuje a naviazaná na kúpnu zmluvu.

Podaním zo dňa 3.9.2013, na súd došlým 4.9.2013 žalobkyňa žalobu rozšírila po smrti svojej matky neb.

X. N., ktorá zomrela v priebehu konania dňa XX.X.XXXX a po ktorej žalobkyňa bola jedinou zákonnou
dedičkou a žiadala určiť, že nehnuteľnosti, teda byt č.X na M. podlaží vo vchode č.X v bytovom dome
súpisné číslo XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
č.súpisné XXXX ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. C-KN XXX/XX, ktoré sú zapísané na
LV č.XXXX v Správe katastra Y. pre k.ú. A. patria do dedičstva po jej neb. matke X. N..

Táto zmena žaloby bola pripustená uznesením súdu na pojednávaní dňa 19.9.2013 v prítomnosti
všetkých procesných strán.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 30.3.2012 (čl.63), v ktorom uviedol, že žiada žalobu
zamietnuť, pretože podľa jeho názoru pri prevode nehnuteľností do jeho vlastníctva nedošlo k porušeniu
právnych predpisov a žalovaná obchodná spoločnosť nadobudla predmetný byt v dobrej viere, preto

je žaloba neopodstatnená. Tvrdenie, že žalobkyňa nechcela uzavrieť kúpnu zmluvu, nemôže byť na
ťarchu nadobúdateľa, pretože v opačnom prípade by sa tu vytváral priestor právnej neistoty, kedy by boli
v obdobných prípadoch nadobúdatelia vystavení riziku účinnosti takýchto tvrdení a de iure ohrozovaní
pri nadobúdaní vlastníckeho práva kúpnou zmluvou.

Predmetné vyjadrenie bolo potom doplnené prostredníctvom podania právneho zástupcu žalovaného

zo dňa 16.10.2012 (čl. 163-171). Aj v tomto podaní žalovaná strana žiadala žalobu ako neodôvodnenú
zamietnuť, založenú na nesprávnych právnych tvrdeniach a na skutočnostiach rozporných jednak
so skutočným stavom veci a jednak s listinnými dôkazmi. Tvrdenia žalobkyne o tom, že jej vôľa
nesmerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy, a že šlo o simulovaný právny úkon považoval žalovaný za
účelové a nepravdivé. Predovšetkým pôvodná žalobkyňa v rade 1/, teda matka súčasnej žalobkyne

vedela do akého právneho vzťahu so žalovaným vstupuje a s akými právnymi následkami. Na
dôkaz tejto skutočnosti, totiž, že vôľa žalobkyne a jej matky smerovala k odpredaju predmetného
bytu poukázal na obsah sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou
Z..I..C.. L..C..I.., a predmetom ktorej mal byť záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť, smerujúcu k
odpredaju nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve pôvodnej žalobkyne v rade 1/, teda matky žalobkyne.

Uzavretie tejto zmluvy svedčí podľa názoru žalovaného o vážnosti vôle, smerujúcej k odpredaju bytu.
Práve skutočnosť, že žalovaný má v predmete podnikania v obchodnom registri zapísanú aj činnosť
poskytovanie úverov a pôžičiek, svedčí o tom, že keby žalobkyňa mala vážny záujem o poskytnutie
pôžičky, bol by jej ju žalovaný poskytol a predmetný byt by slúžil len ako záloh, teda zriadením záložného
práva k predmetnému bytu by bol zabezpečený záväzok žalobkyne vrátiť poskytnutú pôžičku. Žalovaný

poprel, že by matke žalobkyne nevyplatil dohodnutú kúpnu cenu 37.000,-€. Poprel, že by suma 15.300,-
€ slúžila ako poskytnutá pôžička žalobkyni, pretože so žalobkyňou nikdy o poskytnutí pôžičky nejednal.
Žalovanému nebolo zrejmé, na základe akých skutočností žalobkyňa ustálila , že práve žalovaný jej mal
poskytnúťpôžičkuvovýške15.300,-€,keďktomuneprodukovalažiadnedôkazy.Pretvrdeniažalobkyne
ohľadne toho, akým spôsobom jej mali byť poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalovaného,

žalovaný nevidel žiadny racionálny dôvod. Žalovaný namietal, že by dôvod neplatnosti zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve mal spočívať v tom, že v čase jej uzatvorenia nebol ešte vlastníkom predmetného bytu,že postupoval v rozpore so zásadou, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má
a to už z toho dôvodu, že pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy o budúcej zmluve sa jedná len o právny úkon,
ktorým si účastníci dojednávajú právny a faktický rámec pre uzavretie riadnej zmluvy. Na základe tejto

zmluvy predsa nedošlo k žiadnemu prevodu vlastníckeho práva a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu
tej zásady, že by žalovaný prevádzal viac práv napadnutou zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
než sám v čase jej uzavretia mal. Navyše žalovaný zotrval na tvrdení, že zo strany žalobkyne nie
je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s poukazom
na skutočnosť, že jej účastníci sa dohodli na uzavretí riadnej kúpnej zmluvy v termíne najneskôr do

1.12.2011, a keďže v uvedenej lehote nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy a ani jeden z účastníkov
sa súčasne v lehote do jedného roka od márneho uplynutia tejto lehoty nedomáhal nahradenia prejavu
vôle uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu podľa § 50a ods.2 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že
záväzok, vyplývajúci pre účastníkov napadnutej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zanikol a jej účastníci
nie sú takýmto právnym úkonom ďalej viazaní. Keďže účastníci zmluvy o budúcej zmluve nie sú
svojimi zmluvnými prejavmi už žiadnym spôsobom viazaní, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem

na určení jej neplatnosti. Žalovaný nakoniec namietal, že súčasťou navrhovaného žalobného petitu
nie je vyporiadanie vzájomných plnení účastníkov týchto napadnutých právnych úkonov, predovšetkým
účastníkov napadnutej kúpnej zmluvy s poukazom na ich synalagmatický charakter a už táto skutočnosť
je dôvodom na zamietnutie podaného návrhu.

Na takýchto konštatovaniach žalujúca strana, navyše poukazujúca na nepravdivosť tvrdení žalobkyne,

zotrvala v priebehu celého konania.

Listom z 3.9.2012, ktorý na súd došiel 0.9.2012 (čl.122) zahlásil svoj vstup do konania Y.. R. Y., vedľajší
účastník, ktorý odôvodnil svoj naliehavý právny záujem na výsledku konania tým, že so žalovaným
uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je práve sporný byt pôvodne patriaci matke žalobkyne. Vedľajší
účastník do spisu pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 7.12.2011, ktorou od žalovaného kúpil predmetný

byt (čl.173-177) a ktorej vkladové konanie prebieha na Správe katastra Y. pod U. XXX/XXXX. Vklad
vlastníckeho práva zatiaľ povolený nebol a to v dôsledku tej skutočnosti, že súd vo veci vydal predbežné
opatrenie, ktorým sa žalovanému zakázalo s predmetnými nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č.XXXX
pre k.ú. A., teda s bytom č.X k nemu viažúcim sa spoluvlastníckymi podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadenia domu a spoluvlastníckymi podielom na pozemku zastavaným bytovým domom

nakladať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov podľa návrhu účastníkov,
čítaním napadnutých zmlúv a ďalších listín, ktoré účastníci pripojili do súdneho spisu a čítaním
podstatného obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ SR v Martine, Odboru kriminálnej polície,
oddelenie ekonomickej kriminality ČVS: ORP-193/OEK-MT-2012.

Žalobkyňa X. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v roku 2011 v spornom byte žila so svojou
matkou X. N. a dostala sa do finančných potiaží. Cez svoju známu p. T. sa skontaktovala s p. R. F. a tá
ju zas nakontaktovala na K.. H. Č., ktorá jej prisľúbila vybaviť pôžičku. Nakoniec však K.. Č. žalobkyňu
informovala, že pri jednaniach v bankách neuspela a pôžičku pre žalobkyňu sa jej od bankových
subjektov vybaviť nepodarilo, ale že by jej pomohla, teda žalobkyni vybaviť peniaze od súkromného

investora. Ku kontaktom s H. Č. došlo niekedy v letných mesiacoch roku 2011. P. Č.Č. žalobkyňa
informovala, že potrebuje požičať približne 15000,-€. Pani Č. nakoniec žalobkyňu informovala, že bude
potrebné urobiť „akože kvázi fiktívnu“ zmluvu o predaji bytu, ktorý vlastnila v tom čase matka žalobkyne
a za pomoci zmluvy o budúcej zmluve bude mať žalobkyňa možnosť odkúpiť ho späť. Žalobkyňa ani jej
matka byt predať nechceli, teda nechceli sa ho trvale zbaviť a verili, že práve navrhovaným spôsobom

sa im ho podarí získať späť a získať aj potrebné financie. Ani matka žalobkyne nemala záujem trvale
byt predať, aby finančne dcére, teda žalobkyni pomohla a verila, že prostredníctvom zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve ho získajú späť. Ak sa v zmluve o budúcej kúpnej zmluve uvádzalo, že kúpnu zmluvu
musí žalobkyňa uzavrieť do 1.12.2011, kedy by podľa nej mala zložiť doplatok kúpnej ceny 5300,-€,
žalobkyňa verila, že za pomoci p.Č. sa jej v čase od podpisu kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve

