Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/475/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237081
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108237081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľov : 1./ E. K., 2./
H. K., obaja bytom L., F.H. X.. Č.. X, obaja zastúpení Bc. Ing. Pavlom Ščepánom, bytom Bratislava,
Blumentálska č. 15 proti odporcovi: A.. R. J.F. - R., L., S. X.. Č.. XXXX/X, IČO: XXXXXXXX zastúpeného
Advokátskou kanceláriou LAW FIRM, s.r.o., Bratislava, Špitálska č. 10, IČO: 36867209 o zaplatenie
838,79€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov 1./,2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I , č.k. 12 C 210/2008-347 zo dňa 15. júna 2012 v pomere hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1./,2./ sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy

právneho zastúpenia vo výške 59,08€ na účet advokátskej kancelárie Law Firm, s.r.o., Bratislava,
Špitálska č. 10 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov na zaplatenie sumy 838,79€
s príslušenstvom a zároveň zaviazal navrhovateľov 1./, 2./ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť
odporcovi trovy konania 315,32 € k rukám Law Firm s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľov a ich právneho zástupcu, ktorí termín pojednávania vzali na vedomie dňa 11.5.2012,
pričom neúčasť na pojednávaní ospravedlnili navrhovatelia 1./ a 2./ písomne dňa 13.6.2012 zo

zdravotných dôvodov, o odročenie pojednávania nežiadali s tým, že pojednávania sa zúčastní ich
právny zástupca. Právny zástupca navrhovateľov, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie dňa
11.5.2012 sa však pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, dostavil sa na pojednávanie
po vyhlásení dokazovania za skončené a svoj neskorý príchod nijakým spôsobom neospravedlnil. Ďalej
uviedol,ževpredmetnomkonanísanavrhovateliapoopakovanýchčiastočnýchspäťvzatiachazmenách
návrhu domáhali od odporcu zaplatenia 838,79 € z titulu náhrady škody, ktorá im vznikla v dôsledku
neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností odporcu vyplývajúcich mu zo zákona č. 182/1993

Z.z. v platnom znení a zo zmluvy o výkone správy: 1/ za vyúčtované a uhradené náklady prevádzky
spoločných zariadení domu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2009 vo výške 190,88 €; 2/ za vyúčtované
a uhradené plnenie spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2009 vo výške 184,82
€; 3/ za predpísanú zálohu do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a zariadení domu za
obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2007 a od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške 463,09 €.Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd ustanoveniami, keď na základe
vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľa 1./, výsluchom odporcu, výpočtovými listami č. 6 zo
dňa20.3.2006,č.8zodňa6.11.2006,č.1zozvýšenýmpríspevkomdofonduoprávzodňa12.11.2008,č.

2zodňa12.3.2009,č.3zozvýšenýmpríspevkomdofonduoprávnazáklade rozhodnutiaZhromaždenia
vlastníkov bytov zo dňa 5.6.2009 a č. 4 zo dňa 30.11.2009, mal za preukázané, že navrhovatelia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, na X. J. na F. X.. X Y. L., čo medzi účastníkmi sporné nebolo.
Zmluvou o výkone správy č. 4505 zo dňa 11.8.2005 a zo dňa 31.12.2007 mal za preukázané, že správu
domovej nehnuteľnosti v ktorej sa byt v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov nachádza,

vykonával v rozhodnom období rokov 2005 - 2009, odporca, čo tak isto medzi účastníkmi sporné nebolo.
OdporcaakosprávcadomuF.X..X,Xvýpočtovýmilistamič.6zodňa20.3.2006,č.8azodňa6.11.2006,
č.1zozvýšenýmpríspevkomdofonduoprávzodňa12.11.2008,č.2zodňa12.3.2009,č.3zozvýšeným
príspevkom do fondu opráv na základe rozhodnutia Zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 5.6.2009 a
č. 4 zo dňa 30.11.2009, vyčíslil navrhovateľom zálohové platby na služby spojené s užívaním ich bytu
na Kmeťovom nám. 5, variabilný symbol XXXX, vo výške 3.166,- Sk mesačne od 1.4.2006, vo výške

