Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112211676
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112211676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej vo veci žalobcov v 1) P.. S. X. a 2) P. X., oboch Ď. XX,
oboch zast. U.. G.. P. Q., O., M. XX, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska
2, zast. U.. L. L., advokátom, Advokátska kancelária, O., W. A. XX, o zaplatenie 8 022,64 € istiny s prísl.,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 15C/152/2013-64 z 10.12.2013 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcom trovy odvolacieho konania nepriznáva a žalovaná nemá právo na ich náhradu.
N e v y h o v u j e návrhu žalovanej na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 4

006,94 € s 9 % úrokom z omeškania od 4.4.2012 do zaplatenia a súdny poplatok 240 €, žalobcovi v
2.rade 4 015,70 € s 9 % úrokom z omeškania od 4.4.2012 do zaplatenia a súdny poplatok 240,50 € do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcom trovy právneho zast. vo výške 0 €,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol čoho sa žalobcovia žalobou, podanou uňho 30.4.2012, domáhali
a, čo v nej uviedli, a, čo uviedla žalovaná vo svojom písomnom podaní doručenom mu 4.3.2013
(odpore proti platobnému rozkazu). Vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie a

zistil tento skutkový stav: Žalobcovia a žalovaná uzavreli poistné zmluvy (ďalej len zmluva) typu UDP-
K č.XXXXXXXXXX a UDP-K č.XXXXXXXXXX 18.4.1997 so začatím poistenia od 2.4.1997 pre prípad
smrti a dožitia na dobu 15 rokov do 2.4.2012 s výškou mesačného poistného 18,2235 € a 18,6548 €.
Žalobcovia platili dohodnuté poistné po dobu 10 rokov. So žalobkyňou v 1.rade žalovaná pri uzavretí
zmlúv dohodla výšku poistnej sumy pre prípad smrti vo výške 80 000 Sk a pre prípad dožitia vo výške
120 713 Sk a so žalobcom v 2.rade pre prípad smrti 80 000 Sk a pre prípad dožitia vo výške 120 977
Sk. Uviedol, čo zistil z výpovede žalobcov, čo na pojednávaní 10.12.2013 žalovaná namietala, a čo

listom z 9.6.2008 a 13.6.2008 oznámila žalobcom. Vychádzajúc z § 788 ods.1,3,4, § 790 písm. b),§ 796
ods.1,§ 798,§ 800,§ 801 ods.1,2,§ 802,§ 575,§ 37 ods.1,§ 39,§ 3 ods.1,517 ods.1,2 O. z.,§ 35 ods.1,§
91 zák.č.8/08 Z. z. o poisťovníctve v znení účinnom od 1.4.2008 a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. platného
a účinného od 1.1.2009 (ich znenie citoval), na základe vykonaného dokazovania a cit. ust. dospel k
záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a dlžníkom vyplývajúci
z predmetných zmlúv je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnutév§52an.O.z.Spotrebiteľskézmluvy,ktorémožnonazvaťajtypovézmluvy,súzmluvy,ktoré

o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent zmluvy) vopred v návrhu stanovuje obsah
týchto zmlúv a stanovuje podmienky realizácie. Návrh zmluvy je často predtlačený na formulároch s tým,
že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať amôže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje
o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnompostavenísprofesionálnymdodávateľomsohľadomna

okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na profesionálnu skúsenosť predávajúceho,
lepšiu znalosť práv a dostupnosť právnych služieb. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k
zmluvnému konaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvnú dohodu
pripravený. Pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným
znakom tejto kogentnej právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť formou

obmedzení autonómie vôle (nález Ústavného súdu ČR zo 6.11.2007, II.ÚS 3/06). V danom prípade
žalovaná, ako poistiteľ, vypracovala predmetné zmluvy, s ktorých obsahom žalobcovia súhlasili, čo
potvrdili svojím podpisom na zmluve. Z oznámenia o zániku poistenia z 13.6. a 9.6.2008 mal za
preukázané, že k zániku predmetného poistenia malo dôjsť 16.5.2008 výplatou odkupnej hodnoty, resp.
odbytného. Žalobcovia nežiadali žalovanú o zrušenie poistenia, nesúhlasili so zmenami zmluvných
dojednaní ponúkanými v liste žalovanej a žiadali o zachovanie pôvodnej výšky poistného. Žalovaná v

konaní nepreukázala, že došlo medzi účastníkmi konania k dohode o zmene zmluvy ani pokiaľ ide o
možnosť ukončenia poistenia, nepreukázala, že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca
neplatnosť zmluvy. V oznámení o zániku poistenia žalovaná oznámila, že k zániku poistenia došlo podľa
čl.11 ods.2 jej Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len VPP). Oznámenie
žalovanej nemohlo spôsobiť účinky zániku poistenia vzniknutého na základe platne uzatvorených zmlúv

so žalobcami. Žalovaná bola povinná rátať s rizikom z podnikania. Žalovaná tento produkt UDP-K
ponúkla a žalobcovia poistné plnenie riadne a včas zaplatili. Žalovaná sa dovolávala zániku povinnosti
plniť z dôvodu nemožnosti plnenia s poukazom na § 575 O. z., poukazovala na okolnosti, ktoré nastali
po dohľade v r.2007 zo strany Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) v dôsledku konštatovaní, že
poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom z poistenia, čo odporuje § 35 zák.č.8/08 Z. z. a

tento stav vznikol nie z jej viny, ale z viny tretieho subjektu, preto nemožno spravodlivo požadovať, aby
bola zaviazaná na potencionálne budúce podmienené plnenie vo výške, ktoré odporuje zák. Žalovaná
v konaní nepreukázala, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa stalo nemožným. Plnenie nie je nemožné,
najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok s väčšími nákladmi, ani zo skutočnosti,
že v zmluve nebola určená výška poistného na základe správnych poistno-matematických metód tak,

aby zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby technických rezerv. Žalovaná
mala možnosť plniť zo zmlúv bez toho, aby bola nútená porušiť zák. o poisťovníctve aj v prípade,
ak žalobcovia nesúhlasili so zmenou zmluvy. Nemohla teda zaniknúť povinnosť žalovanej z dôvodu,
že plnenie sa stalo nemožným. K zániku poistenia podľa čl.11 ods.2 VPP 16.5.2008 nemohlo dôjsť z
dôvodu,žektakémutozrušeniupoisteniamohlodôjsťpodľaVPPlennažiadosťpoistníka,tedažalobcov,

