Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200122
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky :

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, proti odporcovi : Okresný
úrad Trebišov, katastrálny odbor, so sídlom Námestie mieru č. 804, 075 01 Trebišov, za účasti : U. W., T..:
XX. XX. XXXX, H. M. Č.. XXX/XX, XXX XX U., v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporkyne zo dňa 03. 12. 2013 č. k.: V 2359/2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 03. decembra 2013 č.: V 2359/2013.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,00
eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 03. 12. 2013 č.: V 2359/2013 zamietol odporca podľa § 31 ods. 3 zákona

NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") návrh navrhovateľky zo dňa 11. 10. 2013,
na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve U. W. a jej
manžela v katastrálnom území U., B. U., okres Trebišov, zapísaným na W. Č.. XXX, ktoré sú bližšie
špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva č. 400/2013-PTR zo dňa 11. 10. 2013, ktorú uzavrela
navrhovateľka ako záložný veriteľ a ako záložca U. W., zastúpená na základe Dohody o splnomocnení
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, 811 05 Bratislava, IČO :

42 180 139 (ďalej len "dohoda").

Uvedenou dohodou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za
účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanej účastníčke vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č.
901501061 zo dňa 02. 04. 2012, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a touto účastníčkou v
pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke - istinu
300,00 eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a
zmluvnými pokutami, vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere, ako aj ostatnými celkovými nákladmi v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti, že

dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľkou U. W. - a splnomocnencom ProHelp -združenie občianskoprávnej pomoci, je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom.

Dohoda o splnomocnení , ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody

(alebo pretlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola
obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a
ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko
bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľkou už pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 02.04.2012

na zabezpečenie pohľadávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachavpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Kvýberusplnomocnencanedošlo
z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva,
žeby splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu
jeho práv, skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi. Z uvedeného

dôvodu považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom .Názor, že záložná
zmluva je absolútne neplatná, opiera aj o názor súdu v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. 8 Sžo 17/2007 z 12.12.2007, Krajského súdu v Žiline č. 29 Sp/11/2012, Krajského súdu v Nitre č.
19 Sp/7/2012.

Poukázal aj na to, že podľa materiálu Európskej komisie vo veci transpozície a uplatňovania
pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa bol spracovaný projekt EÚ Pilot spis 1358/10, v ktorom sa
konštatuje, že spotrebitelia, ktorí uzavreli zmluvy o spotrebiteľských úveroch boli vystavení uplatňovaniu

neprimeraných zabezpečovacích inštitútov, vrátane neprimeraných sankcií. V materiáloch Európskej
komisie bola v tejto súvislosti konkrétne kritizovaná aj spoločnosť Pohotovosť.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 13. 12. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané
rozhodnutie správy katastra zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že predmetné rozhodnutie
je nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení
platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne
určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,

vážnosť určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.
Nesúhlasila s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.

Poukázala na skutočnosť, že pre odporcu v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého zistenia
skutkového stavu veci, pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí
okrem iného, vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Presnosť zistenia znamená, že
skutkovézisteniavyvodenézvykonanéhoprešetreniazodpovedajúskutočnémustavuaniesúnepresne
interpretované,aniskreslené,čiužvedomealebonevedome.Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnenca

so záujmami záložcu uviedla, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Vyslovila

názor, že predmetné plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkoma jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohodu o
splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno
posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho

zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje
správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Ďalej navrhovateľka uviedla, že pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol
odporca povinný preukázať. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom

uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Na záver navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne
právne posúdil.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.01.2014 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v jeho odôvodnení s tým,
že námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa
s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym

spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom U. W. dňa 02.
04. 2012 Zmluvu o úvere č. 901501061, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver
vo výške 300,00 eur a dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok, vrátane
úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok

od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení U. W., ktorá ju podpísala v Trebišove dňa 02.04.2012, splnomocnila ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, 811 05 Bratislava, IČO : 42 180
139, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 03. 04. 2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase

uzatvoreniazáložnejzmluvysúvovlastníctvealebospoluvlastníctvesplnomocniteľa,aktorébudúbližšie
špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa
zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o
bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v týchto dohodách obsiahnutých.

