Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219331
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114219331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát,
Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: M. G., narodená XX. X. XXXX, bytom Z. XXX/XX, V.,
o zaplatenie 428,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 162,60 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 162,60 eur od 14.5.2013 do zaplatenia, čo jej súd povoľuje zaplatiť v splátkach po 50,- eur
mesačne vždy do 20-teho dňa každého mesiaca pod následkom straty výhody splátok a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3. Obchodných podmienok Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. 221021085 zo dňa 22.4.2012, ktorá určuje: „Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku 2 zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený
požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri
úvere poskytnutom na 13 mesiacov a to za každý začatý mesiac omeškania a to až do zaplatenia
celkovej dlžnej čiastky.“ za neprijateľnú.

IV. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 15. 7. 2014 doručenou súdu dňa 18. 7. 2014 domáha voči žalovanej sumy
428,60 eur, úrokov omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 428,60 eur od 3. 3. 2013 do zaplatenia,

zmluvnúpokutuvovýške69,30euranáhradytrovkonania. odôvodniltitulomuzavretejzmluvyoúvereč.
220121085, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 700 eur za odplatu 266 eur. A povinnosť
žalovanej zaplatiť dlžnú sumu 966 eur formou 13 mesačných splátok, prvé 3 splátky vo výške 3,50 eur,
ďalej 10 splátok po 95,55 eur. Prvá splátka splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalej v pravidelných
mesačných splátkach 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Podaním doručeným súdu dňa 13. 10. 2014 žalovaná žiadala splátky, žiadala odpustiť iné poplatky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom spisového
materiálu, najmä návrhom zo dňa 15. 7. 2014, vyjadrením žalovanej zo dňa 13. 10. 2015, podanímžalobcu zo dňa 7. 11. 2014, Zmluvou o úvere č. 220121085, s obsahom celého spisového materiálu a
zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 22. 4. 2012 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. 22021085, na

základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 700 eur s vyhlásením, že úver je poskytnutý
za celkový úrok vo výške 20 % ročne z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie
úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Dlžník
potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru
700 eur a odplatu vo výške 266 eur, teda spolu vo výške 966 eur sa žalovaná zaviazala splácať v 13-

ch mesačných splátkach, prvé tri splátky po 3,50 eur mesačne a nasledujúcich 10 splátok po 95,55 eur
mesačne, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do
30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre
príslušný typ úveru je 45,23 %. Zmluva bola žalovanou podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené
obchodné podmienky, osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov
67,70 %“. Účastníci sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch

mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.

Žalobca upomínal žalovanú o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 27. 11. 2012. Komunikáciu
so žalovanou žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 4 spisu).

Listom zo dňa 7. 5. 2013 oznámil žalovanej zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.6), v ktorom sa
uvádza, že dlh bol ku dňu 2. 3. 2013 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu vo výške

505,50 eur spolu s uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 69,30 eur za každý začatý mesiac omeškania,
náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % úveru
najmenej 67 €, t.j. 140 eur, pričom celkový dlh ku dňu zosplatnenia je vo výške 714,80 eur.

Žalovaná uviedla, že zmluvu so žalobcom uzavrela. Úver prestala splácať z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov. Navrhla splátku 50 eur mesačne ale toho času je schopná splácať 20 až 30

eur. Je zamestnaná, stará sa o syna, má ďalšiu exekúciu.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok
podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu za omeškane vo
výške 3,3 % z istiny a to za každý začatý mesiac a to až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov) účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.) tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, ods. 10 neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na

požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
zvyhláseniažalobcuočiastočnomsplnenídlhuvovýške537,40euruskutočnenéhobezjehodôkazného

bremena. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo
vzťahu k postaveniu žalovanej ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako
dodávateľa - podnikateľa žalovanej ako spotrebiteľke - nepodnikateľke, navyše bola predtlačená a v
tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú,

keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej
osobe, ktorá nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010
Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 pím. k) citovaného zákona a to výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká
čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je nepostačujúce uviesť len
celkovú výšku splátky.

Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie

je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru.

Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ust. § 9 ods. 2
písm. j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 45,23 % platnú
ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN „pri
splatnosti 13 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu,ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a
obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú
východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako

jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov,
preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie
je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Vzhľadom na uvedené súd
považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a
bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti istiny 162,60 eur v časti

nevrátenejistinyzposkytnutejsumy700eur,odktorejodčítalzaplatenúsumu537,40eur.Včastiodplaty
a úroku vo výške 266 eur s príslušenstvom z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľideouplatnenépríslušenstvonaúrokuzomeškaniasúddospelkzáveru,žežalovanásanemohla
dostať do omeškania s úhradou sumy 162,60 eur od 3. 3. 2013, nakoľko žalobca oznámil žalovanej
zosplatnenie úveru listom zo dňa 7. 5. 2013. Súd určil začiatok omeškania žalovanej nasledovne. List zo
dňa7.5.2013boldanýnapoštovúprepravudňa 9.5.2013plusštandardnétridninapoštovúprepravu,

znamená, že súd považuje tento list za doručený žalovanej dňa 13. 5. 2012, pričom deň nasledujúci t.j.
14. 5. 2013 by bol prvým dňom omeškania a od tohto dňa súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo
výške8,75%ročnezpriznanejsumy162,60eurdozaplateniaavprevyšujúcejčastiúrokovzomeškania
návrhakoneodôvodnenýzamietol(t.j.od3.3.2013do13.5.2013).Žalobcasiuplatnil úrokzomeškania
vo výške 8,75 % ročne, s ktorým sa súd stotožnil, keď k prvému dňu omeškania 14. 5. 2013 bola sadzba

ECB vo výške 0,75 % + 8 percentuálnych bodov, čo je 8,75 %.

Súdzamietolinávrhvčastiuplatnenejzmluvnejpokutyvovýške23,100eurzakaždýmesiacomeškania,
začínajúc mesiacom marec 2013 do mája 2013 s poukazom na skutočnosť, že táto zmluvná pokuta je
uvedená len v obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy o úvere. Je nesporné, že nárok žalobca,
ktorý si uplatňuje v zmysle všeobecných zmluvných podmienok nebol v zmluve individuálne dohodnutý.

Súd preto považoval dojednanie v článku 3. Obchodných podmienok, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Naviac súd chce poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje,
pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti. Z citovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že dlžník
je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % za každý aj začatý mesiac omeškania a to vždy z
celej istiny. Takúto dohodu o zmluvnej pokute súd považuje za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými

mravmi, pretože dlžník je povinný platiť vždy rovnakú zmluvnú pokutu z celej výšky istiny (700 eur)
poskytnutéhoúveruatobezohľadunato,kedypočastrvaniazáväzkovéhovzťahuporušilsvojuzmluvnú
povinnosť, t.j. kedy sa dostal do omeškania, ako aj bez ohľadu na to, akú sumu už na poskytnutej istine
úveru zaplatil. Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Obč.
zák., čo by bol tiež dôvod na zamietnutie návrhu v tejto časti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa
týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru

2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8
%, napokon vo výške 8,75 %. K nesplatenej istine súd rozsudkom vyhláseným na pojednávaní fakticky

uznal omeškanie žalovanej podľa súčasného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ od 14. 5. 2013.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku ak súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vyhovel žalovanej a povolil jej dlžnú sumu zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne, s čím súhlasil

aj žalobca, keď povolenie splátok je podmienené stratou ich výhody v prípade, že nedodržania ich
splatnosti.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaná mala vo veci úspech v 67 % a žalobca vo výške 33 %, pričom celkový úspech žalovanej je
34 % (67-33). Avšak žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.