Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200706
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712200706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: F. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Q., štátny občan SR, zastúpenom opatrovníčkou
V. A., zamestnankyňou Okresného súdu Q., o zaplatenie sumy 3 328,53 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.202,41 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od
14.10.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 64,52 eur, náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 210,26 eur, náhradu trov odvolacieho konania v sume 64,52 eur a náhradu

trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 142,15 eur

splnomocnencovi TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 27.1.2012 domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 3 328,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy
2 202,41 eur od 9.12.2006 do zaplatenia ako postúpenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 8.12.2006 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava
a navrhovateľom. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 13.10.2004 Zmluvu o

poskytnutí flexipôžičky, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a na základe ktorej bol
odporcovi poskytnutý úver s dohodnutými podmienkami čerpania, účtom úveru, spôsobom, výškou a
termínmi splácania, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení s tým, že zmluva obsahuje náležitosti
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky úveru riadne a včas a preto pôvodný
veriteľ vypovedal zmluvu a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 8.12.2006 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava
a navrhovateľom bola pohľadávka postúpená na navrhovateľa. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia

predstavovala sumu 3 328,54 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 202,42 eur, riadneho úroku 1
063,51 eur, úroku z omeškania 1 euro a ostatného príslušenstva a poplatkov 61,61 eur.

Navrhovateľ sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil. Na
pojednávanie sa dostavil jeho splnomocnenec.Odporca, ani jeho opatrovníčka sa k návrhu pred začatím konania vo veci samej nevyjadrili.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a
opatrovníčky odporcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec

bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa
13.10.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov
a poistných spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, výpisom z účtovných kníh, Zmluvou o
postúpení pohľadávok z 8.12.2006 a k nej patriacou prílohou, prehľadom histórie transakcií na úverovom

účte odporcu, pokusom o zmier zo dňa 10.1.2012, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 19.5.2014 a zistil
tento skutkový stav veci:

Dňa 13.10.2004 uzavrel pôvodný veriteľ VÚB, a.s. a odporca Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na
základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 2323,57 eur (70 000 Sk), ktorý sa zaviazal
splatiť v 60. splátkach po 58,88 eur (1 773,73 Sk) s vyčíslenými úrokmi s poplatkami v sume 1 313,61

eur (39 573,80 Sk) a celkovými nákladmi 3 637,18 eur (109 573,80 Sk), uvedenou RPMN 9,38 % a
pevnou úrokovou sadzbou, bez uvedenia jej výšky. V zmluve bol krížikom označený komplexný súbor
poistenia. Čerpanie úveru bolo jednorazové na osobný účet klienta vo VÚB, a.s. dňa 13.10.2004. Podľa
Všeobecných obchodných podmienok mal byť úver poskytnutý na osobný účet klienta vo VÚB, a.s.
v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia,

vyznačeného v úverovej zmluve.

Podľa článku I. v časti započítanie pohľadávok sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné pohľadávky a to
pohľadávka banky voči dlžníkovi, ktorou je poplatok za poskytnutie spotrebného úveru vo výške 750 Sk a
pohľadávka dlžníka voči banke, ktorou je poskytnutie spotrebného úveru vo výške 70 000 Sk, podľa tejto
úverovej zmluvy, sa vzájomne započítajú a to ku dňu ich stretnutia, ktorým je deň čerpania spotrebného

úveru na osobný účet dlžníka. Zmluvné strany konštatujú, že v zmysle § 364 Obchodného zákonníka
sa dohodnutým dňom čerpania spotrebného úveru započítané pohľadávky stretnú a nastane ich účinok
započítania dohodou. Na základe uvedeného na osobný účet dlžníka bude poukázaný spotrebný úver
znížený o hodnotu poplatku za poskytnutie úveru.

Súčasťou zmluvy je v časti III. v bode 6 vyhlásenie zmluvných strán o tom, že neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne
upravené v úverovej zmluve.

Vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistných
spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom je v článku II. v bode 1. uvedené, že banka poskytne
dlžníkovi spotrebný úver spravidla na osobný účet klienta v termíne stanovenom v úverovej zmluve.

Podľa článku III. bod 1. sú úvery úročené na základe pevnej úrokovej sadzby, ktorá je určená
percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru. Výška úverovej sadzby je spravidla
uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky. Podľa bodu 2 sa
dlžník zaväzuje v prípade omeškania so splátkami úveru zaplatiť úrok z omeškania vo výške + 5 %
ročne nad rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových

priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky. Podľa bodu 3 sa dlžník zaväzuje platiť počas
doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie úverového účtu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 a k nej patriacou prílohou má súd preukázané, že
postupca Všeobecná úverová banka, a.s. postúpil na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý je
navrhovateľom v tomto konaní pohľadávku voči odporcovi.Z pokusu o zmier zo dňa 10.1.2012 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku
navrhovateľovi, ktorý ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 4 754,63 eur a pozostáva
z neuhradeného úveru 2 202,41 eur, zmluvného úroku 1 570,41 eur a riadneho úroku 981,81 eur.

Doručenka súdu predložená nebola.

Prehľadom histórie transakcií na úverovom účte odporcu súd zistil, že dňa 13.10.2004 bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 2 323,57 eur, avšak pred jeho poskytnutím bol odporcovi účtovaný poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 24,90 eur. Odporcovi boli ďalej účtované poplatky za vedenie účtu spolu
v sume 23,05 eur a poplatky za upomienky v sume 43,16 eur. Odporca splatil svoj dlh pred postúpením

pohľadávky splátkou v sume 121,16 eur.

Vo výpise z účtovných kníh, ktorý bol generovaný bankovým systémom je uvedený záväzok odporcu
ku dňu postúpenia pohľadávky na súčasného navrhovateľa a to istina 66 350 Sk, úroky 32 039,17 Sk,
príslušenstvo 30,17 Sk, úrok z omeškania 1 856 Sk.

Navrhovateľ sa podaním zo dňa 19.5.2014 vyjadril tak, že pôvodný veriteľ uzatvoril s odporcom Zmluvu
o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 2 323,57 eur. Odporca sa

zaviazal uhradiť úver s úrokmi v 60. mesačných splátkach vo výške 58,88 eur počnúc dňom 13.11.2004
s konečnou splatnosťou dňa 13.10.2009. Celkové náklady dlžníka predstavovali 3 637,18 eur z toho
istina 2 323,57 eur a úroky s poplatkami 1 313,61 eur, pričom úroky predstavujú 1 209,05 eur a poplatky
104,56 eur. Ďalej uviedol, že v zmysle čl. I. zmluvy si strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru 24,90
eur, poplatok za I. upomienku 9,96 eur, poplatok za ďalšiu upomienku 16,60 eur, poplatok za vedenie

úverového účtu 1,33 eur, poplatok za poistenie 3,29 eur mesačne. Po postúpení pohľadávky do podania
návrhu uhradil odporca sumu 121,16 eur, ktorá bola započítaná na istinu, na istine zostala neuhradená
suma 2 202,41 eur. Úrok vo výške 1 063,51 eur bol vypočítaný použitím úrokovej sadzby 22,90 % ročne
od 22.2.2005 do 2.8.2005 zo sumy 2 323,57 eur. Úrok z omeškania vo výške 1 euro bol vyčíslený
sadzbou 5 % ročne z výšky neuhradenej splátky. Odporcovi boli vyúčtované poplatky v celkovej výške

91,12 eur, z ktorých odporca uhradil poplatky vo výške 29,51 eur (poplatok za poskytnutie úveru 24,90
eur, za vedenie účtu 1,33 eur, poplatok za poistenie úveru 3,29 eur). Žiadané poplatky vo výške 61,61
eur boli vyúčtované ako poplatok za poistenie úveru 13,16 eur, poplatok za vedenie úverového účtu 5,32
eur, poplatok za upomienku 43,16 eur.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.7.2005 (ďalej len „Obchodný

zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa§53ods.1,2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úkonoch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom
voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov,

ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo
kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na
získanieplatiebnaúhraduspotrebiteľskéhoúveru,plateniaúrokuainýchpoplatkovsvýnimkouprípadov,
keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s
obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad

alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre
profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých
poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského
úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského

úveru.