3.796,- Sk mesačne od 1.11.2006, vo výške 127,10 € mesačne od 1.1.2009, vo výške 131,50 € mesačne
od 12.3.2009, vo výške 154,76 € mesačne od 1.7.2009, vo výške 149,14 € mesačne od 20.11.2009,
s úhradou na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXX, splatnými vždy najneskôr k 25.
dňu mesiaca vopred. Zápisnicami zhromaždenia vlastníkov bytov na F. X.. X, X Y. L. zo dňa 5.6.2006,
dňa 18.5.2009 a uznesením zhromaždenia vlastníkov bytov na F. X.. X, X zo dňa 28.10.2008, mal za

preukázané, že o zvýšení príspevku do fondu opráv rozhodlo vždy zhromaždenie vlastníkov bytom
na F. X.. X, X dňa 5.6.2006 na 21.900,- Sk, od 1.1.2009 na 40.000,- Sk/mesiac, ktorý správca rozpíše
jednotlivým vlastníkom do predpisu zálohových platieb podľa podielu na spoločných častiach domu a
od 1.7.2009 na 50.000,- Sk = 1.660,- € za celý dom. Odporca ako správca domu v súlade so zákonom
č. 182/1993 Z.z. a zmluvami o výkone správy v rozhodnom období vykonal vyúčtovania nákladov za

poskytnuté služby spojené s bytom navrhovateľov s variabilným symbolom 516, takto: za obdobie od
01-12/2005vyúčtovanímdoručenýmnavrhovateľomdňa25.7.2006spreplatkomvovýške3.340,-Sk;za
obdobie od 01-12/2006 vyúčtovaním zo dňa 29.5.2007 s nedoplatkom vo výške 9.249,- Sk; za obdobie
od 01-12/2007 vyúčtovaním zo dňa 15.8.2008 s nedoplatkom vo výške 11.026,88 Sk; za obdobie od
01-12/2008 vyúčtovaním zo dňa 12.5.2009 s nedoplatkom vo výške 338,47 |; za obdobie od 01-12/2009

vyúčtovaním zo dňa 12.5.2009 s nedoplatkom vo výške 403,28 €.

Navrhovatelia reklamovali všetky vyúčtovania, vyúčtovanie za rok 2005 dňa 14.8.2006, vyúčtovanie
za rok 2006 dňa 19.7.2007, vyúčtovanie za rok 2007 dňa 30.9.2008, vyúčtovanie za rok 2008 dňa
15.6.2009, vyúčtovanie na rok 2009 dňa 25.6.2010. Všetky uvedené vyúčtovania vykonané odporcom
navrhovatelia označili za nesprávne, sami si vyčíslili náklady spojené s užívaním bytu a v konaní sa

domáhali vrátenia uhradených nákladov na základe neprávnych vyúčtovaní odporcom za vyúčtované
a uhradené náklady prevádzky spoločných zariadení domu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2009 vo
výške 190,88 €, za vyúčtované a uhradené plnenie spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2005 do
31.12.2009 vo výške 184,82 € a za predpísanú zálohu do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločných
častí a zariadení domu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2007 a od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške

463,09 €, tvrdiac, že im touto úhradou vznikla škoda. Prvostupňový súd uviedol, že v konaní nie je
viazaný právnou kvalifikáciou navrhovateľmi uplatneného nároku. Podľa § 8b ods. 1 zákona číslo
182/1993 Z.z. a zmluvy o výkone správy č. 4505 odporca ako správca domu vykonáva jeho správu v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet. Preto podľa názoru súdu úhradou
nedoplatkov z vyúčtovaní vykonaných odporcom na účet vlastníkov bytov na F. X.. X, X v Bratislave

