Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/191/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811203520
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5811203520.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXX, právnezast. Advokátska kancelária JUDr. Kralovenský, s.r.o., so sídlom
Dončova 9/1445 Ružomberok, proti odporcovi: Obec Oravská Lesná, IČO: 314 722, Oravská Lesná 291,
právne zast. JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika
1822, Dolný Kubín, v konaní o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 25.02.2011 daná navrhovateľke
odporcom je n e p l a t n é.

II.O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd 28.06.2011 domáhala voči odporcovi

určenianeplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b/ a §
61zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce")
a náhrady trov konania.

Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú,
predovšetkým namieta jej neplatnosť z dôvodu, že výpoveď nespĺňa formálne ani materiálne náležitosti
a pre neexistenciu výpovedného dôvodu. Navrhovateľka zdôraznila, že zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru len z dôvodov uvedených v ust. § 63 Zákonníka práce
a pre porušenie pracovnej disciplíny v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa o dôvode výpovede

dozvedel, najneskôr však do jedného roka keď dôvod výpovede vznikol. Navrhovateľka uviedla, že
zákonné ustanovenia na ktoré sa odporca vo výpovedi odvoláva neobsahujú dôvody výpovede a tiež, že
je u odporcu v pracovnom pomere viac ako 5 rokov a preto by sa na ňu mala vzťahovať výpovedná lehota
3 mesiace. Navrhovateľka neexistenciu výpovedného dôvodu a to že výpoveď považuje za neplatnú
oznámila odporcovi listom zo dňa 24.05.2011, v ktorom ho zároveň požiadala aby jej naďalej prideľoval
prácu podľa pracovnej zmluvy.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Čo
sa týka výplaty odmien členom komisií za účasť v komisiách, jedná sa o odmeny, ktoré sa zúčtovávajú

vždy za predchádzajúci kalendárny rok. Tieto odmeny boli riadne schválené obecným zastupiteľstvom
a navrhovateľka mala vypracovať výplatnú listinu v mesiaci január 2011 o čom svedčí aj "štvrťročný
prehľad o zdaniteľnom príjme" zaslaný na Daňový úrad Námestovo do konca januára 2011, kde bola
premietnutá aj daň za odmeny členom jednotlivých komisií. Táto výplatná listina mala slúžiť ako dokladpre prevzatie príslušných finančných čiastok členmi komisií miesto výplatných sáčkov a odmeny boli
členom vyplácané tak, že si po ne sami prišli, takto to malo byť obvyklé.

Vo veci nesprávne vedeného nároku na dovolenku starostu navrhovateľka uviedla, že od roku 2003 boli

mzdy počítané ručne. Od roku 2003 obec prešla z ručného spracovania miezd na počítačové, s čím boli
veľké problémy a dodaný mzdový software bol zmätočný. Nakoľko u bývalého starostu nikdy za tie roky
nedošlo k prečerpaniu dovolenky, nikdy si žiadna účtovníčka nevšimla, že dodaný software neprávne
vykazovalaprideľovalnároknadĺžkudovolenkyustarostu.Ažvroku2010kedypredchádzajúcistarosta
končil funkčné obdobie v dôsledku zvolenia nového starostu, žiadal aby mu navrhovateľka prepočítala

výšku odstupného. Navrhovateľka mu predbežne túto čiastku prepočítala podľa softwarového programu
ibanapapieri,pretoževdecembriroku2010munemohlaeštevyplatiťodstupnéavtedysinavrhovateľka
všimla, že mzdový software chybne uvádza nárok na dĺžku dovolenky. Predchádzajúci a odstupujúci
starosta si mal podľa vyjadrenia navrhovateľky odstupné sám a bez jej vedomia vyplatiť ešte začiatkom
januára,čonavrhovateľkanemohlanijakýmspôsobomovplyvniť.Navrhovateľkachcelatútochybu,ktorá
vznikla z dôvodu chybného softwarového uvádzania nároku na dovolenku a došlo k jej prečerpaniu

