Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/79/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221062
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114221062.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS
a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát,
Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcovi: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/X, C., o zaplatenie
sumy 240,80 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 88,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50% ročne zo sumy 88,80 eura od 10.08.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 20,- eur
mesačne splatných vždy do 27. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškaním
s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku dojednanú v bode 3. Obchodných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220122187 zo dňa 30.08.2012 v znení:
"Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere,
je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške
3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7
mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná
pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. " za n
e p r i j a t e ľ n ú , a preto n e p l a t n ú .

IV. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.08.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.08.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 240,80 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 240,80 eura od 10.08.2013 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu v sume 39,60 eura a náhradu trov konania, a to titulom plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Odporkyňa návrh prevzala dňa 06.11.2014, k tomuto sa nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa,
oboznámením sa s Návrhom zo dňa 07.08.2014, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, Predžalobnou upomienkou zo dňa 15.08.2013, Poštovým podacím hárkom č.l.
5, Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 23.10.2013, Poštovým podacím hárkom č.l. 7, ako aj
ostatným obsahom spisu.

Predmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 240,80 eura s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 240,80 eura od 10.08.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty spolu vo
výške 39,60 eura (mesačná zmluvná pokuta vo výške 13,20 eura x 3 mesiace omeškania od augusta
2013 do októbra 2013).

Odporkyňa pri výsluhu účastníka konania uviedla, že úver prestala splácať z dôvodu finančných
problémov, chcela splácať po 20,- eur, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Momentálne sa voči nej vedú
viaceré exekučné konania, vykonávajú jej zrážky z dôchodku z dôvodu prebiehajúcich exekúcií, zostáva
jej len životné minimum. Bola by schopná splácať dlh po 20,- eur mesačne vždy do 27. dňa v
mesiaci, pretože 24. v mesiaci má dôchodok. Na dome má zriadené záložné právo, toto sa však zatiaľ
nerealizovalo, nakoľko jej exekútori strhávajú sumy z dôchodku. Na úverovú zmluvu zaplatila sumu
311,20 eura.

Navrhovateľ trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Pokiaľ by išlo o splácanie dlhu zo strany
navrhovateľky v splátkach, súhlasil by so splátkami po 50,- eur mesačne.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ) (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. d) ZSÚ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 ZSÚ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení platnom a účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcov), ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžníčka
uzavreli dňa 30.08.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporkyni úver vo výške 400,00 eur za odplatu vo výške 152,00 eur. Odplata za poskytnutie
úveru predstavovala úrok vo výške 20 % z istiny a odmenu vo výške 18 % z istiny. Odporkyňa sa
zaviazala zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri mesačné
splátky boli dohodnuté vo výške 2,00 eurá a ďalších desať mesačných splátok bolo dohodnutých vo
výške 54,60 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka
bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov bola
uvedená v bode 1. Obchodných podmienok a predstavovala 67,70 % a priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy predstavovala
45,60 %, pričom tento údaj bol uvedený priamo v texte zmluvy. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi
z poskytnutého úveru sumu 311,20 eura, s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok sa
odporkyňa dostala do omeškania. Predžalobnou výzvou zo dňa 15.08.2013 upozornil navrhovateľ
odporkyňu, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní právo a po uplynutí 15-
dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
a budú voči nej uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v
stanovenom čase nedošlo, navrhovateľ zaslal odporkyni Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa
23.10.2013, v ktorom oboznámil odporkyňu s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bol zosplatnený ku dňu 09.08.2013.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je
od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v
časti. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 ZSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporkyni
spotrebiteľský úver v sume 400,00 eur za odplatu v sume 152,00 eur a odporkyňa sa zaviazala
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
v dohodnutých splátkach. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania však neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ, a to výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto nie je uvedená
v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu úveru (v tejto časti zmluvy je uvedený
iba údaj o priemernej RPMN), ale iba v obchodných podmienkach, preto súd údaj o RPMN považoval
za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f)
ZSÚ, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Vo vyššie uvedených prípadoch sa spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporkyni považuje
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva,
že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru a odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo
výške 152,00 eur. Keďže odporkyňa zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 400,00 eur len časť vo
výške 311,20 eura, súd jej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných
prostriedkov v sume 88,80 eura (400,00 eur - 311,20 eura). Odporkyňa sa dostala do omeškania so
zaplatením peňažného dlhu dňa 10.08.2013, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 09.08.2013, a preto
má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac
ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku
dňu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,50 %.
Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % (8 +

