Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11Cb/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204634
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204634.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
VELIKOPOL s.r.o. so sídlom Kukorelliho 1505/50, Humenné, IČO: 36 463 582 zast. JUDr. Miroslavom
Korchom, advokátom, AK Kukorelliho 1505/50, Humenné proti žalovanému: CEDENT, s.r.o. so sídlom
Gen. Svobodu 325/57, Vranov n/T, IČO: 36 450 227 zast. AK NOVIKMEC s.r.o. so sídlom Rázusova125,
Vranov n/T, IČO: 36 868 701 o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Spoločnosť CEDENT, s.r.o. sa v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 11Cb/102/2010 domáhala voči
žalovanémuspoločnostiVELIKOPOL,s.r.o.zaplateniasumy 20.029,77eurspolusúrokomzomeškania

vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy od 31.07.2010 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo v zmysle § 536 ObZ.
Uvedenou zmluvou si žalovaný objednal u žalobcu vykonanie diela a to opláštenie haly sendvičovými
panelmi s priemyselnou betónovou podlahou, podľa špecifikácie v prílohe zmluvy ako aj zabezpečiť
dopravu, montáž, servis podľa zmluvy. Za vykonané dielo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi
dojednanú cenu v zmysle čl. VI. a to 111.442,62 eur s DPH. V priebehu vykonávania diela sa účastníci

dohodli na zmene diela a to tak, že dodávku, montáž sendvičových panelov ako aj stavebné práce s tým
spojené zhotoviteľ nevykoná. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať ostatné stavebné práce, dodávku a montáž
plastových okien, napojenie vody na obecný vodovod , rozvod vody a hydrant. V súvislosti so zmenou
predmetu zmluvy o dielo si účastníci dohodli aj zníženie ceny diela o čiastku pripadajúcu na práce, ktoré
sa nevykonávajú. Žalobca teda žalovanému vyfakturoval len odmenu za skutočne vykonané práce a
to faktúrou č. 2010022 v sume 20.029,77 s DPH. Vykonané dielo žalovanému odovzdal a ten ho bez

výhradprevzaladieloodprevzatiaajužíva,pričomdoposiaľneuplatnilvočižalobcovižiadnureklamáciu.
Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zálohu vo výške 20.000 eur pred začatím prác. Zostávajúcu cenu
diela sa žalovaný zaviazal zaplatiť po prevzatí diela do 7 dní od vystavenia faktúry. žalovaný splnil svoj
záväzok len čiastočne a žalobcovi uhradil len zálohu vo výške 20.000 eur dňa 24.05.2010 bankovým
prevodom. Žalobca v zmysle dohody po odovzdaní diela dňa 23.07.2010 vystavil celkovú faktúru č.
2010022, ktorá bola splatná dňa 30.07.2010 na sumu 40.029,77 eur, pričom v nej zohľadnil aj zálohu vo

výške 20.000 eur. Žalovaný je v omeškaní s úhradou vo výške 20.029,77 eur.

Počas konania spoločnosť VELIKOPOL s.r.o. podala dňa 29.04.2011 protižalobu o náhradu škody vo
výške 19.620,37 eur. Odôvodnil to tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.05.2010 uzatvorená
zmluva o dielo podľa § 536 Obch. zákonníka. V zmluve o dielo sa okrem iného zmluvné strany dohodli na
termíne jeho ukončenia, spôsobe prevzatia diela (o prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí

byť spísaný odovzdávací protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu
oboma zmluvnými stranami sa považuje za deň odovzdania diela - čl. III. ods. 3 druhá veta zmluvy odielo), ako aj o spôsobe zaplatenia diela ( 7 dní po prevzatí diela ) vyššie uvedeným postupom. Zmluvné
strany dohodli taktiež sankcie za porušenie zmluvných podmienok a zmluvné strany sa dohodli, že
„zmeny a dodatky tejto zmluvy musia byť vykonané formou písomného dodatku k zmluve a musia byť

podpísané oboma zmluvnými stranami (čl. IX ods. 2 zmluvy o dielo). Túto zmluvu podpísali za zmluvné
strany osoby oprávnené konať a to obidvaja konatelia. Preto je na žalobcovi, aby preukázal zhotovenie
diela tak, ako sa zaviazal podľa zmluvy o dielo a tým aj splnenie dohodnutých zmluvných podmienok pre
zaplatenie ceny diela. Akékoľvek tvrdenia o zmene pri vykonávaní diela neobstoja, nakoľko k písomnej
zmluve o dielo neboli vyhotovené žiadne písomné dodatky. Žalobca produkuje súdu kadejaké tvrdenia,

či svedkov svedčiacich, kto koho a kde videl, či počul a kto kde a komu podal ruku a čo povedal a pod.,
ktoré pre plnenie zmluvného vzťahu nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Títo svedkovia nie sú účastníkmi
zmluvy a podľa zásady pacta sunt servanta (zmluvy sa musia dodržiavať) povinnosťou žalobcu bolo
riadne a včas dielo vykonať a potom povinnosťou žalovaného dielo prevziať a v stanovenej lehote riadne
zaplatiťcenudiela.Aknastaliskutočnosti,ktorézmluvnéstranynepredvídalipriuzatváranízmluvy,alebo
vzniklipouzatvorenízmluvy,bolopotrebnéichriešiťformoupísomnýchdodatkov(takakositopodmienili

v samotnej zmluve) k zmluve o dielo. Ak tieto skutočnosti sa stali neriešiteľné, prípadne žeby žalovaný
nemal záujem ich riešiť a pod., žalobca mohol využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy a tým dožadovať sa
zaplatenia ceny diela po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela. Doposiaľ k účinnému odstúpeniu
od zmluvy o dielo nedošlo, preto žalobca podal žalobu minimálne predčasne a žalovaný nemôže byť ani
v omeškaní so zaplatením ceny diela. Žalovaný svojím podaním zo dňa 04.02.2011 si uplatnil u žalobcu