opraviť tak, že pri spracovaní mzdy vo februári za mesiac január chcela túto mzdu ponížiť o výšku
nesprávne vyplatenej dovolenky, no mzda za mesiac január 2011 na toto vrátenie nestačila. Preto podľa
názoru navrhovateľky vyplatenie odstupného nie je porušením pracovnej disciplíny a navyše odporca jej
tokladiezavinuodroku2003kedyjetátoskutočnosťpodľaust.§63ods.4Zákonníkapráceirelevantná.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka návrhom žiadala, aby súd vyhlásil neplatnosť výpovede,

nakoľko navrhovateľka neporušila pracovnú disciplínu, nespôsobila odporcovi žiadnu škodu a samotný
odporca má právo uplatniť nárok na vrátenie sumy, ktorú si bývalý starosta vyplatil a za týmto účelom bol
bývalý starosta vyzvaný na vrátenie tejto sumy. Navrhovateľka na podloženie svojich tvrdení predložila
spolu s návrhom výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.02.2011, jej nesúhlas s výpoveďou zo dňa
24.05.2011 a pracovnú zmluvu zo dňa 01.04.2002.

Odporcasaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodanímzodňa05.09.2011vyjadril,žezdôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny dal odporca navrhovateľke dňa 25.02.2011 výpoveď podľa
ust. 59 ods. 1 písm. b/ a § 61 Zákonníka práce, táto výpoveď bola navrhovateľkou prevzatá dňa
28.02.2011 a ako uvádza v tejto výpovedi bola nesprávne určená výpovedná doba, ktorá mala byť v
dĺžke troch mesiacov. Ďalej uvádza, že dôvodom výpovede bola skutočnosť, že navrhovateľka podľa

názoru odporcu závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, pričom toto porušenie spočívalo v
tom, že navrhovateľkapo svojvoľnom vypracovaní zúčtovacej a výplatnej listiny za mesiac december
2010 túto bez akéhokoľvek výslovného či konkludentného súhlasu (aj bez vedomia) štatutárneho
zástupcu odporcu svojvoľne doručila do učtárne odporcu s pokynom na preplatenia tam uvádzaných
súm konkrétnym fyzickým osobám ako členom obecných komisií. Odporca ďalej uviedol, že toto

konanie navrhovateľka uskutočnila aj napriek tomu, že po nástupe novej starostky do úradu (dňom
11.01.2011) výslovne nariadila všetky možné platby vykonávať bezhotovostne (s výnimkou platieb pre
2-3 zamestnancov vo vyššom veku, ktorí nemali zriadený účet v peňažnom ústave). Príslušná učtáreň
pritom platby iba nahrá do bankového systému a starosta ich autorizuje vlastným prístupom s overením,
pričom až touto následnou autorizáciou a potvrdením dochádza k prevodu peňažných prostriedkov.

Navrhovateľka označila svoje konanie ako "obvyklé" a nie je jej známe čím porušila pracovnú disciplínu.
Vyplácanie resp. úhrada akýchkoľvek peňažných prostriedkov je v plnej kompetencii starostu ako
najvyššieho výkonného orgánu obce. Z podania ďalej vyplýva, že navrhovateľka nebola nijako poverená
na akékoľvek úhrady v prospech tretích osôb a toto právo jej neprislúcha ani z jej pracovného postavenia
a pracovnej zmluvy.

Súčasne bolo výpovedným dôvodom aj ďalšie závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v
nesprávnomvykazovanímzdovýchasúvisiacichnárokovstarostuvúčtovnejevidenciiobcesnásledným
spôsobením škody. Odporca z vyššie uvedených dôvodov považuje uplatnený nárok za nedôvodný,
neuznáva ho ani len čiastočne, pretože navrhovateľka preukázateľne vedome a závažným spôsobom
porušila pracovnú disciplínu.Na pojednávaní dňa 28.10.2014 právny zástupca odporkyne poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu
odporcu adresované súdu, v ktorom sa konštatuje, že dôvodom výpovede bola skutočnosť, že
navrhovateľka závažným spôsobom poručila pracovnú disciplínu, pričom toto porušenie spočívalo vo

svojvoľnom vypracovaní zúčtovacej a výplatnej listiny za mesiac 12/2010 a túto bez akéhokoľvek
výslovného či konkludentného súhlasu štatutárneho zástupcu odporcu, svojvoľne doručila do učtárne
s pokynom na preplatenie. Právny zástupca zdôraznil, že navrhovateľka plnila uznesenie obecného
zastupiteľstva, splnila si svoju pracovnú povinnosť a výplatnú listinu doručila do učtárne, pričom sama
o sebe nedala výslovný pokyn, aby túto výplatnú listinu preplatili. Má za to, že samotné pracovníčky

učtárne na základe takéhoto predloženého dokladu majú mať vedomosť akým spôsobom a formou
majú s takýmto zúčtovacím dokladom nakladať ďalej. Z tohto dôvodu považuje tento prvý výpovedný
dôvod, ako za dôvod, ktorý nezakladá právo na okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie
pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