0,50 %) ročne z dlžnej sumy 88,80 eura odo dňa omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu, t.
j. odo dňa 10.08.2013, do zaplatenia.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa je poberateľkou starobného dôchodku, pričom vychádzajúc z
odporkyňou predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2014 je voči odporkyni
vedených viacero exekučných konaní a z dôchodku odporkyne sú vykonávané z tohto dôvodu zrážky,
keď z dôchodku jej je mesačne vyplácaná len suma 321,23 eura, súd mal za to, že je dôvodné povoliť
odporkyni splácanie dlhu v splátkach po 20,00 eur mesačne so splatnosťou do 27. dňa v mesiaci (24.
dňa v mesiaci je odporkyni vyplácaný dôchodok) s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením
čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh.

Navrhovateľ si návrhom spolu s istinou s príslušenstvom uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v
sume 39,60 eura, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 13,20 eura mesačne za 3 mesiace omeškania
od augusta 2013 do októbra 2013 (13,20 eura x 3 = 39,60 eura). Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v
sume 39,80 eura navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa si nesplnila povinnosť riadne a včas uhradiť
poskytnutý úver, keď z bodu 3 Obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj
záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň
zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške
3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do
zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej
pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník,
ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami
zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. i o súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi.

Ako už bolo konštatované vyššie, predmetom konania je plnenie si záväzkov odporkyne vyplývajúcich zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva je zmluvou uzavretou v zmysle § 497 OBZ, v zmysle § 2
písm. d) ZSÚ a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv
bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou OZ - zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je
nevyhnutné využívať naďalej ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcim
režim spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 53 OZ sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto
ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Citované ustanovenie
vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť
a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah.
Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne
rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa pritom týka iba
formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe dodávateľom vopred pripraveného zmluvného

formulára, ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla
obsah zmluvy nemení.

S poukazom na vyššie uvedené, nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd
za neopodstatnený. V konaní bolo zistené, že formulár Obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220122187 zo dňa 30.08.2012 bol navrhovateľom evidentne
vyhotovený vopred, odporkyňa tento štandardný formulár navrhovateľa ako poskytovateľa úveru
podpísala bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný
záväzok odporkyne ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jej povinností podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania
do zaplatenia. Odporkyňa ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Obchodných
podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane dojednania o
zmluvnej pokute, mohla iba uvedenú zmluvu s obchodnými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo
ju ako celok prijať, vrátane dojednaniu o zmluvnej pokute, a preto predmetné dojednanie o zmluvnej
pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Zároveň treba poukázať na to, že pre prípad porušenia
povinností navrhovateľa ako veriteľa nie je v Obchodných podmienkach vôbec dojednaný prípadný nárok
odporkyne ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľom ako veriteľom. Z uvedeného je
zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako treba uviesť, že výšku zmluvnej
pokuty 3,3 % mesačne, čo predstavuje 39,60 % ročne, považuje súd za neprimerane vysokú, nakoľko
duplicitne, popri úroku z omeškania, sankcionuje dlžníka za omeškanie s plnením, a preto je v rozpore
s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) OZ.

Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľov, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských
úverov ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od
neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v Obchodných podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220122187 zo dňa 30.08.2012 predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 OZ je neplatná.

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť,
súd preto návrh v časti o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa § 153 ods. 3 OSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Keďže navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a súd
z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 OSP určil takúto zmluvnú
podmienku v zmluve, resp. v jej dodatku za neprijateľnú, a tým neplatnú, priamo vo výroku rozhodnutia.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti
o zaplatenie sumy 88,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 88,80 eura od
10.08.2013 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1
OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 280,40 eura (240,80 + 39,60) s príslušenstvom priznaná suma
88,80 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 32% a hrubý úspech odporkyne
68%, a teda konečný čistý úspech odporkyne je 36% (68 - 32), čo v konečnom dôsledku znamená právo
odporkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si
však odporkyňa právo na náhradu trov konania neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd
jej právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.