Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/611/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207216
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5413207216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpená
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v L., F. X, proti žalovaným: 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom G. F., H. XXX/XX, bývajúci v V., F. XX, 2/ R. F., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom G. F., H. XXX/X, bývajúca v G. F., S. XXXX/XX-XX, v konaní o zaplatenie sumy 8.605,42 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/143/2013-105
zo dňa 02. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajskýsúdrozsudokokresnéhosúdu včastivýrokunapadnutéhoodvolaním,ktorýmsúdžalobnýnávrh
vo zvyšku zamietol, o náhrade trov konania a o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky p o t v r
d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Krajský súd konanie v časti o zaplatenie istiny 82,72 eur s úrokom z omeškania 8,75% p.a. z tejto sumy
od 13.3.2013 n e z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 7.739,72 eura s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
4.272,08 Eura za obdobie od 13.03.2013 až do jej zaplatenia, pričom zaplatenie priznanej pohľadávky

súd povoľuje žalovaným v splátkach po 200,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa príslušného
mesiaca tak, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 846,71
Eura pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 464,87 Eura a iných trov 381,84 Eura, ktorú sú
žalovaní povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne zástupcovi žalobcu, pričom ich zaplatenie súd povolil
žalovaným v splátkach po 20,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca tak, že

prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd určil, že že zmluvná podmienka
obsiahnutá v tých Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ktorá v článku 5. „SPLÁCANIE“ vbode 5.2. stanovuje, že pri splácaní Pohľadávky Banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky
Dlžníka v tomto poradí: splatné Poplatky a náklady Banky súvisiace s Úverom v poradí od najskôr
splatného záväzku, Úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z omeškania, Úroky

z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr
splatného úroku a istina Úveru. Ak má Banka splatné Pohľadávky voči Dlžníkovi, príp. Garantovi aj
na základe iných Zmlúv, poradie splatenia Pohľadávok je oprávnená určiť Banka, je v spotrebiteľských
vzťahoch pre jej neprijateľnosť neplatná.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého

dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Súd mal preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi došlo dňa
15.02.2008 k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere č. 0323574682 („ÚZ“), podľa ktorej bol žalovaným
poskytnutý postupcom spotrebný úver bezúčelový vo výške 225.000,- Sk (7.468,83 eura) poskytnutý
jednorázovo, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať (istinu úveru) v 119-ich mesačných splátkach po 3.229,-
Sk (107,18 eura) mesačne so splatnosťou 1. splátky istiny 20.03.2008 s končenou splatnosťou úveru

20.01.2018. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. Celkové
náklady spojené s úverom boli vyčíslené na 165.986,80 Sk, pri RPMN 13,38 % a úrokovej sadzbe 11,35
% p.a. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 60,- Sk 1,99 eura) mesačne. Pri uzavretí ÚZ bol
stiahnutý (uhradený z prostriedkov úveru) spracovateľský poplatok 5.699,- Sk (189,17 eura). Podľa čl. II.
bodu 2 ÚZ žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami ÚZ, ktorými sú VOP (Všeobecné obchodné

podmienky postupcu vydané postupcom s účinnosťou od 01.08.2002), Úverovými podmienkami
(Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007).

Listom z 27.02.2013, zasielaným žalovaným 1/ a 2/ doporučene s doručenkou na adresu uvedenú
v ÚZ (G. F., H. XXX/XX. žalovanému 1/ a G. F., H. XXX/X žalovanej 2/) postupca oznámil obom