Podľa § 2 písm. d) a e) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. /účinné do 31.12.2008/ výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z. /účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel
k záveru, že predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca
navrhovateľa - banka, poskytla odporcovi úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a odporca
prijalfinančnúslužbuakospotrebiteľ.Ajkeďzákonč.150/2004Z.z.,ktorýmsameníadopĺňaObčiansky

zákonník (v skratke OZ) v znení neskorších predpisov (účinný od 1.4.2004 do 30.4.2007 a účinný v
čase uzavretia zmluvy) neoznačuje v § 52 ods. 1 zákona zmluvu o úvere výslovne tento typ zmluvy
za zmluvu spotrebiteľskú, úprava nemá taxatívny charakter a spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva
z ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, ktorý výslovne ustanovuje, že povahu spotrebiteľskej zmluvy, majú aj zmluvy, upravené ako

typ v Obchodnom zákonníku. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v §
497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnymobchodom a postavenie odporcu v zmluve zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 52 ods.
3 OZ. Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o poskytnutí
pôžičky, ktorá mala charakter spotrebiteľského úveru a preto pri právnom posúdení veci aplikoval na

zmluvu ustanovenia Obchodného zákonníka v spojitosti s ustanoveniami § 52 až 54 Občianskeho
zákonníkaa zákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených

v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí
spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný
aj po postúpení pohľadávky bankou na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne
legitimovaného účastníka - navrhovateľa, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba
novým veriteľom odporcu, pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli aj
jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Aj pri postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom na

nového veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú Slovenská republika prebrala do
Občianskeho zákonníka už zákonom č. 150/2004 Zz.. v rámci zmeny Občianskeho zákonníka a zo
Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 1ods.1, čl.2 písm. b/,c/ smernice) transponovanej aj do nášho právneho
poriadku zákonom uvedeným zákonom, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník o časť týkajúcu

sa spotrebiteľských zmlúv (súd cituje: „Týmto zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34).
Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý nadobudol účinnosť
1. mája 2004) na spotrebiteľa dopadá pri typových zmluvách ochranný režim zákazu neprijateľných

zmluvných podmienok, premietnutý do ustanovení § 53 a § 54 OZ.

Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy a Všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka napriek tomu, že
zmluva bola uzavretá podľa formulára s odkazom na ustanovenia zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších prepisov. Dohodnuté použitie iba Obchodného zákonníka a zákona č.

258/2001 Z.z. podľa VOP, opäť formulárových, tak v prípade zmluvy o úvere ako aj VOP v oboch
prípadoch podmienok stanovených dodávateľom, znevýhodňuje zmluvnými podmienkami spotrebiteľa
a spôsobuje, že podľa § 53 ods. 1 OZ je naplnené, že ide v niektorých častiach zmluvy a VOP
o ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ustanovením § 53 ods. 1 OZ označovaným za neprijateľnú podmienku,

ak neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ). V súdenej veci účastníkov
sa jedná sa o ustanovenia zmluvy a VOP, s ktorým sa mohol odporca ako spotrebiteľ oboznámiť
pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah podmienky, resp. podmienok. Z hľadiska
zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona (OZ) neexistuje žiadna
skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá

právny úkon posudzovať. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie
skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov
ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy,
ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zák.
č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

O štandardnú typovú zmluvu, resp. formulárovú ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov, kde je
daná súdu pre ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu vo vyjednávacej
sile povinnosť súdu ex offo skúmať, či zmluva uzavretá so spotrebiteľom neobsahuje neprijateľné
podmienky. Súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, do
ktorých je premietnuté ustanovenie čl. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS (zmluvná podmienka, ktoránebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa)
pod sankciou ich neplatnosti.

