Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200981
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Prešov,
katastrálny odbor, Konštantínova 6, Prešov, za účasti V. W., bytom E. N. M. XX, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. V 4140/2013-Sb zo dňa 26. augusta 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 4140/2013-Sb zo dňa 26. augusta 2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.08.2013 odporca (predtým Správa katastra Prešov, odbor
katastrálnych konaní) ako správny orgán príslušný podľa § 16 ods. 2 a § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“) v konaní o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností
na základe Záložnej zmluvy č. 209/2013-SUB rozhodol tak, že podľa § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho
zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 09.07.2013 mu bol predložený návrh na vklad vecného práva -
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola Záložná zmluva č. 209/2013-SUB zo
dňa 11.06.2013. Citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona, v súvislosti s ktorými uviedol, že
po preskúmaní návrhu na vklad vecného práva a jeho príloh zistil, že predmetom predloženej zmluvy

je založenie podielu o veľkosti 1/1 parciel CKN 101/4 - záhrady o výmere 412 m2 a CKN 101/5 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, k.ú. E. N. M. a tiež pjodielu 1/1 stavby - rodinný dom
so súp.č. XX postavený na pozemku registra CKN parc.č. 101/5, k.ú. E. N. M.. Dňa 25.07.2013 bolo
konanie prerušené a záložca bol okrem iného vyzvaný, aby sa vyjadril k otázkam, ktorých účelom
je zistiť za akých okolností k uzavretiu dohody o splnomocnení došlo, či mal účastník voľbu výberu
splnomocnencov a či v čase podpisu dohody o splnomocnení v nej boli uvedené všetky nehnuteľnosti,
ktorými sa zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa.

Ďalej uviedol, že dňa 21.08.2013 mu bolo doručené vyjadrenie účastníčky konania V. W. v súlade

s rozhodnutím o prerušení konania, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že záložca nemal vedomosť
o poskytnutí plnej moci spoločnosti ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci, ani o možnosti
zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy záložným právom. Toto vyjadrenie tvorí
súčasť spisu.Citoval ust. § 31 ods. 1 a 4, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a
dôvodil, že keďže záložca potvrdil, že svojho zástupcu si nevybral slobodne a dobrovoľne a nevedel,
že podpisuje plnú moc na založenie svojich nehnuteľností, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej

časti rozhodnutia.

Ďalej uviedol, že z obsahu predloženej dohody o splnomocnení a vyjadrenia záložcu je zrejmé,
že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,
pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť.
Týmto nastal konflikt podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom

slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať
jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne
„svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania
veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine,
ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto

je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná. Splnomocnenie
osoby, ktorú spotrebiteľovi vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o
čom medzičasom rozhodoval aj Najvyšší súdu Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 10Sžr 19/2010.
PoukázalajnauznesenieOkresnéhosúduvBanskejBystricisp.zn.10C/121/2011-52zodňa26.07.2011
a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/346/2011-85 zo dňa 28.10.2011.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, v ktorom citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 32
ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.

Navrhovateľ je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,

ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy
o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej

záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v
mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo dlžníkovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho

žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil
záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že
záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a
nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Nie je mu jasné, na základe čoho dospel odporca

k záveru, že splnomocnenec je v styku so záložným veriteľom.

Poukázal na ust. § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí okrem iného vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť
presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán preto musí v

odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Je toho
názoru, že odporca vychádzal len z ničím nepodložených predpokladov, čo preukazuje i samotné
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutia.Zatakýchtookolnostímožnokonštatovať,žeodporcasinesplnilsvoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného
stavu veci.

Ďalej argumentoval, že správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil len na

konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz

na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak teda odporca v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K dohode o splnomocnení uviedol, že ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez

akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že
by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska

identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska
určitosti predmetu udeleného z plnomocenstva. Pokiaľ odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe tohto záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu
v listinách, ktoré tvoria obsah spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho
tvrdenia. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo

rozporný s obsahom spisu.

K dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva, kde odporca v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poukazuje na rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa
26.07.2011 uviedol, že tento dôvod je nesprávny už na prvý pohľad. V danom prípade ide o zápis
záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva. Nie je teda prekážkou

na povolenie vkladu záložného práva. Pripomenul aj to, že v prípade predbežného opatrenia, o
ktorom rozhodoval Okresný súd v Banskej Bystrici nejde o meritórne rozhodnutie, pričom konanie o
predbežnom opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na ústavnom súde, a to z
dôvodu na rozhodnutie vo veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia. Zároveň uviedol, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe

úplne iného skutkového stavu ako je rozoberaný prípad.

V závere opravného prostriedku namietal, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil
skutkový stav a nesprávne právne posúdil dohodu o splnomocnení, v dôsledku čoho vydal nezákonné
rozhodnutie.

Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy.Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s

výnimkou § 250a.