Ku skutku dva, a to že navrhovateľka nesprávne vykazovala na mzdových výkazoch za jednotlivé
mesiaceodr.2003-2010výškuapreplateniedovolenkybývaléhostarostu,čímspôsobilafinančnúškodu

obci vo výške cca 1.500,- Eur považuje právny zástupca navrhovateľky za dôvod, nejasný neurčitý a
nezrozumiteľný. V tomto štádiu konania konštatuje, že doba od roku 2003 až do roku 2009 je dobou v
ktorej uplynula tzv. objektívna lehota jedného roka na základe ktorej by zamestnávateľ mohol uplatniť
porušenie jemu vytýkané ako výpovedný dôvod pre ktoré by mohol okamžite skončiť pracovný pomer.
Právny zástupca navrhovateľky má za to, a domnieva sa, že v konaní by sa malo preukazovať len

zavinenie navrhovateľky za obdobie roku 2010. Čo sa týka toho výpovedného dôvodu navrhovateľka
spracovávala mzdy aj starostu a je pravdou, že pracovala na softvéri, ktorý nepozná výmeru dovolenky,
resp. ktorý nerozdeľuje výmeru dovolenky medzi zamestnancom a starostom. Starosta zo zákona ma
výmeru dovolenky o jeden týždeň kratšiu ako ostatní pracovníci. Tzn. že starosta má 5 týždňov a ostatní
pracovníci 6 týždňov avšak takto dodaný softvér túto dovolenku vykazoval aj pre starostu. Je pravda

svojim spôsobom, že v podstate po celom prešetrení veci vznikla starostovi dovolenky 16 dní, ktorú
vlastne nečerpal a ktorá mu bola preplatená v r. 2010. Táto čiastka predstavuje sumu 1.313,- Eur
v hrubom, z tejto čiastky bola odvedená daň 249,49 Eur na DU a v čistom bolo vyplatené 1.063,63
Eur. Navrhovateľka v podstate na základe zistenia tejto skutočnosti vypracovala výplatnú listinu v ktorej
sumu 1.313,12 Eur ako dovolenku započítala resp. navrhla ju zúčtovať s nárokom na mzdu za mesiac

1/2011, ktorá patrila bývalému starostovi. Odporca za mesiac 1/2011 bývalému starostovi nevyplatil do
dnešného dňa mzdu, čím má za to, že zamestnávateľovi nevznikla škoda. Pokiaľ by sa aj jednalo, že na
strane bývalého starostu titulom vyplatenia dovolenky vzniklo bezdôvodné obohatenie, tak poukazuje
na ust. § 222 ods. 6 Zákonníka práce, kde zamestnávateľ sa má právo domáhať vydania pokiaľ sa plnilo
viac ako sa plniť malo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka považuje druhý výpovedný

dôvod za právne irelevantný dôvod a za dôvod, ktorý nemá oporu tým, že by navrhovateľka porušila
pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd
návrhu navrhovateľky vyhovel a žalovanú stranu zaviazal na náhradu trov konania.

Právny zástupca odporcu sa na tomto pojednávaní vyjadril, že v plnom rozsahu zotrvávajú na písomnom
podaní zo dňa 05.09.2011. Odporca vo výpovedi uviedol výpovedný dôvod tak skutkovo ako aj právne,

pričom písomnú výpoveď riadne doručil navrhovateľke. Odporca trvá na skutočnosti, že navrhovateľka
závažným spôsobom poručila pracovnú disciplínu a preto bol daný zákonný výpovedný dôvod, ktorý
je uvedený v písomnej výpovedi. Uplatnený návrh považujú za nedôvodný a preto navrhujeme žalobu
zamietnuť.