V konaní sa navrhovateľ domáhal okrem plnení za služby, poskytnuté odporcovi podľa predmetu činnosti
pôvodného dodávateľa aj plnenia po odporcovi za poplatky za poskytnutie úveru, za vedenie úverového
účtu, za poistenie úveru a poplatky za upomienky. K týmto nárokom uplatneným návrhom súd uvádza:

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa,
ide o tzv. teóriu skutočného plnenia. Poplatky, uvedené vyššie, dané do zmluvy s odporkyňou ako

zmluvné podmienky, z ktorých má mať povinnosť odporkyňa plniť súd hodnotí ako neprijateľné
zmluvné podmienky. Ide o podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Ustanovenie bolo do zmluvy dané
dodávateľom v rámci formulárovej zmluvy, ktoré napriek tomu, že sa odporkyňa mohol pred podpisom
zmluvy oboznámiť so znením zmluvy v časti Poplatky platné ku dňu uzavretia zmluvy, na ktorých

zaplatenie sa zaviazal dlžník, avšak nemohol ovplyvniť obsah zmluvy v časti poplatkov. V zmysle
uvedeného zmluvná podmienka ohľadom poplatkov daná dodávateľom do spotrebiteľskej zmluvy
uzavretej s odporkyňou je súdom hodnotená ako neprijateľná z dôvodu, že vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom,
ktorý sa prieči dobrým mravom, pretože odporca neobdržal za poplatky, za ktoré sa domáha navrhovateľ

zaplatenia žiadnu protislužbu od pôvodného dodávateľa.

Súdmázato,žeznakyneprijateľnejzmluvnejpodmienkynapĺňanielenpodmienka,ktorájeneprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná, napr. účtovanie
poplatkov spotrebiteľom za vedenie úverových účtov bankami.

U poplatkov sa jedná o vedľajšie plnenie, dané dodávateľom do zmluvy, ktoré nemá vplyv na
dojednania o predmete plnenia, t.j. poskytnutia úveru odporcovi a jej povinnosti vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky z istiny. Ak navrhovateľ trval na uložení povinnosti súdom odporcovi zaplatiť mu aj
poplatky, mal označiť dôkazy preukazujúce tieto tvrdené skutočnosti. Bolo na navrhovateľovi preukázať
poskytnutie plnenia za ne dodávateľom a tiež, že neprijateľné podmienky týkajúce sa poplatkov boli

s odporcom individuálne dojednané, keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a spor bol v otázke, či
predmetná zmluva o úvere a VOP k nej patriace boli založené z individuálne vyjednaných zmluvných
podmienok, inak súd musel dospieť k záveru, že ich za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nemožno považovať pre nepreukázanie opaku navrhovateľom (§ 53 ods. 3 OZ). K výške vyčíslených
poplatkov súd uvádza, že z platobnej histórie k účtu odporcu a tiež z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva,

že predchodca navrhovateľa účtoval odporcovi poplatky v celkovej výške 91,12 eur, z ktorých odporca
uhradil poplatky vo výške 29,51 eur (poplatok za poskytnutie úveru 24,90 eur, za vedenie účtu 1,33 eur,
poplatok za poistenie úveru 3,29 eur). Navrhovateľ žiada priznať neuhradené poplatky vo výške 61,61
eur vyúčtované ako poplatok za poistenie úveru 13,16 eur, poplatok za vedenie úverového účtu 5,32
eur, poplatok za upomienku 43,16 eur. a súd aj pre neunesenie dôkazného bremena o individuálnom

vyjednaní poplatkov za poskytnutie úveru, za vedenie účtu v tejto časti návrh zamietol.

