Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5P/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207729
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814207729.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého B. B., M.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, za účasti rodičov - matky L.. L. B., M.. XX.X.XXXX, Q.
Č. XX J. G. T. B., M.. X.X.XXXX, Q. Č. M. A. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Rychnavským,
advokátom, Rázusova č. 111/19, Vranov nad Topľou, v konaní o zmenu úpravy styku s maloletým
dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

MenírozsudokOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.XC/XXX/XXXX-XXzodňa 29.07.2008vovýroku
o úprave styku tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať počas prvých troch mesiacov od

právoplatnosti rozsudku každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci od 14.00 hod. do 19.00 hod. a
neskôr každú párnu sobotu od 14.00.hod do nedele do 16.00 hod. tak, že otec maloletého v mieste
bydliska vyzdvihne a v mieste bydliska ho aj matke odovzdá.

Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 16.7.2014 právny zástupca otca doručil súdu návrh na úpravu styku s maloletým
a navrhol, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. XC XXX/XXXX-XX z
29.7.2008, ktorým bol styk s maloletým upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom neobmedzene, za prítomnosti matky a navrhol, aby sa so synom stretával takto:

“Súd upravuje styk otca s maloletým B. B., M.. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletým počas bežného roka každý párny týždeň od soboty od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod..

„Počas letných školských prázdnin

- v párnom roku - od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 15.8. od 10.00 hod. do 31.8.
do 18.00 hod.;

- v nepárnom roku od 15.7. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.

Počas vianočných sviatkov každý rok dňa 26.12 od 9.00 hod. do 18.00 hod.,Každý rok počas veľkonočných sviatkov, vo veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že
otec si maloletého vždy prevezme v mieste bydliska maloletého a po ukončení styku otec riadne a včas
maloletého odovzdá matke v mieste bydliska maloletého“.

Návrh na zmenu styku otca s maloletým bol odôvodneným tým, že matka maloletého otcovi neumožňuje
stretávať so synom a otec uviedol, že mu nevyhovuje stretávať sa so synom v matkinej prítomnosti,
a je toho názoru, že keďže na výživu svojmu maloletému dieťaťu prispieva, správa sa slušne, preto
mu doteraz upravený styk súdnym rozhodnutím už nevyhovuje.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že je riadne zamestnaným, jeho správanie je v súlade so spoločenskými
normami a plní si všetky svoje povinnosti voči svojej rodine, voči maloletému B., aj voči spoločnosti.

Poukázal aj na to, že v svojej novej rodine má mal. B. dvoch súrodencov, s ktorými by, podľa jeho
názoru, mal nadviazať súrodenecké vzťahy, o dôležitosti ktorých netreba pochybovať. Túto okolnosť
považuje za nové pomery, ktoré odôvodňujú potrebu zmeny úpravy styku z doteraz určeného súdom
súdnym rozhodnutím v konaní XC XXX/XXXX.

Uznesením č.k. XP XX/XXXX-X zo dňa 25.8.2014 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou.

K návrhu otca na zmenu úpravy styku sa vyjadrila matka písomne dňa 8.9.2014. V podaní uviedla,
že otec v návrhu na zmenu úpravy styku uvádza nepravdivé tvrdenia a zámerným klamstvom zavádza
súd. Za nepravdivé považuje tvrdenia otca o tom, že ona otcovi znemožňuje stretávanie sa s o synom,
alebo, že ho nejakým spôsobom ponižuje. Otec má od rozvodu určený neobmedzený styk s maloletým,

teda nikto a nič mu nebránil, aby sa so synom stretával, ale ten aj napriek príležitostiam a podmienkam,
ktoré má, tak nekonal. Otec od roku 2011 - po uzatvorení nového manželstva, úplne prerušil kontakt
s dieťaťom a dnes argumentuje súrodeneckými vzťahmi. Uviedla, že o dieťa sa nezaujímal, hoci ho
v tom čase už mal. Matka opísala, že otec osobne naposledy navštívil maloletého dňa 9.10.2011 a
následne ho videl dňa 5.12.2011, čo označila za ich spoločný posledný osobný kontakt pred podaním