žalovaným, že z dôvodu uvedeného v bode 7.6.1 písm. a) VOP k 18.02.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru, čím sa stala pohľadávka z ÚZ splatnou v celom rozsahu a túto vyčíslil
sumou 8.910,36 eura. Zároveň týmto listom vyzval žalovaných na jej úhradu do 10 dní od prevzatia
tohto oznámenia na tam uvedený účet. V danom prípade bol dôvodný postup postupcu podľa bodu 7.61.
písm. a) VOP, keďže žalovaní v dôsledku riadneho neplatenia naplnili viacero dôvodov pre takýto postup,

nakoľko títo boli v omeškaní ako s platením istiny, tak aj úrokov a aj poplatkov po podstatne dlhšiu dobu
ako v tomto ustanovení požadovaných viac ako 10 dní. S poukazom na bod 10.3 VOP sa zásielky,
ktorými bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru doručované žalovaným, ktoré boli postupcom
podané na poštu 22.02.2013 a boli vrátené späť s oznámením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“,
sa považujú za doručené dňom 25.02.2013. Postupcom poskytnutá 10-dňová lehota na zaplatenie dlhu

im potom uplynula už dňom 07.03.2013 a tak sa dňom 08.03.2013 dostali do omeškania s vrátením
nesplatenej časti úveru.

Nebolo sporné, že zmluva, na podklade ktorej si žalobca uplatnil žalovanú pohľadávku, je s ohľadom
na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali (ako veriteľ - postupca, ktorý je bankou a konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a ako dlžníci žalovaní - spotrebitelia - fyzické osoby nekonajúce

pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), je
spotrebiteľskou zmluvou a konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase jej uzavretia (ďalej len „ZoSÚ“). Na takýto
vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSÚ tak aj ustanovenia OZ upravujúce režim

spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu postupcu so
žalovanými. Pritom nie je podstatné, či zmluva bola uzatvorená podľa OZ, Obchodného zákonníka alebo
iného právneho predpisu. Avšak aj v prípade, ak bola uzavretá podľa iného právneho predpisu ako OZ,
aj v takom prípade je potrebné s poukazom na § 52 ods. 2 OZ aplikovať na takúto zmluvu ustanovenia §
52 a nasl. OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách

bez ohľadu podľa akého predpisu boli uzavreté sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. OZ v tom smere, že s poukazom na cit. ust. § 54 ods.
1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvy s poukazom
na § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -neprijateľné podmienky (vyjmúc prípadovak ide o predmet alebo cenu plnenia, alebo ak ide o ustanovenia, ktoré boli individuálne dojednané) a
ktorých príkladmý výpočet obsahuje ust. § 53 4 OZ).

Z ÚZ vyplýva, že ako jej výslovné súčasti uvádzal VOP a Úverové podmienky (časť II. bod 2 ÚZ).

Zo zmluvy nemožno vyvodiť, že by jej súčasťou mal byť aj Sadzobník poplatkov (bez ohľadu na to,
či žalovaným bol známy, resp. sa s ním mali oboznámiť). Z ÚZ vyplýva, že medzi jej účastníkmi bol
dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura (60,- Sk) mesačne. Z predloženého výpisu
obratov na úverovom účte 0323574682 vyplýva, že postupca účtoval žalovaným uvedený poplatok za
jednotlivé mesiace vo výške 60,- Sk resp. 1,99 eura celkovo 32-krát. Ďalej účtoval 13-krát tento poplatok

vo zvýšenej výške 2,99 eura (v období od 31.10.2010 do 31.10.2011), a to s ohľadom na Sadzobník
poplatkov a náhrad postupcu platného od 01.10.2011 (č. l. 71). Nakoľko jeho výška bola zmluvnými
stranami dohodnutá vo výške 60,- Sk, resp. 1,99 eura mesačne, súd ohľadne účtovaných poplatkov
tieto krátil o 13,- eur.

Ďalej z predloženého výpisu vyplýva, že postupca účtoval žalovaným trikrát poplatok za upomienku (za
prvú, druhú a tretiu), za každú vo výške 23,24 eura) Súd uvedené poplatky považoval za nedôvodné,

nakoľko tieto s ohľadom na ich výšku v podstatne predstavujú viacnásobné skryté a nezanedbateľné
peňažné sankcie za porušenie jednej a tej istej dohodnutej povinnosti zo strany žalovaných spočívajúcej
v riadnom a tým aj včasnom splácaní úveru. To však zmyslom poplatkov za upomienky byť nemá.
Výška každého z poplatkov za upomienky evidentne výrazne prevyšuje možné (žalobcom nijako
nepreukazované)administratívnepoprípadeinénákladypostupcusúvisiacesjehočinnosťousúvisiacou

