Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 12, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205457
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanému: I. S., C. X.. X.XX.XXXX, S. O. XX
o zaplatenie 773,82 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 773,82 eur
spolu s úrokom z omeškania zo sumy 773,82 eur vo výške 8,5% ročne od 9.10.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť

O. O., X..O.. zriadila v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaným a prekročenia povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad
porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok, z dôvodu vzniku ktorého žalobca
v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2. Obchodných podmienok
vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru
poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte evidovanom právnym predchodcom žalobcu

pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sumy 1.004,94 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej
sa výške prečerpania v sume 773,82 eur, úrokov v sume 102,10 eur, poplatkov v sume 129,02 eur
a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Nakoľko ju žalovaný
nezaplatil, opakovane bol opakovane vyzvaný na zaplatenie prostredníctvom právneho zástupcu
žalobcu , no napriek tomu dlh nezaplatil ani len čiastočne, voči žalobcovi je od 9.10.2013 v omeškaní so
zaplatením sumy 773,82 eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi spoločnosťou O. O. X..O.. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako

postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania
peňažných prostriedkov vo výške dlžnej sumy 1.004,94 eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu .

Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou
žalovaného, vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:Žalovaný k veci uviedol, že je pravda, že mal v O. O. otvorený účet, ku ktorému bolo aj zriadené povolené
prečerpanie, teda že mohol ísť do mínusu a teda vyberať peniaze, aj keď nemal dostatok svojich
finančných prostriedkov. Akou formou to bolo zriadené si už nepamätá, no čerpanie prebiehalo tak, že

si mohol vyberať peniaze z účtu, aj keď tam neboli a potom, keď tam prišli jeho finančné prostriedky, tak
mu sporiteľňa zrazila sumu, ktorú vyčerpal. Nevedel presne uviesť, koľko čerpal, ale muselo to byť už
niekoľko rokov dozadu, lebo asi od roku 2007 ani nemá účet v sporiteľni.

V písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2014 žalobca uviedol, že ním uplatnená pohľadávka predstavuje
neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom formou povoleného

prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného, ktoré vo výške 1.029,01 eur bolo žalovanému
právnympredchodcomposkytnutékbežnémuúčtuakodoplnkovýproduktbankyposplneníodkladacích
podmienok uvedených v bode 10.1 Úverových podmienok, t.j. po preukázaní bonity klienta na základe
výšky mesačných kreditných obratov na účte a ich pravidelnosti ako aj výšky celkových záväzkov dlžníka
voči veriteľovi, čo preukazuje výpisom z účtu s označením „povolené prečerpanie“. Uplatnená suma
773,82 eur predstavuje debetný stav na účte žalovaného, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú

žalovaný nezaplatil. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania, právna predchodca dňa
22.7.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok zastavil povolené prečerpanie, čo vyplýva
z položky č. 7 predloženého výpisu, čím v súlade s l. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala
konečnásplatnosťpohľadávkyrovnajúcejsavýškezostatkupovolenéhoprečerpaniavsume773,82eur,
ktorý debetný zostatok sa preúčtoval na debetný účet, z ktorého debetné ho účtu je preukázané, že na

tomto nie sú evidované žiadne kreditné obraty zo strany žalovaného. Z dôvodu vzniku prípadu porušenia
v zmysle čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu
splatnosť pohľadávky, vyzval žalovaného na úhradu do 8.10.2013, no tento neuhradil a preto je v
omeškaní od 9.10.2013. Ani po postúpení pohľadávky žalovaný nezaplatil žiadnu platbu. Suma 773,82
eur pozostáva len z úverovej istiny rovnajúcej sa zostatku nesplateného povoleného prečerpania a

voči žalovanému si uplatňuje len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od 9.10.2013
do zaplatenia, odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovaný
bol právnym predchodcom riadne písomne vyrozumený o poskytnutí povoleného čerpania finančných
prostriedkov až do sumy 1.029,01 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 10,15% p.a.

Na záver uviedol, že predložený výpis z účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky predstavujú

nespornýdôkazopravostiavýškepohľadávky,nakoľkouplatnenápohľadávkajepôvodnepohľadávkou
banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom, že predložené listiny považuje za jednoznačné
dôkazy o pravosti a výške pohľadávky získané od právneho predchodcu, ktorým bola banka, ktorá je
pod prísnym dohľadom Ministerstva financií a Národnej banky Slovenska.

Zo špecifikácie odovzdanej pohľadávky vyhotoveného O. O. X..O.. zostatok pohľadávky z nepovoleného

prečerpania predstavuje sumu 1.004,94 eur, istina celkom sumu 773,82 eur, úroky celkom sumu 102,10
eur, poplatky 129,02 eur a príslušenstvo pohľadávky celkom sumu 231,12 eur.