a úhradou záloh do fondu opráv na základe rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov bytov na F. X.. X,
X Y. L. v zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. na účet domu v banke, nevznikla navrhovateľom
škoda, ale prijatím plnenia ktoré presahovalo skutočné náklady spojené s užívaním bytu navrhovateľov,
mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie vlastníkom bytov, na vydanie ktorého však nie je odporca, ako
správcadomu pasívnelegitimovaný.Ikeďodporcaakosprávcadomuvyhotovilvyúčtovanienákladovza

užívanie bytu, zrealizoval vyčíslenia zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu výpočtovými
listami, zabezpečoval prípravu a priebeh zhromaždení vlastníkov bytov, nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti o ktorú v predmetnom konaní ide. Z povahy veci a oprávnení odporcu ako správcu domu v
zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že vecná pasívna legitimácia prináleží vlastníkom
bytovaniesprávcovi,pretoženejdeoprávo,ktorébysúviselosobstaranímslužieb,aleoprávosúvisiace

s výkonom vlastníckych práv vlastníka bytu. Na základe uvedeného sa prvostupňový súd stotožnil s
námietkou odporcu o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie a návrh zamietol.Na záver prvostupňový súd uviedol, že za dôvodnú je potrebné považovať aj námietku premlčania
vznesenú odporcom na pojednávaní dňa 9.3.2012 v časti o zaplatenie preplatku za rok 2005, ktoré
navrhovatelia vyčíslili vo výške 5.462,40 Sk (č. l. 285). Odporca vyúčtoval navrhovateľom služby spojené

s užívaním bytu za obdobie od 01-12/2005, vyúčtovaním navrhovateľom služby spojené s užívaním bytu
za obdobie od 01-12/2005, vyúčtovaním doručeným navrhovateľom 25.7.2006. Lehota na uplatnenie
nároku navrhovateľom na vrátenie bezdôvodného obohatenia z titulu nesprávneho vyúčtovania tak
začala v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť nasledujúci deň a uplynula po dvoch
rokoch, t. j. dňa 26.7.2008. Preto keď navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde dňa 7.11.2008, urobil tak

po uplynutí premlčacej lehoty, určenej zákonom. Súd aj preto návrh navrhovateľa po vznesenej námietke
premlčania, v časti o zaplatenie 5.462,40 Sk (181,31 €) zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti v
konaní a úspešnému odporcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 315,32 € ako trovy právneho
zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1./,2./, ktorým

žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Vo svojom odvolaní namietali, že prvostupňový súd
zamietol návrh bez vykonania dokazovania podľa ich návrhov čím boli porušené ustanovenia § 1,
§ 118 ods. 4, § 123, § 132, O.s.p., pre nesprávne právne posúdenie veci, aj vecnej legitimácie odporcu
a absenciu odôvodnenia v rozsudku. Namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keď prvostupňový súd ukončil konanie za ich neprítomnosti a neprítomnosti ich zástupcu nesprávnou

aplikáciou ust. § 101 ods. 2 O.s.p. ignorovaním skutočnosti, že slovo „pokračuje“ neznamená „ukonči“,
„rozhodne“ alebo podobne. Meškania ich zástupcu 25 min. na jediné pojednávanie 15.6.2011 pre náhlu
rannú nevoľnosť pri inak promptnom plnení si povinností podľa § 101 ods. 1 navrhovateľmi počas
trvania súdneho konania je v rozpore s dobrými mravmi a profesionálnou etikou sudcu: ukončenie
dokazovania na pojednávaní pri neprítomnosti navrhovateľov pre zdravotné dôvody, ktoré včas oznámili

súdu a súčasné (prerušenie iba krátkou prestávkou) vynesenie rozsudku len za prítomnosti ich zástupcu
bez toho, aby sa mohol predtým ospravedlniť alebo aby bol stručne oboznámený s uzneseniami
súdu vynesenými počas jeho neprítomnosti a aby mu bolo udelené slovo na vyjadrenie k výsledku
pojednávania za neprítomnosti považujeme za bezprecedentné porušenie § 1 O.s.p. a čl. 46 ods.
3 Ústavy SR. Prvostupňový súd im tak neumožnil niesť dôkazné bremeno, keď neakceptoval ich