svoju pohľadávku vo výške 19.620,37 eur. Označená pohľadávka spočíva z porušenia zmluvy o dielo č.
2/1/2010 (plnenie ktorej je predmetom tohto súdneho sporu) a to čl. VIII ods. 1(pri nedodržaní termínu
realizácie dodávky a montáže diela zhotoviteľom (čl. III bod 1 tejto zmluvy) je zhotoviteľ povinný zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy za dielo, za každý deň omeškania. Dielo
malo byť ukončené do 9.7.2010 a podľa čl. III. ods. 3 sa v zmluve dohodlo, že o prevzatí dokončeného a

namontovaného diela musí byť spísaný odovzdávací a preberací protokol podpísaný objednávateľom a
zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami sa považuje za deň odovzdania diela,
ako aj odo dňa podpisu začína plynúť záručná doba. Dielo doposiaľ nie je ukončené a odovzdané tak
ako sa zmluvné strany dohodli. Zmluvnú pokutu si uplatnili za obdobie od 10.07.2010 do 31.1.2011,
ktorej výška je 11.422,87 eur. Žalobca si svojvoľne zo staveniska odviezol majetok žalovaného a to vlnitý

plech v množstve 797,26 m2 , ktorý predstavuje hodnotu 4.657,50 eur a 2 ks železných vrát v hodnote
3.540,- eur, spolu ktorých hodnota materiálu je 8.197,50 eur. Podľa § 97 ods. 1 O.s.p., odporca môže za
konanie uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi vzájomným návrhom. Podľa § 98 O.s.p. vzájomným
návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie,
ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký

prejav len ako obranu proti návrhu. Žalovaný si proti žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku na započítanie
vo výške 19.620,37 eur a navrhol, aby súd o nej rozhodol.

V predmetnej pôvodnej právnej veci súd vo veci rozhodol a to tak, že zaviazal žalovaného spoločnosť
VELIKOPOL s.r.o. zaplatiť žalobcovi spoločnosti CEDENT, s.r.o. sumu 19.745,45 eur ako cenu za

vykonané dielo spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 19.745,54 eur od
31.07.2010 do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Protižalobu žalovaného vylúčil na
samostatné konanie a rozhodnutie, ktoré sa vedie pod sp. zn 11Cb/1/2014.

Žalobca - spoločnosť VELIKOPOL s.r.o. podanú žalobu o náhradu škody vo výške 19.620,37 vzala po

začatí pojednávania vo veci samej čiastočne a to čo do sumy zmluvnej pokuty vo výške 11.422,87 eur
späť. Súd konanie v tejto časti uznesením zo dňa 23.09.2014 zastavil. Predmetom konania tak ostal
nárok na zaplatenie sumy 8.197,50 eur ako náhrady škody za plech a dva kusy železných vrát.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu sp. zn. 11Cb/102/2010 a to žalobným

návrhom, listinnými dôkazmi a to zmluvou o dielo zo dňa 19.05.2010 vrátane kalkulácie, výkazu
výmer, a sumarizáciou, faktúrou č. 2010022, upomienkou zo dňa 10.08.2010, špecifikáciou stavby na
čl. 21, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.11.2010, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 12.01.2011
ohľadom výsluchu svedka, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 13.01.2010, pracovnou zmluvou
medzi žalovaným a V.. I. Q., dodatkom k tejto pracovnej zmluve vrátane oznámenia o skončení

pracovného pomeru, fotodokumentáciou na čl. 74-79, výkazom výmer na čl. 80, 81, 82, zápisom
o odovzdaní a prevzatí diela na čl. 83-84, písomnosťou žalovaného na čl. 85-87, výpisom z LV
č.XXX, výpisom z obchodného registra Mestského súdu v C. týkajúci sa žalovaného, vyjadrením
žalobcu vo veci zo dňa 25.02.2011, plnomocenstvom na čl. 110, vyjadrením žalovaného vo vecizo dňa 28.04.2011- protižalobou žalovaného, oznámením žalovaného o uplatnení zmluvnej pokuty
adresované žalobcovi zo dňa 04.02.2011, správou OO PZ zo dňa 26.01.2011, vyjadrením žalobcu
o protižalobe zo dňa 13.06.2011, upomienkou zo dňa 10.08.2010, cenovou ponukou a výkazom

výmer na čl. 174-180, znaleckým posudkom č. 24/2011, vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku zo
dňa 05.03.2012, vyjadrením žalovaného k posudku k veci zo dňa 16.05.2012, vyjadrením znalkyne k
námietkám k podanému posudku zo dňa 02.07.2012, ponukou cien, dokladom predloženým zástupcom
žalovaného na pojednávaní dňa 11.07.2012, stavebným denníkom, výsluchom účastníkov konania a
svedkov, originálmi listín nachádzajúcimi sa v prílohovej obálke a to originálom zmluvy o dielo zo

dňa 19.05.2010, výkazom výmer -cenovou ponukou, kalkuláciou cien, špecifikáciou stavby, faktúrou
č. 2010022, zálohovou faktúrou, upomienkou zo dňa 10.08.2010, zápisom o odovzdaní a prevzatí
diela, odvolaním proti rozsudku a ďalej písomným vyjadrením konateľa spoločnosti CEDENT, s.r.o.,
jeho opätovným výsluchom ako aj opätovným výsluchom svedkov a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí :

Zo zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2010 vyplýva, že účastníci konania v tento deň uzavreli zmluvu na
základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo
definované v čl. II zmluvy a to opláštenie haly sendvičovými panelmi s priemyselnou podlahou podľa
špecifikácie, ktorú tvorí príloha č. 1 tejto zmluvy, ďalej sa zaviazal zabezpečiť dopravu, montáž a
servis podľa podmienok stanovených touto zmluvou. Zhotoviteľ sa zaviazal, že zabezpečí potrebné

množstvo kvalifikovaných a technicky spôsobilých pracovníkov na riadne a včasné splnenie diela
podľa zmluvy. Z čl. I vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť zaň
zhotoviteľovi dojednanú odmenu podľa čl. V zmluvy. Z čl. III zmluvy ďalej vyplýva, že zhotoviteľ sa
zviazal začať vykonávať dielo v termíne do 5 dní odo dňa pripísania zálohy na účet zhotoviteľa a
termínom ukončenie do 45 dní. Z tohto článku druhého odseku vyplýva, že zhotoviteľ nie je v omeškaní

s vykonávaním diela so splnením záväzku ak mu objednávateľ neposkytne potrebnú súčinnosť. O
prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí byť spísaný odovzdávací protokol a podpísaný
objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu zmluvnými stranami sa považuje za deň
odovzdania diela. Z čl. V vyplýva, že objednávateľ je povinný dielo prevziať.