návrhu a nijako inak syna nekontaktoval

Uviedla, že dlhé časové obdobie nezáujmu otca o vlastné dieťa spôsobilo, že maloletý mal problém stále
sa adaptovať na jeho prítomnosť a vytvárať si k nemu dôveru a vzťah. Z vlastnej iniciatívy samotná
matka v minulosti naliehala na otca, a to v dobe, keď bol B. menší, aby v záujme ich budúceho
vzájomného vzťahu si vytvoril čas a priestor na svojho syna, ak o to má vôbec záujem. Postupne a

nepravidelne a s dlhými časovými prestávkami sa otec začal stretávať so synom, a to za jej prítomnosti.
Prihliadajúc na záujem syna uviedla, že chce, aby sa mal. B. stretával so svojím biologickým otcom,
avšak otec nemá vytvorený žiaden osobný vzťah k dieťaťu z dôvodu vlastného konania, aj rozhodnutia

nestretávať sa s ním a nekontaktovať ho. Ak v minulosti malo dôjsť k stretnutiu otca so synom, bolo
bežné, že stretnutia nakoniec náhle zrušil s odôvodnením, že sa nemôže dostaviť, resp. otec navrhoval

stretnutia v neskorých večerných hodinách, čo bolo pre dieťa nevyhovujúce.

Matka nesúhlasila s návrhom otca s uvedením, že ho považuje za nedôvodný, zámerný a ignorujúci
potreby dieťaťa, jeho psychické rozpoloženie, lebo maloletý nebol v kontakte s otcom niekoľko rokov
vinou otca, ktorý prejavoval absolútny nezáujem o dieťa. Matka vo vyjadrení skonštatovala, že nikdy
nemala,aaninebudemaťproblém dohodnúťsanazákladeobojstrannej dohodysotcomnanávštevách

so synom, ak otec bude prejavovať skutočný záujem za podmienok, za ktorých sa syn bude s otcom
chcieť sám stretávať. Nateraz k otázke úpravy stretávania sa so synom - otec neprejavuje žiadnu
ochotu komunikovať na matkou položenú otázku, ako si predstavuje úpravu stretávania. Otec mal
matke odpovedať, že nevie z dôvodu, lebo nemá písomný návrh pri sebe. Podľa názoru matky, súdu
predložený návrh vôbec nevychádza zo skutočného záujmu otca o dieťa a prakticky ide len o prázdnu

právnu formuláciu styku.Otecsa,podľavyjadreniamatky,odieťaspontánnenikdynezaujímal,neinformovalsaojehozdravotnom
stave, nepozná vlastné dieťa, najmä jeho povahové črty, spôsoby správania, stravovacie návyky,
zdravotné záležitosti, školské záležitosti a ani jeho záujmy, preto návrh na zmenu úpravy styku tak, ako

ho navrhol otec, matka považuje za neprimeraný, pre niekoľkoročný nezáujem otca o dieťa. Požiadala,
aby súd pri rozhodovaní o prípadnej zmene prihliadal na skutočný záujem dieťaťa a najmä skutočnosť,
že výrazná zmena doterajšieho výchovného prostredia je rušivým zásahom do procesu výchovy
maloletého dieťaťa. Prípadné neúmerné vyňatie maloletého z obvyklého výchovného prostredia, s
ktorým je zžité, s ktorým je citovo späté, a v ktorom prospieva, nie je žiadúce a spravidla nesvedčí

telesnému a duševnému vývoju maloletého dieťaťa. Žiadala, aby pri rozhodovaní bola uplatnená zásada
stálostivýchovnéhoprostredia,leboniesúdanézávažnéokolnostiprevažujúcenadpožiadavkoustálosti
výchovnéhoprostrediamaloletéhodieťaťa.Matkanávrhotcapovažujezanávrh,ktorýmneúmernežiada
rozšíriť styk, preto s ním nesúhlasí a žiada, aby súd zvážil prípadnú úpravu stretávania sa otca s
dieťaťom tak, aby nedošlo k prípadným psychickým ujmám maloletého, ba dokonca k poškodzovaniu
dieťaťa, s upozornením, že následky môžu byť vážne.

