Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 21, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Cb/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311209678
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4311209678.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa: F. F., R..

F.., X. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, X. M.Í. K.: F. &. P., F.. E.. D.., Š. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX,
proti odporcovi: C. R.. F.., H.. F. Č.. XX, XXX XX Š., C.: XX XXX XXX , X. M. K. L.. U. U., R. F. F. X. V.
V., Ž. X, o zaplatenie 37.645,56 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 37.645,56 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 01.07.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 9.108,36 eura, pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 2.258,50 eura a z trov právneho
zastúpenia vo výške 6.849,86 eura, trovy na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.07.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 37.645,56 eura s príslušenstvom. Ako uviedol, dňa 15.04.2005 uzavrel s odporcom
zmluvu o úvere č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej mu poskytol úver v celkovej výške 738 811
eur (22.257.420,- Sk). Uvedená zmluva bola modifikovaná dodatkami č. 1 až 7. Na zabezpečenie
pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril navrhovateľ s obchodnou spoločnosťou ERBA,
s. r. o., ul. SNP č. 44, 936 01 Šahy, IČO: 36 398 497 dňa 02.12.2008 zmluvu o zriadení záložného
práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo k pohľadávkam bolo registrované v Notárskom

centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. O. XXXXX/XXXX. Na základe návrhu
odporcu Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.04.2010, sp. zn. 31R/3/2010 (rozhodnutie zverejnené
dňa 16.04.2010 v Obchodnom vestníku č. 72/2010) povolil jeho reštrukturalizáciu. Obchodná spoločnosť
ERBA, s. r. o. prihlásila svoju pohľadávku do reštrukturalizácie vo výške 1.254.852,10 eura. Na
základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.07.2010
(rozhodnutie zverejnené dňa 03.08.2010 v Obchodnom vestníku č. 148/2010) jej bolo priznané
uspokojenie vo výške 12 % zo zistenej sumy pohľadávok, t. j. 150.582,25 eura. Odporca sa zaviazal

uhradiť tento výťažok po štvrtinách (37.645,56 eura) v lehotách uvedených v reštrukturalizačnom pláne.
Tretiu z uvedených splátok bol odporca povinný poukázať na účet obchodnej spoločnosti ERBA, s. r. o.
do30.06.2011.Navrhovateľpreukázalodporcovivznikvyššieuvedenéhozáložnéhoprávavsúlade s
§ 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 01.06.2010 (doručený dňa 03.06.2010) a zároveň
ho vyzval, aby svoj splatný peňažný záväzok voči obchodnej spoločnosti ERBA, s. r. o. plnil výlučne
jemu, a to bankovým prevodom na účet, ktorý mu bol oznámený. Na opätovné plnenie bol odporca
navrhovateľom vyzvaný listom zo dňa 31.08.2010 (doručený dňa 09.09.2010), avšak neúspešne.

Súd vydal dňa 09.11.2011 pod č. k. 13Rob/204/2011-51 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca

v zákonnej lehote odpor. Nepoprel v ňom existenciu úverovej a záložnej zmluvy a ani registráciu
záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Navrhovateľ však tým, že neprihlásilsvoju zabezpečenú pohľadávku do reštrukturalizácie, spôsobil jej nevymáhateľnosť podľa § 120 ods.
1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR). Navyše, v potvrdenom
reštrukturalizačnom pláne dlžníka sa na strane 40 uvádza, že veriteľom, ktorí nie sú uvedení v záväznej

časti tohto plánu, a teda ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, zaniká právo vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, zanikajú riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva na majetok
dlžníka v súlade s § 155 ZKR, zanikajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich
pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Je nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že

existenciu záložného práva preukázal odporcovi výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných
práv, pretože záložné právo na pohľadávky spoločnosti ERBA, s. r. o. bolo v prospech veriteľa vymazané
už dňa 23.08.2010 a navrhovateľ svoju žalobu na súd podal až 08.07.2011. V súlade s § 358 až 364
Obchodného zákonníka sa zmluvné strany ITIMEX a. s. a ERBA, s. r. o. dňa 31.07.2011 dohodli na
vzájomnom započítaní 3. splátky vyplývajúcej z reštrukturalizačného plánu vo výške 37.645,56 eura,
pričom tento zápočet schválila aj dozorná správkyňa U.. B. F.. S poukazom na uvedené skutočnosti

odporca žiadal súd, aby podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril prípisom zo dňa 15.02.2012. Uviedol v ňom, že
neprihlásenie jeho pohľadávky do reštrukturalizácie úverového dlžníka má za následok výlučne
naturalizáciu tejto pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá nezaniká a dlžníkovi nič nebráni, aby ju dobrovoľne
splnil. Konštrukcia o odmietnutí plnenia záložcom formulovaná odporcom na základe analógie s

možnosťou odmietnutia plnenia zo strany ručiteľa, je právne absurdná. Záložný veriteľ totiž nemá voči
záložcovi pohľadávku, ktorú by mohol záložca odoprieť plniť. Navrhovateľ preukázal odporcovi vznik
záložného práva k pohľadávkam spoločnosti ERBA, s. r. o., preto je odporca od tohto momentu povinný
plniť všetky svoje záväzky voči spoločnosti ERBA, s. r. o. výlučne navrhovateľovi. Reštrukturalizačný
plánakoviacstrannýprávnyúkonmedzidlžníkom,jehoveriteľmi,príp.ďalšímiúčastníkmiplánu,nemôže

odnímať subjektívne práva tretím, na reštrukturalizačnom pláne nezúčastneným osobám. Ustanovenie
reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého veritelia môžu vymáhať svoje pôvodné pohľadávky
voči spoludlžníkom, či ručiteľom, resp. z majetku tretích osôb, sa bezpochyby vzťahuje výlučne na
veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, ale za žiadnych okolností nemôžu obmedzovať navrhovateľa.
Výmaz záložného práva v prospech navrhovateľa bol v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, upravujúcimi zánik záložného práva. Predpokladom tohto výmazu je existencia
niektorej zo skutočností taxatívne uvedenej v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže v tomto
prípade nedošlo k naplneniu ani jednej z nich, navrhovateľ aj naďalej disponuje svojím zabezpečovacím
právom, na základe ktorého sa môže úspešne domáhať plnenia z majetku tretích osôb. Prejav vôle
smerujúci k zániku záväzku, ktorý poddlžník adresuje záložcovi (osobe, ktorá nie je oprávnená prijať

od neho plnenie, rovnako ani učiniť úkony s ním súvisiace), prípadne dohoda uzatvorená medzi nimi
za týmto účelom, sa nemôže dotýkať právnej sféry záložného veriteľa ako tretej osoby. Je absolútne
neprípustné, aby sa s takýmito právnymi úkonmi spájal následok v podobe zániku práva záložného
veriteľa na uspokojenie založenej pohľadávky. Niet pochýb o tom, že primárnym cieľom dohody o
vzájomnom započítaní pohľadávok bolo znemožniť navrhovateľovi uspokojenie pohľadávky zo zálohu.