O. a žalovaná ako klient - majiteľ účtu uzavreli dňa 3.5.2000 zmluvu o sporožírovom účte číslo
XXXXXXXXXX/XXXX špecificky symbol XXXXXXXXXX podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 1. O. zriadi dňom podpísania tejto zmluvy klientovi sporožírový účet vedený v slovenských

korunách . Účet je vedený formou bežného účtu a je určený na realizáciu hotovostného a
bezhotovostného platobného styku. Účet slúži len pre osobné účely a nemožno ho použiť pre
podnikateľskú činnosť. Zmluva sa uzaviera dohodu zmluvných strán o celom jej rozsahu a nadobúda
účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami ( bod 21. zmluvy ).

Dňa 16.3.2005 O. O., X..O.. ako banka a žalovaná ako majiteľ účtu uzavreli dodatok číslo 1 ku zmluve

o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX. V čl. I. uviedli, že dňa 3.5.2000 uzavreli zmluvu o bežnom
účte s tým, že sa dohodli na znení zmluvy, ktoré nahrádza pôvodné znenie zmluvy v celom rozsahu s
tým, že podľa čl. I Predmet zmluvy týmto je zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu.Podľa čl. III záverečné ustanovenia dodatku majiteľ účtu vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje,
že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú

Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002. Všetky právne vzťahy
výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou
tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Zmluva
nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 adresovaným žalovanému spoločnosť O.

O., X..O.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu ako postupníka.
Žalovanému bolo oznámenie doručené dňa 23.4.2013.

Žalobca listom zo dňa 1.10.2013 označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky žalovanému oznámil, z dôvodu vzniku uvedeného prípadu porušenia Obchodných
podmienok vyhlasuje ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu
nesplateného poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania a vyzval ho na úhradu pohľadávky

v lehote do 8.10.2013. Žalovanej bolo oznámenie doručené dňa 4.10.2013.

Právny zástupca žalobcu listom označeným ako predžalobná výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa
23.1.2014 adresovaným žalovanému vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.004,94 eur v lehote
do 8.10.2013.

Podľa bodu 32. Spoločných ustanovení pre úvery a povolené prečerpania Obchodných podmienok O.

O., X..O.. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom MIKRO podnikateľom
( ďalej len „Úverové podmienky“ ) Úverovými podmienkami sa nahrádzajú Obchodné podmienky
O. O., X..O.. pre poskytnutie povoleného prečerpania na bežnom účte v slovenských korunách pre
podnikateľov zo dňa 1.2.2006. Akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa riadil niektorými z nahrádzaných
obchodných podmienok, sa dňom nahradenia riadi Úverovými podmienkami. Úverové podmienky

nadobúdajú účinnosť dňa 1.7.2007 ( bod 33. ).

Podľa preambuly Úverových podmienok tieto upravujú právne vzťahy medzi bankou a dlžníkom
vzniknuté v súvislosti s úverom alebo povoleným prečerpaním, sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy a akejkoľvek inej zmluvy uzavretej medzi bankou a dlžníkom v súvislosti s úverom alebo
povoleným prečerpaním.

Podľa časti A Definície oznámenie je oznámenie v písomnej, elektronickej alebo v inej vhodnej
forme, ktorým banka dlžníkovi oznamuje zmeny a údaje týkajúce sa úveru alebo povoleného
prečerpania, najmä zmena úrokovej sadzby, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky,
výšku poskytnutého povoleného prečerpania a pod. a to v súlade so zákonom, VOP, Obchodnými
podmienkami alebo zmluvou. Povolené prečerpanie je bankový produkt, poskytnutý bankou dlžníkovi k

účtu dlžníka, vedenému bankou, ktorý môže dlžník využívať spôsobom podľa bodu 9.1. Účet dlžníka je
účet dlžníka, alebo iný účet dohodnutý v úverovej zmluve alebo v žiadosti o tranžu, v ktorého prospech
banka poskytne splátkový úver, alebo prostredníctvom ktorého sa poskytuje kontokorentný úver, alebo
ku ktorému banka poskytla povolené prečerpanie.

V zmysle časti C Povolené prečerpanie Úverových podmienok bod 9.1. banka dlžníkovi poskytne

povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode 10.1 až do výšky povoleného
prečerpania. Po poskytnutí povoleného prečerpanie banka umožní dlžníkovi využívať povolené
prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu
dlžníka, a to aj v prípade, že nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá
vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti

na účet dlžníka.Banka v prípade, ak dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie na základe úverovej zmluvy ako zmluva
o povolenom prečerpaní, oznámi dlžníkovi poskytnutie povoleného prečerpania a stanoví v tomto
oznámení maximálnu výšku povoleného prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie

využívať ( bod 9.2. Úverových podmienok ).

Podľa bodu 9.3. Úverových podmienok ak banka zníži povolené prečerpanie, dlžník je povinný na
základe oznámenia a v lehote určenej bankou v oznámení vyrovnať dlžnú čiastku presahujúcu
novourčené povolené prečerpanie. Podľa predchádzajúcej vety sa postupuje aj v prípade, ak banka
zastaví povolené prečerpanie.