Ďalej sa na tomto pojednávaní zistilo, že náplňou práce navrhovateľky boli mzdové veci - mzdová

účtovníčka, zástupkyňa matrikárky, vypomáhala pri ROEP, veci čo súviseli s vybavovaním rôznych
záležitostí na obci, ako hlásenie do rozhlasu, odosielanie pošty, prijímanie pošty. Ďalej že výplatnú listinu
(č.l. 14 spisu) vypracovala navrhovateľka a že táto mala byť spracovaná v januári, lebo sa robili mzdy
už počítačom a toto slúžilo na to, keď si niekto preberie peniaze, mal sa kde podpísať.

Na pojednávaní dňa 18.12.2014 sa štatutárny zástupca odporcu, ktorá dala výpoveď navrhovateľke k

podanému návrhu vyjadrila, že trvá na výpovedi danej odporkyni a výšku škody a na skutočnostiach,
ktoré vtedy nastali. Predložila súdu výplatnú pásku za mesiac 12/2010, na základe ktorej odporkyňapreplatila bývalému starostovi dovolenku bez právneho nároku vo výške 571,15 Eur, tým spôsobila
škodu obci v uvedenej výške. Uviedla tiež, že odporkyňa do 10.01.2011 vypracovala odstupné bývalému
starostovi v nesprávnej výške a spôsobila škodu obci 1.201,10 Eur. Z výplatnej pásky je zrejmý

nesprávny výpočet odstupného, ktorý vypracovala a vypočítala navrhovateľka v nesprávnej výške.
Hrubá mzda pre výpočet odstupného mala byť 22.965,31 Eur, 5 násobok odstupné 9 568,90 Eur,
navrhovateľka vypočítala odstupné vo výške 10.770,- Eur a tým spôsobila škodu vo výške 1.201,10 Eur.
Z výpisu z účtu z ktorého bola predmetná mzda vyplatená 11.01.2011 vo výške 8.723,70 Eur je suma po
zrážkach. Navrhovateľka vyplatila toto odstupné mesiac dopredu, keďže 11.1.2011 bol bývalý starosta

ešte v pracovnom pomere a odstupné mu prináležalo vo výplate za mesiac január, ktorý je vyplácaný
v mesiaci február.

Na pojednávaní dňa 05.03.2015 súd vypočul svedkyňu P., bývalú zamestnankyňu odporcu, ktorá
pracovala v učtárni obce. Vo veci uviedla, že odmeny, boli zaúčtované v starom roku a boli vyplatené
v roku 2011. Robila pokladníčku a keď pani navrhovateľka robila mzdu, dala rekapituláciu miezd, ktoré
zaúčtovala v januári 2011, ale to všetko patrilo do roku 2010. Bolo to aj tak zaúčtované. Posledného

januára 2011 bola v Dolnom Kubíne s uzávierkou na daňovom úrade, čím preukázala, že bolo všetko
zaúčtované. Mzdy aj daň zo mzdy sa vyplácali potom v januári 2011. Odmeny členom komisií vyplácala
v hotovosti, boli to externí členovia, vyplácalo sa im vtedy, keď prišli na obecný úrad, bolo to niekedy od
konca januára do 14. februára 2011. Potom mala dovolenku, tak som poprosila kolegyňu na sekretariáte,
žebytozaňuvyplatila,keďtamnebude.Keďniektoprídezčlenovkomisií,nechmuvyplatíjehoodmenu.

Osobitne mala v obálke peniaze určené na odmeny, túto obálkujej taktiež odovzdala. Keď prišla po
jednodňovej dovolenke do práce, tak ju starostka zavolala, že prečo to vypláca a koruny sa mali stopnúť
a má vrátiť peniaze, že sa zle vyplácajú. Za toto jej konanie svedkyňa dostala výpoveď, že porušila
pracovnú disciplínu. Ďalej uviedla, že vyplácanie odmien sa schválilo za pôsobenia bývalého starostu.