čo sa nestalo. Keďže k zániku poistenia nedošlo dohodou a nebol zistený ani žiaden iný zákonný
dôvod zániku poistenia, poistný vzťah medzi žalobcami a žalovanou naďalej trval. Žalobcovia riadne
zaplatili všetky splátky poistného a posledná splátka poistného bola zaplatená 2.3.2008. V čase vzniku
poistného vzťahu spĺňala žalovaná (resp. jej právny predchodca) všetky zák. predpokladané podmienky
pre poskytovanie produktov poistenia a dohľad vykonávaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky

(ďalej len MF SR) nevykazoval žiadne nedostatky a na základe výsledkov takéhoto dohľadu nebolo
potrebnéničmeniťaninapoistno-matematickýchvýpočtochaninapodmienkachexistujúcichzmluvných
vzťahoch. Či bolo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanej správne, nemôže
nič meniť na skutočnosti posudzovania právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovanou, o existencii,
príp. zániku konkrétneho zmluvného vzťahu (§ 35 ods.1 zák.č.8/08 Z. z. o poisťovníctve, účinného od

1.4.2008). Koniec poistenia pripadol na 2.4.2002 na základe oboch zmlúv a žalovaná je podľa platných
zmlúv povinná vyplatiť žalobkyni v 1.rade poistnú sumu pre prípad dožitia 120 713 Sk, t.j. 4 006,94 €
a žalobcovi v 2.rade 120 977 Sk, t.j. 4 015,70 €. Priznal žalobcom úroky z omeškania v súlade s § 3
nar.vl.č.87/95 Z. z. od splatnosti poistnej sumy, t.j. od 4.2.2012 do budúcna zo sumy istiny 4 006,94 €
a 4 015,70 € vo výške 9 %. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a priznal úspešným

žalobcom náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 240 € a 240,50 € zo žaloby. Žalobcom
boli na pojednávaní 10.12.2013 priznané trovy právneho zast., ktoré bol povinný advokát vyčísliť do 3
pracovných dní (§ 151 ods.1 O. s. p.). Žalobcovia v písomnom podaní, doručenom mu 13.12.2013, trovy
právneho zast. nežiadali, preto rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť im trovy právneho zast. 0 €.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie proti obom výrokom rozsudku z dôvodov

uvedených v § 205 ods.2 písm. b),c),d) a f) O. s. p. ktoré nasledovne odôvodnila: I. Podľa jej názoru
súd nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, pričom následne vec nesprávne právne posúdil
a rozhodol. Súd vyhodnotil, že žalobcovia prejavili naliehavý právny záujem v celom priebehu konania
na rozhodnutí o plnenie žalovanej voči nim titulom plnenia poistných súm s prísl. zo zmluvy UDP-Kč.XXXXXXXXXX z 18.4.1997 a UDP-K č.XXXXXXXXXX z 18.4.1997 uzavretých medzi žalobcami a
ňou. Vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu a vo svojich ďalších písomných aj ústnych podaniach
na pojednávaní potvrdila objektívnu existenciu a uplatnenie faktickej kompenzačnej námietky voči

žalobkyni v 1.rade vo výške 1 113,09 € a voči žalobcovi v 2.rade vo výške 1 146,15 €, preto bola
ochotná zaplatiť žalobcom konečnú sumu poistného plnenia vo výške 2 893,84 €, resp. 2 869,55 €,
pretože len takéto sumy si obaja svojimi nezmenenými mesačnými platbami predplatili. Žalobcovia sú
primerane stredoškolský vzdelané osoby, a ako priemerní spotrebitelia si musia byť vedomí zásahu
NBS ako dohľadového orgánu verejnej moci do ich súkromnoprávnych vzťahov s následkom nižšieho

poistného plnenia, ktoré nezavinila ona, ale tieto boli následkom zásahu NBS. Žalobcovia - podľa nej
- neuniesli dôkazné bremeno právneho záujmu na žalobe o plnenie v nezmenenej výške tak, ako si
ich prejednali v r.1997, pretože by inak získali na jej úkor bezdôvodné obohatenie vo výške 1 113,09
€, resp. 1 146,15 €. Súd nehodnotil takýto skutkový stav správne a v súlade s listinnými dôkazmi
ňou predloženými a jednoducho vychádzal len z tvrdení žalobcov v žalobe a na pojednávaní. Je v
rozpore s princípom spravodlivosti, ale aj dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch prejaviť svoju vôľu

jedným spôsobom a potom žiadať za pomoci súdnych inštancií konvalidovanie svojho ľahostajného
postoja k takému významnému inštitútu, akým je poistná zmluva a poistenie svojho života a veku
dožitia sa konca poistnej doby. Takýto postup zvolili žalobcovia a súd v dôsledku neobmedzeného
postavenia žalobcov - spotrebiteľov v danom vzťahu im priznal nárok na plnenie, ktorý si nepredplatili.
Preukázala, že orgán verejnej moci - NBS zasiahol v r.2007-2008 do poistno-matematických prepočtov

výšky poistného pri produkte UDP-K poskytovaného ňou práve od r.1996 a konštatoval ich nesprávny
výpočet a nariadil jej zjednanie nápravy pod hrozbou vysokých sankcii ev. až likvidácie jej poistného
kmeňa. Navrhovala každému klientovi pri tomto poistnom produkte 3 alternatívy, aby sa mohli klienti
vrátane žalobcov slobodne, ale aj zodpovedne voči sebe samému, rozhodnúť o zotrvaní v poistnom
vzťahu podľa zvolených a preferovaných kritérií. K jednoznačnému zásahu orgánu verejnej moci do

súkromnoprávnych poistných vzťahov uzavretých s množinou klientov vrátane žalobcov dodatočne
predložila aj vyjadrenie NBS z 2.12.2013, ktoré dokazuje jej tvrdenia o materiálnej a objektívnej
neplatnosti poistno-matematických prepočtov poistného, ktoré nijako nezavinila a mohla len znížiť
následky, ktoré tento zásah NBS pre ňu a jej klientov s poistným produktom ÚDP-K znamenal. Z dôvodu
dátumu vyhotovenia tohto stanoviska toto nemohlo byť predložené v konaní pred súdom. Príloha:

List NBS č.ODT-13070/2013 z 2.12.2013. Poukázala na skutočnosť, že v období r.1997, kedy boli
dojednané aj zmluvy so žalobcom, bolo uzatváranie zmlúv regulované štátom a pod jeho dohľadom.
V čase uzavretia zmluvy boli podmienky vzniku i zániku zmluvného vzťahu jasne definované platnými
VPP a zák., pričom normy spotrebiteľského práva v čase vzniku poistenia v zákonných normách neboli
upravované. Súd bezdôvodne a nepreskúmateľne neuznal dôkazy ňou predložené, ktoré dokladovali

celkový priebeh od vzniku poistného vzťahu a vzniku poistenia cez ingerenciu štátneho orgánu vo forme
priameho zásahu do jej poistných súkromnoprávnych vzťahov. Komplexný obraz súdu by založil jeho
skutkové zistenie o tom, že poistné vzťahy boli regulované štátom a že musela splniť všetky podmienky
určené a schválené štátom od začiatku poistného vzťahu až do jeho zániku, na ktorý mali priamy a
nezvratnývplyvkontrolnézáveryNBSvr.2007-2008.Ztýchtoskutkovýchzisteníbysúdnáslednevyvodil

právne závery a právne posúdenia situácie inak než v napadnutom rozsudku. Takýto postup súdu s
prejudikovaním hodnotenia dôkaznej sily výpovede svedka a dôkaznej sily správneho spisu ústredného
orgánu štátnej správy v ničom neobstojí. Nemohla predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu
poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrvala až do tretej kontroly
vykonanej NBS u nej v r.2007-2008. Ona je - podľa názoru súdu - v zmluvnom vzťahu jediný zodpovedný

účastník, ktorý však konal pod tlakom tretej osoby - kontrolného orgánu NBS a v krajnej núdzi bola
donútená fakticky vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z poistného
vzťahu. Citovala znenie § 37 ods.1 písm. a) zák. o poisťovníctve. Preto opravným prostriedkom namieta
výroky rozsudku, aby sa aj ona ako dobromyseľný subjekt poistného vzťahu od začiatku jeho vzniku
domohla spravodlivého rozhodnutia aj vo svoj prospech. Dovolila si poukázať, napr. na argumentáciu

v náleze Ústavného súdu ČR II.ÚS3/06 zo 6.11.2007, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok
sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou spravodlivosti, pretože v sporovom konaní sú obe strany
protikladne pôsobiace v snahe docieliť súdne rozhodnutie v čo najväčšej miere vo svoj prospech. Súd
sa však týmto - podľa jej názoru - dôsledne neriadil a rozhodol výlučne v jej neprospech. Nemohla
predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom

a v tomto omyle zotrvala až do tretej kontroly vykonanej NBS u nej v r.2007-2008. Súd jej odoprel
prístupkspravodlivostisvojímrozhodnutímzaloženomnanesprávnychskutkovýchzáverochaprávnych
úvahách vyhovením žalobnému návrhu, ktorým priznal žalobcovi plnenie, ktoré si nepredplatil a ona ho
považuje a bude ďalej považovať za bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Súd ďalej - podľa jej názoru- nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu nedošlo
k dohode o zmene zmluvy a že túto skutočnosť sa jej nepodarilo preukázať. Tento záver súdu považuje
za nesprávne vyhodnotený s poukazom na ňou predložené dôkazy. Po zásahu kontrolného subjektu -

NBS v r.2007-2008 do systému jej poistných vzťahov s množstvom jej klientov, ktoré boli uzatvárané
od r.1995 až do vykonanej kontroly v r.2007 a 2008 v nezmenenom rozsahu podľa rovnakých metód
výpočtu výšky poistného, došlo pre ňu nepredvídateľne a bez možnosti zvrátiť daný stav k nutnosti
vyhodnotiť danú situáciu nasledovne. Navrhla žalobcovi 3 alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej
situácii, ktorú nezavinila v snahe, aby dosiahla v prvom rade dohodu s ním (buď zotrvanie v poistnom

vzťahu s nižšou hodnotou poistenia, resp. pri zachovaní pôvodne - nesprávne určenej výšky poistného,
buď zotrvanie v poistnom vzťahu s doplatkom poistného zo strany žalobcu a tak zachovaním pôvodne
určenej výšky poistného plnenia alebo výplata odkupnej hodnoty s tým, že pri neakceptácii žiadnej z
alternatív použije tretiu alternatívu s ukončením poistného vzťahu). Dokazovala nevyhnutnosť svojho
konaniavočižalobcovipriukončenípoistnéhovzťahu,atočonajviackorektnýmaajprenehodostupným
spôsobom. Súd tieto skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne hodnotil, resp. sa ich

skutkovýmaprávnymhodnotenímaninezaoberalajednoduchorozhodoljednostrannevjejneprospech.
Súd napadnutým rozhodnutím jej prístup k spravodlivému rozhodnutiu odmietol. Nemá inú možnosť než
odvolaním sa domôcť toho, aby súd znova a z rovnocenného pohľadu vykonal navrhované a v konaní
pred súdom nevykonané dôkazy podľa jej vyjadrenia k žalobe, objektívne skutkové vyhodnotenie a tomu
zodpovedajúce správne právne závery a rozhodnutie vo veci samej. Súd vzhľadom na jej tvrdenia a

všetky ňou predložené dôkazy tieto vzal do úvahy len vo forme konštatácie ich existencie bez toho,
aby ich vykonal a následne aj vyhodnotil. Vôbec vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a nevyhodnotil, že
nebyť záverov NBS o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno-
matematickej metódy, ktorú používala od začatia svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od r.1995 so
schválením predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva (MF

SR, Úrad pre dohľad nad finančným trhom), nikdy by svojvoľne neprikročila k navrhovaným zmenám
v poistných vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného vzťahu so žalobcom.
Konala voči žalobcom formou zotrvania poistného vzťahu s odpočítaním dlžného poistného len a jedine
pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi (zmena zák. o poisťovníctve č.95/02
Z. z. a z nej vyplývajúci zásah NBS ako orgánu štátneho dozoru až do súkromnoprávnych vzťahov

medzi žalobcom a ňou) a bez subjektívneho zavinenia. Na základe jednoznačného ustálenia NBS
počas uvedenej kontroly bol až v r.2008 určený a vykonaný správny poistno-matematický prepočet
poistného, ktoré mal žalobca platiť za obdobie 10 rokov, ktorými by si predplatil dohodnutú sumu tak,
ako to bolo pôvodne zmluvne dohodnuté. Tým, že súd určil plnenie zo zmluvy bezo zmien, učinil
nesprávne rozhodnutie, keď nevzal do úvahy zmenu obsahu zmluvy, ku ktorej pristúpila po kontrolných