Koordinovaný postup odporcu a záložcu voči navrhovateľovi vyplýva najmä z postavenia, ktoré C.. Y. S.
v oboch spoločnostiach zastával práve v období, keď došlo k uzavretiu tejto dohody. C.. Y. S., ktorý je
od 17.08.2010 jedným z konateľov spoločnosti ERBA, s. r. o. (záložca), totiž od 19.08.2010 vykonáva
aj funkciu podpredsedu predstavenstva spoločnosti ITIMEX a. s. (úverový dlžník a poddlžník) súčasne.
Zjavné a nesporné personálne prepojenie medzi odporcom a záložcom nasvedčuje tomu, že samotná

dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je iba formálnym a fiktívnym právnym úkonom.

Keďže odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, súd nariadil pojednávanie podľa § 174
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).

Koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 17.12.2012 poukázala na
vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 18.09.2012 pod č. Kc 153/12-4 týkajúce sa konania

pred Okresným súdom Prešov, v ktorom táto jednoznačne dospela k záveru, že reštrukturalizačný
plán môže ovplyvniť spôsob uspokojenia, zabezpečenie, zánik, či iné modifikácie pohľadávok iba
prihlásených veriteľov. Upozornila tiež na znenie § 155 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011,
v ktorom sa uvádza, že neprihlásené pohľadávky sa stávajú účinnosťou plánu nevymáhateľné vočidlžníkovi, rovnako aj zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Voči iným osobám ich
však možno ďalej vymáhať. Poukázala tiež na uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 09.05.2012
pod č. k. 18Er 348/2010-147 týkajúce sa exekučnej veci, ktorej predmetom bolo vykonanie exekúcie

na základe notárskej exekučnej zápisnice. V tomto konaní predseda predstavenstva ITIMEX a. s.
C.. Y. S. a jeho manželka podali námietky voči exekúcii, kde použili totožnú argumentáciu o tom,
že pohľadávka navrhovateľa zanikla a že samotný reštrukturalizačný plán vylúčil možnosť domáhať
sa uspokojenia pohľadávky od tretích osôb. Okresný súd Prešov v ňom dospel k rovnakému záveru
ako Krajská prokuratúra v Prešove, keď uzavrel, že z námietok nevyplýva žiadny nedostatok v

procesných podmienkach prebiehajúceho exekučného konania. K dôvodom neprihlásenia pohľadávky
navrhovateľa v reštrukturalizačnom konaní sa nevedela bližšie vyjadriť. V tejto súvislosti zdôraznila, že
ZKR nerozlišuje, z akých dôvodov si veritelia neprihlásili svoje pohľadávky, resp. nie je dôležité to, či
to bolo alebo nebolo úmyselne. V § 155 ods. 2 tohto zákona sa len konštatuje nevyvrátiteľná právna
domnienka, že po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku
zaniká právo týchto veriteľov vymáhať ich neprihlásené pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas

neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka.

Štatutárny zástupca odporcu C.. Y. S. na pojednávaní uviedol, že Krajský súd v Prešove vo svojom
rozsudku zo dňa 14.05.2012 pod sp. zn. 16Co/25/2012 konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa sa
stala nevymáhateľnou a môže si za to navrhovateľ, lebo si včas neprihlásil svoju pohľadávku a ani
zabezpečovacie práva k tejto pohľadávke. Tu nejde o prípad, že by navrhovateľ svoju pohľadávku

nevymáhal, ale si ju v reštrukturalizácii vôbec neprihlásil, hoci mu reštrukturalizačný posudok garantoval
100 % vrátenie celej pohľadávky. Pokiaľ ide o uvádzané uznesenie Okresného súdu Prešov, toto
exekučné konanie nie je ukončené z dôvodu podania odvolania zo strany povinných v 1. a 2. rade,
pretože sudkyňa rozhodla o námietkach, hoci ich povinní nepodali, ale žiadali o zastavenie exekúcie.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca nehovorí o zániku pohľadávky

navrhovateľa alebo o zániku záložných práv, ale tvrdí, že došlo k zániku ich vymožiteľnosti alebo
vymáhateľnosti. Medzi stranami nie je sporné, že nedošlo k prihláseniu pohľadávky navrhovateľa v
reštrukturalizačnom konaní a ani k prihláseniu záložného práva k pohľadávke z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov. Keďže k prihláseniu tejto pohľadávky nedošlo, navrhovateľ stratil
právo podieľať sa na uspokojení veriteľov v rámci reštrukturalizačného konania, jeho pohľadávka

prestala byť vymáhateľnou z majetku dlžníka, a keďže reštrukturalizačný plán využil ustanovenie
pôvodného znenia § 155 ods. 4 ZKR a ustanovil inak, odobral právo veriteľom, ktorí sa nezúčastnili
reštrukturalizačného konania, na uspokojenie ich pohľadávok nielen z majetku dlžníka, ale aj z
majetku spoludlžníkov a ručiteľov. Ak navrhovateľ vymáha svoju pôvodnú pohľadávku od odporcu ako
poddlžníka, tento to vníma ako účelové obchádzanie ZKR, pretože znovu ide o vymáhanie pohľadávky

