Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213406
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113213406.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: Y. W., B..

XX.XX.XXXX, X. L., H.. T. X, právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Prešov,
Masarykova 2 proti odporkyni: T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. L., H. T. X, právne zastúpená: Eva Petránová
Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 854 581 so sídlom Prešov, Puškinova 16 v konaní o zaplatenie
polovice hodnoty členského podielu s prísl. takto

r o z h o d o l :

konanie o zaplatenie 3.250,- Eur zastavuje,

odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 30.250,-Eur do 12-tich mesiacov od právoplatnosti

rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

o trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 10.05.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu v bytovom družstve zaplatiť mu sumu 33.500,- Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,75 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania až

do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že počas trvania manželstva s odporkyňou nadobudli členský podiel k 5-izbovému družstevnému bytu č.
21 o výmere 96,78 m2 na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX nachádzajúcom sa v Prešove na ul.
H. T. X na pozemku parcela C KN č. XXXXX zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. L.. Manželstvo účastníkov
je právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 29C 294/2005, právoplatný 17.03.2008 a
rozsudkom č.k. 13C 334/2008-199 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co 86/2010,
právoplatné 07.01.2011, bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu

a bolo určené, že výlučným nájomcom bude odporkyňa.

V priebehu konania v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 170/2014
zobralnavrhovateľnávrhspäťvčastiozaplateniesumy3.250,-Euražiadalkonanievtejtočastizastaviť.
Voči uvedenému protistrana nenamietala.

Odporkyňa pôvodne s návrhom nesúhlasila namietajúc svoju pasívnu vecnú legitimáciu, neskôr návrh

navrhovateľa uznala. Voči uplatnenému nároku vzniesla kompenzačnú námietku, následne aj od tejto
upustila. Uviedla, že prípadné nároky si uplatní samostatným žalobným návrhom.Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom N.. T. K.
č. 170/2014, nájomnou zmluvou z 14.09.1992, dohodou o prevode členských práv a povinností zo
04.09.1992, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo

04.12.2014, spisovým materiálom Okresného súdu Prešov sp.zn. 29C 297/2005, 13C 334/2008, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania boli manželmi, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
29C 294/2005 zo dňa 13.02.2008, právoplatný 17.03.2008. Počas trvania manželstva nadobudli členský

podiel k 5-izbovému družstevnému bytu č. 21 o výmere 96,78 m2 na 4. poschodí bytového domu
súp. č. 6321 v Prešove, na ul. H. T. X, postavený na parc. C KN č. XXXXX, zapísaný na LV č.
XXXXX, kat. úz. L.. Rozsudkom Okresného súdu č.k. 13C 334/2008-199 zo dňa 08.02.2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co 86/2010 zo dňa 24.11.2010, právoplatné 07.01.2011,
bolo rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu, súd určil,
žebytbudenaďalejakonájomkyňaačlenkadružstvaužívaťnavrhovateľka(vtomtokonaníodporkyňa)a

uložilodporcovi(vtomtokonanínavrhovateľovi)predmetnýbytvyprataťvlehote15dníodprávoplatnosti
rozsudku. Určil, že odporcovi bytová náhrada nepatrí a rozhodol o trovách konania. Účastníci nemali
súdom vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo, preto v súlade s ust. § 149 ods. 4 OZ uplynutím
lehoty 3 rokov od zániku BSM došlo k tzv. „zákonnému“ vyporiadaniu BSM. Navrhovateľ sa v tomto
konaní domáha zaplatenia polovice hodnoty členského podielu z titulu vyporiadania transformovaného

spoločnéhomajetkovéhopráva,ktoréhohodnotupôvodnevyčíslilna33.500,-Eurvychádzajúczodhadu
ceny podľa stanovísk realitných spoločností.

Z predloženého čiastočného výpisu z LV č. 11739 je vlastníkom bytu a nebytového priestoru vo vchode
č. 3 na 4. poschodí byt č. 21 v bytovom dome, súp. č. 6321 na parc. C KN 14630 s podielom priestorov

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 95/3416 Bytové družstvo Prešov.

Z Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi prevádzajúcimi členmi Y. H. J. O. a
nadobúdateľmi Y. H. T. W. vyplýva, že k prevodu došlo dňa 04.09.1992 a dňa 07.09.1992 bola uzavretá
nájomná zmluva.