s vyhotovovaním a zasielaním upomienok, ktorých zasielanie žalobca nijako nepreukázal. Preto v prvom
rade z dôvodu nepreukázania toho, že postupca vôbec žalovaným zasielal nejaké upomienky (a ak áno
ako formou sa tak dialo, od čoho by sa odvíjali aj možné náklady postupcu spojené s takouto činnosťou)
a súčasne aj z dôvodu výraznej neprimeranosti výšky týchto poplatkov vo vzťahu k možným nákladom,
ktoré by postupcovi s takouto činnosťou (ak by ju skutočne vykonal) mohli vzniknúť, súd aj v uvedenej

časti považoval započítanie takýchto nárokov postupcu voči platbám žalovaných za nedôvodné, čo
zohľadnil pri vyčíslení priznaného nároku. Súd poukazuje na to, že tunajší súd už právoplatne judikoval
v prípade inej banky (napríklad vo veci sp. zn. 5C/50/2012 - rozsudok z 21.01.2013) neprijateľnosť a
tým neplatnosť zmluvných podmienok oprávňujúcich banku účtovať poplatky za upomienku a výzvu vo
výške 10,- a 35,- eur z obdobných dôvodov, než aké konštatoval v tomto konaní. Pokiaľ ide o výšku

týchto poplatkov žalobca dokladoval sadzobník poplatkov a náhrad postupcu platný od 01.10.2010, v
ktorom je uvedená výška poplatku za upomienku 25,- eur, teda iná suma, pričom uvedený sadzobník
nadobudol účinnosť až po tom, ako postupca vyúčtoval žalovaným poplatky za všetky tri upomienky,
ktoré boli vyúčtované 21.02.2010, 05.02.2010 a 02.03.2010.

V duchu línie prezentovanej v rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2011

(17 U 192/10) týkajúceho sa poplatkov za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, súd
považoval za nedôvodný zápočet oproti výške poskytnutého úveru aj poplatku uvedeného v zmluve
ako spracovateľského poplatku vo výške 5.699,- Sk (189,72 eura), o ktorý bola fakticky ponížená výška
reálne postupcom poskytnutého úveru žalovaným. Vo výpise z úverového účtu je táto položka uvedená
hneď ako prvá, vyúčtovaná a splatená 15.02.2008 a až pod tým je uvedené z toho istého dňa čerpanie

úveru bezhotovostné vo výške 219.301,- Sk, t.j. poníženého práve o výšku tohto spracovateľského
poplatku. Podľa záverov uvedeného rozhodnutia predstavuje taká zmluvná podmienka neprijateľné
zaťaženie spotrebiteľa, pretože je mu účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala
skutočné protiplnenie. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a
služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú

poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ohľadne právneho posúdenia posledne
uvádzaného dôvodu nedôvodnosti účtovania poplatkov za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru pre ich neprijateľnosť, ďalej nedôvodnosti ako účtovaných poplatkov za upomienky tak aj
zvýšených poplatkov za správu úveru (vyšších než v zmluve dohodnutej výške) súd poukazuje napr. na
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/121/2013.

Zástupca žalobcu v súvislosti s kapitalizáciou istiny uviedol, že k nej došlo v súlade s čl. I bod 4 ÚZ
a čl. 5. bod 5.2 Úverových podmienok tým spôsobom, že k poslednému dňu každého kalendárneho
mesiaca došlo k úprave stavu úveru tak, že sa od zostatku stavu odpočítali platby na účely zaplatenia
úverových splátok a zároveň došlo k zúčtovaniu riadnych úrokov z úveru vyčíslených zo zostatku úveru
na základe dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 11,35 % p.a. a k zúčtovaniu poplatku za správu úveru