z majetku dlžníka. Reštrukturalizácia bola ukončená 03.08.2010, účinná od 04.08.2010 a po tomto
období dlžník fungoval pod dozornou správou, čo znamená, že akékoľvek plnenia poskytoval po
predchádzajúcom odsúhlasení dozorným správcom. Keďže mu reštrukturalizačný plán ukladal plniť
pohľadávky voči veriteľom zúčastneným na reštrukturalizačnom konaní, odporca konal v súlade so
schváleným reštrukturalizačným plánom a v súlade so zákonom. Navrhovateľ ako záložný veriteľ si

vlastným konaním, resp. opomenutím sám spôsobil nevymožiteľnosť svojej pohľadávky z majetku
dlžníka, ale aj z majetku iných osôb, pretože v prípade riadneho prihlásenia svojej pohľadávky by bol
uspokojený na 100 %, nakoľko spôsob uspokojenia zabezpečeného veriteľa bol jednou z podmienok,
ktoré umožnili spoločnosti ITIMEX a. s. schválenie alebo povolenie reštrukturalizácie Okresným súdom
Nitra.

Koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 27.03.2013 uviedla, že
nedisponuje doručenkou preukazujúcou doručenie listu navrhovateľa zo dňa 01.06.2010 odporcovi,
pričom nevylúčila, že sa tento nachádza medzi listinami tvoriacimi súčasť pomerne rozsiahleho
spisového materiálu týkajúceho sa tejto právnej veci. Mala však za to, že výzva na plnenie záložnému
veriteľovi zo dňa 31.08.2010, ktorej prílohou bol aj výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných

práv pod č. XXXXX/XXXX, spĺňa náležitosti preukázania vzniku záložného práva odporcovi, pričom
predmetný list bol odporcovi doručený dňa 09.09.2010. V súvislosti s výmazom spoločnosti ERBA, s. r. o.
z obchodného registra dňom 06.09.2012 poznamenala, že zánikom záložcu nedošlo k zániku záložného
práva k pohľadávkam, nakoľko z § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vyplývajú spôsobyzániku tohto práva, medzi ktorými sa zánik záložcu nespomína. Mala za to, že ak by zánikom záložcu
mohlo teoreticky dôjsť k zániku záložného práva, nebolo by pre veriteľov efektívne uzatvárať záložné
zmluvy, predmetom ktorých by bolo zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok, pretože v takomto prípade

by sa dlžníci mohli bez ďalšieho zbaviť svojej povinnosti plniť splatnú pohľadávku záložnému veriteľovi.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že ak Občiansky zákonník priznáva rovnaké
námietky ručiteľovi a spoludlžníkovi, tak rovnakú námietku aká prislúcha dlžníkovi, je potrebné priznať
aj poddlžníkovi a v tomto prípade tým, že si veriteľ ako navrhovateľ neprihlásil svoju pohľadávku v
reštrukturalizačnom konaní, zmaril jej uspokojenie. Podľa ZKR v znení platnom v čase reštrukturalizácie

odporcu, bolo možné v rámci reštrukturalizačného plánu rozšíriť nevymáhateľnosť pohľadávok aj na
práva veriteľov domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok aj voči spoludlžníkom, ručiteľom alebo z
majetkutretíchosôb.Nespornémedziúčastníkmikonaniaje,ženeprihlásenímpohľadávkynavrhovateľa
v reštrukturalizačnom konaní zanikla vymáhateľnosť voči odporcovi. Z pohľadávky navrhovateľa sa tak
stala naturálna obligácia a je na vôli dlžníka, či pohľadávku neprihlásenú v reštrukturalizačnom konaní
svojmu veriteľovi splní alebo nie. Došlo tu k špecifickej situácii, keď je pohľadávka vymáhaná z iného

právnehotituluodosobydlžníka,pretožedlžníkjevovzťahukveriteľoviajpoddlžníkom.Vtejtosúvislosti
poukázala na § 584 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s
povinnosťou v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť, ak zákon neustanovuje inak. V danom prípade
došlo k splynutiu povinnosti splnenia záväzku ako poddlžníka a práva odporcu ako dlžníka, ktorý až
do výšky, v akej mal plniť podľa reštrukturalizačného plánu spoločnosti ERBA, s. r. o., mal na druhej

strane možnosť rozhodnúť sa, či splní svoj záväzok navrhovateľovi ako naturálnu obligáciu dobrovoľne.
Vychádzajúc z uvedeného nemožno priznať navrhovateľovi právo na plnenie pohľadávky ako naturálnej
obligácie v tej časti, v akej bol odporca povinný plniť spoločnosti ERBA, s. r. o.

Štatutárny zástupca odporcu C.. Y. S. na pojednávaní uviedol, že pri vymáhaní žalovanej pohľadávky
ide stále o pohľadávku vzťahujúcu sa na majetok odporcu. Dlžník aj poddlžník je tá istá osoba a išlo o

jednu veľkú pohľadávku, ktorej kúpu prefinancoval navrhovateľ a odporca ručil svojím majetkom. Išlo
o predaj pohľadávky po bývalom štátnom podniku, čiže to nie je obchod, ktorý si urobila ERBA, s. r.
o., ale ERBA, s. r. o. bola len sprostredkovateľ. Nejde tu preto o tretiu osobu, a keďže si navrhovateľ
neprihlásil ani pohľadávku a ani zabezpečovacie práva k tejto pohľadávke, nemá právo si od dlžníka dlh
vymáhať. Spoločnosť ERBA, s. r. o. mohla byť zo strany navrhovateľa kedykoľvek žalovaná, na podanie

žalobného návrhu mal navrhovateľ dostatok času.

