Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214366
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Šmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712214366.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09, Bratislava proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady

majetkovej škody vo výške 3.303,88 € a nemajetkovej ujmy vo výške 660,78 €. V odôvodnení uviedol,
že navrhovateľ, ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
pre pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere Č..XXXXXXX V. :
P. G., G.. X.XX.XXXX. O. O. G. G. Z. N., súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č.
EX/7942/2010 exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Navrhovateľ na označenie exekučnej veci uviedol všetky informácie, ktoré sú mu známe, pretože

exekučný súd navrhovateľovi neoznámil spisovú značku exekučného konania. Navrhovateľ poukázal
na ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku, platného od 01.02.2002 do 31.05.2010, podľa ktorého bolo
povinnosťou exekučného súdu podľa navrhovateľa rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či
exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný
súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol

o žiadosti udelenia poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.11.2010 pritom začalo dňa 15.6.2010. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškanie
viac ako 153 dní. Zároveň navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného
titulu. Exekučný súd mu neoznámil spisovú značku pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania
na všeobecnom súde.

Navrhovateľ postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával voveci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý

vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej. Navrhovateľ v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného
systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštové
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 €. Celkovo teda vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu 125

€. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil, neskorým ukončením procedúry udelenia poverenia na vykonanie
exekúcií súdnym exekútorom exekučným súdom, oprávnené záujmy navrhovateľa nasledovným
rizikám: zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie
povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne

porušenie jeho konkrétnych nárokov a základných práv. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal
aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou

nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.

Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej

výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu

SR, teda 660 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac. Navrhovateľ uviedol, že v
zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,dopodaniažalobyvšakodporcanažiadosťpozitívne
nereagoval.Poukázalnato,žepotvrdenie oprijatížiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkaz na preukázanie týchto tvrdení navrhol aj pripojenie

spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody uplatňovanej v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust.
§ 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože

tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere Č..: XXXXXXX V. (O.) P. G., G..
X.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote, a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že odporca jepovinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 3.303,88 € a z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 660,78 € ako 20 % u uplatňovanej istiny, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V predmetnej žalobe navrhovateľ uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu
Martinbyporušovaloprávonavrhovateľanaprerokovanievecinezávislýmanestrannýmsúdom,pretože
podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto navrhovateľ v
zmysle ust. § 12 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žiadal, aby nadriadený súd rozhodol
pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a

vecne príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom
na ich pomer veci a k účastníkom konania.
Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia navrhovateľa v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti,
navrhovateľ bol listom zo dňa 18.10.2012 vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnej žalobe
námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval
vznesenú námietku zaujatosti v zmysle ust. § 14 a 15a OSP. Podaním doručeným súdu 2.11.2012

navrhovateľ uviedol, že na výzvu odpovedá nasledovne: „Navrhovateľ nepodal súdu námietku zaujatosti
podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.“. Z úradného záznamu je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci
konštatoval, že sa vo veci necíti byť zaujatý, a to ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom.
Uznesením zo dňa 29.11.2012 bol navrhovateľ vyzvaný, aby svoje podanie doplnil v lehote 15 dní,

a to tak, že predloží súdu kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného nároku na náhradu
škody, dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR a potvrdenie o tom, ako
bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená. Podaním doručeným 20.12.2012 zaslal navrhovateľ
odpoveď. Jeho súčasťou bola aj fotokópia sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, kde prílohou tohto sprievodného listu bol aj zoznam žiadostí o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody.
Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 20.12.2013, ani v následných podaniach, ktorými reagoval
na jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je potrebné za účelom toho, aby súd vedel

vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR, a následne uplatnený
v konaní pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti súd
poukazuje na skutočnosť, že za predbežne prerokovaný možno považovať len taký nárok, ktorý čo sa
týka argumentácie, dôvodov a uplatňovanej výšky, je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní pred
súdom. S ohľadom na uvedené súd na preskúmanie právomoci, keďže ide v tomto prípade o tzv. delenú

právomoc, potrebuje kópiu tejto žiadosti podľa § 15 a 16 z. č. 514/2003 Z. z..