na ťarchu úverového účtu. Tiež uviedol, že tento spôsob znižovania stavu úveru o plnú sumu úhrady naúver a navýšenia stavu úveru o zúčtovanie riadnych úrokov a poplatkov k poslednému dňu v mesiacu na
ťarchu úveru prebiehal počas celej doby trvania úverového vzťahu. Taktiež uviedol, že uvedený spôsob
kapitalizovania riadnych úrokov a poplatkov do istiny úveru je v oblasti poskytovania splátkových úverov

medzinárodne akceptovaný aj v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa bodu čl. 1 bodu 4 ÚZ, žalovaní sa zaviazali do posledného dňa kalendárneho mesiaca
predchádzajúceho dňu splatnosti prvej splátky istiny splácať pohľadávku postupcu mesačne splátkami
vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v Úverových podmienkach
(Obchodných podmienkach postupcu pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym

klientom a MIKRO podnikateľom). V Úverových podmienkach (z nezisteného dátumu, z ktorých okrem
prvej strany zástupca predložil len stranu zachytávajúcu celé body 4.3 až 5.5.3. - č. l. 72 a 73) je v
bode 5.2 uvedené, že pri splácaní Pohľadávky Banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky
Dlžníka v tomto poradí: splatné Poplatky a náklady Banky súvisiace s Úverom v poradí od najskôr
splatného záväzku, Úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z omeškania, Úroky
z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr

splatného úroku a istina Úveru. Ak má Banka splatné Pohľadávky voči Dlžníkovi, príp. Garantovi aj na
základe iných Zmlúv, poradie splatenie Pohľadávok je oprávnená určiť Banka.

Z uvedených ustanovení ÚZ a Úverových podmienok (na ktoré v súvislosti s kapitalizáciou žalujúca
strana poukazovala, vôbec nevyplýva zástupcom žalobcu prezentovaný spôsob kapitalizácie istiny o
úroky a poplatky a ich následné úročenie. Dokonca z položiek výpisu z úverového účtu vyplýva, že

postupca zrejme „kapitalizoval do istiny“ aj vyčísľované úroky z omeškania, čo súd usudzuje z toho, že
vyčíslené sumy riadneho úroku narastali po tom ako boli prevažne k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca vyčísľované úroky z omeškania oproti obdobiu, kedy ešte žalovaní relatívne pravidelne úver
splácali. Z citovaného ustanovenia bodu 5.2. Úverových podmienok možno vyvodiť nie kapitalizáciu
ale len poradie, v akom sa majú uhrádzať jednotlivé nároky postupcu z jednotlivých splátok úveru. Aj

toto ustanovenie § 5.2. Úverových podmienok, ktoré nebolo individuálne dojednané (čo jednoznačne
preukazuje to, že je obsiahnuté práve v Úverových podmienkach, ktoré vypracoval postupca) však súd
považuje za neplatné s ohľadom na právnu úpravu obsiahnutú s účinnosťou od 01.01.2008 v § 566
ods. 2 OZ.

Podľa § 566 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie

dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Do účinnosti uvedeného ustanovenia OZ (na rozdiel od Obchodného zákonníka - jeho § 330 ods. 2)
započítavanie čiastočného plnenia záväzku výslovne neupravoval.

Podľa prechodného ustanovenia § 879j OZ k úpravám účinným od 01.01.2008, ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj

nároky vzniknuté pred 01.01.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S použitím § 853 ods. 1 OZ je dôvodné aplikovať ust. § 566 ods. 2 OZ aj v prípade plnenia dlhu v
splátkach, čo je obsahom aj účelom blízke čiastočnému plneniu dlhu.

Obchodné podmienky, ktoré tvoria súčasť ÚZ, z ktorých predložila žalujúca strana len jednu stranu, mali
byť účinné od 01.07.2007. Pritom ÚZ bola medzi účastníkmi uzavretá až 15.02.2008, teda po novele OZ

vykonanej zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo (v prospech akéhokoľvek dlžníka, na ktorého dopadá
pôsobnosť OZ, teda aj spotrebiteľa, stanovené poradie, akým sa použije čiastočné plnenie záväzku
dlžníkom na jednotlivé dielčie zložky dlhu.