Štatutárny zástupca odporcu C.. Y. S. na pojednávaní konanom dňa 30.10.2013 nad rámec svojich
vyjadrení z predchádzajúcich pojednávaní uviedol, že v čase podpísania zmluvy o zriadení záložného
práva k pohľadávkam zo dňa 02.12.2008 nemala ERBA, s. r. o. vo svojom majetku žiadne iné
pohľadávky okrem pohľadávky voči ITIMEXU a. s. Žalovaná pritom nie je žiadna tretia osoba, ale

priamo reštrukturalizačný dlžník ako poddlžník. V danom prípade preto nemožno aplikovať ustanovenie
§ 155 ods. 4 ZKR, ale ustanovenie § 155 ods. 2 ZKR, pretože ide o zabezpečovacie právo vzťahujúce
sa na majetok dlžníka. Navrhovateľ si zabezpečovacie právo voči odporcovi neuplatnil a tak došlo k
jeho preklúzii. Medzi ITIMEXOM, a. s. a ERBOU, s. r. o. nedošlo ku klasickému započítaniu starých
pohľadávok, ale úhrady faktúr zo strany ITIMEXU, a. s. boli vykonávané priebežne, a to vo forme

zálohových platieb vopred, aby ERBA, s. r. o. mohla priebežne splácať svoje záväzky. Zálohy ITIMEX,
a. s. reálne platil ERBE, s. r. o., na druhej strane ERBA, s. r. o. mala reálne platiť ITIMEXU, a. s. (nájom
za stroje, za priestory a pod.), ale nič neplatila. Následne k termínu reštrukturalizačnej splátky nastalo
zhrnutie dopredu zaplatených faktúr zo strany ITIMEXU, a. s. a nezaplatených faktúr, ktoré mala uhradiť
ERBA, s. r. o. ITIMEXU a. s. Všetky faktúry a platby odsúhlasila na začiatku reštrukturalizačná a potom

dozorná správkyňa Mgr. Slavkovská. Týmto došlo k reálnemu zaplateniu každej reštrukturalizačnej
splátky a následne k zániku pohľadávky spoločnosti ERBA, s. r. o. voči ITIMEXU, a. s. Listy, ktoré
posielal navrhovateľ za účelom preukázania pohľadávky vo vzťahu k poddlžníkovi, prišli v priebehu
reštrukturalizačného konania, kedy to odporcu už nemuselo vôbec zaujímať. Pre odporcu bol dôležitý
výsledok reštrukturalizačného konania a to, že keď mal platiť reštrukturalizačné splátky, zisťoval si v

Notárskom centrálnom registri záložných práv existenciu záložného práva navrhovateľa vo vzťahu k
spoločnosti ERBA, s. r. o. K termínu 23.08.2010 nebolo zriadené žiadne záložné právo navrhovateľa
voči ERBE, s. r. o. Všetky dátumy existencie záložných práv uvádzaných navrhovateľom sú datované
pred týmto časom. Odporca nie je povinný skúmať, či k výmazu záložného práva došlo zákonnou, aleboinou formou. Ak bol navrhovateľ presvedčený, že sa proti nemu nepostupovalo zákonne, mal možnosť
sa brániť.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že v čase podpisu záložnej zmluvy medzi

navrhovateľom a ERBOU, s. r. o. dňa 02.12.2008 bolo tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi zrejmé,
že záložné právo sa podpisuje len vo vzťahu k jednej pohľadávke, ktorú vykazuje ERBA, s. r. o. voči
ITIMEXU a. s. Záložné právo tak, ako o ňom hovorí § 8 ZKR, bol navrhovateľ povinný prihlásiť do
reštrukturalizácie a ak sa tak nestalo, nastali účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu
uvedené v § 155 ods. 2 ZKR, podľa ktorého zanikla vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa a

neodvratne zanikli zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Došlo teda k splynutiu
týchto dvoch osôb dlžníka a poddlžníka. Pri použití analógie § 306 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ak je plnenie vymáhané od ručiteľa, má právo sa brániť tým, čím by sa mohol brániť aj pôvodný
dlžník. Ak teda navrhovateľ svojím opomenutím spôsobil zánik vymáhateľnosti svojej pohľadávky, nemá
oprávnenie vymáhať ju od pôvodného dlžníka a ani od poddlžníka. Žalovaná pohľadávka predstavuje
zabezpečovacie právo, ktoré malo byť prihlásené v reštrukturalizácii bez ohľadu na to, o aký typ

zabezpečenia a voči komu ide. V opačnom prípade dochádza k zániku neprihlásených zabezpečovacích
práv vo vzťahu k majetku dlžníka a dokonca znenie ZKR platné do 31.12.2011 umožňovalo priamo v
reštrukturalizačnom pláne vylúčiť uspokojovanie neprihlásených pohľadávok veriteľov z majetku tretích
osôb, ak tak ustanovil reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán týkajúci sa odporcu s takouto
možnosťou počítal a upravil, že veritelia, ktorí si neprihlásili svoju pohľadávku v reštrukturalizácii, nie

sú oprávnení uspokojovať ju ani z majetku tretích osôb. Ak by sa aj súd stotožnil s právnym názorom,
že ide o majetok tretej osoby, toto konanie by malo byť vedené proti spoločnosti ERBA, s. r. o. a nie
voči odporcovi.

Koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa nestotožňuje s právnym
názorom právnej zástupkyne odporcu z dôvodov popísaných vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa

01.03.2013. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej pohľadávky, v rozhodnutí Okresného súdu Prešov pod sp. zn.
8C/118/2010 sa na strane 3 uvádza, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi a ručiteľom predstavovala
ku dňu 28.05.2010 sumu 738.739,74 eura. Potvrdenie jej existencie v uvedenej výške pre účely tohto
súdneho konania prisľúbila zaslať v súdom stanovenej lehote. K námietke, ktorá sa týkala spôsobu
započítania poznamenala, že ide len o interný postup uspokojovania pohľadávok medzi spoločnosťou

ERBA, s. r. o. a odporcom, ktorý je v tomto súdnom spore úplne irelevantný, nakoľko je podstatné
len to, že po preukázaní vzniku záložného práva poddlžníkovi tento neplnil záložnému veriteľovi, ale
svojmu veriteľovi. Navrhovateľ zastáva právny názor, že ide o zabezpečovacie právo viažuce sa na
majetoktretejosoby,ktoroujespoločnosťERBA,s.r.o.atotonebolomožnéprihlásiťdoreštrukturalizácie
odporcu. Samotná úverová pohľadávka, ktorú si navrhovateľ do reštrukturalizácie neprihlásil, sa stala

naturálnou obligáciou a v ďalšom súdnom konaní je nevymáhateľná, avšak ako taká ďalej existuje a
všetky zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok tretích osôb preto možno ďalej vymáhať.

Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2014 štatutárny zástupca odporcu C.. Y. S. uviedol, že pokiaľ
ide o písomne vyjadrenie navrhovateľa týkajúce sa existencie žalovanej pohľadávky a jej evidovaní v
účtovníctve, má za to, že banka klame, pretože podľa zákona o dani z príjmov a zákona o účtovníctve

musela banka túto pohľadávku odpísať po tom, čo bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie
o skončení reštrukturalizácie. Inak by ju v budúcnosti už odpísať nemohla, pretože každá banka
musí vytvárať opravné položky k pohľadávke, ktorú dlžník nezaplatil a vstúpil do reštrukturalizačného
konania. V tejto súvislosti poukázal na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.
16Co/25/2012 zo dňa 14.05.2012, v ktorom súd konštatoval, že v čase rozhodovania o žalobe nebola

splnená zákonná podmienka existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že vymáhanie pohľadávky, resp. nemožnosť jej
vymáhania je potrebné primárne posúdiť podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. S
prihliadnutím na doposiaľ uvádzanú argumentáciu odporcu preto žiadala súd, aby podaný návrh v celom
rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.Koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa sa na pojednávaní pridržiavala svojich vyjadrení z
predchádzajúcich pojednávaní a keďže žalovaná pohľadávka stále existuje, žiadala súd, aby podanému
návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania. K rozhodnutiu Krajského

súdu v Prešove pod sp. zn. 16Co/25/2012, na ktoré poukázal štatutárny zástupca odporcu na tomto
pojednávaní len poznamenala, že navrhovateľ v tejto veci podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola prijatá na
ďalšie konanie pod sp. zn. C.. Ú. a napadol v nej nezákonnosť tohto rozhodnutia práve z dôvodov, ktoré
namieta aj v tomto konaní.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.04.2005 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o úvere č. XXX XXX XXXX, na

základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky vo výške 175 000 eur, a to vo
forme kontokorentného úveru maximálne do výšky 25 000 eur a kolaterálu pri uzatváraní obchodov s
investičnými nástrojmi do výšky 150 000 eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí dodatok č. 1 zo dňa
22.06.2005, dodatok č. 2 zo dňa 31.08.2005, dodatok č. 3 zo dňa 25.09.2006, dodatok č. 4 zo dňa
25.09.2007, dodatok č. 5 zo dňa 26.06.2008, dodatok č. 6 zo dňa 02.12.2008 a dodatok č. 7 zo dňa

27.11.2009. Celková výška úveru poskytnutého odporcovi predstavovala sumu 738 811 eur.

Na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril navrhovateľ ako záložný veriteľ
so spoločnosťou W., F.. E.. D.., H.. F. Č.. XX, XXX XX Š., C.: XX XXX XXX ako záložcom dňa 02.12.2008
zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo k pohľadávkam bolo
registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. O. XXXXX/

XXXX.

NazákladenávrhuodporcuOkresnýsúdNitrauznesenímzodňa12.04.2010podč.k.31R/3/2010-1030,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2010 dňa 16.04.2010, povolil jeho reštrukturalizáciu.

Ako vyplýva z pripojeného reštrukturalizačného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 31R/3/2010,
obchodná spoločnosť ERBA, s. r. o. si riadne a včas prihlásila svoju pohľadávku voči odporcovi do

reštrukturalizácie vo výške 1.254.852,10 eura.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.07.2010 pod č. k. 31R/3/2010-2158, zverejneného v
Obchodnom vestníku č. 148/2010 dňa 03.08.2010, súd potvrdil reštrukturalizačný plán odporcu a ukončil
jeho reštrukturalizáciu. Ako vyplýva z reštrukturalizačného plánu tvoriaceho prílohu tohto uznesenia,
spoločnosti ERBA, s. r. o. bolo priznané uspokojenie vo výške 12 % zo zistenej sumy pohľadávok, t.

j. 150.582,25 eura. Odporca sa zaviazal uhradiť tento výťažok po štvrtinách vo výške 37.645,56 eura v
lehotách uvedených v reštrukturalizačnom pláne, pričom prvú štvrtinu bol povinný previesť na účet tejto
spoločnosti do 40 dní od potvrdenia reštrukturalizačného plánu, t. j. najneskôr do 13.09.2010. Ostatné
zostávajúce splátky mali byť uhrádzane do 31.12.2010 (2. splátka), do 30.06.2011 (3. splátka) a do
31.12.2011 (4. splátka). Reštrukturalizačný plán v jeho záväznej časti zároveň ustanovil, že veriteľom,

ktorí nie sú uvedení v záväznej časti tohto plánu a teda ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky
zaniká právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj zanikajú riadne a včas neprihlásené
zabezpečovacie práva na majetok dlžníka v súlade s 155 ZKR, zároveň zanikajú práva veriteľov
domáhaťsauspokojeniaichpôvodnýchpohľadávokvočispoludlžníkomaručiteľomdlžníka,akoajpráva
veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Medzi veriteľmi, ktorých pohľadávky boli zistené, sa navrhovateľ ako veriteľ nenachádza.

Listom zo dňa 22.03.2010 odporca oznámil navrhovateľovi začatie reštrukturalizačného konania,
ako aj skutočnosť, že navrhovateľova pohľadávka je riadne vedená v účtovníctve odporcu a súd
prostredníctvom Obchodného vestníka oznámi veriteľom lehotu na prihlasovanie pohľadávok.

Listom zo dňa 01.06.2010, doručeným odporcovi dňa 07.06.2010, navrhovateľ preukázal odporcovi

vznik záložného práva výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod sp. zn.34296/2008 a zároveň ho upozornil, že podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka je ako poddlžník
povinný plniť svoje peňažné záväzky navrhovateľovi na ním oznámené číslo účtu a variabilný symbol
platby. Prílohou predmetného listu bol aj výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod

sp. zn. XXXXX/XXXX.

