Rozhodnutie – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210200935
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3210200935.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave,
Ul. 29.augusta č.8-10, IČO 30 807 483, vo veci pobočky Topoľčany proti povinnému BIELIK STEEL,
s.r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 354/32, IČO 36 346 179, o vymoženie 268,60 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 5Er/132/2010-16 zo dňa 01. decembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Kubešovej trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej exekučnej

veci súd poveril súdneho exekútora dňa 26.03.2010 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného
rozhodnutia oprávneného zo dňa 21.01.2010. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky a
Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/113/2011-39 zo
dňa 19.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2014, súd zrušil obchodnú spoločnosť bez
likvidácie a následne vymazal z obchodného registra z dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok. Tieto
skutočností súd prvého stupňa posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku a exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť zrušený bez likvidácie a následne
vymazaný z obchodného registra. Zároveň povinný nemá právneho nástupcu, voči ktorému by bolo
možné ďalej viesť exekúciu. Podľa § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd
priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vyčíslené podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov na sumu 33,19 eur ako minimálnu paušálnu odmenu a 20
% DPH vypočítanú z odmeny a náhrad v sume 33,19 eur vo výške 6,64 eur. Trovy súdneho exekútora

predstavujú spolu s DPH sumu 39,83 eur (33,19 eur + 20% DPH 6,64 eur), na ktorých náhradu súd
zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť

účastníkom konania, mal oprávnený za to, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne
zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa rozhodoval o zastavení
exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z Obchodného registra SR, stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania, bol bez právneho nástupcu a tento stav trval viac ako dva mesiace. Zároveň
oprávnený poukázal na skutočnosť, že ak by bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku prichádzalo by do úvahy rozhodovanie o trovách súdneho exekútora podľa § 203

ods. 1 exekučného poriadku a podľa tohto ustanovenia by bolo možné oprávnenému uložiť povinnosťzaplatiť súdnemu exekútorovi trovy len v prípade, že by k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením.
Oprávnený však v tomto prípade procesne nezavinil zastavenie exekúcie a nie je daný dôvod, aby
znášal trovy exekúcie. Oprávnený poukázal aj na to, že ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie, čo pripúšťa aj Ústavný súd SR v
uznesení č. k. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie

je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a
na zdôraznenie správnosti dodáva:

Podľa § 57 os. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa

22.03.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 268,60 eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Topoľčany - rozhodnutie č. 700-1510020410-GC04/10 zo dňa 21.01.2010.

Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu exekučného konania súd prvého stupňa z Obchodného
registra Slovenskej republiky a Obchodného vestníka č. OV 2014/94 z 20.05.2014 zistil, že uznesením

Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/113/2011-39 zo dňa 19.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.01.2014, menovaný súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie a následne ju vymazal z
obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou, z ktorej správne
vychádzal aj súd prvého stupňa, je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu

povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie
v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod
zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného
zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra.

Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez
likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho
nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného ako aj z Obchodného
vestníka za preukázané, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že

majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný
súd Trenčín rozhodnutím č.k. 29CbR/113/2011-39 zo dňa 19.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.01.2014, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia
žiaden majetok. V posudzovanej veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP
ako vecne správne.

Čo sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa o povinnosti oprávneného zaplatiť trovy súdneho exekútora /

výrok II. uznesenia č.k. 5Er/132/2010-16 zo dňa 01. decembra 2014/, ktoré oprávnený tiež napadol
svojím odvolaním, proti rozhodnutiu o trovách exekúcie v zásade odvolanie podľa § 202 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 58 Exekučného poriadku prípustné nie je. Keďže však napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu je odvolanie vždy prípustné, došlo podľa
§ 374 ods. 4 O.s.p. včasným podaním odvolania oprávneného k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie /výrok II. uznesenia č.k.

5Er/132/2010-16 zo dňa 01. decembra 2014/ a vo veci trov exekúcie opätovne rozhodne sudca súdu
prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.