Na tomto pojednávaní bol vypočutý aj bývalý starosta, ktorý sa vo veci akým spôsobom sa vyplácali

odmeny pre členov komisií vyjadril tak, že poplatky za zasadnutie komisie schvaľovalo zastupiteľstvo
na začiatku volebného obdobia, keď poslanci schválili plat starostu, odmenu poslancom a obecnej rade
a komisiám. Malo to byť schvaľované v jednom bloku a vyplácanie sa uskutočňovalo na konci roka
z pravidla pred vianocami. Navrhovateľka mala na starosti mzdy a mala povinnosť pripraviť návrh na
vyplatenie týchto odmien, aby to bolo v poriadku. Každá komisia mala svoju knihu, kde sa evidoval počet

zasadnutí, kde boli podpísaní jednotliví členovia komisie, ktorí sa zúčastnili a navrhovateľka to sčítala,
zúčtovalaamalapripraviťnávrhnavyplatenie.Väčšinousatietokomisieplatilivhotovosti.Uviedol,žeak
vypracovala za rok 2010 zoznam na vyplatenie členov komisií, neporušila pracovnú disciplínu ale plnila
si svoje povinnosti. Pracovníčka mu doniesla návrh, že občan - člen komisie za zúčastnil zasadnutia
napr. 4 -krát a za to mu patrí toľko peňazí. Pracovníčka, ktorá vedie zápisnice z obecných zastupiteľstiev

komisií alebo prednostka sa vopred opýtala, či môže takto vyplatiť. Svedok povedal: áno. Súhlasil stále
ústne, nie písomne. Aj navrhovateľka sa ho niekedy pýtala, či môže tieto odmeny vyplatiť, on súhlasil.
Nespomenul si, že by niekedy nesúhlasil, stále to bolo pripravené dobre.

K vyplatenej dovolenke sa svedok vyjadril tak, že priebežne konzultoval s navrhovateľkou, aký má
nárok na jej vyplatenie a keď mu patrila, dal pokyn na vyplatenie dovolenky, ktorú čerpal. Ako si svedok

spomína, tak v mesiaci 05/2010 bolo u neho veľa dovolenky, ktorú nemal vyčerpanú a potom čerpal
dovolenku cez leto - 7 dní a počas kampane mesiac 12/2010. V januári 2011 nemal dovolenku, pričom
mu nastávajúca starostka nevyplatila mzdu za mesiac 01/2011. Uviedol tiež, že od obce mu prišla výzva
na vrátenie peňazí krátko ako odišiel z úradu. Bola tam suma okolo 1.000,- Eur. Požiadal advokáta zo
Žiliny, aby ho zastúpil a od vtedy žiadna spätná väzba nebola, jeho advokát na výzvu reagoval.

Súdsaoboznámilsoskutočnosťamivyplývajúcimizospisu,spredloženýmidôkazmihlavnespracovnou
zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 01.04.2002, výpoveďou pracovného
pomeru zo dňa 25.02.2011, nesúhlasom navrhovateľky s výpoveďou zo dňa 24.05.2011, zúčtovacou a
výplatnou listinou na mesiac December 2010, ktorá bola odovzdaná do učtárne dňa 14.02.2011 pričom
zistil nasledujúci stav:

Z pracovnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 01.04.2002 ako
samostatný odborný referent na dobu neurčitú, kde v 6. bode zmluvy sa hovorí, že pracovník jepovinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne, svedomite a riadne dohodnuté práce
podľa pracovnej zmluvy v určenom čase. Z výpovede danej odporcom navrhovateľke vyplýva, že
túto navrhovateľka prevzala dňa 28.02.2011 a stanovená výpovedná lehota bola odporcom stanovená

na dva mesiaca. Ako dôvod výpovede tu bolo uvedené, že navrhovateľka sa dopustila závažného
porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v tom, že vypracovala v mesiaci február 2011 zúčtovaciu
a výplatnú listinu na mesiac december 2010, a túto 14.02.2011 bez podpisu a súhlasu starostu doručila
do učtárne na preplatenie. Na zúčtovacej a výplatnej listine uvedení členovia komisií, ktorí boli schválení
v predchádzajúcom volebnom období (2006-2010) a výplatné čiastky na vyúčtovanie.