Listom zo dňa 06.07.2010, doručeným odporcovi dňa 08.07.2010, navrhovateľ opätovne upozornil
odporcu na existenciu záložného práva k pohľadávkam a zároveň ho upozornil, že po prípadnom
schválení reštrukturalizačného plánu a jeho potvrdení zo strany reštrukturalizačného súdu je povinný
akékoľvek plnenia podľa tohto plánu určené na uspokojenie prihlásenej pohľadávky spoločnosti ERBA,

s. r. o. poukázať navrhovateľovi ako záložnému veriteľovi na ním oznámené číslo účtu a variabilný
symbol platby. Prílohou predmetného listu bol aj výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv
pod sp. zn. XXXXX/XXXX, ako aj list zo dňa 01.06.2010. Predmetné upozornenie spolu s prílohami
zaslal navrhovateľ aj dozornej správkyni Mgr. Henriete Slavkovskej a Okresnému súdu Nitra k sp. zn.
31R/3/2010.

Listom zo dňa 18.08.2010 spoločnosť ERBA, s. r. o. v zastúpení jej konateľa Ing. Dušana Weisa

požiadala notárku L.. L. M. o výmaz záložného práva k pohľadávkam, keďže si navrhovateľ riadne
a včas neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, čím mu v zmysle § 155 ods. 2
ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniklo právo vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkom, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka.

Ako vyplýva z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 23.08.2010,
voči záložcovi, resp. záložnému dlžníkovi W., F.. E.. D.., F. XX, XXX XX Š., C.: XX XXX XXX, nie je v
Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadené žiadne záložné právo.

Listom zo dňa 31.08.2010, doručeným odporcovi dňa 09.09.2010, navrhovateľ s odvolaním sa
na jeho predchádzajúci list zo dňa 01.06.2010 vyzval odporcu ako poddlžníka, aby v súlade s

reštrukturalizačným plánom uhradil sumu 37.645,56 eura, predstavujúcu 1. štvrtinu sumy určenej
spoločnosti ERBA, s. r. o. v celkovej výške 150.582,25 eura, splatnej do 40 dní od potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom, t. j. do 13.09.2010, na ním oznámené číslo účtu a variabilný symbol
platby s upozornením, že v prípade nesplnenia tohto záväzku bude nútený uplatňovať si jeho zaplatenie
prostredníctvom súdu.

Dňa 31.07.2011 bola medzi odporcom a spoločnosťou ERBA, s. r. o. uzatvorená dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok, ktorej predmetom boli pohľadávky ERBY, s. r. o. voči odporcovi v celkovej
hodnote 75.291,12 eura a pohľadávka odporcu voči ERBE, s. r. o. v celkovej hodnote 37.645,56 eura,
ktoré podľa potvrdenia účastníkov dohody mali zaniknúť ku dňu 31.07.2011. Ako vyplýva z pripojeného
zoznamu dodávateľských faktúr a záväzkov schváleného dozornou správkyňou odporcu U.. B. F.,

predmetom započítania bola 3. splátka reštrukturalizácie vo výške 37.645,56 eura, ktorú mal odporca
uhradiť spoločnosti ERBA, s. r. o. s uvádzanou splatnosťou 31.07.2011.

Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti ERBA, s. r. o., uznesením Okresného súdu
Nitrapodč.k.32K/58/2011-358zodňa09.05.2012,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa01.06.2012,bolo
konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti. V dôsledku uvedenej skutočnosti

bola táto spoločnosť dňom 06.09.2012 vymazaná z obchodného registra.

Ako vyplýva zo zoznamu pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vypracovaného k 04.11.2013, výška
nesplatenej pohľadávky, ktorú navrhovateľ voči odporcovi titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo
svojom účtovníctve eviduje, predstavuje sumu 738.607,80 eura.

Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len ZKR), účastníkmi reštrukturalizačnéhokonania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky.

Podľa § 120 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky

počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo
vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 121 ods. 1 veta prvá a druhá cit. zákona, prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch
rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť
doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

Podľa § 155 ods. 2 cit. zákona, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky,
vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva
vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť
uplatnené prihláškou.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov
domáhaťsauspokojeniaichpôvodnýchpohľadávokvočispoludlžníkomaručiteľomdlžníka,akoajpráva
veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa
záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu

zabezpečenej pohľadávky.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo,
čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva
bolo možné záloh určiť.

Podľa § 151c cit. zákona, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú

pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

Podľa§151ecit.zákona,navznikzáložnéhoprávasavyžadujejehoregistráciavNotárskomcentrálnom
registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak
tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151f ods. 1 cit. zákona, na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových

hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na
vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon
ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.

Podľaods.3cit.ustanovenia,záložnéprávokveci,bytu,nebytovémupriestoru,právuakinejmajetkovej
hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí

od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňunadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného
práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

Podľa § 151mb ods. 1 cit. zákona, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné

jej príslušenstvo.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len
ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva
preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný,
poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej

záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi.

Podľa § 151md ods. 1 cit. zákona, záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti

dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra
záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona
registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného
práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä fotokópiami vyššie uvedenej
úverovej a záložnej zmluvy, listu odporcu zo dňa 22.03.2010, listov navrhovateľa zo dňa 01.06.2010,
06.07.2010, 18.08.2010, 31.08.2010, výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod
sp. zn. XXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2008, výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv
voči spoločnosti ERBA, s. r. o. zo dňa 23.08.2010, pripojeným reštrukturalizačným spisom Okresného

súdu Nitra pod sp. zn. 31R/3/2010, fotokópiou dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi
odporcom a spoločnosťou ERBA, s. r. o. zo dňa 31.07.2011, fotokópiou zoznamu dodávateľských
faktúr a záväzkov schváleného dozornou správkyňou odporcu U.. B. F. zo dňa 31.07.2011, zoznamom
pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vypracovaným ku dňu 04.11.2013, výpismi z obchodného
registra navrhovateľa, odporcu a obchodnej spoločnosti ERBA, s. r. o., písomnými vyjadreniami