do spomínaného termínu podarí peniaze vybaviť. K podpisu obidvoch zmlúv dňa 31.8.2011 došlo tak, že
v ten deň sa žalobkyňa a jej matka prvýkrát stretli za prítomnosti p.Č. s konateľom žalovaného p.Y., ktorýprišiel na aute pred ich bytový dom. Tam žalobkyňa so svojou matkou do auta nasadli a odviezli sa spolu
s p.Č. a p.Y. na Mestský úrad v Y., kde bol overený podpis matky žalobkyne na kúpnej zmluve. Zmluvy
priniesla pripravené p.Č.. Šlo o kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve. Samozrejme žalobkyňa a jej

matka vedeli, že podpísaním kúpnej zmluvy dochádza k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému
bytu, ale nevnímali to ako skutočný prevod vlastníctva k bytu. Skôr vnímali celý úkon približne tak, že byt
idú „akože založiť“, kým žalobkyňa nesplatí predmetnú pôžičku. Po podpise kúpnej zmluvy na mestskom
úrade zaviezli matku žalobkyne domov a ona s p.Y. a p.Č. išli ešte na OSBD vyrovnať nejaké dlžoby a
následne išli na Správu katastra Y. podať návrh na vklad. Žalobkyňa tvrdila, že jej matke kúpna cena,

uvedená v kúpnej zmluve 37.000,-€ vyplatená nebola. V ten deň, keď došlo k podpisu obidvoch zmlúv,
teda 31.8.2011 len žalobkyňa od p.Y. dostala sumu 15.000,-€, z ktorej si ešte 6000,-€ zobrala p.Č. za
vybavenie celej záležitosti. Žalobkyni tak zostalo k dispozícií celkovo 9000,-€ eur. Tie si žalobkyňa v ten
istý deň vložila na účet v banke. K výške kúpnej ceny, ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve, kde bola
kúpna cena stanovená na sumu 37.000,-€ žalobkyňa uviedla, že ohľadne tejto ceny sa obidve s matkou
udivili, avšak p.Č.I. jej povedala, že tam nemôžu uviesť sumu 15000,-€, pretože by bolo podozrivé, že

za trojizbový byt dojednávajú len takúto nízku kúpnu cenu. Žalobkyňa a jej matka v tento deň v dobrej
viere popodpisovali všetko, čo mi bolo dané na podpis a matka žalobkyne podpísala aj doklad o prevzatí
kúpnej ceny, ktorú ale reálne neprevzala a už vôbec nie vo výške 37.000,-€. V tento deň sa potom
žalobkyňa s p.Č. rozišla a p.Č. jej sľúbila, že jej vybaví úver, za pomoci ktorého by dokázala spomínanú
pôžičku vrátiť a svoj byt kúpiť naspäť. Zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu, ktorú žalobkyňa pripojila

do súdneho spisu a ktorú žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou Z..I..C.. L..C..I.. podľa svojho vyjadrenia
žalobkyňa podpísala neskôr ako je datovaná (datovaná je 1.8.2011). Podľa vyjadrenia žalobkyne bolo
to až v období, keď p.Č. vypovedala pred políciou, že žalobkyni vrátila údajne sumu 22.700,-€. Po
31.8.2011 sa žalobkyňa stretla s p.Č. ešte raz v Banskej Bystrici, keď ju sprevádzal svedok F.. Vtedy
podpisovala asi žiadosť o úver a k stretnutiu došlo v byte p.Č. v Banskej Bystrici. Potom to bolo následne

začiatkom roku 2012 sa s p.Č. stretla v Kolibe pri Banskej Bystrici, kde jej p.Č. dala na podpis nájomnú
zmluvu, ktorá mala žalobkyni a jej matke zabezpečiť bývanie v predmetnom byte. Tú žalobkyňa nakoniec
aj podpísala. O niekoľko dní neskôr potom za žalobkyňou prišiel p.Y. (vedľajší účastník) a pán T. a žiadali
od žalobkyne, aby začala platiť nájomné podľa tejto zmluvy a to nie len poplatky určené spoločenstvom
vlastníkov bytov ale aj nájomné p.Y., pretože inak bude z bytu vysťahovaná. Vtedy žalobkyňa podala

trestné oznámenie a začala vec riešiť prostredníctvom polície. Podľa vyjadrenia žalobkyne jej p.Y. aj p.T.
povedali, že sumu, ktorú dlhuje žalobkyňa žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatí im, alebo vráti tým
spôsobom, že bude platiť nájomné, pretože p.Y. s p.T. mali vyplatiť sumu 15000,-€ žalovanej obchodnej
spoločnosti. Tí jej ale povedali, že vyplatili za byt plnú hodnotu p.Y.. Pri nahliadnutí do predmetnej
nájomnej zmluvy, pripojenej do súdneho spisu žalobkyňa poopravila svoju výpoveď v tom, že návrh

zmluvy nepodpísala.

Vzhľadom na mnohé nepresnosti vo výpovedi žalobkyne na pojednávaní dňa 19.6.2013, kde žalobkyňa
vypovedala nekoncentrovane, súd prečítal aj výpoveď žalobkyne z vyššie uvádzaného vyšetrovacieho
spisu, pričom žalobkyňa potvrdila, že pred políciou vypovedala pravdu. Žalobkyňa rozhodne zotrvala na
tvrdeniach, že žalovaná obchodná spoločnosť mimo sumy 15300,-€ žalobkyni ani jej matke neposkytla

31.8.2011 žiadnu inú finančnú sumu a že konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti p.Y. dňa 31.8.2011
byt jej matky nenavštívil.

Žalobkyňa v podstatných veciach vypovedala zhodne ako pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom
dňa 18.4.2012 (v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného je uvedený nesprávny dátum 18.4.2011).
Pred vyšetrovateľom žalobkyňa vypovedajúca v apríli 2012 uviedla viac podrobností. Uviedla, že pred

uzavretím kúpnej zmluvy k bytu jej pani Č. navrhla, že pozná firmu, ktorá sa zaoberá poskytovaním
finančných pôžičiek a je ochotná požičať peniaze na ruku, avšak nejde o klasickú pôžičku ani úver,
pretože investor požaduje pri poskytnutí pôžičky podpísanie kúpno-predajnej zmluvy na byt a že to
bude ručenie tejto pôžičky. Potom, ak sa požičaná suma splatí, byt bude odpredaný naspäť. V istých
detailoch vypovedala zhodne aj pred vyšetrovateľom a totiž v tom smere, že konateľ žalovaného Y.

čakal v motorovom vozidle dňa 31.8.2011 pred bytovým domom a do bytu nešiel. Pred vyšetrovateľom
uviedla, že jej matka podpísala aj doklad, svedčiaci o príjme kúpnej ceny 37.000,-€, ktorú ale neprevzala.
Pred vyšetrovateľom zhodne uviedla, že p. Y. jej dal obálku, v ktorej mala hotovosť 15.000,-€ a 300,-
€ jej vyplatila p.Č. na ruku. Z tejto sumy zaplatila dlhy v OSBD Y.. Hneď potom, ako jej sumu 15.000,-
€ poskytol p.Y. na parkovisku pred Správou katastra Y. , T..Č. si od nej vyžiadala sumu 6000,-€ za

sprostredkovanie pôžičky a sumu 9000,-€ si žalobkyňa hneď v ten istý deň vložila na svoj účet v banke.Pred vyšetrovateľom uviedla, že k podpisu zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu došlo niekedy medzi
prvým stretnutím s K.. Č. a dňom 31.8.2011. Pripustila, že k podpisu zmluvy mohlo dôjsť 1.8.2011.
Narozdiel od výpovede na pojednávaní pred súdom, pred vyšetrovateľom tvrdila, že zmluvu o budúcej

zmluve musela podpísať neskôr, nie 31.8.2011, pretože ju nemohol mať p.Y. (konateľ žalovaného) takto
pripravenú, keďže jej skutočne bola poskytnutá suma 15.300,-€, z toho 300,-€ na výplatu dlhu v OSBD
Y. s čím sa hneď dňa 31.8.2011 nerátalo a teda zmluva o budúcej kúpnej zmluve takto pripravená
nemohla byť. Nepamätala si ale kedy ju podpísala. P. Y. po 31.8.2011 už nevidela. Pred vyšetrovateľom
ale rovnako ako na pojednávaní tvrdila, že nikdy vo februári 2012, napriek tomu, že podpísala výdajkový

pokladničný doklad zo dňa 26.2.2012 na sumu 22.700,-€, túto sumu od p.Č. alebo konateľa žalovaného
Y. neprevzala, (čo by sumu vrátenú na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve). Teda, že túto sumu
22.700,-€, ktorú mala zaplatiť ako zálohu na budúcu kúpnu cenu pri uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, jednak žalovanému neodovzdala a jednak od žalovaného a p.Č. naspäť neprevzala.

Na takýchto tvrdeniach žalobkyňa zotrvala aj pri konfrontácií v prípravnom konaní s K.. Č. a R. Y..

Súd najskôr pre zlý zdravotný stav a neskôr pre smrť pôvodnej žalobkyne v rade 1/ X. N. nemohol

uskutočniť jej výsluch na pojednávaní, preto sa súd oboznámil so zápisnicou o výsluchu matky
žalobkyne, ktorá je pripojená v súdnom spise a ktorý výsluch bol uskutočnený pred vyšetrovateľom
19.4.2012.