Čo sa týka poplatkov za upomienky žiadaných v sume 43,16 eur, súd považoval za neprijateľné,
aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním
pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa,

ale aj proti dobrým mravom podľa § 3 OZ, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená a navyše
niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré by navrhovateľ v skutočnosti zaplatil.

K poisteniu treba uviesť, že podľa zmluvy o úvere odporca bol poistený pre prípad straty zamestnania,
pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity alebo smrti. Čo sa týka zmluvy o úvere v časti poisteniaako ďalšieho právneho úkonu, ktorým sa zamýšľalo vyvolať medzi účastníkmi či medzi odporcom a
treťou osobou ďalší záväzkový vzťah, súd poukazuje na ustanovenie § 788 ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorého
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná

udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné a poistná zmluva má obsahovať najmä podľa písm. a) až f) výšku
poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, výšku poistného, jeho splatnosť
a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, poistnú dobu, údaj o tom, či je dohodnuté, že v
prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Ak navrhovateľ tvrdil, že má nárok na zaplatenie poistného v sume 61,61 eur, bolo jeho povinnosťou
preukázať, že vznikla platne zmluva o poistení, o čom súdu nepredložil žiadny dôkaz. Pre neunesenie
dôkazného bremena o záväzkovom vzťahu zo zmluvy o poistení nemožno akceptovať ani podmienku,
že v splátke je zahrnuté aj poistné.

Čo sa týka poplatku za vedenie úverového účtu žiadaného vo výške 5,32 eur, súd taktiež považoval za
neprijateľné, aby odporca znášal akékoľvek povinnosti a platby, ktoré podľa názoru banka odvodila zo
Zákonaobankách,platnéhovčaseuzavretiazmluvysodporcom.Súdpovažujezaneprijateľnúzmluvnú
podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedenie úverového účtu, teda za vedľajšie plnenie, ktoré si
spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa, zrejme podľa § 23 ods. 6 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách a banka si účtovaním poplatku za vedenie úverového účtu a tiež prednostným
odpočítavaním poplatkov pred inými časťami pohľadávky, znižovala riziko ako možnú stratu vrátane
škody spôsobenej vlastnou činnosťou banky alebo spôsobenú banke inými skutočnosťami, a to buď
kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky.
Kreditné riziko podľa zákona o bankách zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania

obchodu a riziko obchodného partnera alebo z operačného rizika, vyplývajúceho z nevhodných alebo
chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo
z vonkajších udalostí, ktorého súčasťou je podľa zákona o bankách právne riziko, ktoré znamená riziko
vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s
negatívnymvplyvomnabanku.Podmienkaplateniapoplatkuzavedenieúverovéhoúčtuje neprijateľnou

zmluvnoupodmienkou,ktorávyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľazaplnenie,ktorémupomateriálnej
stránke nie je poskytnuté a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Neobstojí ani skutočnosť, že
odporca svojím podpisom na zmluve o úvere mal vyjadriť súhlas a ani to, že mal vyjadriť aj súhlas
so zmenou zmluvy bez poznania obsahu zmeny v zmysle VOP. Tak isto akýkoľvek poplatok banky,
ak by neslúžil spotrebiteľovi, ak nie je v záujme spotrebiteľa a slúži iba dodávateľovi, nemá oporu v

zákone a nie je žiadny právny dôvod, aby znášal spotrebiteľ akékoľvek peňažné plnenie premietnuté do
poplatkov. Správou úverového účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných
prostriedkov, úverov klientom a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany
dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na
prehľad o stave splácania úveru. Banka neposkytuje správou úverového účtu žiadnu odplatnú službu v

prospech dlžníka. Banka ako dodávateľ finančnej služby musela poznať účel vedenia úverového účtu
a musela vedieť, že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ide o preváženie ekonomického záujmu dodávateľa pred záujmom spotrebiteľa a poznať aj právny
následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa

názoru súdu ju mal poznať aj navrhovateľ, postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky.

Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne
iba čiastočne. Súd mal preukázané zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, že po vykonanom dokazovaní a
hodnotenídôkazovjednotlivoavichvzájomnejsúvislosti,žemedziprávnympredchodcomnavrhovateľa
a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ tvrdil, že má voči odporcovi

pohľadávku, ktorú nadobudol zo zmluvy o postúpení pohľadávky, konkrétne zo zmluvy o úvere, ktorú
uzatvorila banka, právny predchodca navrhovateľa a z jeho tvrdení vyplývalo, že sa stal novým
veriteľom odporcu. Súd po preskúmaní zmluvy zo dňa 13.10.2004 dospel k záveru, že pôvodný veriteľ
poskytol odporcovi dňa 13.10.2004 finančné prostriedky vo výške 2 323,57 eur (70 000 Sk). Súd z
úverovej zmluvy vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2 ZoSÚ,

ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažnéprostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom sa jednalo
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby. Súd nemal pochybnosti o
reálnom poskytnutí finančných prostriedkov odporcovi a ich vyčerpaní, odporca neplnil riadne a včas

navrhovateľovi splátky za ním poskytnuté finančné prostriedky, pričom odporca v konaní nenamietal, že
mu finančné prostriedky boli dodané, pri dôkaznej povinnosti v sporovom konaní bol v konaní pasívny.

S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch aj pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, odporcovi tak zo zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva záväzok vrátiť navrhovateľovi sumu poskytnutého úveru, okrem tej časti, o ktorej
bolo platobnou históriou odporkyne v konaní preukázané, že odporkyňa zaplatila. Podľa prehľadu
histórie transakcií na úverovom účte odporca splatil splátky na istinu v sume 121,16 eur. Súd má tak
preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 121,16 eur, pričom získal finančné prostriedky vo
výške 2 323,57 eur. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutými
finančnými prostriedkami v prospech odporcu a splatenými prostriedkami, čiže pohľadávku vo výške 2

202,41 eur. Súd má za to, že si navrhovateľ nesprávnym výpočtom resp. zaokrúhlením chybne uplatnil
istinu v sume 2 202,42 eur a preto súd sumu 0,01 eur na istine zamietol.

Po preskúmaní predmetnej zmluvy, z ktorej navrhovateľ podľa svojich skutkových tvrdení uplatňoval
právo na zaplatenie svojej pohľadávky, označenej v zmluve ako pôžička poskytnutej odporcovi právnym
predchodcom odporcu súd dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 13.10.2004

bola uzatvorená platne v písomnej forme, avšak v čase jej uzavretia neobsahovala všetky náležitosti
stanovenézákonomatokonkrétnenáležitosťuvedenúvustanovení§4ods.5zákonaospotrebiteľských
úveroch - úrok a preto veriteľ nemôže požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z tohto dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi nárok na úroky žiadané v návrhu v sume 1 063,51
eur.

Keďže ustanovenia o poplatkoch boli súdom vyhodnotené ako neplatné a neprijateľné, nebolo možné
priznať navrhovateľovi nárok na poplatky uplatnené návrhom v sume 61,61 eur.

Vzhľadom k tomu, že je odporca naďalej v omeškaní, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v
zákonnej výške 9 % ročne, čo je v súlade so zákonom a § 3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /účinné od 1.1.2009/, vykonávacím predpisom k §

517 ods. 2 OZ a to z priznanej istiny 2 202,41 eur od 14.10.2009 do zaplatenia. Zmluva bola uzavretá na
plnenie v splátkach po dobu 60 mesiacov s dátumom poslednej splátky dňa 13.10.2009 a ak odporca
nepreukázal a súd nezistil, že ako dlžník plnil riadne a včas, dostal sa od 14.10.2009 do omeškania
a vo zvyšku súd úroky z omeškania ako nedôvodné zamietol. Úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú zákonnou sankciou za omeškanie dlžníka