účastníkov konania, ako aj výsluchmi koncipientky právneho zástupcu navrhovateľa, štatutárneho
zástupcu odporcu a právnej zástupkyne odporcu na pojednávaniach, z ktorých mal preukázané, že
navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 15.04.2005 úverovú zmluvu č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej
poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 175 000 eur, a to vo forme kontokorentného úverumaximálne do výšky 25 000 eur a kolaterálu pri uzatváraní obchodov s investičnými nástrojmi do výšky
150 000 eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí dodatok č. 1 zo dňa 22.06.2005, dodatok č. 2 zo dňa
31.08.2005, dodatok č. 3 zo dňa 25.09.2006, dodatok č. 4 zo dňa 25.09.2007, dodatok č. 5 zo dňa

26.06.2008, dodatok č. 6 zo dňa 02.12.2008 a dodatok č. 7 zo dňa 27.11.2009, na základe ktorých
sa celková výška poskytnutého úveru navýšila na sumu 738 811 eur. Na zabezpečenie pohľadávky
vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril navrhovateľ ako záložný veriteľ so spoločnosťou ERBA, s. r.
o. ako záložcom dňa 02.12.2008 zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom.
Záložné právo k pohľadávkam bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa

02.12.2008 pod sp. zn. NCRzp 34296/2008. Na základe návrhu odporcu Okresný súd Nitra uznesením
zo dňa 12.04.2010 pod č. k. 31R/3/2010-1030, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2010 dňa
16.04.2010, povolil jeho reštrukturalizáciu. Na rozdiel od navrhovateľa, ktorý si z bližšie nevysvetlených
dôvodov svoju pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy voči odporcovi v reštrukturalizácii neuplatnil,
hoci bol na začatie reštrukturalizácie odporcom upozornený listom zo dňa 22.03.2010, si obchodná
spoločnosť ERBA, s. r. o. svoju pohľadávku voči odporcovi do reštrukturalizácie prihlásila riadne a

včas, a to vo výške 1.254.852,10 eura. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.07.2010 pod č.
k. 31R/3/2010-2158, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 148/2010 dňa 03.08.2010, súd potvrdil
reštrukturalizačný plán odporcu a ukončil jeho reštrukturalizáciu. V zmysle reštrukturalizačného plánu
bolo spoločnosti ERBA, s. r. o. priznané uspokojenie vo výške 12 % zo zistenej sumy pohľadávok, t.
j. 150.582,25 eura, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť po štvrtinách vo výške 37.645,56 eura, pričom

prvú štvrtinu bol povinný previesť na účet tejto spoločnosti do 40 dní od potvrdenia reštrukturalizačného
plánu, t. j. najneskôr do 13.09.2010. Ostatné zostávajúce splátky mali byť uhrádzane do 31.12.2010
(2. splátka), do 30.06.2011 (3. splátka) a do 31.12.2011 (4. splátka). Reštrukturalizačný
plán v jeho záväznej časti zároveň ustanovil, že veriteľom, ktorí nie sú uvedení v záväznej časti tohto
plánu a ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, zaniká právo vymáhať tieto pohľadávky

voči dlžníkovi, zanikajú riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva na majetok dlžníka v
súlade s 155 ZKR, zanikajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči
spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Odporca pristúpil k splneniu 3. splátky vyplývajúcej
z reštrukturalizačného plánu vzájomným započítaním pohľadávok medzi ním a spoločnosťou ERBA,

s. r. o., deklarovaným v písomnej dohode zo dňa 31.07.2011 a odobreným dozornou správkyňou
Mgr. Henrietou Slavkovskou. Uvedený postup by nebol v rámci zániku započítavaných pohľadávok
nijako neprípustný za predpokladu, že by pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca z úverovej zmluvy bola
odporcom uhradená. Nakoľko sa tak nestalo, navrhovateľ ešte počas prebiehajúcej reštrukturalizácie
upozornil odporcu ako poddlžníka listami zo dňa 01.06.2010 a 06.07.2010 na existenciu záložného

práva k pohľadávkam a zároveň ho upozornil, že po prípadnom schválení reštrukturalizačného plánu
a jeho potvrdení zo strany reštrukturalizačného súdu je povinný akékoľvek plnenia podľa tohto plánu
určené na uspokojenie prihlásenej pohľadávky spoločnosti ERBA, s. r. o. poukázať navrhovateľovi ako
záložnému veriteľovi. Prílohu obidvoch listov tvoril výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných
práv pod sp. zn. XXXXX/XXXX, pričom druhý z týchto listov zaslal navrhovateľ na vedomie dozornej

správkyni U.. B. F. a Okresnému súdu Nitra k sp. zn. 31R/3/2010. Uvedeným okamihom sa v súlade
s § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka stalo toto právo účinné voči odporcovi a podľa § 151mb
ods. 3 Občianskeho zákonníka bol odporca povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok navrhovateľovi
ako záložnému veriteľovi, čo však neurobil. Svoju obranu postavil na tvrdení, že ak si navrhovateľ
svoju pohľadávku v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnil, potvrdením reštrukturalizačného plánu

zaniklo jeho právo domáhať sa jej uspokojenia nielen z majetku dlžníka, ale aj z majetku tretích osôb.
Je nesporné, že po tom, čo si odporca existencie záložného práva bol vedomý, konateľ spoločnosti
ERBA, s. r. o. C.. Y. S., ktorý bol a v súčasnosti stále je štatutárnym zástupcom odporcu, podnikol kroky
smerujúce k jeho výmazu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Listom zo dňa 18.08.2010
požiadal notárku L.. L. M. o výmaz záložného práva k pohľadávkam z dôvodu, že si navrhovateľ riadne

a včas neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, čím mu zverejnením uznesenia o
potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniklo právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako
aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Notárka jeho
žiadosti vyhovela, čoho dôkazom je aj úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo
dňa 23.08.2010, v ktorom sa konštatuje, že voči záložcovi, resp. záložnému dlžníkovi ERBA, s. r. o. nie

je v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadené žiadne záložné právo. Uplynutím necelých
dvoch rokov sa finančná situácia a platobná schopnosť obchodnej spoločnosti ERBA, s. r. o. natoľko
zhoršila, že uznesením Okresného súdu Nitra pod č. k. 32K/58/2011-358 zo dňa 09.05.2012, ktorénadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2012, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok jej majetku
a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňom 06.09.2012.