Keďže ale navrhovateľ nedoložil súdu kópiu podanej žiadosti, súd nemôže preskúmať, či sa navrhovateľ
voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky domáha toho istého nároku, a to čo sa týka
argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky ako žalobou uplatnenou na súde v

predmetnom konaní, a teda nemožno preskúmať, či bola založená právomoc súdu na prejednanie
sporu. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti, a preto žiada, aby sa súd oboznámil
s príslušnými spismi odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti, súd poukazuje na to, že v súdenom
prípade sa jedná o sporové konanie, kde dôkazné bremeno zaťažuje prioritne navrhovateľa, a to aj

v smere preukázania predbežného prerokovania nároku, a teda následného preukázania základnej
procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci.
Túto povinnosť nemožno prenášať na odporcu, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
navrhovateľa, ktorého povinnosťou je ním tvrdené skutočnosti preukázať v každom jednotlivom prípade.

Keďže ide v tomto prípade o tzv. delenú právomoc podľa § 8 O.s.p., a súd nemá za preukázanú základnú
procesnú podmienku konania, súd konštatuje, že nemá právomoc rozhodovať o nároku navrhovateľa.

S ohľadom na uvedené, keďže nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok
konania, súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Žiline svojím rozhodnutím sp. zn. 11Co/230/2013-150
zo dňa 11.11.2013 uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.Okresný súd viazaný právnymi závermi vyslovenými v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, pokračoval
v konaní o uplatnenom nároku a vo veci vytýčil pojednávanie.

Podaním doručeným súdu 27.1.2014 zaslal odporca vyjadrenie k žalobnému návrhu. Odporca uviedol,
že toto vyjadrenie je relevantné pre všetky konania vo veciach spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti odporcovi v senáte 8C. Odporca vo vyjadrení uplatnil
procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky, a to zmätočnosť podania. Navrhovateľ síce uviedol

časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Navrhovateľ jednak namieta nezákonné rozhodnutie, a to rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň namieta aj nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Podľa odporcu pri úspešnom uplatnení nároku na náhradu škody musia byť splnené
tri podmienky súčasne, a to: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,

príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Čo sa týka rozhodnutia o poverení exekútora po 15 - dňovej lehote, tak k tomu odporca
uviedol, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 vyplýva skutočnosť, že
15 - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Uvedené znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného

postupu v podobe nerozhodnutia v 15 - dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých
po 01.06.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepodanánasúdpo01.06.2011,nárokjevtentočastineopodstatnený.Pred01.06.2011samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehote neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je

zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu,
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Ak nesprávnym úradným postupom má byť podľa navrhovateľa zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym postupom na účely zákona č. 514/2003

Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená.
Navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nakoľko z citovaných zákonných ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z., konkrétne ust. § 6 ods. 1 je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škodu
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola

konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri

rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste
posudzovať. Navrhovateľ ďalej uvádza, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal
opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu. V tomto smere odporca poukázal na viaceré
uznesenia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky, rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Odporca považuje za nevyhnutné v pravom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15 - dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d) Exekučného poriadku), ak ho súd nepoverí, 15 - dňová lehota neplatí. Navrhovateľ nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné

rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Odporca má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci
v existencii prieťahov. Zároveň odporca poukázal aj na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v
prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcimvo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku
(premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia buď 15 - dňovej lehoty od doručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, resp. 30 - dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené odporca vznáša námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručenia
žiadostioudeleniepovereniapreddňom23.04.2009,resp.priktoromdošlokuplynutiu30-dňovejlehoty
od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy

boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej sa odporca vyjadroval k
materiálnejškode,akoajknemajetkovejujme.Zdôvodunepreukázaniasplneniazákladnýchzákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považuje
návrh navrhovateľa za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu
zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s tým, že odporca si uplatňuje právo na
náhradu trov konania. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľovi poštou

a bolo zaslané aj cestou mailu tak, aby sa mohol s ním oboznámiť ešte pred vykonaním nariadeného
pojednávania.

Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP (ďalej len „OSP“) konal a rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 25.2.2014 v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcu. Navrhovateľ zo dňa

21.2.2014, ktorý bol súdu doručený 24.2.2014 žiadal zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, nakoľko podľa navrhovateľa mu nebolo
doručené rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Martin.
Podľa navrhovateľa nedoručenie rozhodnutia tvorí prekážku v konaní, ktorá môže byť odstránená jedine
zostranykonajúcehosúdu,atotým,žesúdrozhodnutieodanejotázkenavrhovateľovidoručí.Zpodania

navrhovateľa - odvolanie zo dňa 18.2.2013 voči uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
podanie námietky súd zisťuje, že navrhovateľ sa výslovne vyjadril, že nepodal námietku zaujatosti podľa
§ 15a ods.1 O.s.p., a preto spoplatňovanie fiktívneho návrhu je bezpredmetné. Taktiež uznesenia
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7 Co/150/2013-43 vyplýva, že navrhovateľ v rámci odvolania výslovne
uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti v zmysle § 15a O.s.p. a za daného procesného stavu, keď

účastník jednoznačne deklaruje, že námietku zaujatosti nepodáva, nie je možno ani posudzovaním
jeho podania podľa obsahu v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. v zásade už proti vôli samotného účastníka
vyvodzovať, že jedná o vznesenú námietku zaujatosti, teda navrhovateľ námietku zaujatosti nevzniesol
a z tohto dôvodu, keďže odporca svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho
neprítomnosti, súd podľa § 101ods.2 O.s.p. prejednal vec aj v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17Er/3491/2010 a zistil tento skutkový a
právny stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3491/2010 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý dňa 19.7.2010 podal na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 7942/2010 vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému P. G., G.. X.XX.XXXX, R. XXXX/XX,
Martin pre vymoženie sumy 788,05 € s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu rozsudku

Stálehorozhodcovskéhosúdu,sp.zn.SR1220009zodňa29.3.210,právoplatný26.4.2010,vykonateľný
29.4.2010 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 15.6.2010. Okresný súd Martin žiadosť
o udelenie poverenia uznesením zo dňa 20.9.2010 zamietol. Uznesenie bolo exekútorovi doručené
27.9.2010.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia /ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z./ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu zistil, že tento si uplatňuje náhradu majetkovej
škody vo výške 3.303,88 € a nemajetkovej ujmy vo výške 660,78 €, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Martin. Nesprávneho úradného postupu sa mal Okresný súd
dopustiť tým, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonnej lehote.Súd preto v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z. z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne, a to:
1) Nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o udelení poverenia

2) Vznik škody
3) Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený
sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom

prípade Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie a tento
orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Vychádzajúc z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z.
Vychádzajúc z ustanovení § 15 a § 16 zákona č.514/2003 Z.z. v spojení s právnymi názormi, ktoré boli
vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. 11CO/ 230/2013 zo dňa 11.11.2013 súd konštatuje,
že bolo preukázané žalobca požiadal príslušný orgán, teda Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné

prerokovanie nároku.
Odporca uvádzal, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosť nemala požadované
náležitosti. Aj v prípade neodstránenia nedostatku žiadosti by v zmysle ust. § 16 ods. 2 vety za
bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia
podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, preto obsah žiadosti

o predbežné prerokovanie nebol rozhodujúci. Súd nemal preukázané, že by nárok navrhovateľa na
náhradu škody alebo jeho časti bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca vo vyjadrení k veci, súd vychádzal z toho,

že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým dňa 19.7.2010, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá
uznesením zo dňa 20.9.2010 a bola doručená exekútorovi 27.9.2010. Z uvedeného vyplýva, že lehota
na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po 3 rokoch, teda dňa 27.9.2013, pričom návrh
na súd bol doručený dňa 27.09.2012, teda námietka vznesená odporcom nie je dôvodná.

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záu/jmov fyzických osôb a právnických osôb. Na

predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke

navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd
SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb. Súd môže
pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle
§ 9 ods. zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípade, tak ako to poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, ich
konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca však nesplnil svoju dôkaznúpovinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP v tomto sporovom konaní a netvrdil, a ani nepreukázal kedy,
ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní, keďže
rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu prvého stupňa.

Na základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne bez
zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. I.ÚS 16/2002
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúci režimu spotrebiteľských
zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do
vydania poverenia, resp. rozhodnutia o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané
úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na základe jej
bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48.ods.2 Ústavy SR a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovenej lehoty
síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa článku

48 ods.2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolností posudzovanej
veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku
Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočností, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonom ustanovených lehotách. Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný
postup exsenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní (ako jeden z predpokladov pre vznik

zodpovednostištátuzaškoduspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,súdnávrhnavrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi, ktorý mal vo veci plnú úspech

však ich právo na náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.