Nebohá X. N. potvrdila finančné problémy svojej dcéry, žalobkyne v roku 2011 i skutočnosť, že byt v
roku 2011 vlastnila ona. Jej dcéra sa zaujímala o pôžičku a neskôr sa dohodla tak, že byt akože matka

žalobkyne predá, a keď vrátia peniaze, tak byt kupujúci predá nespäť, teda, že byt predajú naspäť
ľudia, ktorí im požičajú peniaze. Všetko vybavovala jej dcéra - žalobkyňa. Svedkyňa N. potvrdila pred
vyšetrovateľom, že 31.8.2011 šla s dcérou X. podpísať kúpno-predajnú zmluvu na Mestský úrad v
Martine na aute, ktoré prišlo pre nich pred bytový dom. V aute bola jedna pani a jeden pán, ktorý jej
nebol predstavený a videla ho prvýkrát. Auto šoféroval spomínaný pán. Táto svedkyňa potvrdila, že

podpísala výdavkový lístok na sumu 37.000,-€, ktorý mal byť dokladom o vyplatení kúpnej ceny práve
svedkyni N. vo výške 37.000,-€ , avšak tento doklad podpisovala v aute, sumu si nevšimla a nebola
pri tom, keď mali byť jej dcére vyplatené nejaké peniaze. Svedkyňa ale zotrvala na tom, že za predaj
svojho bytu nedostala od nikoho ani cent, len jej dcéra prevzala sumu 15.000,-€. Túto skutočnosť sa
dozvedela od svojej dcéry X., teda žalobkyne. Z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že sa nezaoberala

tým, čo podpisovala, pretože všetko vybavovala jej dcéra, žalobkyňa. S tým, že byt bude následne
odpredaný na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve jej dcére X. Y.E., ona súhlasila. Túto skutočnosť
všakuviedlasvedkyňaN.vzápisniciotrestnomoznámení,spísanejdňa28.3.2012predvyšetrovateľom.
Táto svedkyňa rovnako ako jej dcéra pred vyšetrovateľom tvrdila, že pán Y. v byte u nej nebol. V byte
bola len tá pani, ktorá mala vybavovať peniaze (Č.).

Konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti R. Y. pri svojom výsluchu vypovedal prevažne zhodne, ako
vypovedal pred vyšetrovateľom dňa 26.4.2012, kde uviedol, že bol oslovený začiatkom augusta 2011
p.Č., keďže spoločnosť, v ktorej je konateľom sa zaoberá i kúpou a predajom nehnuteľností. K.. Č. ho
informovala, že v Martine sa je na predaj trojizbový byt, za ktorý by chcela majiteľka 37.000,-€ s tým,
že na tento byt bude hneď mať aj kupcu. Po dohode s K.. Č. bol pripravený návrh kúpnej zmluvy ale

aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na predaj tohto bytu a servis ohľadne týchto zmlúv zabezpečila K..
Č.. On s takýmto postupom súhlasil, mal však podmienku, že musí byť budúcim kupujúcim vyplatená
záloha na kúpnu cenu a výšku tejto ceny dohodla p.Č.. Dňa 31.8.2011 prišiel s p.Č. do Martina, vozidlo
zastalo pred panelákom, kde sa nachádzal byt, patriaci matke žalobkyne. Tam do auta, ktoré šoférovala
p.Č. nastúpila žalobkyňa so svojou matkou p.N., šli na Mestský úrad v Martine overiť podpis matky

žalobkyne na kúpnu zmluvu. On počas overovania podpisu zostal sedieť v aute. Následne, keď sa
tri ženy, teda žalobkyňa, jej matka a K.. Č. vrátili, šli naspäť k domu p.N.. K.. Č. auto odparkovala
pred panelákom a všetci štyria išli do bytu, kde on p. N. vyplatil sumu 37.000,-€ a p. N. mu podpísala
pokladničný doklad o prevzatí peňazí. Pokladničný doklad vypísala p.Č., on vyplácal peniaze. Následne
p.N. nechali v byte a spolu so žalobkyňou išli do OSBD Martin pre doklady potrebné na zavkladovanie

kúpnej zmluvy. OSBD Martin navštívila len žalobkyňa a p.Č., on ich čakal v aute. Následne išli pred
Správu katastra Y. podať návrh na vklad kúpnej zmluvy. Zo Správy katastra Y. išli do banky na žiadosťp.Y.. Pred bankou p.Č. predložila p.Y. zmluvu o budúcej zmluve, kde žalovaná obchodná spoločnosť
ako budúci predávajúci sa zaväzuje predmetný byt odpredať budúcej kupujúcej - žalobkyni. Žalobkyňa
zmluvu pred bankou podpísala a vyplatila mu sumu 22.700,-€ titulom zálohy na budúcu kúpnu cenu.

Podľa vyjadrenia žalovaného pred vyšetrovateľom doklad na príjem tejto sumy sa nevystavoval, pretože
prevzatie sumy bolo uvedené v zmluve. Na výške zálohy sa dohodla p.Č. s p.Y..

Na pojednávaní pred súdom však konateľ žalovaného tvrdil, že na prijatie zálohy na budúcu kúpnu cenu
od žalobkyne bol vystavený príjmový pokladničný doklad, ktorého fotokópiu pripojil do súdneho spisu.

Rozporohľadnedokladunapríjemzálohynabudúcukúpnucenuvovýške22.700,-€konateľžalovaného
nevedelvysvetliť.Nevedelprečopredvyšetrovateľomtvrdil,žesavýdavkový,resp.príjmovýpokladničný

doklad na prijatie zálohy nevypisoval.

Po 31.8.2011 bol konateľ žalovaného informovaný p.Č., že žalobkyňa si vybavuje nejaký úver, aby mohla
doplatiť zvyšok budúcej kúpnej ceny, ale keď k 1.12.2011 sa nič neudialo, oslovila ho p.Č. s tým, že
má nejakého nového kupcu na tento byt a že sa dohodla na predaji bytu so žalobkyňou a dotazovala
konateľa žalovaného, či chce byt predať za tých istých okolností a podmienok, ako ho mal predať

žalobkyni. On s tým súhlasil a uzavrel k predmetnému bytu kúpnu zmluvu s p.Y. (vedľajším účastníkom)
v decembri 2011. Vo svojej výpovedi na pojednávaní žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nikdy nespomínala, že
bypotrebovalapeniazepožičať,ažebysabytomručilozapôžičku.Onbolinformovanýtak,žežalobkyňa
a jej matka chcú byť predať. Zloženú zálohu 22.700,-€ vrátil žalobkyni prostredníctvom p.Č. pri stretnutí,
ktoré prebehlo 26.2.2012 na Kolibe medzi Banskou Bystricou a Donovalmi, kde žalobkyni odovzdal túto

sumu 22.700,-€ pôvodne vyplatenú ako zálohu na budúcu kúpnu cenu a nechal si podpisovať výdavkový
pokladničný doklad, ktorý pripojil do súdneho spisu. Teda zálohu vrátil a žalobkyni nič nedlhuje (k tejto
časti výpovede žalovaného žalobkyňa uviedla, že aj keď tento výdavkový pokladničný doklad podpísala
pri stretnutí, ktoré sa odohralo 26.2.2012, bol s ňou prítomný jej známy p.F., neskôr vypočutý ako svedok,
ale zúčastnila sa ho len p.Č.I. a konateľ žalovaného pri tomto stretnutí prítomný nebol).

Žalovaný obdobne vypovedal pred vyšetrovateľom o odovzdaní tejto sumy dňa 26.2.2012 s tým, že ku
Kolibe medzi Banskou Bystricou a Donovalmi prišli na aute značky Audi Q7, ktoré šoférovala K.. Č.. Do
Koliby nešli. Do auta si prisadla p.Y.I., teda žalobkyňa, on jej vyplatil sumu 22.700,-€, a na príjem tejto
sumy žalobkyňou K.. Č. vystavila pokladničný doklad, ktorý žalobkyňa podpísala.

VedľajšíúčastníkY..R.Y.vypovedalnapojednávaníovecipodobne,akovypovedalpredvyšetrovateľom

dňa 2.5.2012, kde uviedol, že o tom, že môže sporný byt kúpiť sa dozvedel od K.. Č., ktorá ho o
možnosti kúpiť tento byt informovala. Kúpnu zmluvu na predmetný byt pripravila K.. Č., on s kúpou
súhlasil na základe informácií, ktoré mu ona poskytla a na základe prezretia znaleckého posudku k
predmetnému bytu. Časť kúpnej ceny za byt financoval z vlastných prostriedkov, časť prostredníctvom
hypotéky. Kúpnu zmluvu uzavrel niekedy okolo 7.12.2011. So žalobkyňou sa stretol až okolo 28.2.2012

po podpise kúpnej zmluvy k predmetnému bytu. Žalobkyňa mu pri rozhovore s ním začala uvádzať
niektoré skutočnosti, ktoré mu dovtedy neboli známe a ktoré ho zaskočili. Spomínala niečo o pôžičke, o
tom, že si požičala nejakú sumu peňazí. Pri tomto stretnutí žalobkyni predložil návrh nájomnej zmluvy,
ktorý ale nepodpísala. Mal záujem kúpený byt prenajímať a K.. Č. bol informovaný, že osoby, ktoré
momentálne v byte bývajú majú o nájom záujem.