Odporkyňa v podaní doručenom súdu 15.11.2013 namietala pasívnu vecnú legitimáciu s poukázaním na
uzavretú Dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 19.11.2012 uzavretú medzi odporkyňou
ako prevádzajúcou a N. W. B.. XX.XX.XXXX ako nadobúdateľkou. Ďalšia argumentácia spočívala v
tom, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného

nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. V neposlednom rade odporkyňa
namietala navrhovateľom vyčíslenú výšku hodnoty členského podielu.

Právny zástupca navrhovateľa v nadväznosti na argumenty odporkyne sa nestotožnil s námietkou
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že predmetom tohto konania je len peňažný

nárok navrhovateľa z titulu vyporiadania hodnoty členského podielu a nie zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Spoločné členstvo v bytovom družstve, teda aj spoluvlastníctvo členského
podielu v družstevnému bytu zaniklo právoplatnosťou rozsudku č.k. 13C 334/2008. Členský podiel je
ako taký vo výlučnom vlastníctve odporkyne a pokiaľ sa tento rozhodla previesť na dcéru N. W., nemá
to žiaden vplyv na jej povinnosť uspokojiť oprávnené nároky navrhovateľa. Navrhovateľ opodstatnenosť

uplatneného nároku podložil aj odkazom na rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo 183/2010, 22Cdo
590/2003, 2M Cdo 21/2005 atď..

Na stanovenie všeobecnej hodnoty členského podielu k predmetnému bytu súd pribral znalca a nariadil
znaleckédokazovanie.Znaleckýmposudkomč.170/2014N.B..T.K.bolastanovenávšeobecnáhodnota

členského podielu k bytu č. 21 v bytovom dome s.č. 6321, zapísaného na LV č. 11739 - čiastočný, vedený
v kat. úz. Prešov, okres Prešov, obec Prešov, vo výške 60.500,- Eur.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že odporkyňa nikdy neuznala nárok navrhovateľa s odôvodnením, že
ako členka družstva predtým vlastnila byt a tieto finančné prostriedky v sume pôvodne 100.000,- Sk

vložila do predmetného bytu, avšak aj navrhovateľ investoval do bytu peniaze v hodnote 150.000,- Sk.
Domnievasa,žebytmoholbyťpredaný, boloňhozáujemzasumu2.500.000,-Skpôvodne.Taktoprešla
lehota na podanie návrhu na vyporiadanie BSM, pretože sa domnieval, že sa s bývalou manželkou
dohodnú.Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že previedla členský podiel na dcéru, ale byt nepredala. V byte žije ona
s deťmi a za byt platia deti, keďže ona poberá len invalidný dôchodok 130,-Eur a prídavky na jedno dieťa.

Požiadala súd o zohľadnenie jej ťažkej situácie a poskytnutie možnosti uhradiť vyporiadavací podiel v
splátkach vo výške 50,- Eur počnúc mesiacom 2/2015 k 15-temu dňu bežného mesiaca s povinnosťou
uhradiť celú výšku dlhu najneskôr do 31.12.2020. V tomto znení navrhla prípadne schváliť súdny zmier.

Navrhovateľ s takýmto návrhom nesúhlasil, považoval ho za neakceptovateľný, nakoľko aj on si

potrebuje riešiť svoju bytovú situáciu, keďže býva u matky.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania

manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný

do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že
sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Z výsledku vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania nie sú manželmi, ich manželstvo
bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29C/294/2005. Počas trvania
manželstva nadobudli účastníci spoločný nájom k 5-izbovému družstevnému bytu, ktorý bol zrušený
rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 13C/334/2008-199 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešov č.k. 4Co/86/2010, právoplatné 07.01.2011, výlučnou členkou družstva sa stala odporkyňa
a došlo k zrušeniu spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu s tým, že výlučnou
nájomkyňou sa stala odporkyňa. K vyporiadaniu členského podielu v bytovom družstve v rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva nedošlo a uplynutím
trojročnej lehoty sa v súlade s ust. § 149 ods. 4 OZ stal predmetom ich podielového spoluvlastníctva.