Žalobca tým, že svoje jednostranne stanovené zmluvné podmienky obsiahnuté aj v Úverových
podmienkach ponechal v platnosti v nezmenenej podobe aj po 01.01.2008 (na právne vzťahy vzniknuté

po uvedenom dátume), spôsobil stav, že daná úprava postupu splácania jednotlivých zložiek záväzku,
obsiahnutá v bode 5.2 Úverových podmienok, bola výrazne nevýhodnejšia vo vzťahu k žalovaným
oproti situácii, aká by bola, ak by v Úverových podmienkach nebola obsiahnutá, pretože ak by žalovaní
výslovne neurčili inak, ich splátky by musel postupca započítavať v prvom rade na istinu (ktorá sa stále
úročí, teda navyšuje sa o dojednané úroky z úveru a v prípade omeškania o úroky z omeškania) a nie

na príslušenstvo pohľadávky, ktoré ako také zásadne úročeniu nepodlieha. Postupcom v Úverových
podmienkach jednostranne stanovený spôsob započítavania splátok, resp. čiastočných plnení najprv napríslušenstvo pohľadávky a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku výrazne navyšuje náklady
spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou obsiahnutou
v § 566 ods. 2 OZ a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospechspotrebiteľa.ExistujúcazákonnáúpravaúčinnáužvčaseuzavretiaÚZastanovujúcavyššie
uvedené poradie uspokojovania pohľadávky a jej príslušenstva pri čiastočnom plnení záväzku je teda
zameraná výrazne prospotrebiteľsky. Iba ak dlžník prejaví vôľu, aby poradie uspokojovania pohľadávok
(jeho záväzkov) bolo iné, spravuje sa toto poradie jeho vôľou a potom je také, aké konkrétne určí on (bez
ohľadu na vôľu veriteľa). Preto súd postupujúc § 153 ods. 4 O. s. p., samostatným výrokom obsiahnutým

pod bodom IV. výrokovej časti rozsudku vyhlásil dané ustanovenie Úverových podmienok za neplatné
pre jeho neprijateľnosť, odporujúce ust. § 54 ods. 1 OZ ako aj s § 53 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom
v čase uzavretia ÚZ.

V tomto smere (že príslušenstvo pohľadávky úročeniu nepodlieha) súd poukazuje na zásadné
rozhodnutie NS ČR (rozsudok sp. zn. 35 Odo 101/2002 z 24.03.2004), vychádzajúce z obsahovo
právnej úpravy, akou je naša hmotnoprávna úprava, ktorý o.i. uviedol, že podľa štandardného výkladu

definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutého v ustanovení § 121 ods. 3 OZ platiaceho aj pre
obchodné záväzkové vzťahy, úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky, ktorou sa podľa § 488 OZ rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za
omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový vzťah je

vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Zánikom
hlavného záväzku zaniká aj akcesorický; zostáva len záväzok zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že
dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa tento dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do
omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva
(úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani OZ a ani Obchodný

zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, teda nestanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky. Zmluvné dojednanie o platení úrokov z omeškania z dohodnutých
(zmluvných) úrokov je podľa § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedený súd síce uviedol,
že tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny
(že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané, akoby civilné plody (peňazí) a následne potom

možnosť veriteľom požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil
dojednanú alebo zákonom stanovenú sadzbu úroku z omeškania. K uvedenej poslednej vete súd
uvádza, že dané rozhodnutie takú možnosť dohody kapitalizácie istiny uvádza len vo všeobecnej rovine.
To však automaticky neznamená, že v každom úverovom vzťahu by takáto dohoda bola prípustná. Podľa
názoru súdu práve v spotrebiteľskom vzťahu, teda aj v prípade spotrebiteľského úveru, takáto „dohoda“

ohľadne poradia splácania pohľadávky s jej príslušenstvom, ak je stanovená veriteľom len jednostranne
(nie je individuálne dojednaná), nie je prípustná, nakoľko takáto podmienka má za následok značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ),
teda je neprijateľná a preto je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).