zisteniach orgánov verejného práva. Dopad verejného práva na daný súkromnoprávny vzťah je preto
jednoznačný a nesporný a súd nesmie v rozpore s dobrými mravmi „priklepnúť“ nenáležité plnenie
žalobcovi iba preto, že tak bolo pôvodne zmluvne dojednané medzi účastníkmi poistného vzťahu, do
ktorého vstupovali obaja účastníci dobromyseľne a s plným vedomím zachovania svojich práv, ale aj
povinností. Podľa rozsudku súdu tieto udalosti v spojení so zmenou poistného prostredia nastolenou

zmenenými právnymi predpismi už v priebehu existujúceho právneho vzťahu so žalobcom nemali mať
fakticky žiadny vplyv na existujúci poistný vzťah a boli - podľa názoru súdu - irelevantné, čo v celom
rozsahu namieta. Tento záver súdu považuje za neprimeraný a nerovnocenný vo vzťahu k zistenému
skutkovému stavu. Jej bolo rozhodnutím súdu odňaté právo na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie,
pretože takéto rozhodnutie mal súd učiniť v predmetnom spore, ktorý ona považuje za značne

atypický v porovnaní s klasickými sporovými prípadmi najčastejšie vznikajúcimi z neplnenia a porušenia
vzájomných zmluvných povinností. Komplexné rozhodnutie o jej návrhu aj protinávrhu s preferovanou
regulovanou výškou poistného plnenia, v tomto spore mohol jedným rozhodnutím vykonať len súd ako
nezávislá inštancia. Takéto rozhodnutie však súd nevyniesol. Vzniknutú skutkovú situáciu v r.2007-2008
vpoistnýchvzťahoch,ktorémalauzavretésmnohýmipoistníkmiodr.1995aktorétakboliasúpostihnuté

kontrolnými závermi tretieho subjektu verejnoprávneho sektora, ktorý bol nezávislý od nej a na druhej
strane zároveň bola v závislom vzťahu od jeho kontrolných zistení a bola nimi viazaná, nemohla vôbec
ovplyvniť a nemohla túto ani predvídať. Súd preto nesprávne hodnotil, keď jej pričítal zavinené porušenie
povinností v právnom vzťahu so žalobcom a nedostatočné preukázanie súdom označených právne
významných skutočností predpokladaných poistnými podmienkami a O. z. Ako mohla v r.1997, keď

došlo k uzavretiu zmluvy so žalobcami, predvídať situáciu, že po viacerých kontrolách štátnych orgánov
bude po 10 rokoch v poradí tretí štátny orgán ako kontrolný subjekt vyhodnocovať poistno-matematické
prepočty výšky poistného vo vzťahu k výške dohodnutých jej poistných súm, ktoré predtým schválili 2
štátne orgány (MF SR - 1995, Úrad pre finančný trh - 1999) ako nesprávne? S touto situáciou nemohlanijako počítať, bola pre ňu nepredvídateľná a nemohla ju ani napriek uplatneným námietkam voči
kontrolným záverom NBS i jednaniam s kontrolnou skupinou NBS nijako zvrátiť. Na druhej strane musela
v zmysle záverov kontroly NBS a nových zákonných úprav, na ktoré poukázala v predchádzajúcich

svojich vyjadreniach a na ktoré nemala žiaden dosah, dosiahnuť zmenu v posúdení existujúcich zmlúv.
Je potrebné si uvedomiť, že aj podľa právnej doktríny analyzujúcej poistné zmluvy z pohľadu dobovej
právnej úpravy: pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol
vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú
pod kategóriu tzv. regulovaných zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným

pravom. Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných zmlúv a iných
vtahov hromadne distribuovanej spotreby...“(Csach, K.: Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čeněk 2009,
s.142). Súd nevykonal a nezdôvodnil nevykonanie navrhovaných dôkazov, a to dôkaz správnym spisom
MF SR k vykonanej kontrole u nej a dôkaz výsluchom svedka U.. Š., generálneho riaditeľa jej správy
poistenia tak, ako to navrhovala vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. II. Preto sa súbežne aj týmto
osobitným návrhom domáha prerušenia tohto konania v štádiu pred odvolacím súdom s poukazom na

§ 109 ods.2 písm. c) O. s. p. z dôvodu, že v súčasnosti v inom obsahovo totožnom spore rozhodol
odvolací Krajský súd (ďalej len KS) v Košiciach rozsudkom 1Co/212/12 z 24.10.2012 o prípustnosti
dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej totiž doposiaľ rozhodované
nebolo a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv aj na toto prebiehajúce konanie. Skutočnosť, že
doteraz žiaden súd neprejudikoval žiadny obdobný skutkový a právny prípad obdobného charakteru,

neznamená, že jej postup pri ukončení poistného vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia podľa
§ 575 O. z. vyvolanej zásahom zvonku - zmenou zák. a z nej vyplývajúcim konaním a postupom NBS,
nie je možný a nie je právom dovolený. Práve atypické a výnimočné prípady, za ktorý považuje aj daný
prípad ukončenia poistného vzťahu so žalobcom, sú podľa zákonných noriem predpokladané ako forma
ukončenia právneho vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia na jej strane vzniknutého nezávisle od jej

vôle. Dovolila si odvolaciemu súdu právne argumentovať v danom prípade aj potrebu vyriešenia otázky
zásadného právneho významu, ktorú nasledovne odôvodnila. Z predmetného poistného vzťahu by mal
súd rozhodnúť a spravodlivo prisúdiť obom účastníkom to, čo im právom náleží. Obaja vstupovali do
právneho vzťahu dobromyseľne a v dobrej viere dodržať vzájomné záväzky. Jej situácia po kontrole
NBS znamenala konanie v krajnej núdzi docieliť v krátkej časovej lehote stanovenej NBS a pod hrozbou

vysokej sankcie, resp. straty poistného kmeňa či straty jej licencie v danej oblasti podnikania, bola
jednoznačne vyvolaná rôznosťou kontrolných záverov štátnych orgánov v r.1995,1999 a 2007 (ostatná
s odstupom takmer 9 rokov, kedy za toto obdobie došlo k výraznej zmene vonkajších podmienok v
štátom regulovanej forme poistných vzťahov a k zmene právnych prepisov v SR i v nadväznosti na
európsky ponímané a chápané štandardy v tejto oblasti jej podnikateľskej činnosti). I napriek pravidlu,

ktoré bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa
zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených
prípadoch. Práve v žalovanej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel
zaniknúť na základe § 575 O. z. a tento spôsob zániku aj dokazovala v súdnom konaní. V tomto odvolaní
si dovolila poukázať na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné na tento sporný

prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, pretože tieto súd na daný prípad neaplikoval a týmito sa
neriadil. Rovnako ako aplikácia európskych noriem spotrebiteľského práva aj nad rámec vnútroštátnej
úpravy s jej aplikáciou v tejto veci súd musí zohľadniť a pristupovať eurokonformne aj k pravidlám
európskeho zmluvného práva. Podotkla, že napriek upraveniu právneho vzťahu slovenským právnym
poriadkom, musia byť zohľadnené aj vyššie formy a princípy majúce charakter dobrých obchodných

zvyklostíadobrýchmravovvprávnychvzťahoch.Súdnemalvtomtoprípadeumožniťžalobcovivymáhať
z právneho vzťahu, ktorého obsah od počiatku zreguloval svojim zásahom iný - tretí subjekt verejnej
moci, ktorý je nezávislý od účastníkov poistného vzťahu a na druhej strane jeden z účastníkov vzťahu,
a to ona - poistiteľ, je povinná postupovať podľa záverov kontrolných zistení aj vo vzťahoch, ktoré už
boli dávno predtým uzavreté. Kontrolný subjekt daný záver učinil s hrozbou najzávažnejších sankcií voči

nej, ktorá sama zistený nedostatok nezavinila a v r.1995-2007 jej nikdy nebol vyčítaný, ba naopak, v
priebehu skorších kontrol tieto konštatovali bezporuchový priebeh poistných vzťahov. Preto namietala,
že je vecou súdu vykonať výklad zák. eurokonformne aj v súlade so všetkými pravidlami platiacimi v
komunitárnompráve,tedanielenspravidlamiplatnýmivspotrebiteľskompráve.Súdsatýmtozákladným
výkladovým pravidlom - podľa jej názoru - neriadil a dospel tak popri neúplných skutkových zisteniach

aj k nesprávnym právnym záverom v spore tým, že rozhodol o vyhovení žalobe a zamietnutí vzájomnej
žaloby. Považuje za nedôvodné, ak má byť zaviazaná existenciou právneho vzťahu ako účastník
konania, pričom tento považuje za skončený nie z vlastnej viny a nemohla takéto skončenie poistného
vzťahu uzavretého ešte v r.1997 účinne odvrátiť. Preto si aj v podanom odvolaní dovoľuje poukázaťna podstatné skutkové okolnosti prípadu, ktoré dokazujú nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia pre
obe procesné strany a ukrátenie spravodlivosti pri posudzovaní konania v krajnej núdzi pod tlakom
tretej strany - kontrolného subjektu NBS. Zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou, a to cenou

plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom plnenia (poistné plnenie) predpísala tým, že ich stanovil
pre ňu záväznými, vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo MF SR (§ 9,§ 11
zák.č.24/91 Zb. o poisťovníctve v dobovom znení). Ide o nesporný predpoklad, ktorý - podľa nej - na
rozdiel od záverov súdu vyplýva zo znenia samotného zák. Opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne
vyplýva, o. i., aj z listu NBS č.ODT-7467/2012 z 30.7.2012, ktorý označila súdu. Štátom stanovená výška

poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia, sa preniesla do obsahu zmluvy ako
súčasť povinnosti žalobcu a tomu zodpovedajúceho jej práva (poistné), resp. ako súčasť práva žalobcu a
tomu zodpovedajúcej potenciálnej jej povinnosti (poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia).
Pri uzatváraní zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí. Žiadna zo zmluvných
strán totiž nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (štát by mal byť v tomto zmysle neomylný)
spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu

výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu zmluvy predchádzal. Počas trvania právneho vzťahu
upraveného predmetnou zmluvou v r.1998 bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že
výška poistného v zmluve uzavretej medzi žalobcom a ňou nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia,
najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Opodstatnenosť tohto tvrdenia
vyplýva z protokolu z r.2007, ako aj z nadväzujúcich opatrení, ktoré jej boli uložené (príslušné listiny

sú prílohou vyjadrenia k žalobe). Táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu zmluvy v
časti poistno-matematickej závislosti medzi výškou poistného a poistným plnením s § 31a v spojení s
§ 70a ods.1 zák.č.95/02 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Potreba odstrániť rozpor
medzi obsahom zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala jej snahu o zosúladenie
obsahuzmluvysoznenímvšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisuaaksazosúladenieobsahuzmluvy

s právnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou nedosiahlo, bola teda nútená nepokračovať
v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zák. a konštatovať zánik zmluvného vzťahu pre
rozpor so zák. Absolútne zotrvanie na zásade pacta sunt servanda v okolnostiach prípadu na trvaní
poistného vzťahu s pôvodným obsahom vedie na jej strane k porušovaniu noriem pre ňu záväzných v
oblasti verejného práva, na strane žalobcu k trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca

poistnejdoby,ktoréniejeekvivalentnéatýmaniprimeranéžalobcomskutočneuhradenejcenehlavného
predmetu plnenia. Uplatnenie neadekvátneho plnenia zo zmluvy uzavretej podľa O. z. z pohľadu
uhradenej ceny zvykne byť všeobecnými súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s
dobrými mravmi alebo dokonca až s bezdôvodným obohatením. Netreba strácať zo zreteľa, že cena
poistenia nebola ňou určená slobodne, ale bola jej ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej

moci. Vzhľadom na okolnosť, že cenu hlavného predmetu plnenie v zmluve a viacerých iných zmluvách
predurčil štát, vzniká bez úpravy obsahu alebo trvania poistného vzťahu riziko narastajúcej škody, ktorú
je možné potenciálne preniesť na štát. Rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej ona porušuje
povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobcovia si nárokujú plnenie vo
výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatili a potenciálne neustále sa zvyšujúce riziko a

nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne. Takéto právne
riešenie nemôže byť optimálne, a teda ani správne a zákonné. O. z. účinný ku dňu, kedy malo podľa
jednej zo zmluvných strán (jej - žalovanej), dôjsť k zániku zmluvy, čo pre nesúhlas žalobcu vyústilo
do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v prípade
synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových náležitostí určil orgán verejnej

moci. O. z. neupravuje ani takú výslovnú priliehavú právnu úpravu, ktorá by umožnila zohľadniť všetky
skutkové špecifiká prípadu, akými sú dĺžka trvania zmluvného vzťahu a všetky spoločensko-ekonomické
zmeny, ktoré počas trvania poistného vzťahu nastali, pôvodne orgánmi verejnej moci regulovaný obsah
zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou zmluvnej strany dodržať zmluvu za nezmenených podmienok
podľa O. z. a jej povinnosťou zosúladiť obsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami podľa