Ako druhý dôvod bolo uvedené nesprávne vykazovanie na mzdových výkazoch za jednotlivé mesiace
od roku 2003 do roku 2010, výška a preplatenie dovolenky bývalého starostu, čím spôsobila finančnú
škodu obci vo výške 1.500,- Eur. Napokon je v tejto výpovedi uvedené, že týmto bol v súlade s § 63
ods. 1, písm. e/Zákonníka práce daný výpovedný dôvod, pre ktorý by zamestnávateľ mohol skončiť
pracovný pomer aj okamžite. Z nesúhlasu navrhovateľky s výpoveďou, ktorá bola odporcovi doručená
dňa 26.05.2011 vyplýva, že navrhovateľka odporcovi oznámila, že s výpoveďou nesúhlasí, považuje ju

za neplatnú a trvá na tom, aby jej bola naďalej prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy.

Podľa ust. § 59 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

Podľa ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď
z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u
zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

Podľa ust. § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného

kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 63 ods. 1, písm. e/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v

súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa ust. § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny
v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,

keď dôvod výpovede vznikol.Podľa ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre
porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu
vyjadriť sa k nemu.

Podľaust.§68ods.1,písm.b/Zákonníkapráce,zamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Súd konštatuje, že v tomto prípade sa odporca - zamestnávateľ rozhodol využiť inštitút výpovede, kedy
výpoveďou zo dňa 25.12.2011, ktorá bola písomná a tiež doručená navrhovateľke - zamestnankyni
dňa 28.02.2011 ukončil pracovnoprávny vzťah s výpovednou lehotou dva mesiace. Odporca ako dôvod
uviedol dva dôvody,

1/ že navrhovateľka sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v tom, že
navrhovateľka vypracovala v mesiaci február 2011 zúčtovaciu a výplatnú listinu na mesiac december
2010, a túto 14.02.2011 bez podpisu a súhlasu starostu doručila do učtárne na preplatenie. Na
zúčtovacej a výplatnej listine uvedení členovia komisií, ktorí boli schválení v predchádzajúcom volebnom
období (2006-2010) a výplatné čiastky na vyúčtovanie.

2/ Nesprávne vykazovanie na mzdových výkazoch za jednotlivé mesiace od roku 2003 do roku 2010
výšku a preplatenie dovolenky bývalého starostu, čím spôsobila finančnú škodu obci vo výške 1.500,-
Eur.

Odporca uviedol, že túto výpoveď dáva v súlade s § 63 ods. 1, písm. e/ Zákonníka práce, pre ktorý
mohol skončiť pracovný pomer aj okamžite.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité
skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to
aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu
za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno

považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného
alebo spoluzamestnanca a pod.

Súd má za to, že nedošlo ani pri jednom z odporcom uvádzaných dôvodov k takému porušeniu zo strany
navrhovateľky pre ktorý by mohol tak ako odporca uvádza vo výpovedi "skončiť pracovný pomer aj
okamžite". Výpoveď nebola navrhovateľke daná okamžitá a odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť

a navrhovateľka nebola v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny
písomne upozornená na možnosť výpovede.Zákonodarca ako dôvody pre ktoré by mohol výnimočne
odporca okamžite skončiť pracovný pomer uvádza v ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce a to keby bol
právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo keby závažne porušilpracovnú disciplínu. Treba
konštatovať, že pri prvom odporcom uvádzanom dôvode si navrhovateľka plnila svoje povinnosti, ktoré

vyplývali zo schválenia obecným zastupiteľstvom, čo potvrdil aj svedok - bývalý starosta na pojednávaní
dňa 05.03.2015, kedy dodal aj to, že tak tomu bolo vždy na začiatku volebného obdobia a že k platbám
dochádzalo na konci kalendárneho roku, okolo Vianoc. Z tohto dôvodu navrhovateľka vypracovala
návrh na vyplatenie odmien pre členov jednotlivých komisií za mesiac december, kedy ešte obce mala
povinnosť voči členom v rámci predchádzajúceho volebného obdobia (predchádzajúceho starostu, ktorý

bol v úrade do 11.01.2011), následne bol tento doklad už len navrhovateľkou predložený do učtárne a
nebolo v tomto konaní preukázané, že by dala výslovný pokyn na preplatenie finančných prostriedkov.
Ak sa aj dá hovoriť o porušení pracovnej disciplíny, tak že postupovala v rámci zaužívaných postupov
predchádzajúceho starostu a do svojej práce nezapracovala navrhované zmeny nového starostu, ktorý
bolvosvojomúradeprvýmesiac,taksadáhovoriťlenoporušenípracovnejdisciplínyanieojejporušení

závažným spôsobom,tak ako to uvádza odporca vo výpovedi. V tomto prípade v súvislosti s menej
závažným porušením pracovnej disciplíny mala byť navrhovateľka písomne upozornená na možnosť
výpovede, čo sa ale nestalo a navrhovateľka dostala rovno výpoveď, s čím súvisí aj ust. § 63 ods. 6
Zákonníka práce a to, že ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnejdisciplínyje povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu,
čo taktiež nesplnil.