návrhy na doplnenie dokazovania a ukončil dokazovanie tak, že im neumožnil vyjadriť sa k ostatnému
vyjadreniu odporcu doručenému súdu 21.5.2011, ktorým bol tento zaviazaný z predchádzajúceho
pojednávania a tento hoci takúto povinnosť mal, im odporca nedoručil. Navrhovatelia ďalej namietali,
že z odôvodnenia rozsudku nie je jasné na základe akého právneho predpisu súd uznal námietku
premlčania nároku odporcom a zároveň aj nedostatok vecnej pasívnej legitimácie toho istého odporcu,

keď odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne zdôvodnenie. Len § 6 neumožňuje bez ďalšieho určiť
kto je v spore vecne pasívne legitimovaný a to ani v spojení s § 10 ods. 1 keď vo veciach rozpočítania
nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu, je vecná legitimácia nesporná, rovnako ako za odmenu
správcu (tá však sporná nie je, zmluva o správe totiž neobsahuje žiaden mechanizmus jej krátenia).
Poukázali tiež nato, že v časti odôvodnenia obsahujúcom opis rozhodujúcich skutočností konania súd

nepresne opísal priebeh dokazovania, aktivitu a úkony účastníkov.

Navrhovatelia poukázali tiež nato, že v časti vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tak ako je uvedené v odôvodnení
rozsudku a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd zamietol
žalobu, ale v odôvodnení je uvedený právny dôvod na postup súdu podľa § 104 ods. 1 O.s.p. t. j.

na zastavenie konanie pre údajný nedostatok vecnej legitimácie odporcu a súdom uznané premlčanie
nároku navrhovateľa z preplatku vyúčtovania za rok 2005 je bez vznesenia námietky. V písomnom
odôvodnení rozsudku je vyslovený názor, že správca nezodpovedá za rozhodovanie vlastníkov na
schôdzi hlasovaním, pokiaľ sa jedná o uplatňovanie vlastníckych práv. Správca svoju činnosť vykonáva
výhradne podľa zákona o vlastníctve bytov a subsidiárne podľa Občianskeho zákonníka. Zákon o

vlastníctve bytov určuje podmienky hlasovania vlastníkov na schôdzi, ak ich neurčuje riadi sa hlasovanie
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Správca je povinný rešpektovať iba tie príkazy
vlastníkov, ktoré boli prijaté v súlade so zákonom, a preto sú platné a účinné i voči odporujúcim,prehlasovaným vlastníkom. Neplatné príkazy z hlasovaní pre nedodržanie podmienok hlasovania či
ustanovenia zmluvy takto „prijaté“ nie je oprávnený správca uplatňovať, resp. nie sú záväzné voči
vlastníkom, ktorí takéto podmienky správy domu dobrovoľne neodsúhlasili prejavom vôle. Vlastník však

niejepríkazcomasvojeprávauplatňujenaZhromaždení vlastníkovnanajvyššomorgánespoločenstva,
ktoré má právnu subjektivitu. V tomto prípade sa nejedná o výkon správy „správcom“ podľa špeciálneho
zákona, ale aplikovaním ustanovení Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou medzi spoločenstvom
a správcom. Schôdza vlastníkov v prípade zmluvy o správe so správcom nie je orgánom právnickej
osobyasprávcauzatvorilskaždýmvlastníkombytusamostatnýkontraktsrovnakýmobsahomazákono

vlastníctve bytov správcovi ukladá vykonávať správu podľa zákona, t. j. aj vykonávať iba tie rozhodnutia,
ktoré sú riadne schválené. Tvrdenie odporcu, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú
v spore ide, si osvojil súd bez ďalšieho iba na základe ustanovenia § 8b ods. 1, ktoré sa ale dotýka
zákonného splnomocnenia správcu v konaní za vlastníkov, ďalej § 6 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 a
vôbec sa netýka zodpovednosti správcu za výsledok, o ktorú v spore ide.