verejného práva. Skutkovo podobný prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom (ďalej
len NS) SR, pokiaľ ide o meritum veci, že NS SR v prípade vedenom pod sp. zn. 1Cdo 115/2010 uviedol,
že dovolací súd v prejednávanej veci, ktorá je obdobná s touto vecou, „dosiaľ nerozhodoval, preto
ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané“. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia dovolacieho
súdu vyplýva, že dôvodom, prečo dosiaľ v takejto veci nerozhodol bola absencia prípustnosti dovolania

podľa § 237 O. s. p. daná v dovolacím súdom prejednávanom prípade. Poukázala na priliehavejšie
právne riešenie skutkovej situácie špecifickej pre tento prípad, ktoré ponúkajú Princípy európskeho
zmluvného práva, najmä v čl.6:105 v spojení s čl.6:106 a čl.6:111. Na moderný koncept právnej úpravy
európskeho súkromného zmluvného práva zareagovala inak už aj najnovšia právna úprava českéhoO. z., účinného od 1.1.2014. K účinkom a výsledku, k akému je možné dospieť aplikáciu princípov
európskehozmluvnéhoprávanatentoprípad,samožnovpodmienkachSRpriblížiťvýkladomsúdu.Súd
dané princípy neuplatnil z dôvodu, že neboli dohodnuté medzi účastníkmi poistného vzťahu. K tomuto

podotkla, že na daných „Princípoch“ pracovala skupina najlepších expertov EÚ v oblasti európskeho
zmluvného práva už od r.1982 a v európskej právnickej obci sú tieto ponímané ako „všeobecný systém
pravidiel zmluvného práva EÚ a ich praktického využitia na konkrétne zmluvné vzťahy“ a majú vysoký
stupeň nielen akademickej, ale aj právnej sily. Súd mal tieto princípy aplikovať aj na jej návrh, pretože
prichádza ich použitie do úvahy aj v tých prípadoch, keď si ich účastníci sami nezvolili, a to z dôvodu, že

„daný právny vzťah sa riadi všeobecnými právnymi zásadami“. Väčší počet doteraz vedených sporov
rôznych žalobcov voči nej v identických právnych vzťahoch vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu
vyslovil záväzný právny názor dovolací súd, ktorý, ako sám uviedol „dosiaľ nerozhodoval, preto ani
nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané“, pretože v naznačených súvislostiach (skutkové
špecifiká prípadu, vplyv zmien verejného práva na súkromnoprávne vzťahy, zmena okolností počas
dlhotrvajúceho kontraktu, podobný prípad nebol judikatúrou súdov riešený a p.) môže vyvstať niekoľko

doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu. Citovala znenie § 238 ods.3 O. s. p.
Vzhľadom na postup súdu a relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu môžu vystať právne otázky,
či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa O. z., ktorej jednu z
podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej moci,
dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spočívajúcich v

zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy
bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, zmluvným
stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, pričom zotrvanie
na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti jednej zo zmluvných strán, je
možné podľa právnej úpravy O. z. prelomiť zásadu pacta sunt servanda zánikom zmluvného záväzku po

tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej v otázke, či v podmienkach
jednotného právneho poriadku SR môže byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou
úpravou podľa O. z. zároveň svojim obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti
verejného práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich
v zmene alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, ďalej v otázke, či v prípade, že poisťovňa v poistnej

zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad
poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2004, mala aj po 30.4.2005 určené štátom poistné
poistno-matematickytak,ževýškapoistnéhonezabezpečovalatrvalúsplniteľnosťvšetkýchjejzáväzkov,
a to záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, - či za týchto novovzniknutých
a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva v

dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 O. z. na základe § 31a v spojení s
§ 70a ods.1 zák.č.95/02 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade
poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia vo
výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dohodnutým v zmluve
apoistnýmplnenímpreprípaddožitiasakoncapoistnejdobyurčenýmzuhrádzanéhopoistnéhopoistno-

matematickysprávne,t.j.vinej-nižšejvýškenežbolodohodnutévpoistnejzmluvespoukazomnato,že
zmluvne dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom
trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne (najmä záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia
sa konca poistnej doby), - či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného
plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v poistnej zmluve s § 31a v spojení s § 70a ods.1

zák.č.95/02 Z. z. mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej
zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto ďalšom poisťovaní. Pre prípad, ak by sa odvolací súd
stotožnil s právnym posúdením prípadu podľa rozhodnutia súdu a napadnutý rozsudok potvrdil, navrhla,
postupovať podľa § 238 ods.3 O. s. p. a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku dovolanie pripustiť z dôvodu
riešenia uvedených otázok naliehavého právneho významu, pretože tieto doteraz riešené nie sú a môžu

mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tomto, ale i ďalších sporných prípadoch medzi ňou
a inými žalobcami. III. Na základe uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva
a predtým prerušiť konanie do rozhodnutia NS SR pod č. k. 2Cdo/229/2013 o jej dovolaní podanom proti
rozsudku KS v Košiciach lCo/212/12 z 24.10.2012 v obsahovo identickej veci.

Žalobcovia k predmetnému odvolaniu podali nasledovné vyjadrenie: Žalovaná odôvodňuje svoje
odvolanie najmä tým, že v dôsledku zásahu NBS, ako orgánu Štátneho dohľadu nad poisťovníctvom v
r.2007-2008 a novej úpravy v právnych predpisoch v oblasti poisťovníctva, a to § 31a zák.č.95/02 Z. z.
v znení zák.č.186/04 Z. z. a znení § 35 ods.1 zák.č.8/08 Z. z. o poisťovníctve s účinnosťou od 1.4.2008,sa poistenie uzavreté s nimi stalo objektívnym právom nedovolené. Žalovaná v odvolaní nešpecifikuje,
akým spôsobom legislatívne zmeny mali ovplyvniť záväzkové vzťahy v poistných zmluvách UDP-K,
ktoré boli uzavreté pred účinnosťou uvedených legislatívnych zmien a to takým spôsobom, že sa