Súd pri druhom uvedenom dôvode výpovede posudzoval len obdobie za rok 2010, nakoľko v súlade

s ust. § 63 ods. 4, posledná veta Zákonníka práce, kde je uvedené, že pre porušenie pracovnej
disciplíny môže dať zamestnávateľ zamestnancovi najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol. Súd ma aj v tomto prípade za to, že nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka
týmto konaním dopustila porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom, čo by zakladalo právo pre
odporcu okamžite ukončiť pracovný pomer, nakoľko tomuto ukončeniu nepredchádzalo upozornenie na

menejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Vkonaníbolozistené,žepokynnapreplateniedovolenky
dal učtárni samotný starosta pred uplynutím funkčného obdobia, navrhovateľka mala údajne predbežne
jejvýškulenvyčísliť.Ďalejbolozistené,žeodporcavčasekonanianevykonávalžiadneúkony,abyzískal
finančné prostriedky (ktoré ako spôsobenú škodu pripisuje navrhovateľke) od bývalého starostu späť,
naopak z pojednávania vyplynulo, že odporca by mal bývalému starostovi byť dlžný mzdu za mesiac
01/2011.

Odporcovi sa v tomto konaní nepodarilo preukázať, že by navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu
takým spôsobom aby jej mohla byť daná výpoveď bez predchádzajúceho upozornenia zo strany
odporcunaporušeniepracovnejdisciplínyvpredchádzajúcichšiestichmesiacoch,naopakaništatutárny
zástupca odporcu, ktorý dal navrhovateľke výpoveď a ani predchádzajúci, ktorý v tomto konaní
vystupoval ako svedok sa nevyjadrili, že by vedeli o porušení povinnosti resp. disciplíny navrhovateľkou.

Štatutárny zástupca odporcu, ktorá bola v čase podania návrhu sa na pojednávaní dňa 18.12.2014
vyjadrila k otázke, či dala navrhovateľke za celý čas nejaké kárne opatrenie alebo napomenutie, že
navrhovateľka za jej pôsobenia pôsobila len mesiac a pol. Z výpovede bývalého štatutárneho zástupcu
odporcunapojednávanídňa05.03.2015tiežnevyplýva,žebysinavrhovateľkaneplnilasvojepovinnosti,
resp. že by porušila pracovnú disciplínu, naopak, že plnila vôľu obecného zastupiteľstva.

Pri prvom výpovednom dôvode bolo preukázané, že si plnila svoje povinnosti, čo vyplýva aj zo svedkovej
výpovede a to v súvislosti s vyplatením odmien členom komisií za rok 2010, čo bolo za posledný rok
funkčného obdobia predchádzajúceho starostu.

Pri druhom prípade navrhovateľka uviedla, že do roku 2003 sa mzdy počítali ručne a od roku 2003 sa
prešlo z ručného spracovania miezd na počítačové, s čím mali súvisieť veľké problémy. Ďalej uviedla, že

v roku 2010 kedy predchádzajúci starosta končil funkčné obdobie si všimla, že mzdový program chybne
uvádza nárok na dĺžku dovolenky. Odporca sa síce vo vyjadrení zo dňa 05.09.2011 vyjadril, že v tomto
prípade ide skôr o neznalosť účtovných predpisov navrhovateľky a dodávateľ mzdového programu bude
požadovaný o písomné vyjadrenie k tvrdeniam navrhovateľky. Neznalosť navrhovateľky nebola v tomto
konaní preukázaná a taktiež odporca nepredložil vyjadrenie dodávateľa mzdového programu.

Súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa
25.02.2011 daná navrhovateľke odporcom je neplatné.

Podľa ust. § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 151 ods.
3 prvá veta O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.