Svedkyňa K.. H. Č. vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila, že so žalobkyňou v lete na prelome
júla alebo augusta 2011 ju kontaktovala jej známa p.F.. Žalobkyňa mala finančný problém, potrebovala
obstarať finančné prostriedky a ona, teda svedkyňa Č. bola p.F. informovaná o skutočnosti, že matka
žalobkyne vlastní byt, ktorý by bolo možné predať a riešiť finančnú situáciu žalobkyne. Následne si
svedkyňa Č. so žalobkyňou za účasti p.F. dohodla stretnutie, pri ktorom sa dohodli, že matka žalobkyne

predá byt, pretože iné riešenie nevidela. Žalobkyňa totiž potrebovala obstarať finančné prostriedky,
čo sa jej ale cez rôzne osoby nepodarilo. V čase prvého stretnutia žalobkyňa vôbec nespomínala, že
by chcela byť kúpiť späť a žalobkyňa už vôbec nespomínala, že by mala záujem o nejaký úver, alebo
pôžičku od bankového alebo nebankového subjektu. Svedkyňa tvrdila, že zmluvu o sprostredkovaní,
ktorá bola žalobkyňou pripojená do súdneho spisu, uzavrela v mene obchodnej spoločnosti Z..I..C..L..C..I.. niekedy začiatkom augusta 2011 so žalobkyňou. K takémuto úkonu bola vtedy splnomocnená
konateľom danej obchodnej spoločnosti. V súčasnosti je zamestnancom tejto obchodnej spoločnosti. Na
základe tejto zmluvy riešila potom so žalobkyňou vyhotovenie znaleckého posudku a fotodokumentáciu

k predmetnému bytu, slúžiacu k predaju bytu. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa mala záujem len o
predaj bytu, ale niekoľko dní pred podpisom kúpnej zmluvy k bytu, začala spomínať záujem o následne
odkúpenie bytu. Tvrdila dokonca, že ani pri podpise kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
dňa 31.8.2011 žalobkyňa ešte nežiadala svedkyňu Č. o pomoc pri obstaraní finančných prostriedkov na
spätnú kúpu bytu. Svedkyňa Č. tvrdila, že si nepamätá, kto vyhotovoval návrh tak kúpnej zmluvy, ako

aj zmluvy o budúcej zmluve.

Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 25.4.2012 svedkyňa uviedla, že obe zmluvy pripravoval
právnik, neuviedla však na objednávku koho boli takto vyhotovené. Zhodne ako pred vyšetrovateľom
tvrdila, že bola svedkom vyplatenia kúpnej ceny p.N. vo výške 37.000,-€ a to priamo v byte X. N., kde
sa vrátili potom, čo bol overený jej podpis na kúpnej zmluve. Táto svedkyňa potvrdila, že potom, čo mali
X. N., majiteľku bytu po podpise kúpnej zmluvy a prevzatí kúpnej ceny nechať v jej byte, šli žalobkyňa,

svedkyňa Č. E. T..Y. na OSBD Martin pre potvrdenie ohľadne nedoplatkov na byte a následne na Správu
katastra Y. podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra. Následne odviezli žalobkyňu pred SLSP
a.s.v Martine, kde žalobkyňa v banke niečo vyplatila. Tvrdila, že až po návšteve banky žalobkyňou dal
p. Y. p. žalobkyni podpísať v aute zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a pri podpise tejto zmluvy žalobkyňa
vyplatila p.Y. sumu 22.700,-€, čoho ona svedkyňa Č. bola priamo svedkom.

Pred vyšetrovateľom svedkyňa Č. obdobne ako konateľ žalovaného Y. tvrdila, že nevie povedať, či bol
vystavený nejaký doklad o prijatí zálohy na budúcu kúpnu cenu žalovanou obchodnou spoločnosťou od
žalobkyne, teda na sumu 22.700,-€ a že sa domnieva, že to bolo uvedené len v zmluve.

Na pojednávaní k výdavkovému dokladu na čl. 273, ktorý svedčil o prijatí zálohy na budúcu kúpnu
cenu od žalobkyne žalovanou obchodnou spoločnosťou vo výške 22.700,-€ uviedla, že tento doklad

nevypisovala ona. Podobne ako konateľ žalovaného Y. uviedla, že záloha na budúcu kúpnu cenu
bola žalobkyni vrátená pri stretnutí na Kolibe pod Donovalmi vo februári 2012 a to samotným p.Y.,
pričom žalobkyňa na dôkaz prijatia tejto sumy mu podpísala pokladničný doklad, ktorý vyplnila samotná
svedkyňa Č. zrejme preto, že má krajšie písmo. Na toto stretnutie so žalobkyňou vo februári 2012
so svedkyňou prišiel aj konateľ žalovaného Y. a ten žalobkyni sumu 22.700,-€ vrátil. Na pojednávaní

svedkyňa ešte uviedla, že fotodokumentáciu predmetného bytu získala od žalobkyne, ktorá jej fotografie
zaslala zo svojho počítača a bolo to pred uzavretím kúpnej zmluvy. Poprela, že by od žalobkyne prevzala
inú sprostredkovateľskú odmenu než tá, ktorá je uvedená na zmluve o sprostredkovaní predaja bytu,
teda vo výške 500,-€. Teda poprela prevzatie sumy 6000,-€ od žalobkyne. Svedkyňa ešte k odpredaju
bytu vedľajšiemu účastníkovi Y.. Y. uviedla, že po 31.8.2011 sa žalobkyni snažila pomôcť vybaviť úver na

zaplatenie zvyšku kúpnej ceny tak, aby žalobkyňa mohla na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve byt
naspäť odkúpiť, avšak to sa nepodarilo a potom, čo sa skontaktovala s p. Y., ktorý bol ochotný byt kúpiť
a žalobkyňu s jej matkou nechať za nájomné v ňom bývať, konzultovala túto záležitosť so žalobkyňou.
Ona s tým súhlasila a žiadala, aby jej svedkyňa Č. v nájomnej zmluve vybavila čo najnižšie nájomné.

SvedokH.F.potvrdil,žejekamarátomžalobkyneabolsvedkomtrochjejstretnutísK..Č..Prvéstretnutie

sa odohralo pri motoreste San Martin v Martine a pri tomto stretnutí mimo žalobkyne a K.. Č. nebola
žiadna osoba. Na druhé stretnutie viezol žalobkyňu najprv do motorestu za Banskou Bystricou a neskôr
sa v ten istý deň presunuli k K.. Č. domov do jej bytu, kde K.. Č. pre žalobkyňu vytlačila nejaké papiere
v súvislosti s vybavovaním nejakej pôžičky. Tretie stretnutie sa odohralo 26.2.2012 a tento dátum si
zapamätal, pretože vtedy mal „niečo“. Na toto posledné stretnutie žalobkyňu doviezol do spomínaného

motorestu pod Šturcom, kde prišla p.Č. na motorovom vozidle značky BMV, pričom Č.I. bola sama, v
aute nebola tretia osoba. Žalobkyňa si sadla k Č. do auta, zdržali sa možno 20.minút. Svedok v blízkosti
predmetného auta fajčil počas tohto stretnutia si dve cigarety, ale nebol prítomný pri rozhovore Č. L. Y..
Obe ženy sedeli v aute vpredu, čítali nejaké papiere a svedok vyslovil názor, že si je istý, že Č. žalobkyni
neodovzdala žiaden finančný obnos, pretože žalobkyňa by sa mu bola s tým zdôverila. Ona sa mu totiž

zdôverila aj s inými svojimi problémami. Len čo žalobkyňa odišla od Č. zo spomínaného auta, ukazovala
mu nejakú zmluvu o nájme k bytu. Svedok uviedol, že jemu je známe, že žalobkyňa byt matky nechcelapredať, chcela riešiť svoju finančnú situáciu a chcela si požičať nejaký obnos peňazí, aby mohla splatiť
iné pôžičky, ktoré dovtedy mala. Tvrdil, že so žalobkyňou sa navštevujú a viezol ju aj k banke vtedy, keď
šla vložiť sumu 9000,-€. V tomto smere jeho výpoveď ale korigovala žalobkyňa, ktorá uviedla, že svedok

sa mýli, pretože je síce pravdou, že ju každú chvíľu niekde vozí a možno bol svedkom inej jej návštevy v
banke, ale v deň, keď prevzala sumu 9000,-€ v rámci sumy, ktorá jej bola vyplatená 31.8.2011 ju svedok
do banky neviezol. Svedok tvrdil, že motorové vozidlo, na ktorom K.. Č. prišla k motorestu pri Banskej
Bystrici 26.2.2012 bolo bielej farby, malo priehľadné sklá a preto by si bol všimol, keby v motorovom
vozidle bola iná osoba.