V tomto konaní sa navrhovateľ domáha vyplatenia jeho vyrovnávacieho podielu z hodnoty členského
podielu k predmetnému bytu. S poukázaním na to, že k vyporiadaniu nedošlo v lehote troch rokov od
rozvodu manželstva a toto majetkové právo sa tak pretransformovalo do podielového spoluvlastníctva, v
rámci ktorého sú obidva podiely bývalých manželov rovnaké (§ 142 OZ) je návrh navrhovateľa dôvodný.
Na stanovenie všeobecnej hodnoty členského podielu bol prizvaný znalec a v zmysle vypracovaného

znaleckého posudku č. 170/2014 je hodnota predmetného bytu 60.500,- Eur. Navrhovateľ má tak právo
na vyplatenie sumy 30.250,- Eur. Námietka odporkyne o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v
konaní s poukázaním na prevod členského podielu na dcéru nie je relevantná, pretože takýto prevod
nezbavuje odporkyňu povinnosti vyplatiť polovičný podiel majetkovej hodnoty členského podielu, ktorý
je majetkovým právom navrhovateľa. Neskôr odporkyňa tento nárok navrhovateľa pred súdom uznala.

Súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 30.250,- Eur so zohľadnením späťvzatia v časti o zaplatenie
3.250,- Eur (§ 96 O.s.p.) vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa spracovaného
znaleckého posudku. Dôvodným nie je priznať úrok z omeškania, pretože odporkyňa sa do omeškania
nedostala. O uložení povinnosti rozhodol súd po znaleckom ohodnotení a rozhodnutie má konštitutívnycharakter. K omeškaniu odporkyne dôjde, ak si povinnosť v súdom poskytnutej lehote nesplní. V tejto
časti bol návrh zamietnutý. Súd zohľadnil sociálnu situáciu odporkyne a povolil jej uhradiť dlžnú sumu v
lehote 12-tich mesiacov od právoplatnosti súdneho rozhodnutia keď mal za preukázané, že odporkyňa

spĺňa stav materiálnej núdze, čo vyplýva aj z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 15.08.2013 o
priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo
dňa 04.12.2014 vyplýva, že odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 130,20 Eur, má
vyživovaciu povinnosť k jednému nezaopatrenému dieťaťu a jej finančná situácia je natoľko nepriaznivá,
že finančné náklady spojené s bývaním musia uhrádzať jej plnoleté deti. Je predpoklad, že počas

poskytnutej lehoty plnoleté deti, ktoré predmetný byt s odporkyňou a nezaopatreným dieťaťom obývajú,
vynaložia úsilie na získanie finančných prostriedkov formou pôžičky a vyrovnávací podiel v prospech
navrhovateľa pomôžu odporkyni vyplatiť.

Za neodôvodnené považoval súd umožniť uhradiť odporkyni dlh v splátkach po 50,- Eur, nakoľko
takéto rozhodnutie by poškodzovalo navrhovateľa.

K návrhu povolenia odkladu vykonateľnosti rozsudku súd uvádza, že takýto postup môže povoliť
dovolací súd podľa § 243 O.s.p.. „Účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
dovolacím súdom (§ 243 OSP) je iba ochrana dovolateľa pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou)
na podklade napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Iba vykonanie exekúcie voči dovolateľovi totiž

môže spôsobiť nezvratnú stratu vlastníckeho práva dovolateľa, pretože exekučné predpisy nepripúšťajú
navrátenie do pôvodného stavu (§ 61 Exekučného poriadku). Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
príslušnej evidencii v prospech žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho práva a ani následná dispozícia
s predmetom konania žalobcom jeho (ďalším) prevodom takéto následky vo vzťahu k dovolateľovi
nespôsobuje a nikdy už zo svojej povahy nevylučuje možnosť prípadne úspešného dovolateľa domáhať

sa navrátenia do pôvodného stavu. Ústavný súd preto zastáva názor, podľa ktorého prichádza do úvahy,
aby dovolací súd podľa § 243 OSP povolil odklad vykonateľnosti iba takého rozhodnutia odvolacieho
súdu, na podklade ktorého možno nariadiť exekúciu.“ (nález Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013,
č. k. II. ÚS 481/2012-27 ) Súd vyhovel odporkyni a poskytol jej dostatočne dlhú lehotu
na riešenie situácie.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania vrátane trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.