K návrhu bolo dňa 8.9.2014 doručené vyjadrenie kolízneho opatrovníka, v ktorom konštatoval, že od
poslednej úpravy styku otca s dieťaťom uplynula doba 6 rokov, kedy v čase rozhodovania maloletý bol
vo veku roka a troch mesiacov. Celodennú osobnú starostlivosť mu nepretržite poskytovala matka,
ktorá v tom čase bola na materskej dovolenke. Maloleté dieťa bolo citovo naviazané iba na osobu matky
a bolo prirodzené, že prítomnosť matky v čase stretávania sa s otcom by bola pre dieťa z hľadiska

zabezpečovania citových potrieb nevyhnutnou, preto sa stretávania uskutočňovali za jej prítomnosti.

Ďalej uviedol, že dnes sa pomery na strane dieťaťa, ako aj na strane rodičov zmenili, nakoľko mal. B. má
7 rokov a je žiakom 2.ročníka základnej školy a venuje sa rôznym mimoškolským aktivitám. Je vo veku,
kedy si uvedomuje postavenie otca vo svojom živote a tento mu chýba. Aj keď nie je citovo fixovaný na
osobu otca, túži po jeho prítomnosti a chce s ním tráviť voľný čas. Maloletý B. otca pozná a verbálne sa

vyjadruje, že ho má rád; naposledy sa s ním stretol v lete, v cukrárni, kde sa rozprávali najmä o škole.
Otec mu dal

škatuľu so školskými vecami, ktoré sa mu páčili. Maloletý má vedomosť o tom, že otec sa znova oženil
a má novú rodinu. B. vie o existencii súrodencov, lebo mu mama o tom hovorila, ale ich nepozná, nikdy
ich nevidel. Pri rozhovore mal B. uviesť, že by ich rád spoznal a zahral sa s nimi. Uviedol, že otca sa

nebojí a najradšej by sa s ním stretával v meste a aj vie, kde otec býva; dom, v ktorom býva, aj videl,
ale nikdy v ňom nebol.

Z vyjadrenia ÚPSVaR vyplynulo, že otec uzatvoril nové manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté
deti, s ktorými žije v novostavbe rodinného domu, ktorý je priestranný a pozostáva z dvoch podlaží.
Na druhom podlaží sú účelne zariadené dve izby, ktoré umožňujú priestor pre hru, zábavu aj oddych.

Kolíznym opatrovníkom bolo skonštatované, že bytové, aj materiálne podmienky sú na veľmi dobrej
úrovni a z vyjadrení otca vyplýva, že túži po bližšom, spontánnom spoznaní maloletého dieťaťa, lebo
doteraz s ním nikdy osamote netrávil voľný čas. Stretnutia sa uskutočňovali za prítomnosti matky, ktorá
ich aj zorganizovala. S dieťaťom spoločne absolvovali výlety, či už na Vinnom jazere, v Maďarsku a aj v
iných väčších mestách. Otec si želá, aby maloletý B. spoznal aj jeho širšiu rodinu a svojich súrodencov.

Aj manželka má záujem na tom, aby Kamil trávil s otcom dlhší čas, bez prítomnosti matky, a aby spoznal
aj svojich súrodencov, preto je ochotná stretnutia pozitívne podporovať.

Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka ďalej vyplynulo, že matka s návrhom otca na zmenu
úpravy styku nesúhlasí s uvedením, že otcovi nikdy v stretávaní sa so svojím synom nebránila, stále
ho umožňovala a stretnutia sa uskutočňovali za jej prítomnosti. Po uzatvorení druhého manželstva otca

dieťaťa sa stretnutia uskutočňovali len málo, boli to skôr spontánne stretnutia alebo sa neuskutočňovali
vôbec, nie však z dôvodu jej neumožnenia stretávaní sa otca s dieťaťom. Aj samotná matka má záujem
na tom, aby maloletý Kamil bližšie spoznal svojho otca a stretával sa s ním. Aktívnejší a výraznejší
záujem o dieťa, o jeho potreby by privítala zo strany otca. Matka je ochotná a prístupná zmene úpravy
stretávania sa otca so synom, avšak nie v takom časovom rozsahu, ako to navrhuje jeho otec.Kolízny opatrovník vo vyjadrení poukázal na to, že je v záujme mal. dieťaťa zmeniť doterajšiu úpravu
styku s otcom, ktorá dnes už nevyhovuje jeho vývinovým, ako aj individuálnym osobitostiam. Maloletý
B. má možnosť spoznať bližšie svojho otca, aj jeho novú rodinu. Stretnutia môžu dieťa pozitívne