Svedok podobne vypovedal pred vyšetrovateľom dňa 20.4.2012, kde uviedol, že žalobkyňu viezol do
Banskej Bystrice dvakrát ohľadne pôžičky, ktorú si chcela vybaviť. Prvýkrát to bolo už po podpise kúpno-
predajnej zmluvy na byt, ktorý predala matka žalobkyne a následne navštívili byt K.. Č.. Druhýkrát bol
so žalobkyňou v nedeľu 26.2.2012 na tento dátum si vo výpovedi pred vyšetrovateľom pamätal, pretože
v piatok bolo Mateja a v tú nedeľu mal ísť gratulovať kamarátovi. Pri tejto výpovedi uviedol, že zastali
na parkovisku pred Kolibou, kde sa prvýkrát stretli s K.. Č.. Tá prišla na osobnom motorovom vozidle

značky BMV, prišla sama, nebol s ňou nikto. Žalobkyňa si prisadla k K.. Č. do auta, a on chodil okolo
auta a fajčil. Aj vtedy uviedol, že po ukončení jednaní mu žalobkyňa ukázala, že podpísala nájomnú
zmluvu a povedala mu, že cez týždeň sa má stretnúť s majiteľom bytu, uvedeného v nájomnej zmluve.
Aj tu tvrdil, že keby bola žalobkyňa dostala nejaké peniaze od K.. Č. určite by mu bola o tom povedala.
Pred vyšetrovateľom svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí žalobkyňa dostala 15000,-€ a z toho dala

K.. Č. za sprostredkovanie 6000,-€ a samotnej žalobkyni zostalo 9000,-€ .

V konaní bola vypočutá aj svedkyňa R. F., ktorá žalobkyňu nakontaktovala na K.. Č. a tá vo svojej
výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu jej predstavila spoločná známa p.C. T., ktorá ju
informovala, že žalobkyňa potrebuje vyriešiť svoju zlú finančnú situáciu a potrebuje úver. Na základe
kontaktu od p.T. sa svedkyňa F. stretla so žalobkyňou a prevzala od nej podklady, ktoré považovala

za potrebné pre vybavenie úveru. Snažila sa pre žalobkyňu vybaviť úver v niektorých bankách, a
nebankových subjektoch, ale na základe podkladov, ktoré jej boli poskytnuté to nebolo možné. V
dôsledku tejto skutočnosti oslovila svoju známu K.. Č., o ktorej vedela, že spolupracuje s ďalšími firmami,
ktoré majú možnosť vypomôcť finančne klientovi. Ona totiž mala vedomosť , že u klientov, u ktorých
nedokázala úverovo „poriešiť“ cez banky alebo nebankové subjekty môže posunúť K.. Č., ktorá takéto

záležitosti na 99% rieši výkupom nehnuteľností. Takýto klient totiž nemá iné možnosti najmä, ak mu
hrozí exekúcia než predať nehnuteľnosť, aby mu aspoň nejaké peniaze zostali po zaplatení dlhov. V
tomto smere informovala aj K.. Č. a bola pri je prvom stretnutí so žalobkyňou. Potom sa jej stretnutí so
žalobkyňou už nezúčastňovala. Svedkyňa sa vo svojej výpovedi na pojednávaní už nevedela vyjadriť k
tomu, aký úver, resp. v akej výške žalobkyňa úver potrebovala, alebo za akú sumu predala nehnuteľnosť.

Vedela len povedať, že žalobkyňa sa s K.. Č. dohodli na tom, že K.. Č. ju navštívi, urobia ohliadku bytu
a dohodnú si ďalšie podrobnosti. Nevedela sa už vyjadriť, či predmetom ich jednaní bola aj možnosť
následného odkúpenia predaných nehnuteľností žalobkyňou, pretože na podrobnosti rozhovoru medzi
žalobkyňou a K.. Č. si už nepamätala. Po tomto stretnutí už raz vstúpila do ich jednaní, keď od žalobkyne
prevzala nejaké podklady pre K.. Č.. S matkou žalobkyne sa nestretla.

Svedkyňa ale uviedla, že pred vyšetrovateľom vypovedala pravdu a preto súd vzhľadom na niektoré
nepresnosti v jej výpovedi prečítal jej výpoveď, urobenú pred políciou 27.4.2012 a svedkyňa potvrdila,
že pred políciou vypovedala pravdu a udalosti mohli prebehnúť tak, ako ich polícií opísala.

Svedkyňa F. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedla, že so žalobkyňou sa skontaktovala cez
spoločnú známu p.T. A. U. a pokúšala sa pre žalobkyňu vybaviť nejaký úver v Tatrabanke, za ktorý by

žalobkyňaručilabytom.SvedkyňaF.aleneskôrdostalainformáciuzTatrabanky,žebankažalobkyniúver
neposkytne, pretože je v úverovom registri žalobkyňa registrovaná ako dlžník s omeškanými splátkami.
Keďže pre žalobkyňu nemohla viac spraviť, informovala žalobkyňu, že pozná pani, ktorá tiež vybavuje
úvery a finančné prostriedky od súkromných investorov. S ktorou síce pravidelne nespolupracuje, ale
pozná ju dlhšiu dobu. Šlo o K.. Č. a žalobkyni dohodla stretnutie s K.. Č. v Martine pri Motoreste

San Martin. Na toto stretnutie prišli všetky tri a svedkyňa F. K.. Č. pri tomto stretnutí informovala, že
žalobkyňa pravdepodobne nedostane úver, pretože je v evidencii úverového registra a na čo K.. Č.povedala, že má iné kontakty, že má možnosť jej pomôcť a to cez súkromného investora, pričom hneď pri
tomto stretnutí K.. Č. povedala žalobkyni, že za poskytnuté finančné prostriedky sa nebude ručiť bytom,
ale bude to riešené predajom bytu. K.. Č. povedala žalobkyni, že bude mať na následné odkúpenie

nehnuteľností späť určitú dobu, podľa vyjadrenia svedkyne to mali byť tri mesiace. Následne podľa
výpovede svedkyne F. sa žalobkyňa s K.. Č. dohadovali na tom, ako budú postavené zmluvy a ako to
bude právne podchytené, avšak ona už podrobnosti príliš neevidovala, pretože to išlo mimo ňu. K.. Č.
povedala, že najskôr musí vidieť byt, urobiť si fotodokumentáciu a orientačne zistiť cenu bytu v danej
lokalite. Po ukončení tohto stretnutia záležitosť pre svedkyňu skončila a nevedela sa už vyjadriť k tomu,

ako si žalobkyňa mala zabezpečiť finančné prostriedky na následné spätné odkúpenie bytu. Pri tomto
stretnutísanespomínaližiadnesumyasvedkyňanebolapriodovzdávanížiadnychfinančnýchhotovostí.

Zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorú mala žalobkyňa podpísať 1.8.2011 a u ktorej žalobkyňa spochybnila
tú skutočnosť, že k jej podpisu došlo pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy súd zistil, že touto
zmluvou sa sprostredkovateľ obchodná spoločnosť Z..I..C.. L..C..I.. so sídlom vo A., K. XX XXX XXX
zastúpená K.. H. Č. zaviazala pre žalobkyňu ako záujemkyňu vyvinúť aktivity, smerujúce k predaju

bytu č.X na M. poschodí bytového domu č.súpisné XXXX na parc.č. C-KN XXX/XX, vo vchode č.X,
nachádzajúcom na Ulici J.Í. XXXX/X U. Y. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcele, na ktorom je bytový
dom postavený za sprostredkovateľskú províziu 500,-€. Pod podpisom sprostredkovateľa a žalobkyne
sa nachádza potvrdenie o tom, že dňa 31.8.XXXX K.. Č. prevzala 500,-€ v hotovosti.

Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že k podpisu tejto zmluvy došlo ďaleko neskôr, než je zmluva datovaná
k 1.8.2011 a vzhľadom na záznam o prevzatí hotovosti dňa 31.8.2011 K.. Č. od žalobkyne a vzhľadom
na skutočnosť, že predmetnú kópiu zmluvy do spisu pripojila žalobkyňa sa javí logickejšia výpoveď
žalobkyne, ktorá tvrdila, že táto zmluva nevznikla 1.8.2011 ale podstatne neskôr a to vzhľadom na tú
skutočnosť, že ak na nej K.J.. Č. vyznačila potvrdenie o prevzatí sumy 500,-€ dňa 31.8.2011, je zrejmé,

žetotovyhotoveniezmluvy,ktoréneskôrdostalažalobkyňa, ktomutodňumuselamaťprisebeajeťažko
predstaviteľné, ak by mala zmluva vzniknúť skôr a mala byť skôr odovzdaná žalobkyni, že by žalobkyňa
toto vyhotovenie zmluvy priniesla na stretnutie dňa 31.8.2011, aby na ňom K.. Č. daný záznam z tohto
dňa o prevzatí hotovosti 500,-€ mohla vyznačiť. Teda podľa presvedčenia súdu žalobkyňa neklamala
ak tvrdila, že táto zmluva bola podpísaná neskôr a že to mohlo byť v období podpisu spornej kúpnej

zmluvy k bytu.

Z kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Y. dňa 20.9.2011 pod U. XXXX/XX súd
zistil, že túto zmluvu uzavrela ako predávajúca matka žalobkyne X. N., C.. Š., W.. X.X.XXXX a kupujúci -
žalovaná obchodná spoločnosť a predmetom tejto zmluvy bol prevod bytu č.X na M.I. poschodí bytového
domuč.súpisnéXXXX,stojacehonanaparc.č.C-KNXXX/XX,vovchodeč.X,nachádzajúcomsanaUlici

J. XXXX/X U. Y. a prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcele C-KN č.XXX/XX o
výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je bytový dom číslo súpisné XXXX postavený
a to vo veľkosti XXXX/XXXXXX-ín. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 37.000,-€ a podľa článku V.
predmetnej kúpnej zmluvy mala byť vyplatená kupujúcim k rukám predávajúceho v deň podpisu zmluvy,

čo predávajúci potvrdzuje svojim podpisom. Na zmluve sa nachádza podpis prevodcu, to znamená
predávajúcej X. N. overený dňa 31.8.2011 Mestom Martin.

Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súd zistil, že túto uzavrela žalovaná obchodná spoločnosť
ako budúci predávajúci zastúpená konateľom R. Y. a budúca kupujúca, to znamená žalobkyňa dňa
31.8.2011 a predmetom budúcej zmluvy bolo uzavretie budúcej kúpnej zmluvy k vyššie spomínanému

bytu č.X, a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckemu podielu na pozemku, ktoré sú zapísané na LV č.XXXX pre k.ú. A. s tým, že budúci
predávajúciabudúcakupujúcasazaväzujúuzavrieťkúpnuzmluvuvtermínedo1.12.2011zadohodnutú
kúpnu cenu vo výške 38.000,-€. Kúpna cena mala byť vyplatená tým spôsobom, že pri podpise zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve kupujúca uhradila časť kúpnej ceny vo výške 22.700,-€ k rukám budúceho

predávajúceho a zostatok kúpnej ceny vo výške 15.300,-€ bude splatný pri podpise kúpnej zmluvy. Obezmluvné strany sa zaviazali uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam najneskôr do 1.12.2011.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by sa buď žalobkyňa alebo žalovaný na základe

tejto zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy domáhali do 1.12.2011 písomnou výzvou, určenou
druhej zmluvnej strane zavretia kúpnej zmluvy a nebol produkovaný ani dôkaz, že by niektorá zo
zmluvných strán sa v lehote jedného roka, plynúcej od 1.12.2011 domáhala na súde, aby vyhlásenie
vôle druhej strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím v zmysle § 50a ods.2 Občianskeho zákonníka
(zák.č.40/1964 Zb.).

Žalobkyňa pripojila do spisu aj návrh zmluvy o podnájme bytu medzi nájomníkom Y. &. T. L..C..I.. L. L. U.

F. F. a podnájomníkom žalobkyňou, predmetom ktorej mal byť podnájom sporného bytu. Návrh nájomnej
zmluvy nie je podpísaný žiadnym z účastníkov zmluvy.

Podľa výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Z..I..C.. L..C..I.. so sídlom vo A., W. L.
XXXX/XX, K.: XX XXX XXX je predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti aj sprostredkovanie
poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez

verejnej ponuky majetkových hodnôt.

Podľa výpisu z obchodného registra žalovanej obchodnej spoločnosti k predmetom činnosti tejto
obchodnej spoločnosti patrí poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov, získaných výlučne
bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, prenájom hnuteľných vecí, prenájom
nehnuteľností, spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom.

Z kópie spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Y. U. XXXX/XX súd zistil, že na Správu
katastra Y. bol podaný návrh na vklad v zrýchlenom konaní predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2011,
toho istého dňa, teda 31.8.2011.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností- výpisu z LV č.XXXX pre k.ú. A. je v súčasnosti žalovaný
vyznačený v časti B ako vlastník sporného bytu a podielu priestoru na spoločných častiach, spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastníkom k pozemku, na ktorom stojí bytový dom.

Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s vedľajším účastníkom dňa 7.12.2011, o ktorej sa vedie
vkladové konanie na Správe katastra Y. T. U. XXX/XXXX súd zistil, že predmetom tejto kúpnej zmluvy
bol odpredaj sporného bytu č.X, ktorého vlastníkom podľa výpisu z LV č.XXXX pre k.ú. A. má byť
žalovaný a to za kúpnu cenu 38.000,-€, z ktorej časť vo výške 21.400,-€ bola zložená v hotovosti do

rúk predávajúceho pri podpise zmluvy a druhá časť vo výške 16.600,-€ mala byť vyplatená kupujúcim
z úveru, poskytnutého OTP bankou Slovensko a.s. Bratislava. Podpis konateľa žalovanej obchodnej
spoločnosti, ktorý podpisoval túto kúpnu zmluvu bol overený 7.12.2011 na Notárskom úrade JUDr. Márie
Vavráčovej, notárky v Detve.

Previerkou účtovnej dokumentácie žalovaného na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci nebol

produkovaný dôkaz, vyvracajúci tvrdenia žalovaného, že by žalovaný ku dňu 31.8.2011 prípadne ku dňu
26.2.2012 nedisponoval dostatočnou finančnou hotovosťou v dôsledku čoho by nemohol vyplatiť sumy,
ktoré mali byť vyplatené podľa vyjadrenia žalovanej strany a predložených výdavkových pokladničných
dokladov žalobkyni a jej matke. Rovnako súčasťou účtovnej dokumentácie žalovanej strany si originály
účtovných dokladov, ktoré pripojil žalovaný na čl. 271-273.

Na čl. 273 je pripojený príjmový pokladničný doklad označený ako T. XXX/Z z 31.8.2011, ktorý je
zaúčtovaný aj v pripojenej účtovnej dokumentácií žalovaného a podľa tohto dokladu (ktorý podľa
vyjadrenia svedkyne Č. nemala vypisovať ona), prijala žalovaná obchodná spoločnosť dňa 31.8.2011od žalobkyne sumu 22.700,-€ titulom prijatej zálohy zo zmluvy o budúcej zmluve. Tento doklad do spisu
pripájal žalovaný.

Podľa presvedčenia súdu bol vyhotovený dodatočne, nakoľko žalobkyňa o tomto príjmovom

pokladničnom doklade vedomosť nemala, popierala odovzdanie sumy 22.700,-€ konateľovi žalovaného
R. Y. a navyše R. Y. E. K.. Č. vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom pôvodne tvrdili, že doklad na
prijatie zálohy na budúcu kúpnu cenu poskytnutej údajne žalobkyňou podľa zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve vystavovaný nebol, nakoľko dokladom o prevzatí peňazí bola samotná zmluva o budúcej zmluve.

Ďalšie dva doklady, ktoré sú pripojené na čl. 271-272 vypisovala podľa vlastnej výpovede K.. Č..

Prvý výdavkový pokladničný doklad číslovaný ako č.XXX zo dňa 31.8.2011 má svedčiť o vyplatení

kúpnej ceny X. N. vo výške 37.000,-€ toho istého dňa. Na tomto výdavkovom pokladničnom doklade sa
nachádza podpis X. N., ktorý ona samotná potvrdila vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom s tým, že
si presne nevšimla, čo podpisuje.

Na čl. 271 nachádza sa výdavkový pokladničný doklad, ktorý podpísala žalobkyňa podľa vlastnej
výpovede dňa 26.2.2012, keď sa naposledy stretla s K.. Č. pri Kolibe pod Donovalmi, a keď jej podľa

tvrdenia žalovanej strany mala byť vrátená záloha na budúcu kúpnu cenu vo výške 22.700,-€. Žalobkyňa
však popierala faktické prevzatie takejto sumy a uviedla, že chaoticky podpisovala to, čo jej bolo dané
na podpis. Navyše R. Y. pri stretnutí dňa 26.2.2012 pri Kolibe prítomný podľa výpovede žalobkyne nebol
a takúto sumu žalobkyňa nikdy neprevzala.

Podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. 18D/147/2013, Dnot 154/2013, vydaného dňa 16.9.2013 v konaní

o prejednaní dedičstva po neb. X. N., C.. Š., ktorá zomrela XX.X.XXXX je žalobkyňa jedinou zákonnou
dedičkou v prvej dedičskej skupine a dedičstvo neodmietla.

Majúcpreukázanétietoskutočnosti,hodnotiacvykonanédôkazyjednotlivoivovzájomnýchsúvislostiach
súddospelkpresvedčeniu,žetvrdeniažalobkyneovšetkýchpodstatných skutočnostiachpreposúdenie
jej nároku sú napriek nezrovnalostiam vo výpovedi žalobkyne na pojednávaní pred súdom pravdivé.

Predovšetkým sa súd oboznamoval s podstatným obsahom vyšetrovacieho spisu vyššie uvedeného,
kde boli sústredené nie len výpovede žalobkyne, ale aj jej nebohej matky, ale aj osôb, ktoré boli následne
vypočuté v súdnom konaní, avšak tieto výpovede boli zhromažďované v krátkom časovom odstupe od
priebehu udalostí približne od marca 2012 do apríla 2012. Preto súd predovšetkým výpovede samotnej
žalobkyne považoval za hodnovernejšie práve tak odzneli pred vyšetrovateľom policajného zboru

vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vypovedala v čase, keď priebeh udalostí vzhľadom na časový
odstup mala v pamäti lepšie zaznamenaný. Žalobkyňa od prvej chvíle tak v samostatných výpovediach,
ako aj pri konfrontáciách s R. Y. alebo K.. Č. tvrdila, že jej vôľa a najmä vôľa jej matky nesmerovala k
odpredaju bytu ale k obstaraniu finančnej pôžičky od žalovanej obchodnej spoločnosti práve takýmto
netradičným spôsobom, akým bol odpredaj a následná kúpa odpredaného bytu. Žalobkyňa jednoznačne

pred políciou (a to stále) tvrdila, že jej matke (a v tomto smere jej výpoveď korešpondovala aj výpovedi
nebohej X. N.), nikdy nebola vyplatená plná kúpna cena za byt vo výške 37.000,-€ a že jej matka žiadnu
finančnú hotovosť titulom kúpnej ceny nikdy neprevzala a žalobkyni samotnej bola poskytnutá suma
15.300,-€, z toho 300,-€ na zaplatenie dlhu voči bytovému družstvu. Navyše žalobkyňa vždy tvrdila, že
žalovanému neposkytla zálohu na budúcu kúpnu cenu vo výške 22.700,-€ a takáto záloha jej neskôr vo

februári 2012 nikdy nebola vrátená, pretože v deň, keď mala podpisovať výdavkový doklad z 26.2.2012
vyššie uvádzaný, sa stretnutia s ňou zúčastnila len K.. Č.Á., ktorá jej žiadnu sumu neodovzdala, avšak
dávala jej na podpis predmetný výdavkový doklad, ktorý žalobkyňa v chaose a rozrušení neuvažujúc,
čo robí vzhľadom na obavy zo straty bytu podpísala.