Ku „kapitalizácii“ istiny (jej zmluvné dojednanie súd ako to už uviedol, z tých ustanovení, na ktoré

sa žalobca odvolával preukázané nemal) a jej prípustnosti v spotrebiteľských vzťahoch bol súdom
vyššieho stupňa zaujatý názor v už v cit. uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/121/2013, ktorý
uviedol, že pri uplatňovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv nie je možné vychádzať z kapitalizovanej
istiny. Podľa zmluvy sa môže žalobca domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru a nie z
poplatkov, ani z úrokov z omeškania. Ak však žalobca vyčíslený úrok, úrok z omeškania a poplatky

pripočíta po ním určenom čase k sume poskytnutého úveru a celú sumu nazve istinou a následne žiada,
domáha sa, ďalších úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov
z omeškania z úrokov, úrokov z omeškania z úrokov z omeškania. Takýto postup vyčísľovania istiny v
prípade spotrebiteľských zmlúv podľa názoru súdu nie je prípustné, nie je v súlade s uzavretou zmluvou,
zákonom ani v súlade s ustálenou súdnou praxou.

Nebolo medzi účastníkmi sporné, že postupca postúpil svoje pohľadávky vyplývajúce z ÚZ na žalobcu
a tak zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE uzavretej medzi žalobcom a postupcom
28.03.2013, čo aj postupca žalovaným písomne oznamoval.

Žalobca - jeho zástupca zaslal súdu „manuálny prepočet“ riadnych úrokov (č. l. 83 - 86). Podľa neho
zaúčtované poplatky a riadne úroky majú celkom predstavovať 3.018,86 eura, z toho na riadne úroky

2.848,56 eura a na poplatky 170,30 eura, na úhradu ktorých bolo z platieb žalovaných 3.097,94 eurazapočítaných na úroky a poplatky 1.936,22 eura (teda prevažná časť z celkových úhrad žalovaných) a
neuhradené mali zostať v rozsahu 1.082,64 eura. Na istinu úveru bolo započítaných zvyšných 1.161,72
eura(3.097,94mínus1.936,22eura),zktorejmalozostaťneuhradených6.306,91eura.Súčetuhradenej

a neuhradenej istiny úveru (1.161,72 eura + 6.306,91 eura) teda predstavuje istinu úveru 7.468,63 eura.

Ak súd v súlade s § 566 ods. 2 OZ započítal všetky platby žalovaných voči istine (7.468,63 eura
mínus 3.097,94 eura), rozdiel predstavuje 4.370,69 eura. Od uvedenej sumy súd ďalej odpočítal
sumu neprijateľného poplatku za poskytnutie úveru (188,18 eura, resp. 5.669,- Sk) a na istine zostalo
nesplatených 4.182,51 eura.

Ak na úroky a poplatky nebola z úhrad žalovaných započítaná žiadna suma, keďže všetky ich platby
súd započítal na istinu úveru, tieto predstavujú sumu 3.018,86 eura. Nakoľko z tejto sumy majú poplatky
(mimo už z istiny úveru odrátaného poplatku za poskytnutie úveru) predstavovať 170,30 eura (hoci súd
vychádzajúc z doložených obratov vypočítal celkovú výšku týchto poplatkov až v rozsahu 172,29 eura -
šlo o poplatky 11 x 60,- Sk - poplatky za správu úveru za obdobie do 31.12.2007, čo je po prepočte 21,91
eura+31x1,99eura-poplatkyzasprávuúveru+13x2,99eura-poplatkyzasprávuúveru+3xpo23,24

eura - poplatky za upomienky), potom odrátajúc od sumy 172,29 eura výšku nedôvodne účtovaných
poplatkov, resp. ich časti v sume 82,72 eura (za nedôvodne účtované z dôvodov už uvádzaných súd
považoval navýšenie poplatku za správu úveru o 1,- euro v 13-ich vyúčtovaných mesačných poplatkoch,
t.j. celkovo 13,- eur + všetky účtované poplatky za upomienky, ktoré spolu predstavujú 69,72 eura),
dôvodne boli poplatky účtované vo výške 89,57 eura (172,29 eura mínus 82,72 eura). Po pripočítaní

sumy 89,57 eura k žalobcom vyčísleným riadnym úrokom v jeho manuálnom prepočte (k sume 2.848,56
eura), predstavuje sumár dôvodne zaúčtovaných poplatkov a riadnych úrokov celkovo 2.938,13 eura.

