Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207234
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812207234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: BL

Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: B.
C., G.. XX.X.XXXX, K. Ď. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast. JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy
377,69 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu slovenských
spotrebiteľov AZ, IČO 42 264 154 nahradiť trovy konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške
72,06 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, č.
ú.XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 377,69 eur

spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX
spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy,
vrátane pohľadávky voči žalovanej. Žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu
ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej

(ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu
riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku.

Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX, znejúcu na sumu
19,72 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú XX.X.XXXX, znejúcu na sumu 21,31 eur, faktúru č.
XXXXXXXXXX, splatnú XX.X.XXXX znejúcu na sumu 21,38 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú
XX.XX.XXXX, znejúcu na sumu 315,28 eur. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti riadne a včas

sa žalovaná dostala do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania.

Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania dňa XX.X.XXXX, vzniesol námietku
premlčania a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí

uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy

musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a preto súd rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom a
to: faktúrami na čl. 3-7, vyjadrením žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o pripojení čl. 21-22, cenovým

výmerom č. XXXXX/XXXX čl. 23-24, tarifou na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby
Internet čl. 25-27, vyjadrením vedľajšieho účastníka zistil tento skutkový stav:

ZozmluvyopripojeníFixuzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcuakopodnikomažalovanouako
účastníkom zo dňa X.XX.XXXX podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách

v znení neskorších predpisov vyplýva, že táto bola uzavretá na čas neurčitý a nadobúda platnosť
a účinnosť dňom podpisu oboch zmluvných strán. Podmienky poskytovania objednaných služieb
sú upravené v príslušnej tarife. Žalobca sa zaviazal zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť
špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených v zmluve a účastník sa zaväzuje platiť cenu
za zriadenie a používanie týchto služieb podľa platnej Tarify. Podľa záverečných ustanovení, zmluva

sa riadi platnými všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na poskytovanie verejnej
elektronickej, komunikačnej služby Internet (ďalej len všeobecné podmienky), ktoré sa zmluvné strany
zaväzujú dodržiavať a sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Účastník svojim podpisom potvrdzuje
prevzatie Všeobecných podmienok a správnosť údajov uvedených v Zmluve o pripojení, rep. Dodatku.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX,
znejúcu na sumu 19,72 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú XX.X.XXXX, znejúcu na sumu 21,31 eur,
faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú XX.X.XXXX znejúcu na sumu 21,38 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX,
splatnú XX.XX.XXXX, znejúcu na sumu 315,28 eur.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.XX.XXXX, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje

dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanej (dotované koncové zariadenie
DSL, Ethernet modem, program služieb Vysokorýchlostný internet 4G Turbo 2 Plus, prípadne ďalšie
benefity poskytnuté žalovanému na službách). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej koncové
zariadenie DSL Ethernet modem za cenu 990 Sk (32,86 eur) s DPH, pričom štandardná cena tohto
zariadenia v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 2 290,- Sk (76,01 eur) a program služieb

Vysokorýchlostný internet 4G Turbo 2 Plus - viazanosť 18 mesiacov za zľavnený mesačný paušálny
poplatok 593,80 Sk (19,71 eur) s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola
950,80 Sk (31,56 eur). Hodnota dotácie právneho predchodcu žalobu do kúpy koncového zariadenia
bola 43,15 eur a celková výška poskytnutej zľavy za službu VRI 4G Turbo 2Plus bola 213,30 eur.

V uvedenom prípade teda žalovaná nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry,
ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytnuté služby, boli jej služby vypojené z prevádzky, čím žalovaná porušila jej povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté
služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok žalobcu

zabezpečiť žalovanej koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo
naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane predchodcu žalobcu,
ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej vzniká škoda v sume rozdielumedzi plnou cenou koncového zariadenie a akciovou cenou koncového zariadenia. Zmluvná pokuta v
tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, nakoľko chráni podnik pred zneužívaním služieb za akciovú
cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov, v opačnom prípade, pri neexistencii zmluvnej pokuty za

porušenie povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty z
prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik
nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za program služieb, ale musel by
programy služieb poskytovať za plné neakciové ceny. Ak má plniť prevenčnú funkciu jej výška musí
byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, v opačnom

prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca.

Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase kedy vznikal zmluvný vzťah,
teda v čase keď bola podpísaná zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej. Dohodnutá zmluvná pokuta
nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou
nezaplatenýchfaktúrzatelefonickéslužby,alezávisíodhodnotyposkytnutýchbenefitovvčaseuzavretia

zmluvy, je teda závislá od rizika, ktoré môže predchodcovi žalobcovi vzniknúť v prípade, ak žalovaná
načerpá všetky benefity a nezaplatí žalobcovi žiadnu platbu. K primeranosti zmluvnej pokuty poukázal
na právnu úpravu obsiahnutú v § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie vlády"). Podľa
právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 nariadenia vlády sa považuje za primeranú sankcia do

výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých
peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania v zmysle
nariadenia. Pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume napríklad 500 eur, by mal veriteľ nárok na
vrátenieposkytnutejhodnoty500eur,nazaplateniezmluvnejpokutyvsume500eurazákonnýchúrokov
z omeškania. Z uvedeného dôvodu v prípade poskytnutia mobilného telefónneho zariadenia v hodnote

500 eur, by bola primeraná zmluvná pokuta v sume 1 000 eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500 eur
z titulu vrátenia hodnoty poskytnutého telefónneho zariadenia a 500 eur z titulu sankcie za porušenie
povinnosti. V prípade, ak by aj súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné
zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá
zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX vystupujúci na strane žalovanej poukázal,
žežalobcavpredmetnomkonaníuplatňujeprávonazaplateniepohľadávkyvsume377,69eursprísl.po
uplynutí trojročnej premlčacej doby, nakoľko prvý raz mohol navrhovateľ vykonať svoje právo a vymáhať
jednotlivé sumy v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX Q. XX.XX.XXXX, pričom žalobu na súd

podal až dňa XX.X.XXXX, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby a navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov,
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti

alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu

ani do 45 dní po dni splatnosti.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom od 1.4.2004.

Ako vyplýva z ust. § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo inéodplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vzhľadom na vyššie uvedené sú teda predmetom konania nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, preto nárok
žalobcu je potrebné posúdiť podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom, súd v prvom rade posudzoval či
nárok žalobcu je nárokom premlčaným v zmysle § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Ako súd konštatoval vyššie, predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, preto aj bez ohľadu na
dojednanie o použití ustanovení Obchodného zákonníka je potrebné na posúdenie premlčania nároku
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ak by na daný právny vzťah bol použitý režim
Obchodnéhozákonníka,najmäohľadomurčeniapremlčacejdoby,došlobykznevýhodneniupostavenia

žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z ust. § 111 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Uplatnenie námietky premlčania znamená oslabenie práva, ktoré sa premlčí, ak sa nevykoná v dobe

stanovenej v zákone. Súd je povinný vždy prihliadnuť na námietku premlčania. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo priznať.

Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom na strane žalovanej, súd sa
predovšetkým zaoberal, či nárok žalobcu je premlčaným nárokom. Z jednotlivých predložených faktúr

vyplýva, že žalobca vystavil žalovanej faktúry s dátumom splatnosti dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX Q. XX.XX.XXXX, teda splatnosť poslednej faktúry nastala najneskôr dňa XX.XX.XXXX a
dňom XX.XX.XXXX začala plynúť trojročná premlčacia doba. Z uvedeného je nepochybné, že dňaXX.XX.XXXX došlo k premlčaniu celej žalobcom uplatnenej pohľadávky, preto súd žalobu žalobcu
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej vznikol nárok na plnú
náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani zo súdneho
spisu jej nárok na náhradu trov konania nevyplýva, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Konania v tejto právnej veci sa zúčastnil aj vedľajší účastník a to na strane žalovanej. Nakoľko súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
Vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu
si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci z trov právneho zastúpenia vo výške 72,06 eur.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky - tarifnej hodnote 377,69 eur, odmena za jeden úkon právnej služby
predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhláška“) sumu 28,22 eur. Súd v súlade s vyššie uvedenou vyhláškou priznal vedľajšiemu účastníkovi
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 72,06 eur, ktorý pozostáva z odmeny za

dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX podľa §
14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky spolu v sume 56,44 eur, z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
v sume 15,62 eur (2 x 7,81 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.