Z čl. VI tejto zmluvy ďalej vyplýva, že cena za vykonané dielo bola určená dohodou a to na sumu
93.649,26 eur bez DPH, je špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve. Z z odseku 3 zmluvy vyplýva, že
objednávateľ sa zaviazal uhradiť zálohu 20.000 eur bez DPH pred začatím vykonávania prác a zvyšok
po prevzatí diela.

Z čl. VIII odseku 2 vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli pre prípad omeškania objednávateľa, teda
žalovanéhopriúhradefaktúryzavykonaniedielaúrokzomeškaniavovýške0,05%dennezdlžnejsumy.

Z čl. IX bodu 2 zmluvy ďalej vyplýva, že zmeny a dodatky tejto zmluvy musia byť vykonané formou
písomného dodatku k zmluve a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami.

Súčasťou zmluvy o dielo je aj príloha č. 1 , ktorá obsahuje kalkuláciu- výpočet ceny, výkaz výmer, popis
prác a celkovú sumarizáciu. Zo sumarizácie čl. 18, druhá strana vyplýva že bola poskytnutá zľava vo
výške 2.488,84 eur.

Z vyjadrenia spoločnosti CEDENET s.r.o. pôvodného žalobcu zo dňa 13.06.2011 vyplýva, že na
pojednávaní dňa 02.05.2012 mu bol doručený protinávrh žalovaného, ktorým si žalovaný spoločnosť
VELIKOPOL, s.r.o. uplatnil proti žalobcovi pohľadávku na započítanie vo výške 19.620,37 eur. Žalovaný
túto pohľadávku vyčíslil ako zmluvnú pokutu za obdobie od 10.07.2010 do 31.01.2011 v sume 11.422,87
eur a náhradu demontovaného plechu a 2 ks vstupnej brány v sume 8.197,50 eur. Žalovaným uplatnený

nárok je nedôvodný, bez akéhokoľvek právneho titulu a ktorý bol podaný iba účelovo. Zmluvnú pokutu si
žalovaný nárokuje z údajného porušenia zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2010 a to pre nedodržanie lehoty
na dokončenie diela v zmysle pôvodne dojednanej zmluvy o dielo. Odhliadnuc od skutočnosti, že jednou
zo základných otázok riešených v tomto súdnom konaní je zmena dohodnutej zmluvy pokiaľ sa týka
rozsahu vykonaného diela a následného ukončenia resp. neukončenia diela, je toto uplatnenie zmluvnej

pokuty v absolútnom rozpore s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 06.12.2010 ako aj osobnými
vyjadreniami žalovaného na pojednávaniach v tomto konaní. V uvedenom písomnom vyjadrení žalovaný
sám uviedol, že na jeho pokyn došlo k zastaveniu diela a vo výpovediach na pojednávaniach sa
vyjadril, že od žalobcu nechce a ani mu už neumožní stavbu diela. Uvedené skutočnosti o zmenerozsahu diela a zastavení vykonávaných prác boli dokázané aj svedeckými výpoveďami v tomto konaní.
Taktiež im nebolo jasné prečo si žalovaný uplatňuje zmluvnú pokutu za obdobie od 31.01.2011 keďže
k dostavbe diela podľa pôvodnej zmluvy doposiaľ nedošlo. Pokiaľ žalovaný argumentuje dohodnutými

ustanoveniami pôvodnej zmluvy, je nutné poukázať na skutočnosť, že podľa pôvodnej zmluvy bol
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi pred začatím prác zálohu vo výške 20.000,- eur bez DPH. Žalovaný
však zaplatil žalobcovu zálohu iba vo výške 16.806,72 eur bez DPH. Z uvedeného vyplýva, že podľa
dojednaní pôvodnej zmluvy na ktorú sa žalovaný odvoláva si žalovaný nesplnil základnú povinnosť
zaplatenia zálohy a teda žalobcovi ako zhotoviteľovi nevznikla žiadna povinnosť v určenej lehote dielo

dokončiť.

Poukázal ďalej, že pokiaľ sa týka uplatnenej náhrady demontovaného plechu a údajnom svojvoľnom
privlastnení kovošrotu uviedol, že k tomuto sa vyjadrili už v podaní zo dňa 25.02.2011 a opakovane
uvádzajú, že tieto tvrdenia žalovaného sú celkom nepravdivé a hraničia s naplnením skutkových
podstát trestných činov krivého obvinenia, ohovárania a pod. Údajná šrotovná hodnota demontovaného

materiálu je neodôvodnená, niekoľko násobne prevyšuje reálnu hodnotu demontovaného materiálu a
tvrdenia o svojvoľnom privlastnení tohto materiálu sú nepravdivé. Žalobca sa so žalovaným pri rozpočte
stav. práv dohodli na zlikvidovaní tohto nepotrebného materiálu, za čo žalobca poskytol žalovanému
zľavu z ceny diela vo výške 2.488,84 eur, ktorá zľava je výslovne uvedená aj v Sumarizácií stavebných
prác a dodaných materiálov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani v prípade platnosti pôvodnej zmluvy a

ani v prípade platnosti zmeneného znenia zmluvy, nie je žalovaným uplatnený nárok žiadnym spôsobom
odôvodnený a z uvedených dôvodov navrhli, aby súd zamietol vyššie uvedený protinávrh žalovaného
v celom rozsahu.