platiť v dohodnutej dobe, v dohodnutom rozsahu a forme a sú naviazané na splatnosť záväzku (dlhu).
Súd nepriznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania od 9.12.2006, nakoľko navrhovateľ
súdu nepredložil dôkaz o tom, že odporcovi doručil oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru, ktoré
malo predchádzať dohodnutú dobu konečnej splatnosti úveru. Súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok
na úroky z omeškania vo výške 1 euro, nakoľko tieto boli vypočítané z výšky neuhradenej splátky, pričom

splátky boli zložené aj úrokov a poplatkov, ktoré nie sú nepriznané. Za stavu, že úrok z omeškania patrí
z istiny a nie je zrejmé, akú sumu zo splátky tvorila istina bol nárok navrhovateľa v tejto časti návrhu
nepreskúmateľný.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporcovi a preto súd vypočítal jeho
pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer
rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jehoneúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 3 328,53 eur, z toho mu súd priznal sumu 2 202,41
eur a do zvyšku tejto sumy o 1 126,13 eur návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje
66,17 % a u odporcu 33,83 %, čistá miera úspechu navrhovateľa predstavuje 32,34 %, čo znamená, že

navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 32,34 %.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny
sastanovípodľatarifnejhodnotyvecialebodruhuveci,aleboprávaapodľapočtuúkonovprávnejslužby,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky ak zákon neustanovuje inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura - 41,49 eura + 9,96 eura za
každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 1 vyhlášky advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových
výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. právny zástupca navrhovateľa žiadal priznať odmenu za 5 úkonov
právnej pomoci po 131,13 eur za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, podanie
odvolania, účasť na pojednávaní dňa 24.3.2014, účasť na pojednávaní dňa 22.12.2014, režijný paušál

3 x 7,63 eur a 2 x 8,04 eur, cestovné výdavky v sume 34,80 eur (cesta z BA na KS TT a späť dňa
24.3.2014, spotreba 9,7/100 km, počet km 108, cena PHM 1,436 €/l, náhrada 0,183 €/km) a cestovné
v sume 44,72 eur (cesta z BA na OS SI a späť dňa 22.12.2014, spotreba 5,3/100 km, počet km 180,
cena PHM 1,235 €/l, náhrada 0,183 €/km), náhrada za stratu času 134 eur (10 polhodín) a 20 % DPH
v sume 181,63 eur a náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za návrh a za odvolanie spolu v sume

399 eur. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal
navrhovateľovi náhradu trov v sume 64,52 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh (32,34 % zo sumy199,50 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 210,26 eur, ktoré je povinný uhradiť odporca
ako čiastočne neúspešný účastník sporového konania. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch
úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní

dňa 22.12.2014 v sume 127,22 eur (32,34 % zo sumy 393,39 eur), režijného paušálnu k trom úkonom
(2 x 7,63 € a 1 x 8,04 €) v sume 7,54 eur (32,34 % zo sumy 23,30 eur), cestovného v sume 14,46 eur
(32,34 % zo sumy 44,72 eur), náhrady za stratu času v sume 26 eur (32,34 % zo sumy 80,4 eur) a 20
% DPH v sume 35,04 eur.

Súd ďalej priznáva navrhovateľovi trovy odvolacieho konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to náhradu trov

vsume64,52eurzazaplatenýsúdnypoplatokzaodvolanie(32,34%zosumy199,50eur)anáhradutrov
právneho zastúpenia v sume 142,15 eur, ktoré je povinný uhradiť odporca. Trovy odvolacieho konania
pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby - podanie odvolania, účasť na pojednávaní dňa 24.3.2014 v
sume 84,81 eur (32,34 % zo sumy 262,26 eur), režijného paušálnu k dvom úkonom (1 x 7,63 € a 1 x 8,04
€) v sume 5,07 eur (32,34 % zo sumy 15,67 eur), cestovného v sume 11,25 eur (32,34 % zo sumy 34,80
eur), náhrady za stratu času v sume 17,33 eur (32,34 % zo sumy 53,6 eur) a 20 % DPH v sume 23,69 eur.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 251 ods. 1 O.s.p.).