Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Eva Vargová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914201944
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914201944.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:35792752 zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, konajúca JUDr. Andrea Cviková advokátka a
konateľka proti odporcovi: U.. B. P.G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom V., B. XXX/XX, t.č. na neznámom
mieste,zast.opatrovníkomL..U.C.,X.F.Ú.Z.F.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu:OZ
právna pomoc spotrebiteľom, IČO:42247268, Sofijská 13, Košice, zast. JUDr. Ladislav Mikluš advokát,
Stará Baštová 2, Košice /adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice/ o zaplatenie 648,24
Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.
II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania sumu 99,08 Eur z titulu
trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 648,24 Eur s prísl. z titulu nesplateného úveru
poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 5.6.2006.
Opatrovník odporcu sa vo veci nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na tieto skutočnosti: RPMN

uvedená v úverovej zmluve je vypočítaná v neprospech spotrebiteľa, nakoľko skutočná RPMN je až vo
výške 70,75%.Odporca bol zo strany navrhovateľa zavádzaný o cene nákladov za poskytnutie úveru,
keďže ten mu uviedol nepravdivý údaj o RPMN, čím porušil svoju povinnosť v ust. §5 zák.č.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé,
nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o
vlastnostiach výroku alebo služby alebo o nákupných podmienkach §5 zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa.Uvádzanie nepravdivých, nepresných či neúplných údajov o nákupných podmienkach
neumožňuje spotrebiteľom riadne a objektívne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného
zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody tak ,aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná
zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii a následne sa
kvalifikovane rozhodnúť, čím je takéto konanie objektívne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, ak sa
spotrebiteľ rozhodol v dôsledku nesprávnej RPMN pre finančne náročnejší úver. Spotrebiteľ taktiež na
základe neuvedených resp. nesprávne uvedených informácií nemal zabezpečený dostatok informácií

pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľov na rovnaký druh spotrebiteľského úveru, čím nie je v
plnej miere zachované jeho právo na informácie a na ochranu ekonomických záujmov, vyjadrené ako
účel zákona v §2a zákon a ochrane spotrebiteľa.Zo zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zákonodarca nevidí rozdiel medzi tým, ak spotrebiteľskázmluva neobsahuje RPMN a tým, ak síce spotrebiteľská zmluva obsahuje RPMN, ale v neprospech
spotrebiteľa. Obidva tieto nedostatky spotrebiteľských zmlúv sa prejavujú v rovnakých následkoch,
a to takých, že takáto spotrebiteľská zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle

ust. §1 zák.č.129/2010 Z.z..Je to tak kvôli tomu, že nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa má rovnaký dôsledok ako neuvedenie RPMN, teda spotrebiteľ nie
je oboznámený pri uzatváraní zmluvy so všetkými nákladmi úveru, nie je schopný porovnať ponuky
jednotlivých úverov a posúdiť rozsah svojho záväzku.Z teleologického výkladu potom vyplýva, že aj
zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli uzatvorené za účinnosti zákona č.258/2001 Z.z., ktoré

síce obsahujú RPMN, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, sa považujú za uzatvorené bez
poplatkov a bez úrokov. Bolo by totiž popretím zmyslu použitia RPMN v spotrebiteľských úveroch, ak by
sa povinnosť dodávateľa poskytnúť pri uzatvorení zmluvy spotrebiteľovi celkovú výšku nákladov úveru
považovala za formálne splnenú, už len tým ak by dodávateľ v rozpore so skutočnosťou uviedol, že
výška RPMN je 15%, hoci skutočne by bola až 150%.Okrem toho vyššie uvedené konanie navrhovateľa
nie je možné hodnotiť inak ako hrubo nečestné, odporujúce pravidlám dobrých mravov a obchádzajúce

zákonoochranespotrebiteľa,vosvojomdôsledkupopierajúceprávospotrebiteľanapravdivéinformácie
v tak závažnej otázke ako je cena úveru.Dodávateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Na účely zákona /č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa jediná legálna definícia dobrých mravov v
spotrebiteľských vzťahoch/ sa pod konaním v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia

z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Výrazné popieranie
dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana /spotrebiteľa/ v právo a
posúva hranice neprimeraných praktík, ktoré spochybňujú contra bonos mores dlhodobo formované

základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania /
vžitia/ subjektmi právnych vzťahov.Poskytovateľ úveru tým, ako skúsený dodávateľ konal so zjavne
zlým úmyslom poškodiť spotrebiteľa, neuvádzal mu skutočnú RPMN, ale výrazne nižšiu ako bola v
skutočnosti, konal v rozpore s dobrými mravmi a obchádzal zákon o ochrane spotrebiteľa, najmä
právo spotrebiteľa na informácie. Z tohto dôvodu mu nie je možné priznať právo na úroky a poplatky