Zistený skutkový stav má však podľa názoru súdu iné právne dôsledky ako tie, ktoré prezentoval

odporca. Navrhovateľ neprihlásením svojej úverovej pohľadávky v reštrukturalizácii síce stratil možnosť
úspešne si ju uplatňovať od odporcu ako dlžníka, to ale neznamená, že ju odporca ako poddlžník
po preukázaní existencie záložného práva nebol povinný záložnému veriteľovi plniť. Na uvedenej
skutočnosti nič nemení ani to, že odporca a poddlžník sú jedna a tá istá osoba. Podľa § 155 ods. 2
ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku

zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať
tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce
sa na majetok dlžníka. Pokiaľ však zabezpečovacie právo viazne na majetku tretej osoby (ERBA,
s. r. o.) a nie dlžníka, v dôsledku čoho nebolo v reštrukturalizácii uplatnené, právo neprihláseného
veriteľa (navrhovateľa) vymáhať ho v dôsledku účinnosti plánu nezaniká. Ani reštrukturalizačný plán
konštruovaný ako „superzmluva“ medzi dlžníkom a jeho veriteľmi totiž nemôže odnímať subjektívne

práva tretím osobám nezúčastneným na reštrukturalizácii. Voči tretím osobám má účinky iba vtedy, ak
výslovne súhlasili so vznikom záväzku. Navrhovateľ nebol účastníkom sporného reštrukturalizačného
plánu a ani sa v ňom žiadnym relevantným spôsobom nevzdal práva vymáhať svoju pohľadávku z
majetku týchto osôb, preto mu táto „dohoda“ medzi dlžníkom a veriteľmi prihlásených pohľadávok
nemôže odňať právo domáhať sa uspokojenia z majetku tretích osôb. Opak by totiž predstavoval kolíziu

so základnými princípmi právneho štátu a ústavne garantovanou ochranou práv tretieho. Na možnosť
vymáhať túto pohľadávku nemá vplyv ani výmaz záložného práva z Notárskeho centrálneho registra
záložných práv, keďže na takýto postup neexistoval zákonný dôvod prezumovaný v § 151md ods. 1
Občianskeho zákonníka a nemá naň vplyv ani vzájomné započítanie s pohľadávkami záložcu, nakoľko
jediným oprávneným subjektom na prijatie tohto plnenia bol navrhovateľ ako záložný veriteľ. Povinnosť

odporcu ako poddlžníka tak stále trvá bez ohľadu na to, k akému právnemu úkonu v záväzkovom vzťahu
medzi ním a záložcom došlo (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp.
zn. 21Cdo/1891/2005). Právne irelevantný je aj zánik záložcu výmazom z obchodného registra bez
právneho nástupcu, lebo táto právna skutočnosť nie je dôvodom zániku záložného práva (§ 151md ods.
1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá cit. zákona, účinného do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky, účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Tým, že odporca nezaplatil navrhovateľovi 3. splátku určenú reštrukturalizačným plánom pre spoločnosť
ERBA, s. r. o. v lehote jej splatnosti (do 30.06.2011), dostal sa do omeškania s plnením peňažného

záväzku a je preto povinný platiť podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka úroky z omeškania.
Navrhovateľ si ich uplatnil vo výške 9,25 % ročne zo sumy 37.645,56 eura odo dňa nasledujúceho po
jej splatnosti, t. j. od 01.07.2011 až do zaplatenia. Keďže súčet úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky (ECB), platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (1,25 % ročne + 8 % bodov
podľa cit. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013), predstavoval

9,25 %, navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil od odporcu v správnej výške.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
37.645,56 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Nakoľko mal navrhovateľ vo veci úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov proti odporcovi vo výške
9.108,36 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške

2.258,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 6.849,86 eura.

Trovy právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
a to za 7 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 cit. vyhlášky (v znení platnom do
30.06.2013) a za 3 úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 13a citovanej vyhlášky (v znení platnom

od 01.07.2013) po 499,57 eura z tarifnej hodnoty 37.645,56 eura (prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom zo dňa 01.07.2011, písomné podanie na súd vo veci samej - žalobný
návrh zo dňa 06.07.2011, vyjadrenie k odporu zo dňa 15.02.2012, vyjadrenie vo veci samej zo dňa
01.03.2013,25.04.2013,20.01.2014,účasťnapojednávaniachdňa17.12.2012,27.03.2013,30.10.2013
a21.02.2014),t.j.4.995,70eura+2x7,41eura,2x7,63eura,4x7,81euraa2x8,04eurarežijnýpaušál

podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. V rámci trov právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa § 15a
cit. vyhlášky aj náhradu cestovného koncipientky právneho zástupcu navrhovateľa osobným motorovým
vozidlom z Bratislavy do Levíc a späť na pojednávania dňa 17.12.2012, 27.03.2013, 30.10.2013 a
21.02.2014 vo výške 322,34 eura (8 x 148 km x 0,183 eura + 2 x 148 km x 1,43 eura/l x 6,4 l/100 km
+ 2 x 148 km x 1,415 eura/l x 6,4 l/100 km + 2 x 148 km x 1,373 eura/l x 6,4 l/100 km + 2 x 148 km x

1,357 eura/l x 6,4 l/100 km) a podľa § 15b cit. vyhlášky aj náhradu za stratu času vo výške 312,78 eura
(6 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 17.12.2012 z Bratislavy do Levíc a späť po 12,71 eura
+ 2 x 6 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 27.03.2013 a 30.10.2013 z Bratislavy do Levíc a
späť po 13,01 eura + 6 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 21.02.2014 z Bratislavy do Levíc
a späť po 13,40 eura). Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa od 15.12.2007 platiteľom DPH, súd v

rámci trov právneho zastúpenia priznal navrhovateľovi aj DPH z odmeny a náhrad vo výške 1.141,64
eura (5.708,22 eura x 20 %) podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za vyúčtovaný úkon právnej služby zo dňa
04.04.2013, pretože ním na výzvu súdu v prípise svojho oznámenia len zaslal požadované listinné
dôkazy, za čo mu trovy právneho zastúpenia v zmysle cit. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. neprináležia.

Odporca nahradí navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 9.108,36 eura na účet právneho
zástupcu navrhovateľa SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o. podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.