Súd je však toho presvedčenia, že žalobkyňa o týchto skutočnostiach vypovedala pravdu aj z toho

dôvodu, že žalobkyňa zapojila do riešenia svojho problému políciu, pretože sa cítila podvedená a preto
súdu vychádza z presvedčenia, že by tak nebola robila ak by skutočne finančné transakcie prebehli
tým spôsobom, ako opisovala žalovaná strana a totiž, že by žalobkyňa bola skutočne zaplatila zálohu
na budúcu kúpnu cenu a po neuzavretí budúcej kúpnej zmluvy by jej táto záloha bola vrátená. Práveskutočnosť, že sa tak nestalo a že žalobkyňa si uvedomila, že jej matka prišla o byt za celkovo vyplatenú
sumu žalobkyni 15.300,-€, z ktorej ešte 6000,-€ si mala ponechať K.. Č., ju viedlo podaniu trestného
oznámenia.

O tom, že vôľa žalobkyne a jej matky nesmerovala k prevodu vlastníckeho práva k bytu, ale k získaniu
úveru , teda k dočasnému poskytnutiu finančných prostriedkov za takýchto neštandardných právnych
úkonov, akým bol predaj bytu a následné jeho odkúpenie svedčí aj výpoveď R. F., ale výpoveď,
ktorú táto svedkyňa urobila pred vyšetrovateľom, kde svedkyňa jednoznačne opísala jedno jediné
stretnutie, ktoré prebehlo v jej prítomnosti medzi žalobkyňou a K.. Č., ktorú v tento deň prvýkrát na

žalobkyňu nakontaktovala a kde K.. Č. povedala žalobkyni, že bude mať možnosť žalobkyni pomôcť
cez súkromného investora a za poskytnuté finančné prostriedky nebude žalobkyňa bytom ručiť, ale toto
poskytnutie finančných prostriedkov bude riešené predajom bytu a následným odkúpením nehnuteľností
späť za určitú dobu, podľa výpovede svedkyne, za tri mesiace. Z toho vyplýva, že už pri prvom stretnutí
žalobkyne s K.. Č. podľa výpovede svedkyne R. F. K.. Č. žalobkyni načrtla scenár poskytnutia finančných
prostriedkov žalobkyni za pomoci predaja a kúpy bytu.

Aj z vyjadrenia pôvodnej majiteľky bytu X. N., ktoré urobila v zápisnici o trestnom oznámení dňa
28.3.2012 vyplynulo, že kúpna zmluva bola uzavretá len „akože“ s tým, že keď sa požičané peniaze
vrátia (a malo ísť o sumu 15.000,-€, ktorá bola žalobkyni vyplatená) sa byt predá naspäť jej dcére a s
takýmto riešením ona, ako majiteľka bytu súhlasila.

Súd takto nadobudol hlboké vnútorné presvedčenie, že pôvodnej majiteľke bytu X. N. a ani jej dcére

žalobkyni nebola nikdy vyplatená žalovanou stranou plná dohodnutá kúpna cena za byt vo výške
37.000,-€anaopakžalobkynibolavyplatenálensuma,ktorúmalazáujemsipožičať,tedasuma15.000,-
€ zvýšená o sumu 300,-€, ktorú sumu približne tvoril dlh voči OSBD Martin, ktoré vykonávalo správu
predmetného bytového domu a táto skutočnosť nesvedčí o vážnosti vôle účastníkov kúpnej zmluvy riadiť
sa jej obsahom a účinkami.

Rovnako podľa presvedčenia súdu žalobkyňa nikdy neposkytla zálohu na budúcu kúpnu cenu podľa
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a táto suma jej nikdy nebola vrátená čo preukazuje predovšetkým
nezmenená výpoveď žalobkyne ohľadne tejto skutočnosti od výpovede pred políciou až po výpoveď
pred súdom, ktorej korešponduje aj výpoveď svedka F., ktorej súd uveril napriek určitým nezrovnalostiam
vo výpovedi tohto svedka. Svedok F. vypovedal, že K.. Č. prišla na stretnutie 26.2.2012 na bielom

BMV, kdežto podľa výpovede konateľa žalovaného R. Y. a K.. Č. malo byť použité strieborné Audi Q7 s
nepriehľadnými zadnými sklami. Je však nelogické, aby za predpokladu, že by R. Y. hovoril pravdu, tento
so sebou priniesol sumu 22.700,-€, na ktorú už vo firme nevypísal výdavkový pokladničný doklad, ale
naopak zveril jeho vypísanie K.. Č., hoci pri vyplácaní peňazí bol prítomný. Podľa jeho výpovede mal ich
na firme prevziať, aby ich následne žalobkyni 26.2.2012 vyplatil. V tomto smere javí sa byť logickejšie,

že K.. Č. bola v súvislosti s týmto stretnutím, kde mimochodom predložila žalobkyni návrh nájomnej
zmluvy, poverená dať podpísať žalobkyni predmetný výdavkový doklad, avšak nie vyplatiť sumu, ktorá
podľa tvrdenia žalovanej strany mala byť žalobkyni vrátená ako záloha zo zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, ktorá nakoniec zrealizovaná nebola. Žalobkyňa napriek tomu, že ohľadne svojich požiadavok
na K.. Č.I. ohľadne vybavovania úverov a podobne, vypovedala nepresne v porovnaní s jej výpoveďou

pred políciou, jednoznačne zotrvávala vo všetkých svojich výpovediach na tvrdení, že R. Y. videla len
raz a to 31.8.2011, keď bola podpísaná kúpna zmluva k bytu a zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Preto
je ťažko predstaviteľné, že by žalobkyňa, ktorá si počas konania pred súdom na niektoré skutočnosti
už presne nespomínala, bola klamala v tak zásadnej skutočnosti, ako je otázka stretnutia s konateľom
žalovanej obchodnej spoločnosti.

Pri posudzovaní nároku žalobkyne a dôvodnosti žaloby z pohľadu naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na určení toho, čoho sa troma žalobnými petitmi v zmenenej žalobe domáhala, súd vychádzal
z charakteru určovacej žaloby tak, ako je definovaná v § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku.Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. (zák.č.99/1963 Z.z.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobkyňa nebola účastníkom napadnutej kúpnej zmluvy. Účastníčkou tejto kúpnej zmluvy v pozícií

predávajúcej bola jej matka neb. X. N., avšak žalobkyňa je jedinou právnou nástupkyňou X. N. a je
jedinou zákonnou dedičkou. To znamená, že ako jej jediná dedička je oprávnená namietať platnosť
takéhoto právneho úkonu, ak preukáže naliehavý právny záujem na takomto určení.

Podľa presvedčenia súdu takýto naliehavý právny záujem žalobkyne tu je daný už tou skutočnosťou,
že logickým následkom určenia neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy je tá skutočnosť, že potom
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva touto kúpnou zmluvou na žalovanú

obchodnú spoločnosť patria do dedičstva po neb. X. N., matke žalobkyne. Naliehavý právny záujem
u žalobkyne na určení toho, čoho sa určovacou žalobou domáha je daný vtedy, ak bez takéhoto
určenia právne postavenie žalobkyne by bolo neisté. Určenie neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy
by s konečnou platnosťou vyriešilo neistotu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej obchodnej spoločnosti
ale aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, s ktorým žalovaná obchodná spoločnosť uzavrela novú

kúpnu zmluvu, ktorej vklad však v katastri nehnuteľností zatiaľ povolený nebol v dôsledku predbežného
opatrenia, nariadeného súdom v tomto konaní. Súd je toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy a na určení logického dôsledku toho, čo je
následkom tejto neplatnosti a totiž, že nebohá predávajúca matka žalobkyne X. N. ku dňu svojej
smrti bola vlastníčkou sporného bytu a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam

bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku a preto tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva
po nej.

Po riešení otázky, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na týchto dvoch určovacích výrokov, súd
riešil otázku neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy z pohľadu príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Náležitosťou právneho úkonu je teda vážnosť vôle a právny úkon je urobený vážne ak vôľa smeruje
naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry nie je právny úkon urobený vážne vtedy,
ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré

s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu
možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom
a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt, prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne
účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. S prejavom vôle, ktorý smeruje k vážnemu uzavretiu
kúpnej zmluvy zákon spája prevod vlastníctva k predávanej veci na kupujúci subjekt.