emocionálne obohatiť, podporiť jeho citový vývin o nové zážitky, aj skúsenosti, avšak maloleté dieťa
je potrebné na stretnutia s otcom pozitívne, ako aj vhodne psychicky pripraviť. Navrhol, aby prvé tri
stretnutia otca s dieťaťom sa realizovali na neutrálnom dohodnutom mieste v rozmedzí 3 hodín, za
prítomnosti matky. Ďalšie 3 stretnutia v rozmedzí 4 hodín (od 14.00 hod. do 18.00 hod.), s odporúčaním,
aby sa uskutočnili v rodinnom prostredí otca, aby dieťa malo možnosť bližšie sa zoznámiť s jeho novou

rodinou, bez prítomnosti matky. Po absolvovaní 6 stretnutí kolízny opatrovník odporúčal upraviť styk
otca s dieťaťom tak, aby bol oprávnený s dieťaťom sa stretávať každý párny víkend od soboty, od 14.00
hod., do nedele, do 14.00 hod., v jeho rodinnom prostredí, bez prítomnosti matky. Sviatky a prázdniny
navrhli upraviť podľa vzájomnej dohody rodičov.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Otec na podanom návrhu trval s uvedením, že
hoci bol styk maloletého s ním upravený neobmedzene, tento považuje za nedostatočný a žiada, aby

mal možnosť stretávať sa so synom bez prítomnosti matky, tak, ako to navrhol v písomnom podaní
súdu. Uviedol, že je zamestnaný a nakoľko pracuje aj

počas víkendu, a to v sobotu, chcel, aby mal syna od soboty, od 14.00 hod. do nedele, do 18.00 hod.

Matka s podaným návrhom otca nesúhlasila a považovala ho za neúmerne rozšírený a neadekvátny
s poukazom na skutočnosť, že otec so synom nebol v kontakte predchádzajúce roky. Už počas tohto

konaniaotecmalmožnosťbyťsosynomajvjejneprítomnosti.Predstavamatkyoúpravestykubolataká,
aby styk nebol upravený súdnym rozhodnutím, lebo nerada by mala určené a vymedzené hodiny a dni.
Mala výhrady, aby syn nebol „tlačený“ do otcovej novej rodiny, nakoľko si myslí, že mal. B. potrebuje istý
čas a priestor na to, aby si na novú situáciu zvykol. Matka súdu predložila aj písomný prehľad návštev,
resp. stretnutí otca s mal. B., od septembra 2014 do decembra 2014 (čl. 24), z ktorých vyplynulo, že

stretnutia, ak sa uskutočnili, tak prebehli bez jej prítomnosti.

Súd po oboznámení sa s obsahom spisu sp.zn. XP XX/XXXX, a to najmä rodným listom mal. dieťaťa - čl.
6, rozsudkom o rozvode manželstva - č.k. XC XXX/XXXX-XX - čl. 7, potvrdením o návšteve školy - čl. 8,
informáciou na čl. 9, oznámením o poplatkoch - čl. 10, oznámením o zaradení do evidencie uchádzačov
o zamestnanie - čl. 11, potvrdením o vyplatených dávkach sociálnou poisťovňou - čl. 13,14, zmluvou o

stavebnom sporení - čl. 15, rodnými listami na čl. 44,45, sobášnym listom - čl. 46, daňovým priznaním
- čl. 47-59, potvrdením o podaní daňového priznania - čl. 60-65, spisom sp.zn. XP XXX/XXXX, najmä
rozsudkom, č.k. XP XXX/XXXX-XX zo dňa 18.12.2007, zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 29.7.2008 súd
manželstvo T. B. J. L. B. rozviedol a mal. B., pochádzajúceho z manželstva, zveril do osobnej

starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou po 4.000,- Sk mesačne, vždy do
20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky. Týmto rozsudkom určil, že otec je oprávnený
stretávať sa s mal. dieťaťom neobmedzene, za prítomnosti matky.