Súd vo veci konal podľa § 250l v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a
odporcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili písomným podaním zo dňa 15.01.2014
a 07.02.2014, pričom súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,
ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníčku konania V. W., oboznámil sa s obsahom administratívneho

spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Dňom 01.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 8 písm. e/ upravuje, že sa zrušujú správy katastra. Podľa
§ 3 ods. 1 citovaného zákona, v prílohe č. 1 sú uvedené sídla a územné obvody okresných úradov, okrem
iného na úsekoch štátnej správy katastra nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd v konaní pokračoval

s odporcom - Okresným úradom Prešov.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 09.07.2013 podal navrhovateľ odporcovi
návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 209/2013-SUB do katastra nehnuteľností. Prílohou

tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 11.06.2013 medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a V. W. ako záložcom prostredníctvom splnomocnenej osoby
ProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci.Predmetomzáložnéhoprávabolinehnuteľnostizapísané
na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX k.ú. E. N. M.. Zriadenie záložného práva na základe tejto zmluvy
malo slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa ako záložného veriteľa voči záložcovi,

ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 806300882 zo dňa 11.07.2012.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom V.
W. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z tejto dohody vyplýva, že
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné
zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti

so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje
združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v
tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie
a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne.

Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa
rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú

bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej

republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je
potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich
zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere
uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho
záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých

splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení
ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,e) ocenenie nehnuteľnosti,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať

s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,

správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení,
aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so zákonom.
V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska
kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj

na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto
skutočností je aj dohoda o plnomocenstve udelená účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Obsah administratívneho spisu odporcu tvorí vyjadrenie účastníčky konania V. W. zo dňa 13.08.2013,
z obsahu ktorého vyplýva, že si žiadneho splnomocnenca sama nevybrala, ak existujú nejaké doklady,
na ktorých sa nachádza jej podpis, resp. dohoda o splnomocnení, potvrdzuje, že nemá vedomosť o
tom, aby tam boli uvedené údaje o nehnuteľnom a hnuteľnom majetku v jej vlastníctve, ktorými by samala pohľadávka zabezpečiť. Toto splnomocnenie by nepodpísala a nedala súhlas na disponovanie s
jej majetkom.

Účastníčka konania V. W. vypovedala aj pred súdom na pojednávaní dňa 12.02.2014 a uviedla, že nemá

vedomosť o tom, žeby podpisovala dohodu o splnomocnení pre ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Dlžnú sumu navrhovateľovi vrátila a v ostatných záležitostiach splnomocnila svojho právneho
zástupcu, aby ju zastupoval. Určite by nepristúpila k tomu, aby niekto za ňu konal vo veci záložného
práva na jej majetok.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne
prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach

a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná
vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť
plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonov vymienených v tejto dohode. Toto tvrdenie navrhovateľa sa vzhľadom na vyjadrenie účastníčky
konania V. W. - záložcu uvedené vo vyššie citovanom úradnom zázname, ktorý sa nachádza v

administratívnom spise odporcu, ako aj vzhľadom na jej výpoveď na pojednávaní, sa javí ako formálne
a nepravdivé. Navrhovateľ vychádza iba z prehlásení, ktoré tvoria obsah dohody o splnomocnení vo
forme predtlače, a teda nekorešponduje so skutočnou vôľou splnomocniteľa - záložcu uzavrieť dohodu
o splnomocnení s jej právnymi dôsledkami.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený

splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že
udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom, z čoho sa dá usudzovať, že
v prípade V. W. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a že
združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. S poukázaním na výpoveď
účastníčky konania je teda aj sporné, či tento dvojstranný právny úkon bol urobený slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne, tak ako to upravuje ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a či bol splnomocniteľ
dostatočne poučený o všetkých právnych úkonoch, právach a povinnostiach, ktoré sa týmto právnym
úkonom zakladajú. Za takýchto okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa
§ 37 ods. 1 neplatná.

Zo spornej dohody o splnomocnení, ako aj na základe výsluchu účastníčky konania V. W. nie je

možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či splnomocniteľ mal možnosť výberu
advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu
bola slobodná a vážna.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k argumentácii a odôvodneniu rozhodnutia
odporcu, kde poukazuje na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť súdov, a to Okresného súdu v

Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 10Sžr 19/2010. Je nesporné, tak ako to uvádza navrhovateľ, že rozhodovaciu činnosť
súdov v danom prípade nie je možné v celom rozsahu aplikovať z dôvodu, že sa rozhodovalo na
základe iného skutkového stavu a na základe iných právnych skutočností. Ide predovšetkým o to, že
v prípade rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici išlo o vydanie predbežného opatrenia vo

veci výkonu záložného práva a nie vo veci návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností.
V prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd rozhodoval vo veci za okolností, kde
splnomocnenie dlžníka ako splnomocniteľa na podpísanie záložnej zmluvy bolo obsahom samotnej
zmluvy o úvere. Teda splnomocnenie sa nenachádzalo na samostatnej listine. Preto táto argumentácia
vo vzťahu k danému prípadu neobstojí, avšak nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech
a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.