K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K namietanej neprítomnosti právneho
zástupcu navrhovateľov na pojednávaní (dňa 15.6.2012) uviedol, že navrhovatelia svoju neprítomnosť
na pojednávaní riadne ospravedlnili a o odročenie pojednávania nežiadali, nakoľko pojednávania sa
mal (riadne) zúčastniť ich občiansky zástupca - ten sa však včas na pojednávanie nedostavil, svoju
neprítomnosť riadne neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. V prípade, že by aj

trpel rannou nevoľnosťou (tak ako to tvrdí), mohol (a mal) svoju neúčasť (meškanie, ospravedlniť
aspoň telefonicky, čo však neučinil - vzhľadom na uvedené nie je možné konštatovať žiadne porušenie
práv navrhovateľov v tomto smere. Meritom veci podľa je navrhovateľmi spochybňovaná platnosť
uznesení schôdze vlastníkov v predmetnom bytovom dome a z tohto dôvodu údajná škoda, ktorú mal
navrhovateľom spôsobiť (požadovaním a účtovaním platieb tak ako boli prijaté - schválené predmetnými

uzneseniami, ktoré navrhovatelia neustále spochybňujú). V tomto smere opätovne poukázal na
skutočnosť, že hoci zo znenia zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
nevyplýva priamo, kto má byť v danom spore vecne pasívne legitimovaným subjektom, z povahy veci
a oprávnení správcu domu (tak ako sú vymedzené s ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona) plynie, že v
danej právnej veci vecná pasívna legitimácia prináleží vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a nie

spoločenstvu vlastníkov (prípadne správcovi), ktoré bolo založené pre účely výkonu správy domu.
Preto aj keď realizačne zabezpečoval prípravu a priebeh samotného zhromaždenia vlastníkov odporca,
ako správca, svoje nároky mali navrhovatelia ako vlastníci, ktorých práva vlastníkov mali byť údajne
porušené, uplatňovať voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

Písomnýmpodanímdoručenýmodvolaciemusúdudňa24.9.2013navrhovateliadoplnilisvojeodvolanie,

keď k tomuto podaniu pripojili listinné dôkazy a upriamili pozornosť na skutočnosť, že v napadnutom
rozsudku absentuje rozhodnutie o veci samej. Ucelený obraz poskytujú dôkazy a tieto listiny v súdnom
spise a to vyúčtovanie nákladov na poskytované služby za roky 2005 až 2007 a roky 2008 až 2009 /
Vyúčtovanianákladovtvorialistinysúdnehospisuč.158až162/aReklamácie sozdôvodnenímdielčích
položiek t. j. častí vo veci samej za roky 2005 až 2007 a roky 2008 až 2009 / Reklamácie tvoria listiny

súdneho spisu č. 181 až číslo 191/.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , keď rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1./,2./ nie
je dôvodné.

Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Jedným zo základných princípov, ktoré citované ustanovenie pri výkone správy domu formou správcu
upravuje, je zásada zákonného zastúpenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome správcom.

Jej normatívne vyjadrenie v texte zákona má charakter obligácie, teda povinnosť správcu vykonávaťsprávu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. To
znamená, že súčasná dikcia citovaného ustanovenia vychádza z princípu priameho zastúpenia.

Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na

vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. Prvostupňový súd
vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov návrh navrhovateľov zamietol pre nedostatok
pasívnej legitimácie odporcu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil
(§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k nedostatku pasívnej legitimácie
odporcu dodáva, že odporca ako správca domu v zmysle § 6 a nasl. citovaného zákona č. 182/1993
Z.z. nie je v konaní pasívne legitimovaný, keď o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak
ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom
tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V danej veci pri priamom zastúpení sú v konaní

pasívne legitimovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Odporca
nemohol navrhovateľom spôsobiť škodu, keďže len vykonával uznesenia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v predmetnom bytovom dome tak, ako ich títo prijali (napriek nesúhlasu navrhovateľov), a
teda (údajný) nárok navrhovateľov nemohol byť posúdený inak ako bezdôvodné obohatenie (z údajne
neplatného právneho úkonu - neplatnosť uznesení schôdze vlastníkov), ktorého sa však nemohol

dopustiť správca (odporca), nakoľko bezdôvodné obohatenie (ak vôbec vzniklo) mohlo vzniknúť len
na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko týmto patrí účet (účet nepatrí správcovi
- odporcovi) na ktorý sú poukazované predmetné platby vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
predmetnom bytovom dome (aj navrhovateľov).