V čase rozvodu manželstva bol mal. B. vo veku jedného roka a troch mesiacov.

S poukazom na vek mal. dieťaťa v čase rozvodu manželstva súd rozhodol tak, že otec je oprávnený

stretávať sa s mal. dieťaťom neobmedzene, za prítomnosti matky.

Rozsudkom, č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa 9.9.2014 súd zmenil výrok o výživnom tak, že zvýšil
vyživovaciu povinnosť zo strany otca zo sumy 132,78 € na sumu 150,- € mesačne, ktoré otec uhrádza
vždy do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 1.9.2013. Zaviazal otca prispievať mal. B. na sporiaci
účet sumou po 40,- € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, od 1.9.2013. Dlžné výživné vo výške206,64 € a výživné predstavujúce tvorbu úspor vo výške 480,- € otec bol zaviazaný zaplatiť do 20-tich
dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec po uzavretí manželstva v roku 2011 styk určený súdnym

rozhodnutím (určený ako neobmedzený, za prítomnosti matky) nevyužíval.

Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

V konaní vedenom pod sp. zn. XC XXX/XXXX-XX dňa 29.7.2008 súd rozhodol v rozsudku o rozvode
manželstva o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom
neobmedzene, za prítomnosti odporkyne.

Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu
v okamihu jeho vyhlásenia. Keďže rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinnosti na čas po

rozvode manželstva rodičov mal. dieťaťa nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorázovej
povinnosti, zákon umožňuje, aby toto rozhodnutie bolo zmenené do budúcna, ak sa podstatným
spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku.

Poukazujúc na výnimku z pravidla občianskeho práva procesného (clausula rebus sic stantibus),
umožňujúcu zmenu rozsudku o výchove maloletých detí, ak sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti,

z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie, posúdil tak, že došlo k zmene pomerov najmä na strane
maloletého, ktorý v čase rozvodu rodičov mal jeden rok a dnes uplynula doba viac ako šiestich rokov
a B. je školákom - navštevuje 2. ročník základnej školy.

Teda hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov
nastala najmä u maloletého B., ktorý bol v čase posledného rozhodovania v útlom veku.

Od rozvodu manželstva rodičov osobnú starostlivosť mu doteraz zabezpečuje jeho matka, ktorej bol
zverený do osobnej starostlivosti.

Rodičmi bolo zhodne uvedené, že stretávanie sa syna s otcom bolo prerušené uzatvorením nového
manželstva jeho otca, a to v roku 2011.

Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že vo svojom živote si uvedomuje postavenie otca, ktorý mu

chýba, aj keď naňho nie je citovo fixovaný, túži po jeho prítomnosti a chce s ním tráviť voľný čas. Taktiež
zo správy vyplýva, že mal. B. otca pozná a verbálne sa vyjadruje, že ho má rád. Má vedomosť o tom, že
otec uzatvoril nové manželstvo, má novú rodinu, kde existujú ďalší, jeho nevlastní súrodenci, ktorých
nepozná, ale rád by ich spoznal.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinnosti, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, pričom vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Pri rozhodovaní súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného,rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pri rozhodovaní o zverení
dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov súd dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Zachovajúc rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi, súd posudzoval a vyhodnotil za pozitívnu ochotu a vôľu matky,
aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, umožniť otcovi styk s maloletým bez jej prítomnosti, a
to už počas prebiehajúceho konania.

Samotná matka aj napriek tomu, že nesúhlasila s tým, aby bol styk otca so synom upravený tak, ako to

navrhol otec, v záujme budúceho vzťahu syna a otca sama iniciovala stretnutia v jeho útlejšom veku.
Po konštatovaní, že podľa nej na dlhý čas bol prerušený kontakt otca so synom, preto ich vzťah je
treba postupne vytvárať a aj budovať, z tohto dôvodu vyjadrovala obavu zo striktného určenia dní,
kedy má byť syn s otcom.

Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím

súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Toto právo vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle čl. 41
ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona.“

Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené -

V čl. 7, ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť,

V čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s
vylúčením nezákonných zásahov,

V čl. 29, bod. 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale
najmä

V čl. 9, bod 3. (cit.: „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od
jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo
v rozpore so záujmami dieťaťa“, a v súvisiacom

Čl. 18, bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Priestor a realizácia týchto rodičovských práv a povinnosti a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič

práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným
prvkomrodinnéhoživotaajechránenáčl.8Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd. Z tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k
udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-právnych vzťahov.

Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sú premietané do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva,ktorýopakovanekonštatoval,že:„Jevzáujmedieťaťa,abyudržovalorodinnézväzkysodlúčeným
rodičomaabyneboloodtrhnutéodsvojichkoreňov.“(Gordulav.s. Nemecko - aplikácia n.o.74969/01),
resp. „... že dieťa má právo na to, aby dostalopríležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému rodičovi a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez
akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová v.s. Turecko - aplikácia n.o.
36141/97).

Keďže rodičia počas konania neboli schopní dohodnúť sa v otázke úpravy styku otca s maloletým,
súd rozhodol autoritatívne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku tým, že vymedzil čas a
miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a určil povinnosť druhého rodiča dieťa na
stretávanie sa riadne pripraviť.

Nič však nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote tento rámec modifikovali podľa potrieb
dieťaťa, a aj ich samotných.

V danom prípade druhý rodič, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti, prejavil, hoci po
uplynutí niekoľkých rokov, záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa. Keďže v konaní nebolo
preukázané, žeby sa správal spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu jeho rodičovských práv
a povinnosti, preto mu súd toto právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu.

V konaní aj samotná matka umožnila otcovi, aj napriek prebiehajúcemu konaniu, styk otca s maloletým

synom bez jej prítomnosti, hoci dovtedy bolo súdom určené inak, čím prejavila záruku toho, že dieťa
bude vychovávané v ovzduší nie nepriateľskom voči druhému rodičovi, že nebude manipulované, že
nebude citovo vydierané a programované voči druhému rodičovi.

Uvedomujúc si, že dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj na právo zachovania
svojej totožnosti, aj rodinných záväzkov, v súlade so zákonom čl. 8 ods. 1, zároveň Dohovor o právach

dieťaťa uznáva aj zodpovednosť štátu a širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečovaní orientácie dieťaťa a
jeho usmerňovaní, v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (čl. 5) súd svojim rozhodnutím o
zmene úpravy styku maloletému tieto práva priznal.

Pri rozhodovaní o zmene úpravy styku súd vychádzal najmä zo záujmov maloletého dieťaťa, preto
styk upravil postupne tak, aby maloletý B. mal možnosť privyknúť si na preňho nové prostredie, nové

podnety a nové vplyvy.

Súd akceptoval aj jeho potrebu rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy, s ktorou má právo vytvárať si citové
väzby.

Nakoľko v danom prípade medzi rodičmi nedošlo k dohode týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým,
preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, lebo priestor na realizáciu

rodičovských práv a povinností a výchovné pôsobenie bude mať otec v čase styku s dieťaťom.

Keďže rodičia neboli schopní dohodnúť sa na režime úpravy stretávania sa, súd rozhodol o určení
a vymedzení času a miesta odovzdania aj prevzatia dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo na
stretávanie sa maloletého s otcom, avšak nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote tento
rámec modifikovali podľa potrieb dieťaťa a nich samotných.

Vzhľadom doterajšiu nepravidelnosť kontaktov maloletého s otcom, súd upravil najprv režim úpravy
stretávania počas prvých 3 mesiacov postupne - prvé 3 mesiace každú párnu sobotu v mesiaci od
14.00 hod. do 19.00 hod a ďalej každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 14.00. hod do nedele
do 16.00 hod tak, že otec si maloletého B. vyzdvihne v mieste bydliska matky a matke ho aj v mieste
bydliska odovzdá. Matke uložil povinnosť syna na stretnutia s otcom pripraviť.Súd neurčoval režim úpravy stretávania sa otca so synom počas prázdnin tak, ako to navrhol otec, lebo
najprv je potrebné, aby stretávanie sa otca so synom sa stalo najprv pravidelným a neskôr prirodzeným
a bežným v živote maloletého B., preto takto určený rozsah súd považuje za dostatočný.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle §-u 146 ods. 1, písmeno a) OSP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia naOkresnýsúd Vranov
nad Topľou.

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.