stali objektívnym právom nedovolené. Majú za to, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím
účinnosti zák.č.8/08 Z. z. (účinnosť zák. je od 1.4.2008), ako aj nároky z týchto vzťahov sa posudzujú
podľa doterajších právnych predpisov, a to s poukazom na § 91 cit. zák. Podotkli, že zmluvy boli so
žalovanou uzavreté 18.4.1997 a posledná splátka poistného bola z ich strany zaplatená 2.3.2007, čo
znamená, že uplatňovanie nových právnych predpisov nemožno na nimi uzavreté zmluvy so žalovanou

vzťahovať. Žalovaná ďalej v odvolaní tvrdí, že nemohla predvídať, že ňou predložené kalkulácie
poistného produktu UDP-K sú chybné, a že v tomto omyle zotrvala až do tretej kontroly vykonanej NBS
v r.2007-2008. Ďalej má za to, že za tieto chyby nesie zodpovednosť štátny orgán (NBS), a že to boli
štátne orgány, ktoré jej stanovili nesprávne kalkulácie, pričom - podľa jej názoru - štátny orgán priamo
zasahoval do jej poistných súkromnoprávnych vzťahov a zmluvy poistného produktu UDP-K štátny
orgán priamo reguloval, preto ich obsah nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. K svojmu odvolaniu

žalovaná pripojila aj list NBS ODT-13070/2013 z 2.12.2013, ktorý je adresovaný Arbitrážnemu súdu
Košice, s.r.o., Alžbetina 41, 040 01 Košice. V predmetnom liste poskytla NBS súčinnosť a dala odpovede
na otázky v nadväznosti na súdny spor vedený žalovanou v obdobnej právnej veci pred Arbitrážnym
súdom Košice s.r.o. Z odpovedí NBS na otázky (1-6) vyplývajú nasledovné skutočnosti: 1) Povolenie
na výkon poisťovacej činnosti na území SR bolo poisťovni Rapid life životná poisťovňa, a. s. (predtým

Prvá československá poisťovňa, a. s.) udelené Rozhodnutím MF SR č.j.52/1024/19995 z 30.5.1995.
Prílohou žiadosti o povolenie podnikať ako poisťovňa, ktorú podala Prvá československá poisťovňa, a.s.
11.7.1994 a neskôr viackrát doplnila, bol aj obchodný plán činnosti poisťovne, ktorý v súlade s § 11 ods.3
zák.č.24/91 Zb. o poisťovníctve obsahoval aj údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky
pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, ako aj veľkosť úrokových sadzieb pre schvaľované

poistné produkty poisťovne, vrátane produktu UDP-K. Kalkulácie a sadzby poistného poistenia UDP-
K boli odsúhlasené MF SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre
poisťovňu záväznými. Z uvedeného stanoviska NBS jednoznačne vyplýva, že žalovaná podnikala na
trhu v poisťovníctve podľa ňou vypracovaného obchodného plánu a vypracovaných kalkulácií, v ktorých
použila vlastné tabuľky pravdepodobnosti. Schválením týchto kalkulácií MF SR sa tieto stali pre ňu

síce záväzné, ale nie nemenné (viackrát ich doplnila). Neobstojí teda tvrdenie žalovanej v odvolaní, že
ingerenciou štátneho orgánu došlo k priamemu zásahu do jej súkromnoprávnych poistných vzťahov a,
že zásahom štátneho orgánu bola nútená používať regulované zmluvy schválené MF SR. 2) Protokol
č.ODO-12990/2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v
poisťovni v r.2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom

protokole sa, o. i., uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých produktov
životného poistenia (medzi nimi aj produktu UDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce „nie sú v
súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a ... nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa (poisťovňa) zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti.“ V dôsledku tejto
poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného

produktu UDP-K uvedené v jej obchodnom pláne činnosti, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu
k poisteniu UDP-K materiálne neplatným. Z odpovedí NBS vyplýva, že žalovaná pochybila pri výkone
poisťovacej činnosti a jej nesprávny postup bolo potrebné revidovať na základe zistení NBS (Protokol
č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007) a preto jej bolo odporučené odstránenie zistených nedostatkov.
Neobstojí však jej tvrdenie uvádzané v odvolaní, že NBS jej nariadila upraviť všetky zmluvy so spätnou

platnosťou pod hrozbou vysokých sankcií ev. až likvidácie poistného kmeňa. Naopak z odpovedí NBS
vyplýva, že opatrenia majú smerovať do budúcna, teda od materiálnej neplatnosti rozhodnutia MF
SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K. 3) Poisťovňa sa aplikáciou nesprávnych poistno-matematických
postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poistného konca poistnej doby nebude mať dostatok
finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie, čo je taký nedostatok v činnosti

poisťovne, akému má NBS svojou činnosťou zabrániť. Za účelom odstránenia tohto nedostatku NBS
uložila poisťovni prijať a splniť také opatrenia, ktoré by odstránili nedostatok v kalkuláciách dotknutých
produktov, medzi nimi aj UDP-K, a tým umožnili správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie...
NBS však nešpecifikovala konkrétny postup na odstránenie nedostatkov v činnosti poisťovne, spôsob
prijatia opatrení na odstránenie nedostatkov bolo na vlastnej úvahe poisťovne. NBS sa preto nevie

vyjadriť, či v súvislosti s prijatými opatreniami jej vznikli dodatočné náklady. Uvedené závery NBS
jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalovanej v odvolaní, že v danom prípade ide o omyl tretieho subjektu
(štátny orgán), ktorý podľa nej obsahové náležitosti v poistnej zmluve reguloval. Naopak, kontrolný
orgán pripisuje nedostatok v podnikaní v poisťovníctve žalovanej. Podotkli, že ak by aj žalovaná vedelapreukázať,žejejvzniklidodatočnénákladyspôsobenéčinnosťouštátnychorgánov,tietosimôžeuplatniť
v inom konaní podľa platnej legislatívy, (napr. zák.č.514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci), ale nemôže túto eventuálnu zodpovednosť štátneho orgánu prenášať na

iný subjekt. Z uvedených dôvodov považovali predmetné odvolanie žalovanej za zjavne nedôvodné,
účelové, nemajúce nijakú oporu v skutkovom a právnom stave a navrhli v zmysle § 219 ods.1,2 O. s.
p. potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal

odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.
s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v
odvolaní.
Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Inými vadami [§ 205 ods.1 písm. b) O. s. p.], ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto vady
konania sa týkajú chybného postupu súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávneho posudzovania
procesnýchotázokvpriebehukonania(ktorénebolipredmetomsamostatnéhorozhodovania),chybného
poučovania účastníkov a ďalších nedostatkov v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania

alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez
ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť
rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací
súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou

vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka
konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia
účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého
bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1

prvá veta O. s. p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia
pojednávania (§ 115a O. s. p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník
preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom
prvého stupňa, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom prvého stupňa
uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní

dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 129 ods.1 O. s. p. a p.).
Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z
uvedených vád.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z

povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je

nepochybne zrejmé z obsahu spisu.
K tvrdeniu žalovanej, že súd ani neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy podľa jej vyjadrenia
zo 4.3.2013 k žalobe, je potrebné uviesť, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (§ 120 ods.1 O. s. p.), a
nie účastníka konania a, že aj súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), že prípadné

nevykonanie určitého dôkazu, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú
vadu podľa § 221 ods.1 písm. f) a h) O. s. p. a, že ak súd prvého stupňa v priebehu konania nevykonal
všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovaťza odňatie možnosti konať pred súdom, preto namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových
zistení nie je vadou konania ani podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p.
K ďalšiemu tvrdeniu žalovanej, že súd ňou navrhnutý dôkaz (pripojenie správneho spisu, obsahujúceho

rozhodnutie ministerstva č.j.52/1024/1995 z 30.5.1990) nevykonal, pričom z tohto dôkazu malo vyplývať,
že zo strany ministerstva došlo v r.1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo
následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v r.2004 dostalo do rozporu so zák. a
spôsobilo nemožnosť plnenia na jej strane, treba uviesť, že vykonanie tohto dôkazu, by bolo nadbytočné,
lebo nešlo o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné v tomto konaní preukazovať a ktorá by vo

vzťahu k nej (žalovanej) v prejednávanej veci, so zreteľom na povahu žaloby, mala právny význam,
keďže predmetom tohto konania nie je nárok žalovanej na náhradu škody proti štátu, za ktorý koná
ministerstvo. Rovnako tak výsluch svedka - generálneho riaditeľa Správy poistenia - U.. Š., nebol -
vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy - potrebný, lebo týmito ostatnými dôkazmi bol skutkový stav
dostatočne zistený.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Čo sa týka tvrdenia žalovanej o dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, majúcej pôvod
v zmene právneho predpisu - zák.č.95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi účastníkmi
konania v súvislosti s § 31a zák.č.186/04 Z. z. je potrebné uviesť, že znenie § 575 O. z. rozlišuje
nemožnosť plnenia a to v dobe vzniku záväzku, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu a

dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok zánik záväzku.
Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave sa už nič nemôže meniť,
záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav
záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné len subjektívne, t.j. iba pre
dlžníka, záväzok nezaniká.

Vprejednávanejvecinejdeužalovanejoplnenienemožné,neuskutočniteľné,aleoplneniezasťažených
podmienok, s väčšími nákladmi, než s akými v čase uzavretia zmluvy rátala a s ktorými kalkulovala, v
dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna
kalkulácia, ktorý bol a je plne v kompetencii poisťovne - žalovanej, berúc do úvahy činnosť NBS, vovzťahu k správnosti výpočtu výšky poistného, sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného
vzťahu medzi poisťovňou - žalovanou a poistencom - žalobcami, bez súhlasu poisteného a v konečnom
dôsledkuzánikompoistnéhovzťahu.Žalobcovtotižnemožnonútiť,abysúhlasilisinouvýškoupoistného,

aká bola dohodnutá oboma účastníkmi konania v čase uzavretia zmluvy, len pre chybu žalovanej
pri výpočte výšky poistného, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu. Odhliadnuc od
uvedeného je potrebné vziať zreteľ na to, že žalovaná mala podľa § 22 (Technické rezervy poisťovne a
zaisťovne) ods.1 zák.č.95/02 Z. z. na vykonávanie poisťovacej činnosti vytvárať v súlade s vymedzeným
predmetom podnikania, o. i. technickú rezervu na poistné budúcich období, technickú rezervu na

poistné plnenie a technickú rezervu na životné poistenie, aby bola v každom okamihu zabezpečená
jej schopnosť uhradiť v plnej miere všetky svoje záväzky, vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky
vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a, že podľa § 31 ods.2
cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti
alebo zo zaisťovacej činnosti bola povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti
najmenejvovýškepožadovanejmierysolventnosti.Aniuvádzanázmenaprávnehopredpisuzák.č.95/02

Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi účastníkmi konania a to zák.č.186/04 Z. z., do ktorého
bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložený § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného
zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv
a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods.1 zák.č.8/08 Z. z.) nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia

na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do
úvahy aj uvádzané jej povinnosti na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce
z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru
solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické rezervy. Pritom je
potrebné vziať do úvahy, že predmetná zmluva a poistný vzťah vyplývajúci z nej je podľa § 52 ods.1 O. z.

spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a, že podľa § 54 ods.1 O. z. zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, že
spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Nesúhlas poistených so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte
výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poistených
ako spotrebiteľov, ktorí vstúpili s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných
podmienok. Žalobcov - spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpili k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou
by si v konečnom dôsledku zhoršili svoje zmluvné postavenie.

Čo sa týka pripustenia dovolania podľa § 238 ods.3 O. s. p., nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalovanej
a dovolanie v prejednávanej veci pripustiť, vzhľadom na súkromnoprávny charakter vzťahu medzi
účastníkmi konania, vyplývajúci z ust. O. z. - z poistnej zmluvy, na ktorý možno aplikovať len právne
predpisy-normysúkromnéhopráva,atoajvprípadezmenyverejnoprávnychpredpisov,ktorémohlimať
vplyv na postavenie niektorého účastníka verejnoprávneho vzťahu, t.j. v prejednávanej veci žalovanej

- poistiteľa. Okrem toho otázka, ohľadne ktorej žalovaná navrhla pripustiť dovolanie už bola posúdená
NS SR vo veci 2 Cdo/229/2013.
Návrhu žalovanej na prerušenie konania do rozhodnutia vo veci 1Co/212/2011 KS v Košiciach o
prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného významu nebolo vyhovené, lebo vo veci
1Co/212/2011 rozhodol NS SR uznesením 2Cdo 229/2013 z 30.9.2014 tak, že zamietol dovolanie

žalovanej podané proti rozsudku 1Co/212/2011 z 24.10.2012, ako aj jej návrhu na prerušenie konania.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobcovia mali aj v odvolacom konaní plný úspech, ale žiadne trovy neuplatnili, preto im ich náhrada
nebola priznaná a žalovaná nemala v ňom úspech, preto nemá právo na ich náhradu.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.