z úverovej zmluvy, pretože jeho výkon práva na úroky a poplatky z úverovej zmluvy je v rozpore s
dobrými mravmi, resp. v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. S poukazom na uvedené
zavádzanie spotrebiteľa o výške RPMN je vedľajší účastník toho názoru, že navrhovateľ nemá nárok na
žiadne úroky z úveru a ani poplatky z úveru resp., že súd nemôže takýmto nárokom poskytnúť súdnu
ochranu, pretože tieto nároky navrhovateľa sú v rozpore so zásadou dobrých mravov resp. so zásadou

poctivého obchodného styku.Podľa §4 ods.5 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch /ďalej
len „ZoSÚ“/ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere „od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené
ustanovenie je v súlade s čl.8 smernice č.93/12 EHS, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu
úpravunadrámecsmerniceatakétoustanoveniepôsobídostatočnesankčneaodradzujúco.Úrokypopri

údaji o celkových nákladoch /RPMN/ majú svoje opodstatnenie , pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného
predmetu plnenia.Účelom právnej úpravy /§4 ods.4 ZoSÚ/ je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch.
Navrhovateľ ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj
o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve pod sankciou straty práva na úroky a poplatky, ktoré v

zmluve neboli uvedené /§4 ods.5 ZoSÚ/. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný
význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho
záväzku.Odporca však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatku pri revolvingovom úvere
nie je priamo uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere /uznesenie NS SR 2Cdo/245/2010/, a preto
navrhovateľ ako veriteľ nemá právo na ich zaplatenie. Zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že

odporca bol o týchto podmienkach revolvingového úveru vrátane výšky úrokov a poplatkov revolvingu
riadne písomne informovaný pred podpísaním takejto zmluvy tak, aby mal ako spotrebiteľ reálnu
predstavu o tom, aké náklady pri čerpaní prostriedkov formou revolvingu ho čakajú.
Vedľajší účastník poukazuje tiež na skutočnosť, že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa
ani nemusel a nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára aj zmluvu o revolvingovom

úvere. Nakoľko zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere sa vyznačujú neprimeraným
rozsahom, štruktúrou, bez zvýraznenia jednotlivých častí a miniatúrnym písmom, menším ako písmom
napísaná hlavná zmluva, ktoré sú len sťažka čitateľné aj za pomoci lupy. S ohľadom k predostrenému
spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizácii je namieste záver, že odporca v postavení priemernéhospotrebiteľa ani nemohol vedieť, že sa podpisuje a zaväzuje k automatickému úverovaniu. Hoci v
čase uzavretia zmluvy platná právna úprava neobsahovala ustanovenia o veľkosti písma zmluvy,
je nepochybné, že vzhľadom na podstatný rozdiel písma v texte zmluvy, v ktorej časť týkajúca sa

podmienok revolvingového úvere, je takmer nečitateľná, možno uvedené dojednania považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, pretože neprimeraným spôsobom znevýhodňuje
spotrebiteľa v poznaní ich obsahu oproti dodávateľovi, ktorý uvedené zmluvné podmienky pozná, keďže
ich pripravil.S poukazom už na uvedené možno uzavrieť, že odporca je povinný revolvingový úver vrátiť
bez úroku a bez poplatkov, čo vlastne už aj vrátil

Súd z písomného podania navrhovateľa a z listinných dôkazov zistil tento skutkový stav veci.

Navrhovateľ uzatvoril dňa 5.6.2006 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č.8000036527 /ďalej
len „zmluva“/, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.062,34 Eur a odporca sa zaviazal
splácaťúverspolusúrokomvmesačnýchsplátkachvpočte36vovýške59,02Eurvtermínochsplatnosti

dohodnutých v zmluve. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy ako aj z návrhu navrhovateľa.
Ďalej súd z podania navrhovateľa / z návrhu na začatie konania/ zistil, že navrhovateľ odporcovi poskytol
revolving dňa 20.5.2008 vo výške 1.416,48 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 24 mesačných
splátkach vo výške 59,02 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára a ďalší
revolving dňa 23.12.2010 vo výške 1.416,48 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 24 mesačných

splátkach vo výške 59,02 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.
Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom - z karty klienta bolo zistené, že navrhovateľ poskytol
úver odporcovi v celkovej výške vrátane revolvingu v sume 2457,35Eur a odporca z poskytnutého úveru
zaplatil celkom 4309,44Eur a mal by ešte doplatiť žalovanú sumu vo výške 648,24Eur.
Z podania navrhovateľa ďalej bolo zistené, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru

už pri splátke č.34, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa §565 OZ, t.j. do okamžitej splatnosti úveru
zaplatil len sumu 4.309,44 Eur. Keďže bol v omeškaní s úhradou splátky č.74 viac ako 3 mesiace,
navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa §565 OZ, t.j. okamžitú splatnosť úveru, ako to vyplýva z
oznámenia o zosplatnení zo dňa 1.11.2012, a suma neuhradených splátok vo výške 648,21 Eur mala
byť uhradená dňa 25.11.2012, ale k úhrade nedošlo ani čiastočne.