Celkový dlh na istine, úrokoch z úveru a poplatkoch potom činí k „rozhodnému dňu“, t.j. ku dňu
31.10.2011, sumu 7.120,64 eura (4.182,51 eura + 2.938,13 eura), ktorú súd žalobcovi voči žalovaným
priznal.

Ďalej z úrokov z úveru za obdobie od 01.11.2011 do 18.02.2013 (t.j. do dňa, ku ktorému bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru) žalobou uplatnených a vyčíslených sumou 1.120,86 eura, priznal žalobcovi
voči žalovaným za uvedené obdobie sumu 619,08 eura, ktorá predstavuje dohodnutý 11,35 %-ný ročný
úrok z nesplatenej istiny úveru - sumy 4.182,51 eura. Práve pri výpočte tohto úroku vidno zreteľný rozdiel
medzi žalovanou a súdom priznanou pohľadávkou, keď tento rozdiel bol spôsobený hlavne v dôsledku

postupcom prevádzanej kapitalizácie istiny a zaúčtovávaním platieb žalovaných pred splatením istiny
úveru aj na úhradu úrokov a poplatkov.

Celkovo súd teda uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 7.739,72 eura
(7.120,64 eura + 619,08 eura) s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania (uplatneným v medziach
vyplývajúcich z ust. § 517 ods. 2 OZ spojení s § 3 NV) zo sumy 4.272,08 eura (istiny úveru 4.182,51

eura + dôvodne účtovaných poplatkov vo výške 89,57 eura, keď úroky z omeškania predstavujúce
príslušenstvo pohľadávky nemožno uplatňovať z príslušenstva pohľadávky predstavujúceho úroky) za
obdobie od 13.03.2013 až do jej zaplatenia.

Pokiaľ ide o žalovanými vznesenú námietku premlčania, túto súd považoval tak ako na to poukázal aj
zástupca žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaní totiž prestali riadne dohodnutý úver splácať

31.10.2009, ale aj v ďalšom období úver splácali aj keď s omeškaním, keď posledný krát zaplatili časť
splátky vo výške 19,71 eura dňa 14.06.2011. Súd nezistil omeškanie žalovaných s úhradou niektorej zo
splatných splátok do dňa podania žaloby, resp. odo dňa splatnosti celého dlhu v dôsledku vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.02.2013 a splatného v dôsledku uvedenej skutočnosti v dovtedy
nesplatnej časti dňa 07.03.2013, v rozsahu prevyšujúcom zákonom stanovenú všeobecnú trojročnú

premlčaciu dobu (§ 101 OZ).

Vo zvyšnej časti žalobu z dôvodov uvedených vyššie ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v
konaní prevažný úspech vo veci, proti žalovaným právo na náhradu ich pomernej časti. Z celkového
predmetu konania po vyčíslení uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia toho rozsudku,

ktorý predstavuje sumu 9.407,44 eura mal žalobca úspech v rozsahu 8.197,50 eura (v rozsahu 87%) a vo zvyšných 13 % predstavujúcich úspech žalovaných bol neúspešný. Teda tzv. čistý úspech
žalobcu predstavoval 74 %. Dôvodne vzniknuté a uplatnené trovy žalobcu v celkovej výške 1.144,20
eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia 628,20 eura za 2 úkony právnej služby - 1. príprava a

prevzatie zastúpenia z 03.01.2013 a 2. podanie žaloby z 11.10.2013 (2x 1 úkon á 253,94 eura - zo
základu 8.605,42 eura + režijný paušál 7,81 eura + 20 % DPH) a z iných (ďalších) trov predstavujúcich
zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 516,- eur. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia súd
postupoval podľa § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien. Zo sumy

628,20 eura predstavuje 74 % sumu 464,87 eura a zo sumy 516,- eur predstavuje 74 % priznaných
381,84 eura. Žalobcovi priznané trovy sú žalovaní povinní s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť
zástupcovi žalobcu.

