Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 12, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/384/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207692
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812207692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: G. D., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. XXX, o zaplatenie
124,28 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 30.7.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 124,28
€, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 124,28 € od 16.12.2006 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 15.12.2006 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanej. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 01.01.2006, kedy
došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom
imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom
zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 26.8.2003 bola so žalovanou uzatvorená Zmluva
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto

povinnosťneplnila,čím sadostaladoomeškaniasúhradoudlžnejsumyakudňupostúpeniapredmetnej
pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 124,28
€. Žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznala aj náklady
inkasného konania, ktoré si žalobca neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania počnúc dňom 16.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila žiadnu sumu. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma
124,28 € pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých

mesačných platieb započítaných na istinu.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy

musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, súd preto rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom

Zmluvou o prenájme čl. 4, všeobecnými obchodnými podmienkami prenájmu poskytované spoločnosťou
TatraCredit, a.s., 4 zadná strana zmluvy o prenájme, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku čl. 5, zmluvou o postúpení pohľadávok čl. 6-15, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
CFH 1 zo dňa 15.12.2006-TC čl. 16, pokusom o zmier čl. 18 a zistil nasledovný skutkový stav:

Spoločnosť TatraCredit, a.s. ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 26.8.2003 zmluvu
o prenájme č. XXXXXXXXXX, pričom predmetom prenájmu bol v zmluve uvedený predmet prenájmu.

Podľa zmluvy celková cena predmetu prenájmu predstavovala sumu 3.744,- Sk. Žalovaná sa zaviazala
uhradiť túto sumu v 12 mesačných splátkach po 312,- Sk. Žalovaná prehlásila, že súhlasí so
všeobecnými obchodnými podmienkami, s daňovým dokladom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy
vrátane textu Všeobecných obchodných podmienok.

Podľa preambuly Všeobecných obchodných podmienok prenájmu poskytovaných spoločnosťou
TatraCredit, a.s. ( ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“ ) účastníci tejto zmluvy sa dohodli na
prenájme hnuteľnej veci, ktorú nájomca môže na základe vlastného rozhodnutia po uplynutí doby nájmu
nadobudnúť do vlastníctva po splnení podmienok tejto zmluvy. Predmet prenájmu kupuje TatraCredit,
a.s. na žiadosť nájomcu a prenajíma ho nájomcovi.

Podľa čl. I písm. b) Všeobecných obchodných podmienok, účelom zmluvy o prenájme je umožniť
nájomcovi za úhradu trvalé užívanie predmetu prenájmu po dobu prenájmu v trvaní 13 mesiacov vo
vlastníctve prenajímateľa.

Nájomca sa zaväzuje zaplatiť počiatočnú platbu pri preberaní výrobku priamo pracovníkovi prepravnej
spoločnosti vo výške vypočítanej podľa spôsobu splácania určeného na prednej strane zmluvy, mesačné

splátky splácať v stanovenej výške, podľa splátkového kalendára, ktorý nie je daňovým dokladom a
pri oneskorení platenia splátok je nájomca povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka ( čl. III. písm. a), c), d) Všeobecných obchodných podmienok ).

Podľa čl. IV. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok, prenajímateľ je oprávnený zmluvu
vypovedať, ak nie sú splátky poukazované riadne a včas a dlh nie je zaplatený ani v termíne uvedenom

v upomienke, alebo ak nájomca poruší niektorú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmluvy.

Pokiaľ nebolo dohodnuté v týchto všeobecných obchodných podmienkach inak, použijú sa na tento
vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka ( čl. IV. písm. s) Všeobecných obchodných podmienok ).

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.7.2012 adresovanom žalovanej túto vyzval na splnenie
povinnosti v sume 208,70 € najneskôr do 19.7.2012.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.1.2010 súd zistil, že zmluvnými
stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaná ako osoba
uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume124,28 €, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 18,59 €. Podľa
čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoba uvedená v bode 1.2 sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči
veriteľovi v mesačných splátkach po 20 €, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol

určený na 25.2.2010. Žalovaná zároveň vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, a to § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a

s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( §
54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku).Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého

typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy

konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby a ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného
vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd ex offo skúmal a vyhodnotil prekážky uplatnenia práva.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento

jepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tietoustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda
aj právny úkon uznania dlhu žalovanou.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu,
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Za moment „actio nata“ súd považuje 20.8.2004, teda dňom, kedy sa stala splatnou posledná z desiatich
dojednaných splátok v zmysle zmluvy o prenájme a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka uplynula dňa 21.8.2007. Nárok bol uplatnený žalobou zo dňa 30.7.2012 - teda
po uplynutí premlčacej doby.

Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva,
o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom.
Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolajúca začiatok

plynutia premlčacej doby) a koncom. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby súd stanovil konkrétny dátum,
odkedy premlčacia lehota začala plynúť, pretože inak nie je možné posúdiť, kedy premlčacia doba
skutočne uplynula.

Na vyššie uvedenom konštatovaní súdu nič nemení ani žalobcom predložená „Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku“ (ďalej len „Dohoda“).

Súd poukazuje na to, že žalobca ničím nepreukázal oprávnenosť osoby podpísanej na uvedenej Dohode
konať za žalobcu. Žalobca je na Dohode označený svojim obchodným menom s tým, že je zastúpený
G. D.. Na mieste podpisu zástupcu spoločnosti (žalobcu) je však uvedené „č. 36, G. D.“ - bez toho, aby
bolo zrejmé na základe čoho koná za žalobcu.

Podľa druhej vety § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo

za ňu koná zástupca.

V zmysle § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky
právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné
plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

V zmysle § 15 ods. 1 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je

splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti (s ručením obmedzeným - pozn. súdu) je
jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich
samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu (OS Bratislava I, oddiel Sro, Vložka číslo: 15294/B) nevyplýva

pre osobu menom G. D. žiadne oprávnenie konať za žalobcu - a ani zo samotného textu Dohody.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd vyhodnotil žalobcom predloženú Dohodu ako absolútne neplatnú
pre jej rozpor so zákonom (vyššie citované ustanovenia o konaní právnickej osoby) v zmysle § 39 OZ,podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Už aj s poukazom na vyššie uvedené súd nepriznal právne účinky ani „Uznaniu záväzku“ v bode

2 cit. Dohody. Tento „prejav vôle“ žalovanej súd posudzoval cez kritériá kladené na právny úkon
ustanoveniami štvrtej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Súd zo spôsobu, akým žalobca „dosiahol“ právny úkon žalovanej, prijal záver o nesúlade vôle žalovanej
s jej prejavom, ktorý bol vyvolaný nekalou obchodnou praktikou osoby navonok konajúcej za žalobcu,

ktorá je v zmysle nižšie uvedenej úpravy zakázaná, teda ako contra legem v rozpore so zákonom a v
dôsledku nej vykonaný právny úkon je absolútne neplatný podľa už citovaného § 39 OZ.

Poukazujúc na vec sa vzťahujúci zákon č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase
„uzavretia“ Dohody:

Podľa§7ods.1zákonač.250/2007Z.z.,oochranespotrebiteľa,nekaléobchodnépraktikysúzakázané.

Podľa prvej vety § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa
považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo

akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to
aj ak je táto informácia vecne správna vo

vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody - v
prejednávanej veci ide o Dohodu navrhnutú veriteľom (žalobcom) splatiť cenu poskytnutého úveru v
splátkach, ktorá je prezentovaná ako zdanlivo výhodná možnosť splniť záväzok spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od
kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež

považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo
nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v texte Dohody nie je ani zmienka o tom, že žalovaná bola poučená

o význame premlčania a o význame uznania záväzku v zmysle účinkov druhej vety § 110 ods. 1
OZ. Umiestnenie textu o uznaní záväzku (a vedomosti premlčaného dlhu) nasvedčuje tomu, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá
osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike.Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom
uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá veta OZ nie

je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo (R 51/1968), úprava obsiahnutá v
§ 558 OZ pre vznik domnienky trvania (existencie) dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o
premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu nemá právny následok v podobe tejto
domnienky - aj tak však dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ.

Právne platným podpísaním dohody by došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby,
teda právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu by sa žalovaná nemohla brániť námietkou
premlčania.

Z predloženej Dohody však pre už vyššie uvedené dôvody neplynú žiadne účinky pre jej absolútnu
neplatnosť a keďže súd je zo zákona povinný skúmať premlčanie práva, žalobu zamietol v celom

rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná bola
v konaní v plnom rozsahu úspešná, nakoľko súd žalobu zamietol, avšak táto si náhradu trov konania
neuplatnila, ani zo spisu žalovanej žiadne trovy konania nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.