Keďže pasívnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je

subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania, jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu a
nie na zastavenie konania v zmysle § 104 O.s.p., keďže sa nejedná o nedostatok podmienok konania
a preto je námietka navrhovateľov uvedená v odvolaní právne irelevantná.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľov, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď
prvostupňový súd ukončil konanie za ich neprítomnosti a neprítomnosti ich zástupcu. Z obsahu spisu,

konkrétne písomného podania navrhovateľov 12.6.2012 /č.l. 339 spisu / vyplýva, že navrhovatelia
ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 15.6.2012 z dôvodu ich zlého zdravotného
stavu a zároveň uviedli, že nežiadajú o odročenie pojednávania a že ich právny zástupca sa
pojednávaniazúčastní.Ichprávnyzástupca,ktorývzaltermínpojednávaniastanovenýnadeň15.6.2012
na pojednávaní dňa 11.5.2012 sa na pojednávanie dňa 15.6.2012 dostavil s meškaním až pred

vyhlásením pojednávania / zápisnica č.l.341 spisu/ , keď pred začatím pojednávania žiadnym spôsobom
neospravedlnil svoju neúčasť, nepožiadal o odročenie pojednávania.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho
prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak,
že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný

umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať
v neprítomnosti účastníka, ktorý, aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119
O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pokiaľ preto v danom
prípade navrhovatelia ani ich právny zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania a prvostupňový

súd za týchto okolností pojednával v ich neprítomnosti, nedošlo k porušeniu žiadnych procesných
ustanovení, ani k odňatiu práva patriaceho navrhovateľom ako účastníkom konania. Postupom, ktorý sa
nepriečil Občianskemu súdnemu poriadku, nemohol prvostupňový súd navrhovateľom odňať možnosť
konať pred súdom, keď títo svojou neprítomnosť sami zapríčinili, že nemohli realizovať svoje procesné
práva v zmysle § 118 ods. 4, resp. § 123 O.s.p.Navrhovatelia v odvolaní tiež namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže
nevykonal nimi navrhnuté dôkazy. Odvolací súd za uvedenú námietku považuje nedôvodnú, pretože súd
prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci a správne posúdil, že vykonanie týchto ďalších dôkazov by

neviedlokzisteniuinýchrozhodujúcichskutočnostíprerozhodnutievoveci.Vzmysle§153ods.1 O.s.p.
súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti. To znamená, že nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie
o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu a nie účastníkoch

konania / 120 ods. 1 O.s.p. /a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka, nie je postupom,
ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním.

K námietke navrhovateľov ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd
dodáva, že odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky

vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Súd prvého
stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.
Jeho skutkové a právne závery(s výkladom aplikovaných právnych predpisov) sú zrozumiteľné. Nakoľko

súd prvého stupňa návrh voči zamietol z dôvodu, že odporca nie je vo veci pasívne legitimovaný,
posúdenie ostatných právnych otázok nebolo v prejednávanej veci dôležité.

Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už
prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležité argumentami
navrhovateľov, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo

svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že
všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
beztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Pretoodôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne
konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj
Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej
miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že
vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže

obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa
21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter
konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku
zo dňa 9.decembra 1994).

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a
§ 151 ods. 1 O.s.p., keď odporca cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady
trov konania a priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to

trovy právneho zastúpenia vo výške 59,08,-€, ktoré zaviazal navrhovateľov 1./,2./ / s poukazom na
ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho
konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 12.9.2012. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na §
10 ods. 1 a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb sumu 59,08€ / 1 x 51,45€ + 1 x 7,63€ režijný paušál /.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.