Zároveň s poukazom na § 160 ods. 1 veta druhá O. s. p. súd s ohľadom na žiadosť žalovaných a ich
pomery tak ako ich títo deklarovali zohľadniac aj výšku priznaného nároku, povolil žalovaným zaplatiť
žalobcovi priznaný nárok a trovy konania v mesačných splátkach vo výške a za podmienok ich zročnosti

tak ako je uvedené pod bodom I. a III. výrokovej časti rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd žalobný
návrh vo zvyšku zamietol, o náhrade trov konania a o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky podal
odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že zaviaže žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne istinu 782,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. z 3.129,76 Eur od
13.03.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1.262,09 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo svojom odvolaní namietal, že prvostupňový súd nevychádzal z jurisdikcie
Slovenskej republiky, neriadil sa slovenským právnym poriadkom, ale vychádzal z judikatúry Spolkovej
republiky Nemecko. Nie je zrejmé z akého právneho predpisu platného v Slovenskej republike by

mal byť poplatok za poskytnutie úveru neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu považuje
rozsudok prvého stupňa v tejto časti za nepreskúmateľný. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol v časti
nárokžalobcuztituluúčtovaniamesačnéhopoplatkuzasprávuúveruvsume2,99Eurnamiestozmluvne
dojednaných 1,99 Eur za obdobie 13 mesiacov, čo predstavuje sumu 13,- Eur a poplatok za upomienky
za omeškanie so splácaním úveru v sume 69,72 Eur z dôvodu, že žalobca, resp. právny predchodca

nemali oprávnenie účtovať tieto poplatky, tak v tejto časti vzal žalobu o zaplatenie istiny 82,72 Eur s
úrokom z omeškania 8,75 % p. a. z tejto sumy od 13.03.2013 späť. V časti istiny v sume 593,28 Eur ako
aj úrokov z omeškania, v ktorej časti súd prvého stupňa žalobu zamietol s poukazom na ust. § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka, tak právny názor súdu prvého stupňa považuje za nesprávny a súd v tejto
časti vec nesprávne právne posúdil. Ust. § 566 ods. 2 OZ sa vzťahuje na čiastočné plnenie dlžníka na

svoj splatný dlh. V tomto prípade sa dlh stal splatný až vyhlásením jeho mimoriadnej splatnosti zo dňa
27.02.2013ajehoaplikovaniebysavzťahovalolennaúhradydlžníkovpotomtoprávnomúkonežalobcu,
resp. právneho predchodcu. Po dobu existencie úverového vzťahu boli žalovaní povinní uhrádzať dlh
v pravidelných mesačných splátkach, ktoré v sebe zahŕňali úhradu za časť istiny poskytnutého úveru,
časť na zmluvný úrok a časť na dojednaný poplatok za správu úveru. Tieto zmluvne dojednané splátky

sú v súlade s Občianskym zákonníkom ako aj so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a zákonom č.
129/2010 Z.z. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého
stupňa uviedli, že navrhujú rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.

1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v súlade s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení

toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ konštatuje,
že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa
- žalobcu, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto rozsudok okresného súdu v časti výroku
napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku
nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu zo strany žalobcu v časti o zaplatenie istiny 82,72 Eur s úrokom z

omeškania 8,75 % p.a. z tejto sumy od 13.03.2013, odvolací súd odvolacie konanie v tejto časti
nezastavil s poukazom na to, že prvostupňový súd v tejto časti návrh zamietol, s čím sa odvolací súd
plne stotožnil a v tejto časti rozsudok okresného súdu potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., §
151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaní v 1/ a 2/ rade ako úspešní účastníci v odvolacom

konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.