O nevážnosť vôle konajúceho ide aj v prípade predstierania vôle, teda pri simulácií. Nedostatok vážnej
vôle je obvykle zrejmý aj druhej strane, voči ktorej sa prejav robí a preto druhá strana prijíma urobený
prejav tak, že sa neurobil na vykonanie právneho úkonu a na vyvolanie právnych následkov. Vôľa, ktorá
je nie je vážna a teda nesleduje právne následky, spojené s konaním konajúcej osoby, nemôže byť
vôbec základom právneho úkonu a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. O neplatnosti zmluvy

pre nedostatok vážnosti vôle strán, spočívajúcej v simulácii, možno uvažovať len v prípade , že vôľu
uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej
obsahom viazaná, zatiaľ, čo druhá strana koná naoko bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé,
ide o strany konajúcej nevážne len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho
úkonu.

Prípadom nevážnej vôle je simulovaný právny úkon. Ide o predstieraný prejav, ktorý má pôsobiť ako
vážny úkon, ale v skutočnosti vážny nie je, lebo nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Tátoneplatnosť sa môže uplatniť len vo vzťahu k obom účastníkom právneho úkonu, ak obaja vedeli o tom,
že ide o simuláciu, a teda ani jeden z nich nemôže sa dovolať dôvery v urobený prejav.

V tomto prípade súd dospel k presvedčeniu, že vážnu vôľu nemala v prípade napadnutej kúpnej

zmluvy tak predávajúca X. N. ako ani žalovaná obchodná spoločnosť . Súd k takémuto záveru viedli
predovšetkým skutočnosti, ktoré boli vyslovene X. N. a jej dcérou, žalobkyňou, uvedené a totiž, že byt
sa predával len „akože“, ale aj fakt, že žalovaná obchodná spoločnosť, necítiac sa viazaná kúpnou
zmluvouX.N.nikdynevyplatiladohodnutúkúpnucenu,alenaopakjejdcérežalobkyni,ktorácelýobchod
dojednala za pomoci K.. Č., vyplatila sumu 15.300,-€, teda sumu, ktorú žalobkyňa potrebovala požičať.

Týmtospôsobomsižalovanáobchodnáspoločnosťzabezpečovalasplneniepovinnostivrátiťposkytnuté
finančné prostriedky žalobkyňou, keď na zabezpečenie tejto povinnosti nadobudla vlastnícke právo k
predmetnému bytu jej, zdanlivo nenapadnuteľnou kúpnou zmluvou. O tom, že takéto praktiky žalovaná
obchodná spoločnosť používa vo vzťahu ku svojim klientom, svedčí už aj vyjadrenie K.. Č., ktoré bolo
poskytnuté žalobkyni pri jej prvotnom stretnutí tak, ako o ňom vypovedala svedkyňa F. vo svojej výpovedi
pred vyšetrovateľom. O tom, že zmluvné strany nemali vážnu vôľu byt predať (predávajúca X. N.) a byt

nadobudnúť do vlastníctva kúpou (žalovaná obchodná spoločnosť) svedčí aj tá skutočnosť, že v ten istý
deň bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá v prípade, že by bola naplnená, umožňovala
žalobkyni po troch mesiacoch pri zložení sumy 15300,-€, teda práve sumy, ktorá jej bola jediná (podľa
presvedčenia súdu) poskytnutá, opätovne nadobudnúť vlastníctvo k bytu. Ani touto zmluvou sa však
žalovaný necítil byť viazaný a preto si súd dovolí vysloviť názor, že z jeho strany šlo o nekalú obchodnú

praktiku, keď bez toho, aby žalobkyňu, teda svoju druhú zmluvnú stranu zo zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve vyzval na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetnému bytu, prípadne sa domáhal nahradenia vôle
žalobkyne k uzavretiu takejto kúpnej zmluvy do uplynutia šiestich dní od 1.12.2011, uzavrel ďalšiu kúpnu
zmluvu s vedľajším účastníkom, uvádzaným v záhlaví tohto rozsudku.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tejto súvislosti súd konštatuje, vychádzajúc z presvedčenia, že cieľom žalobkyne i žalovaného
bolo poskytnúť finančné prostriedky žalobkyni pri obstaraní dostatočného zabezpečenia návratnosti
poskytnutých finančných prostriedkov uzavretím simulovanej kúpnej zmluvy, čo svedčí o tom, že kúpna
zmluva, uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou obchodnou spoločnosťou

obchádzala zákonné ustanovenia dané Občianskym zákonníkom na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva a to predovšetkým v posledných rokoch sprísnené ustanovenia o záložnom práve (§
151a Občianskeho zákonníka), ako aj zákonné ustanovenia a zabezpečovacom prevode práva (§ 553
a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Týmto právnym úkonom, teda kúpnou zmluvou , uzavretou
k spornému bytu, ktorej jediným účelom podľa presvedčenia súdu bolo zabezpečiť niekoľkonásobnú

návratnosť požičaných finančných prostriedkov bol obchádzaný zákon a tým bol súčasne aj v rozpore s
dobrými mravmi. K obchádzaniu zákona dochádza v prípade, keď právny úkon nie je v priamom rozpore
so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä účelom ciele a zmysel zákona obchádza.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak jeho obsah, alebo účel sa ocitne v rozpore so všeobecne
uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania,

aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Konanie v
rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z
hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neplatnosťou právneho úkonu
pre rozpor s dobrými mravmi dal zákonodarca najavo, že môže nastať situácia, keď chovanie podľa
práva sleduje nemravné ciele, alebo má nemravné dôsledky. Ide o prípady, keď k uzavretiu právneho

úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu, či z dôvodu
uspokojenia iných potrieb, a kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť, či
znevýhodniť povinnú osobu alebo privodiť ujmu na majetku, ktorý mu bol zverený.

Vzhľadom na konštatované súd dospel k presvedčeniu, že napadnutá kúpna zmluva je neplatná pre
nedostatok vážnosti vôle jej účastníkov a preto, že svojím účelom zákon obchádza a prieči sa dobrým

mravom. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckehopráva na žalovanú obchodnú spoločnosť a samozrejme následne ani na vedľajšieho účastníka a
preto právna predchodkyňa žalobkyne nebohá X. N. ku dňu svojej smrti bola vlastníčkou sporných
nehnuteľností, uvedených v napadnutej kúpnej zmluve.

Pokiaľ šlo o ďalší zo žalobných petitov, ktoré žalobkyňa v žalobe uviedla, a kde žiadala určiť, že zmluva
o budúcej kúpnej zmluve, uzavretá medzi ňou a žalovanou obchodnou spoločnosťou dňa 31.8.2011 je
neplatná, tu súd dospel k inému záveru pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto
určení. V tomto prípade šlo o zmluvu o budúcej zmluve, ktorá bola uzavretá rovnakého dňa ako
napadnutá kúpna zmluva a ktorej režim a práva a povinnosti jej účastníkov sa spravujú nie len obsahom

tejto zmluvy, ale aj ustanovením § 50a Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tento typ zmlúv.

Podľa § 50a ods.1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby
uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 50a ods.2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno
sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo
na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Podľa § 50a ods.3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri
vzniku záväzku vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva
uzavrela.

Ako bolo konštatované vyššie, v konaní nebol produkovaný dôkaz, že by niektorý z účastníkov tejto
napadnutej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa domáhal v lehote, uvedenej v § 50a ods.2 Občianskeho

zákonníka nahradenia vyhlásenia vôle protistrany súdnym rozhodnutím. Podľa § 50a ods.2 Občiansky
zákonník obmedzuje povinnosť uzavrieť hlavnú zmluvu časovo s tým, že oprávnená osoba musí po
uplynutí doby, v ktorej má byť hlavná zmluva uzavretá žiadať v lehote do jedného roka od tohto termínu
uzavretie hlavnej zmluvy, lebo inak jej právo zaniká v zmysle § 583 Občianskeho zákonníka. Lehota
jedného roka, uvedená v § 50a ods.2 Občianskeho zákonníka je lehotou prekluzívnou, ak účastník

zmluvy o budúcej zmluve neuplatní v lehote jedného roka od okamihu, kedy mala byť budúca zmluva
uzavretá na súde právo, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím, nemôže tak už
neskôr s úspechom urobiť a na márne uplynutie tejto lehoty prihliadne súd aj bez výslovnej námietky.
Z toho vyplýva, že vzhľadom na nečinnosť zmluvných strán žiadna z nich, teda ani žalobkyňa ani
žalovaný nemá možnosť s úspechom domáhať sa plnenia tejto zmluvy proti druhej strane a za takýchto

okolností je súd toho názoru, že u žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
tejto zmluvy, keďže v súčasnosti aj vzhľadom na vyjadrenia žalovanej strany v priebehu konania nie
je jej právne postavenie neisté v tom smere, že by sa voči nej žalovaný z tejto zmluvy mohol plnenia
nejakých povinností domáhať. V tejto časti preto súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu zamietol .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods.3 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru
súdu išlo o skutkovo zložitejší prípad súd využil ustanovenie § 151 ods.3 O.s.p. a rozhodol, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku, ktorý vydal vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.