Navrhovateľ je zapísaný ako právnická osoba v Obchodnom registri OS Bratislava I, v oddiele: Sro,
vložka číslo: 22160/B ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra.
Odporca sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, ako to vyplýva zo správy o šetrení po jeho
pobyte. Z toho dôvodu mu bol v konaní ustanovený opatrovník.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd pri posúdení veci dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah,

na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Základnú charakteristiku
spotrebiteľskýchzmlúvupravujeObčianskyzákonník,priktorýchzmluvnýmistranamisúnajednejstrane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou takýchto spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva o úvere túto charakteristiku spĺňa. Veriteľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a nebolo preukázané, aby spotrebiteľ konal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. §3 ods.1 O.sp. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Prostredníctvom §3 ods.1 OZ sa uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva na
sociálne škodlivé ciele, a to buď rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom.Podľa §4 ods.5 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch /ďalej len „ZoSÚ“/ v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere „od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie je v súlade s

čl.8 smernice č.93/12 EHS, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice
a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčne a odradzujúco.

Úroky popri údaji o celkových nákladoch /RPMN/ majú svoje opodstatnenie , pretože úroky vyjadrujú
cenu hlavného predmetu plnenia.

Účelom právnej úpravy /§4 ods.4 ZoSÚ/ je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Navrhovateľ ako
dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a
poplatkov. A to priamo v zmluve pod sankciou straty práva na úroky a poplatky, ktoré v zmluve neboli
uvedené /§4 ods.5 ZoSÚ/. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z

dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.

Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy 648,24 Eur z titulu
spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 5.6.2006.
Celková výška poskytnutého úveru vrátane revolvingu predstavuje 2457,35Eur a odporca z

poskytnutého úveru už splatil sumu 4309,44Eur. V prípade, žeby zaplatil aj žalovanú sumu 648,24Eur,
tak navrhovateľovi by zaplatil spolu 4957,68Eur, teda by vrátil poskytnutý úver 2457,35Eur + odplatu
vo výške 2500,33Eur, pričom priamo v zmluve o úvere výška úrokov vôbec uvedená nebola. Zmluva
neobsahuje celkovú výšku nákladov úveru, úroky, poplatky a ani RPMN, pretože RPMN je uvedená iba v
oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré je podpísané iba navrhovateľom, teda ide iba o jednostranný

úkonnavrhovateľa.Tietoskutočnostisúdvzalzapreukázanézozmluvyoúvere,zpodanianavrhovateľa,
z oznámenia o schválení úveru a z karty klienta.

Vychádzajúc z vyššie zistených skutočností a cit. právnych ustanovení súd zamietol návrh navrhovateľa
ako nedôvodný potom čo zistil, že v danom prípade na strane navrhovateľa ide o konanie v rozpore s

dobrými mravmi a dokonca aj v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa , keďže v danom prípade
vyčíslená odplata za poskytnutý úver, ktorá v zmluve ani nebola uvedená, podstatne prevyšuje aj odplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzavretia
zmluvy.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Na základe zásady úspešnosti
súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia na základe ich
vyčíslenia vo výške 99,08 Eur, keďže vedľajší účastník bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý urobil
2 úkony právnej služby: prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu, pričom odmena za jeden úkon v zmysle
vyhl.č.655/2004 Z.z. /§10 ods.2/ je 41,50eur+2x režijný paušál po 8,04Eur. Trovy konania je povinný

zaplatiť neúspešný navrhovateľ na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa §149 ods.1
O.s.p..

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi tieto trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z ust. § 93 ods.4
O.s.p., ktoré výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník, preto možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má rovnako ako hlavný účastník
právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo /čl.47 ods.2 Ústavy SR/, ktoré sa
v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na
náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods.1 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá

mu môže byť priznaná len v prípade , ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane
ktorého v konaní vystupoval.
Súd o trovách odporcu nerozhodol, pretože v zmysle ust. §151 ods.1 O.s.p. súd o trovách konania
rozhoduje na návrh a odporca takýto návrh nepodal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.