Žalovaný a to konateľa žalovaného V. S. vo svojom vyjadrení uviedol, že dielo na hale skladu liehovín

bolo ukončené pretože boli s pánom majiteľom požiadaní, aby už na tejto stavbe nevykonávali žiadne
práce. Doslova dal príkaz jeho zamestnancom, aby opustili stavbu, čo dosvedčia všetci zamestnanci
firmy. Dokončenie prác je zaznamenané v denníku stavebných prác, podpísaný vtedajším generálnym
riaditeľom firmy SPIRITEX, s. r. o. N. Hrabovec, p. V.. I. Q., povereným konať za firmu pri týchto
rekonštrukčných prácach. Pán majiteľ firmy SPIRITEX, s. r. o. sa pohyboval v areály firmy a celkovo

na Slovensku len zriedkavo. Hlavný dôvod ukončenia prác je v tom, že hala deklarovaná ako sklad
liehovín podlieha na Slovensku protipožiarnym smerniciam, ktoré striktne určujú hrúbku protipožiarnych
panelov a vzdialenosti jednotlivých budov od skladu, čo značne predražuje túto stavbu s tým, že sa
musí vypracovať nový projekt zohľadňujúci protipožiarne predpisy. Nový projekt sa začal spracovávať
projekčnou kanceláriou p. V.. V., kde tieto veci boli zohľadňované a navyše v projekte bola spracovaná

kanalizácia a splašková voda. Cenu tejto kanalizácie a splaškovej vody vypracoval podľa projektu p.
N. O., certifikovaný rozpočtár stavebných prác. Keď pánu majiteľovi bola preložená táto cena, vyhodil
tieto rozpočty po celej kancelárií, aby sme si to strčili niekam. Napriek tomu na požiadanie pána
majiteľa F. ponúkol novú alternatívu dokončenia opláštenia haly a oplotenia, aby areál bol oddelený
od susednej firmy PLASTIMEX, s. r. o., v cene, ktorá bola v konkurencií najnižšia. Bohužial vo firme

SPIRITEX, s. r. o. došlo k nejakým nedorozumeniam medzi konateľmi ohľadom jej fungovania. Jeho,
ako dodávateľa stavebných prác a každého, kto poznal niekoho z jeho spoločníkov, vsúval nejakými
narážkami do ich problémov čo je preňho poburujúce, absurdné a nepochopiteľné. Ako sa niekto môže
vmiešať do chodu cudzej firmy. On si poctivo urobil svoju prácu a ak by nebola prerušená, bola by včas
ukončená ! Najhoršie práce, ktoré táto hala potrebovala boli urobené (hlavne tie špinavé čistiace práce

v nebezpečnej výške 7,5 m, vo výške orezávanie železných rámov okien okolo celej haly autogénom,
pancierová železobetónová podlaha, kopacie práce prípojky hydrantu a i.). Oplášťovanie a detailovanie
by na hale bola otázka 20-30tich dní! To je tá práca, ktorá ukazuje tvar diela, ale nie drinu, ktorá je
predchádzala. Keď požiadal p. majiteľa, aby urobili odovzdávací protokol, odkázal ho na p. V.. Q., aby
si všetko vymerali, spočítali a môže vystaviť faktúru. Všetko urobil ako požadoval, ale nedokázal to, aby

osobne podpísal preberací protokol, lebo súrne odchádzal mimo Slovenska. Poverená osoba p. V.. I. Q.
práce odsúhlasil, ale nechcel nič podpisovať, hoci všetko prešli aj viackrát. Na firme SPITIREX, s. r. o.
to fungovalo tak, že kto niečo niekomu podpísal, do týždňa bol prepustený z firmy. Po vystavení faktúry
sa spojil s pánom F. a potvrdil, že do týždňa faktúru hradí. Keď po 3-4roch týždňoch sa p. F. vrátil na
firmu a on ho prosil, aby mu uhradil z faktúr aspoň to DPH, ktoré si uplatnil od štátu za jeho vystavené

a neuhradené faktúry, lebo nemôže uspokojiť dodávateľa materiálov na jeho stavbu a hlavne už nebolo
ani na výplaty pre robotníkov, ktorí tam robili sobotami a nedeľami. Vtedy ho požiadal, aby mu ešte
spravil ponuku na prístavbu skladu liehovín, lebo strecha nebola izolovaná a dochádzalo tam k veľkému
úniku liehu. Urobil mu ponuku, on ju vykrátil zo 7.000,- eur na 5.000,- eur s tým, že mu ju vyplatí cezpokladňu, aby sa nebál, že vystaví faktúru a on mu ju zase neuhradí a jemu ostane povinnosť DPH. Už
v tom čase bol v zúfalej situácií, tak to za 10 dní včítane soboty a nedele urobili, ale úhrady sa nedočkal.
Po rôznych telefonátoch (pretože zasa nebol 5-6 týždňov na Slovensku) mu zaslal čiastkovú úhradu

z faktúry výrobnej haly, ktorá bola ukončená ako prvá. Bol pravidelným návštevníkom ekonomického
oddelenia, kde mu bolo hovorené, že už sú peniaze na ceste a to týždeň čo týždeň. Bol svedkom aj
nechutných scénok, keď zamestnanci firmy SPIRITEX, s. r. o. alebo ich rodinní príslušníci nadávkami a
vyhrážkami sa dožadovali výplat, ktoré firma dlžila vlastným pracovníkom. Na dôvažok aj p. F. prestal
dvíhať telefón, keď sa mu snažil dovolať, z tohto dôvodu už nevidel inú možnosť ako si uplatniť nárok

svojej firmy za dodávky a prevedené práce iba súdnou cestou. Ďalej vzhľadom na to, že uviedol, že so
stanoviskaodviezlimajetokspoločnostiSPIRITEX,s.r.o.avyčíslenénezmysly,ktoréuviedolvpresných
číslach. Je pravda, že v r. 1970 ukradol p. farárovi zo za košík jabĺk, ale to ak sa dobre pamätá, bola jeho
posledná veľká krádež a bol za ňu potrestaný zákazom miništrovania. Ak ukradol tento demontovaný
hrdzavý a nepotrebný materiál v takej vysokej hodnote, je povinný to ohlásiť príslušným orgánom činným
v trestnom konaní, lebo v opačnom prípade on podá trestné oznámenie za ohováranie a na cti utŕhanie

s finančné náhradou, ktorú poukáže nadácií „SLNIEČKO“.