Dňa 11. 10. 2013 uzavrela navrhovateľka a dlžníčkou U. W. zastúpenou ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 400/2013-PTR, predmetom ktorej je
zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. 901501061 zo dňa 02. 04. 2012.

Zástupca navrhovateľky sa na pojednávanie dňa 04. 03. 2014, na ktoré bola navrhovateľka riadne
a včas predvolaná nedostavia, pričom tento svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil
elektronickým podaním zo dňa 24. 02. 2014, v ktorom zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti. Preto súd postupoval podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na
základe § 250l ods. 2 O.s.p. a pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.

Účastníčka U. W. na pojednávaní dňa 04. 03. 2014 uviedla, že v celom rozsahu súhlasí s rozhodnutím
Okresného úradu Trebišov, ktoré bolo v predmetnej veci vydané. Úverovú zmluvu uzatvorila sobchodným zástupcom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý sídli v Trebišove, pretože bola v situácii,
keďsúrnepotrebovalapeniazeavedela,žetátospoločnosťposkytujefinančnéprostriedkybezďalšieho,
t.j. bez potreby predloženia ďalších dokladov. Na základe jej požiadavky bola vypracovaná uvedená

úverovázmluva,tátojejbolazástupcomnavrhovateľkyodovzdanázaúčelomovereniapodpisuunotára,
čo aj zrealizovala a zmluvu vrátila.

Ďalej uviedla, že v súvislosti s uzavretím predmetnej úverovej zmluvy a zabezpečením predmetnej
pohľadávky nikoho nekontaktovala a nikoho nepožiadala ani o právnu pomoc. O tom, že podpisuje
dohodu o splnomocnení nemala vedomosti, pretože všetko sa dialo v rýchlosti a predmetné listiny

jej boli v rýchlosti predložené na podpis a ona ich dala neskôr overiť. Pokiaľ by nemala vedomosti o
tom, že na základe dohody o splnomocnení bude zriadené záložné právo na nehnuteľnosti, ktorých
je bezpodielovou spoluvlastníčkou, úver v uvedenej výške by ani nevyberala. Poukázala na to, že si
je vedomá svojho dlhu voči spoločnosti, avšak vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov a
svoju nezamestnanosť aj v súčasnosti nie je spôsobilá dlh z predmetnej úverovej zmluvy splácať v
dohodnutých splátkach, pričom za týmto účelom už bola opakovane kontaktovaná zamestnancom tejto

spoločnosti, ktorý ju osobne navštívil v mesiaci november minulého roku, ktorému zároveň oznámila, že
je nezamestnaná, na čo on reagoval takým spôsobom, že všetko zariadi a zabezpečí, aby jej splátky
boli odložené.

Zástupkyňa odporcu navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj
právnych dôvodov v ňom uvedených a v tejto súvislosti poukázala aj na to, že návrh na vklad zmluvy o

zriadení záložného práva bol zamietnutý okrem iného aj z dôvodov nesúladu dohody o splnomocnení s
dobrými mravmi, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj účastníčka vo svojej výpovedi.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či

obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré

by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj "ekvivalencia" sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom

alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík "contra bonos mores", ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich "konkludentného" akceptovania

(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že toto bolo

vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom U. W., ako splnomocniteľom a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu
splnomocniteľ podpísal dňa 02. 04. 2012, t. j. deň, keď bola podpísaná aj Zmluva o úvere č.

901501061 (dňa 02. 04. 2012), za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju
podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 03. 04. 2012. . Dohoda o
splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť.

Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o

splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka
uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť,
aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v
konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv,
sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je

potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jemu
do vlastníctva patriacich nehnuteľností, ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a
ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje jeho záväzky zo záložnej zmluvy.Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda
o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti
právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec

splnomocnený. Splnomocnenie na právny úkon, týkajúci sa práv k nehnuteľnostiam, by mal kopírovať
samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia
nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre predmetnú zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho
zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť
Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka

záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie
špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani
splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými
konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného § 37 ods. 1 a § 39 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Preto ProHelp - občianske združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú

zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka U. W..

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle

Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že
dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná
zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s
príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom
prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola
uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia §

250l ods. 2 O.s.p, v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá
veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v
sume 35,00 eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák.

č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.