Z výpovede štatutárneho zástupcu spoločnosti CEDENT, s.r.o. vyplýva, že zmluva o dielo zo dňa
19.5.2010 bola žalobcom a žalovaným riadne podpísaná, bola vyhotovená samotným žalovaným.
Predmetom vykonávaného diela bola výstavba haly a to výstavba sendvičových panelov zo

železobetónovým podkladom. Zároveň bolo dohodnuté aj odpláštenie haly a malo dôjsť k realizácií
uloženia sendvičových panelov. Pokiaľ ide o dielo bolo vykonané z našej strany, bol daný podkladný
betón, priemyselná podlaha, odpláštenie, ošetrenie konštrukcie náterom, bola urobená podmúrovka
s tým, že bola urobená časť prípojky na hydrant. Po vykonaní týchto prác ich investor odstavil s tým,
že poukázal na zápis v stavebnom denníku a na zmenu projektu. Zo strany žalovaného im bolo

oznámené, že dielo vychádza veľmi draho a nemajú dostatok financií. Bolo im oznámené, že majú
počkať a že bude riešený iný systém odpláštenia. Predmetom diela bolo oprava, rekonštrukcia dvoch
hál. Jedna, tak ako uviedol, výrobná hala bola dielo, bolo prerušené, ďalšia hala a to skladová hala jej
dokončenie bolo prerušené. Ďalšia hala, ktorá bola prerábaná bola výrobná hala s prístavbou, tá bola
riadne dokončená a žalovaný ju užíva.

Z opätovnej výpovede štatutárny zástupca žalovaného, aby sa opätovne vyjadril k okolnostiam toho,
ako bolo dohodnuté v súvislosti so strhnutím plechu, koľko bolo strhnuté, koľko pôvodného plechu
ostalo, ako to bolo s plechovou bránou, kde to bolo odvezené, či to bolo odvezené, kto bol prítomný pri
realizovaní týchto krokov zo strany žalobcu, zo strany žalovaného, kde bol plech odvezený vyplýva, že

s firmou Spiritex pri podpisovaní zmluvy pri určovaní ceny zohľadnili to, že cenu plechového šrotu, ktorý
sa dá dole, ohodnotili na 2.000,- eur. V zmluve je o túto sumu ponížená cena. Strhávalo sa opláštenie
budovy a to zhruba vo výške 40%. Strecha ostala, 40% z obvodu sa strhlo. Skutočná hodnota kovového
demontovaného odpadu, išlo zhruba o 540 m2, jeden m2 vážil 8 kg, to znamená, že tam sa jednalo okolo
o 4.200 kg, čo sa dalo dole. Cenová hodnota tohto kovového šrotu pri cene 0,13 za 1 kg je 561,60 eur.

O túto sumu boli ukrátení firmou Spiritex, vzťah k tomuto odpadu nemali, nakoľko bolo dohodnuté, že
odpad patrí im. Do zberu však neodviezli ani 1 kg kovového šrotu, kovový šrot neviezli oni ale odviezla
ho firma Spiritex, plech sa odvážal na ich motorovom vozidle, nakoľko čakali návštevu.

Štatutárnyzástupcažalovanéhouviedol,žeštatutárnyzástupcažalobcu,tedabývalý,otomvedel,ondal

na to príkaz, vzhľadom na to, že čakali návštevu. Dokonca aj plech, ktorý robili z neho výber na oplotenie
staveniska, išlo okolo o 150 m2, aj toto odviezli. Následne po jeho proteste pretože s týmto nesúhlasil
pričom sľúbil môjmu stavbyvedúcemu, že ak urobí výber môže si sám ten plech odviezť. Uviedol, že
firma VELIKOPOL, s.r.o. zobrala okrem svojho plechu aj jeho plech. Čo sa týka brány tá sa odpálila, oni
ju zvesili dole, bola na zemi. Žalobca chcel, aby túto bránu porezali, tí čo nakladali. S tým nesúhlasili.

Následne strážna služba si to prerezala a naložila na Liazku a vyviezli do šrotu. Ak žalobca bude trvať
na tom, že niečo z toho šrotu zobrali, bude trvať na tom, aby bola privolaná polícia nakoľko nezobrali 1
kg plechu pričom v zberných surovinách sa určite vedie záznam o tom kto priviezol kovový šrot.

Štatút. zástupca žalovaného na otázku súdu, či žalovaný fyzický dával tento kovový šrot do zberu, či

dostal za neho nejakú náhradu vzhľadom na pôvodne uzavretú dohodu štatút. zástupca žalovaného
uviedol, že nie, kovový šrot neodviezol do zberu a žiadnu finančnú náhradu za neho nedostal. Následne
výber z tých 150 m2 z Liazkou žalobcu bolo odvezených na N. T. R. Y. C.. R..Štatút. zástupca žalovaného na otázku súdu, či sa jedná o zvyšok, ktorý ostal z nového opláštenia
budovy, ktorú ich firma realizovala štatút. zástupca žalovaného uviedol, že áno. Uviedol, že z pôvodného
plechu, ktorý bol daný z budovy, ten bol používaný po odrezaní spodnej časti na oplotenie, bol určený

na oplotenie pričom z týmto plechom nie je manipulované, je v depozite v ich sklade. Uviedol, že žiaden
kúsokkovovéhošrotu neodviezlidozberu.Takistonesúhlasiasmnožstvami,ktorésúuvádzanénakoľko
pri prepočte mu vychádza, že ide o plech na zhruba 18 hál na opláštenie. Uviedol, že pri uzatváraní
zmluvy bol spolumajiteľ, ktorý o tom plechu vie. Takisto má tu ako svedka stavbyvedúceho, ktorý to
môže potvrdiť.

Z výpovede svedok N. Š. vyplýva, že vie čo je predmetom konania, účastníkov konania pozná. Na
žiadnehoznichsanehnevá.Svedoknadotazsúduvakomvzťahubolkžalobcoviuviedol,ževroku2009
bol spolumajiteľom, následne bol konateľom a potom bol riaditeľom spoločnosti. Svedok na otázku súdu
dokedy reálne v spoločnosti pôsobil uviedol, že do 31.05.2009 s tým, že pracovný pomer bol ukončený
asi 31.07.2009. Svedok následne opravil svoju výpoveď - išlo o rok 2010.

Svedok na dotaz súdu, aby ozrejmil svoje časové pôsobenie vo firme žalobcu uviedol, že v mesiaci
október, november 2009 začalo sa s rekonštrukciou firmy SPIRITEX a to objektu firmy SPIRITEX. U
žalobcu vlastne pôsobil ako konateľ firmy už od roku 1999. V roku 2009 predal prvý obchodný podiel p.
F.. V októbri, novembri začala rekonštrukcia objektu a vo februári 2010 predal zvyšný obchodný podiel p.

F.. Potom ako predal zvyšný obchodný podiel v spoločnosti pôsobil ako riaditeľ spoločnosti. Reálne ako
riaditeľ v spoločnosti pôsobil do 31.05.2010 s tým, že pracovnú zmluvu mal až do 31.07.2010. Pôvodne
mu dali výpoveď, následne po jeho nesúhlase dal výpoveď on.

Svedok na otázku súdu, aby ozrejmil okolnosti uzavretia dohody v súvislosti s rekonštrukciou objektu

žalobcu v súvislosti s uzavretou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným, ktorý realizoval rekonštrukciu,
či má vedomosť o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o tom, že žalovaný si môže po
rekonštrukcií objektu odviezť kovový šrot, ktorý vznikol po rekonštrukcií, či má vedomosť o tom, či
žalovaný si tento kovový šrot aj reálne odviezol, ak áno kedy, ak nie, aby bližšie uviedol okolnosti v
súvislosti s týmto kovovým šrotom svedok uviedol, že bol prítomný v kancelárií pri tom ako p. F. povedali

p. S., že on plechy nepotrebuje a povedal p. S., že plechy si môže zobrať, aby to zohľadnil v cene.
Svedok na otázku súdu, či osobne bol prítomný pri tomto rozhovore svedok uviedol, že áno. Svedok na
otázku súdu, či žalovaný s týmto súhlasil uviedol, že áno.

Svedoknaotázkuprávnehozástupcužalovanéhoakosapotomzohľadnilatátoskutočnosťpricenediela

svedok uviedol, že vie o tom, že p. S. dal nejakú nižšiu cenovú ponuku. Pán F. bol pri cenotvorbe a pýtal
si nejakú zľavu. Pokiaľ sa pamätá p. S. povedal, že mu dá zľavu zhruba asi 2.000,- eur. Presne doslovne
si to už nepamätá, avšak bolo to povedané v tomto duchu. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či za jeho pôsobnosti bolo začaté vykonávané dielo svedok uviedol, že áno, bolo začaté.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby sa vyjadril k pôsobeniu bývalého konateľa p.

F. uvádza, že pán F. trávil čas na firme niekedy aj 12 hodín. Každý jeden úkon, ktorý sa na firme dial
odsúhlasoval. Pokiaľ vie, osobne dozeral aj na rekonštrukciu celej stavby. Vie, že aj robotníkom dával
nejakú pálenku.

Svedok na otázku štatút. zástupcu žalobcu, či sa nepamätá kedy začala rekonštrukcia v súvislosti s

plechom svedok uviedol, že celková rekonštrukcia firmou CEDENT začala niekedy na prelome apríl -
máj 2010 nakoľko sa robila aj hala aj výrobné priestory, toho oplotenia tam bolo viacej, celý objekt bol
oplotený. Svedok uviedol, že celý objekt firmy SPIRITEX bol oplotený, bol tam kovový plot, boli tam
prístrešky. Vtedy p. F. povedal, že žiadne plechy mu netreba, ani z haly ani prístrešky.

Svedok na dotaz súdu, či vie uviesť kedy sa to presne začalo uviedol, že presne to nevie. Nevie uviesť,
žečosazačaloprvérozoberať.Vie,žep.F.povedal,žežiadnekovovéšrotynechceaabysiichžalovaný
započítal do ceny.

Svedok ďalej na otázku súdu, aby uviedol, či má vedomosť, či reálne žalovaný tento kovový šrot, ktorý

ostal po rekonštrukcií si sám fyzický z areálu žalobcu vyviezol a kde svedok uviedol, že k tomuto sa
vyjadriť nevie nakoľko v tomto času už tam nepôsobil. Svedok na otázku štatút. zástupcu žalobcu dokedy
bol spoločníkom v spoločnosti uviedol, že asi do februára 2010. Svedok na otázku štatút. zástupcu
žalobcu dokedy bol konateľom spoločnosti uviedol, že ide asi o totožný dátum ako spoločníctvo. Svedokna otázku štatút. zástupcu žalobcu, či spoločnosť vlastnila aj nejaké vozidlo Liaz svedok uviedol, že áno
ale bolo vyradené z evidencie.

Z výpovede svedka N. U. vyplýva, že pozná účastníkov konania, vie čo je predmetom konania, žalovaný
je jeho zamestnávateľom. Svedok na dotaz súdu odkedy u žalovaného pracuje uviedol, že v súčasnosti
užnepracuje,alepracoval.Užalovanéhopracovalzhruba3-4roky.Prácuužalovanéhoskončilminulého
roku. Odišiel na dôchodok.

Svedok následne na dotaz súdu, aby ozrejmil v akom vzťahu pracoval u žalovaného, či ako živnostník
alebo v pracovnom pomere uviedol, že pracoval ako živnostník u žalovaného na dohodu pri rekonštrukcií
budovy žalobcu.

Svedok na otázku súdu, či vie uviesť, ako bolo žalovaným naložené s kovovým šrotom, ktorý bol strhnutý
z opláštenia budovy v rámci rekonštrukcií, či ho žalovaný niekde vyviezol ak áno kde, príp. čo vie uviesť

ako s ním bolo naložené svedok uviedol, že podieľal sa na rekonštrukcií celej tejto haly na odplášťovaní
plechu aj na demontáži kovových vrát. Jeho vedúci - tu prítomný štatút. zástupca žalovaného povedal,
že dobre plechy do výšky 2 m majú zdemontovať a spodky, ktoré boli hrdzavé môžu odrezať a dať ich
na kopu. Tak to bolo dookola celej haly. Čo sa týka vrát, boli odrezované závesy, vráta boli zložené dole.
Najprv boli rozhádzané okolo stavby. Prišiel riaditeľ a povedal, že tie vráta majú dať na jednu kopu, že

príde kontrola z dakade z Talianska alebo zo Švédska, presne uviesť nevedel. On poslal auto Liazku,
poslal svojich chlapov a tieto vráta odviezli preč. Ešte ho popýtal vzhľadom na to, že dal málo chlapov,
aby tieto vráta išiel z flexkou porezať pričom on to neurobil vzhľadom na to, že vedúci im vytýkal, že išlo
veľa kotúčov a kyslíka. Keď robil na druhej strane parapety, chlapi prišli za nim, že berú aj tie hrdzavé
plechy krátky, ktoré boli na asfalte, ktoré boli odrezané, že aj toto nahádzali na auto. Pričom ešte s

pomocou ďalších mu následne pomáhal nakladať aj tieto veľké vráta. Plechy boli naložené na ich auto
a odviezli ich na družstvo.

Svedok na otázku súdu, či žalovaný sám fyzický reálne si tieto plechové šroty odviezol uviedol, že nie.
Sľúbil ich jemu. Plech, ktorý mali sľúbený bol od vedúceho žalobca zobral. Svedok na otázku súdu, či

má vedomosť o tom, žeby žalovaný dostal za kovový šrot nejakú finančnú náhradu uviedol, že nie.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či s touto osobou komunikoval viackrát svedok
uviedol, že áno. On za nimi chodil, že niečo treba. Bol s nimi vysoko spokojný. Vtedy ako mala prísť
kontrola všetko zobral preč.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť o tom kde momentálne tieto plechy
sú svedok uviedol, že pokiaľ vie potom ako ich zobrali, odviezli ich do R. na družstvo na sklad. Zdá sa
mu, že je možné, že ich aj popredali nakoľko nemali peniaze na výplatu.

Svedok na otázku štatút. zástupcu žalobcu, či si vie spomenúť presne kedy to bolo, má na mysli odvoz
šrotu, svedok uviedol, že vie, že to bolo štvrtok, niekedy v jeseni. Robili tam dlhšie. Skôr by povedal, že
to mohlo byť v septembri, októbri. Keby vedel pozrel by si to nakoľko tieto veci má poznačené.

Súd poukazuje, že títo svedkovia vypovedali na pojednávaní dňa 12.06.2011 a pán Š. dňa 11.07. Ich

výpovede sú totožné s výpoveďami na týchto pojednávaniach, ktoré boli rozsiahlejšie vzhľadom na to,
že uvádzali časový bližší odstup.
Podľa ust. § 536ods. 1,2,3 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo

úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.
Podľa ust. 537ods. 2 ObZ objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa ust. § 544 odsek 1 ObZ ak má zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec
nemožno vzhľadom na jeho povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiťzhotoviteľovi to o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu , za
ktorý objednávateľ nezodpovedná.

Podľa ust. § 544 odsek 2 ObZ ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov za
ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a
ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku
zhotoviteľa podľa ust. § 548 ods. 2.
Podľa ust. § 546ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve

alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa ust. § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

Podľa ust.§548ods.2ObZakzhotoviteľodstúpilodzmluvypreomeškanieobjednávateľaaakprekážka
pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť ( § 374),
patrí zhotoviteľovi cena , na ktorú má nárok na základe zmluvy . Od tejto ceny sa však odpočíta to čo
zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

Podľa ust. § 554ods. 1 ObZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa ust. § 549 ObZ ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení diela a ak nedojednajú
jeho dôsledky na výšku ceny diela, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú.
Podľa ust. § 420 ods. ,1,2,3OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto

zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 757 ObZ pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto
zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa ust. § 566 ods. 1,2 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho
účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta
alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie

záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa ust. § 567 ods. 1,2,3 ObZ Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou
starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov
mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný
oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na

zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo
nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa
však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
Podľa ust. § 570 ObZ mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie
záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť

ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to
určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta.
Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené s poukazom na citované zákonné
ustanovenia má súd za to, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodný.

Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú
protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé
tri predpoklad majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník uvádza
ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je založená napreukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou. Ustanovenia
§ 373 ma povahu dispozitívnu, teda účastníci zmluvného vzťahu si môžu dohodnúť povinnosť nahradiť
škodu aj na princípe zavinenia. Úprava Obchodného zákonníka to umožňuje. Len za splnenia týchto

predpokladov možno hovoriť o vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu. Obchodný zákonník hovorí
ešte o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, ak ich preukáže zbaví sa zodpovednosti.

Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej
povinnosti ,teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie

je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené
protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený
protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej
strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon,
t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo
právnej irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. PV prípade, keď právo vo

výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré
nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov, v tých
prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle
človeka treba chápať v juristickom význame . Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho
charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je

protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku to zn., že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§373), ako aj o porušenie
povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§757). Obchodný zákonník na viacerých miestach
ustanovuje obdobnú platnosť §373 a nasl., a to aj pre prípady, keď škoda nevznikla ako dôsledok
porušenia povinnosti (napr. §353,357). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia

povinnosti ,chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. Platí zásada, že
bez protiprávnosti nieto zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce využíva mechanizmus náhrady
škody (§373 a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť škodu nemá
zodpovednostný charakter.

Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku
poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum
cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví
v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter

skutočnejškodymajúajnáklady,ktorépoškodenýmárnevynaložil(napr.priprípraveplnenia)aktorésav
dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej
strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy
sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma
spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo

možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať.
Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetko škodu.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti . Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny

a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina
je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória
prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.
Príčinnúsúvislosťspravidladokazujepoškodený.VObchodnomzákonníkusúvšakupravenéajprípady,
keď príčinnú súvislosť zákon predpokladá (§533 ods. 1. § 622 ods.1). S kauzálnym nexom určitým

spôsobom súvisí aj problematika predvídateľnosti škody, ktorá obmedzuje povinnosť nahradiť škodu len
na predvídateľnú škodu a vylučuje zodpovednosť v rozsahu, v akom škodu nebolo možné predvídať. O
nepredvídateľnosti škody pozri vo výklade o rozsahu škody.

Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie

danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia
záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti.
V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť
oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsahprotiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný
k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona
za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten ,kto porušil záväzok. Môže ňou byť

dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila
záväzok, a to vtedy ,a keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za
osobu použitú na splnenie(§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten,
kto svoju povinnosť porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane. V ňom Najvyšší súd ČR dospel k
záveru, že „porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý

nie je účastníkom zmluvy“(R 56/2004). Z neho vyplynul záver, že právo na náhradu škody môže mať
aj tretia osoba, pokiaľ záväzok, ktorý bol porušený, mal dopad na právnu sféru poškodeného. Začiatok
plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody upravuje § 398. Ustanovenie je dispozitívne, a
preto si zmluvné strany môžu dohodnúť aj iný zodpovednostný systém náhrady škody, prípadne ho
modifikovať.

Celková škoda, ktorú si žalobca po čiastočnom späťvzatí uplatňuje v podanej protižalobe predstavuje
sumu 8.197,50 eur. Táto suma pozostáva zo sumy 4.657,50 eur za vlnitý plech vo výmere 797,26 m2
a zo sumy 3540 eur za dva kusy železných vrát.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po preskúmaní vecí bolo preukázané, že a to jednak to,

že bývalý konateľa žalobcu Y. F. uzavrel so žalovaným ústnu dohodu v súvislosti s uzatváraním zmluvy
o dielo v tom zmysle, že pri rekonštrukcii priestorov si môže žalovaný vziať starý demontovaný plech,
kovový šrot a že pričom táto skutočnosť bola aj zohľadnená pri stanovovaní ceny diela, ktoré mal
žalovaný pre žalobcu vykonať v zmysle zmluvy zo dňa 19.05.2010 čo vyplýva to jednak zo sumarizácie
a jednak z výpovede svedka N. Š..

Na druhej strane taktiež bolo preukázané, že reálne aj napriek uzavretej dohode, že žalovaný si mohol
kovový šrot odviesť, si žalovaný z kovového šrotu a ani kovové vráta, tak ako to tvrdí žalobca nič
neodviezol a neobdŕžal žiadnu finančnú náhradu. Nepochybne to vyplýva z výpovede svedkov, N. U. a
iných vypočutých v pôvodnom konaní, ktorých výpovede sú identické.

Je teda zrejmé, že žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania ( ani sa ho dopustiť
nemohol), ktorým by spôsobil žalobcovi škodu, pretože v súvislosti vykonávaním diela žalovaným pre
žalobcu v zmysle zmluvy zo dňa 19.05.2010 preukázateľne uzavretá dohoda v tom zmysle, že žalovaný
si môže vziať s súvislosti vykonávanou s rekonštrukciou v zmysle zmluvy od dielo zo dňa 19.05.2010

po demontáži kovový šrot, pričom o jeho cenu bola ponížená cena samotného diela podľa uzavretej
dohody. Dielo bolo preukázateľne vykonané, bola stanovená cena a bolo právoplatne rozhodnuté o
povinnosti žalobcu za vykonané dielo žalovanému zaplatiť. Išlo o konanie pod sp. zn. 11Cb/102/2010.

Zároveň, tak ak je to vyššie uvedené bolo nepochybne preukázané, že ani fyzicky kovový šrot a vráta

žalovaný nedoviezol z priestorov žalobcu, nepredal ho a neobdŕžal za neho žiadnu finančnú náhradu,
teda nie je možné, aby mu vôbec nejakú škodu reálne spôsobil. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bolo
preukázané, že v žiadnom prípade neboli zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za vznik škody
a to žiadne z nich.

Pre úplnosť súd poukazuje, že tvrdenia žalobcu o odkazovaní na podaný znalecký posudok sú preto
neopodstatnené a vzhľadom na nesplnenie iných predpokladov pre vznik škody je bezpredmetné
vyčísľovanie ceny kovového šrotu a zisťovanie jeho množstva, skutočnosti ktoré boli sporné pretože ak
nie je splnený čo i len jeden z predpokladov pre vznik škody nemožno hovoriť o jej vzniku.

Na základe uvedeného preto súd žalobu o náhradu škody ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, s poukazom na zložitosť prípadu a
potrebu právoplatného rozhodnutia o tlmočnom a znalečnom a následne o trovách štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. Odvolanie nie je prípustné proti tej časti v ktorom bola
protižaloba žalovaného vylúčená na samostatné konanie a rozhodnutie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.