Podľa bodu 9.5. Úverových podmienok povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej

zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté alebo dňom stanoveným bankou v
oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného
prečerpania.

Podľa bodu 11.1. Úverových podmienok dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň
konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania

podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečrpania.

Podľa bodu 12.1. Úverových podmienok banka úročí pohľadávku banky úrokovou sadzbou, ktorej typ
a aktuálna výška sú zverejnené. Banka je oprávnená jednostranne meniť typ a výšku úrokovej sadzby
v závislosti od zmeny rizikovosti úverového vzťahu.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená

ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o bežnom
účte ( 16.3.2005 ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §

52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných

prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr

v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch..

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa

osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je

v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako

aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o účte, pohľadávka z ktorej
bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané oznámením
o postúpení postupcom žalovanému, ktoré bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 3.5.2000 k uzavretiu Zmluvy o sporožírovom účte,
predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a následne v zmysle dojednaného dodatku poskytnutie
povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Úverových podmienkach -Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom
a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, ktoré v zmysle bodu 32 nahradili pôvodné Obchodné
podmienky O.

Tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 773,82
eur z titulu poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému vo forme povoleného prečerpania.

Žalobca reagoval na výzvu súdu iba všeobecne a súdu predložil výpis z účtu žalovanej. Daný výpis
podaný podľa názoru súdu v takomto stave „účelovo“ bez výpovednej hodnoty ohľadne rozhodujúcich
skutočností, totiž nijako nepreukazuje, kedy konkrétne malo byť poskytnuté povolené prečerpanie a
v akej výške bolo postupcom schválené. Z tohto výpisu bolo zistené, že k založeniu účtu došlo dňa

3.5.2000 a dňa 22.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného čerpania. To, že zo strany žalovaného malo
dôjsť k naplneniu predpokladov pre možný postup žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) podľa
bodu 8.4. písm. a) OP pre porušenie povinností žalovanou v zmysle čl. 14 bod. 1 písm. a) alebo
b) a čl. 14 bod 2 OP už podstatne skôr, než to žalobca realizoval podaním z 01.10.2013 svedčí
aj skutočnosť, že v rovnakej výške uvedená daná pohľadávka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti, ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013. Pokiaľ ide o samotnú istinu
žalovanú v tomto konaní 773,82 eur tak súd uvádza, že posledný výber na účte podľa predloženého
výpisu je evidovaný ku dňu 15.4.2009 v sume 80 eur pod položkou 8633, následne už boli podľa výpisu
len realizované úhrady vykonávané žalovaným, čo je zrejmé aj z toho, že v dôsledku úhrad dochádzalo
k priebežnému znižovaniu dlžnej sumy, pričom napr. od položky 6793 zo dňa 25.11.2009, kde bola

evidovaná pohľadávka 1.133,82 eur až do dňa 31.3.2010 pod položkou 5435, kde následne po vykonaní
úhrad po 50 eur bola táto znížená na sumu 1.033,82 eur, v dôsledku ďalšej úhrady 20 eur pod položkou
4908 znova znížená na sumu 1.013,82 eur a takto až ku dňu 22.7.2011 na žalovanú sumu. Nečinnosť
postupcu a následne žalobcu využiť oprávnenia vyplývajúce zo zmluvy a OP (v rámci nich aj oprávnenie
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť záväzku ihneď ako sú na to splnené zákonné predpoklady) aj vo vzťahu

k otázke premlčania ide na ťarchu veriteľa, ktorý bol oprávnený požadovať dlžnú sumu od žalovaného,
či už momentom zastavenia povoleného čerpania, resp. dokonca ešte skorším momentom, ako to súd
bude rozoberať nižšie.

Sám žalobca v písomnom podaní zo dňa 15.12.2014 uvádza, že právny predchodca žalobcu dňa
22.7.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. OP zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte

žalovanej,čovyplývazpoložkyč.7predloženéhovýpisu,čímvsúladesust.čl.11bod11.1.Obchodných
podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume
773,82,97 eur a debetný zostatok na účte žalovaného technicky preúčtoval na debetný účet.

Zároveň z čl. 9 bodu 9.3 OP je zrejmé, že následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť
dlžníka vyrovnať čiastku povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná čiastka sa považuje za

nepovolené prečerpanie. Nepovolené prečerpanie je splatné okamihom jeho vzniku (bod 11.3.3. OP).

Zároveň je potrebné uviesť, že posledný výber peňažnej sumy žalovanou z účtu nastal dňa 15.4.2009
(bod 8633 výpisu).

Podľa názoru súdu tak splatnosť povoleného prečerpania nastala dňa 15.4.2009, pričom už nasledujúci
deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy. Ostatné položky

označené vo výpise z účtu ako “výber“ po uvedom dátume predstavujú iba poplatky (príslušenstvo)
pričítané na ťarchu účtu žalovaného a v ďalšom už boli len vykonávané úhrady ako sa nimi súd zaoberal
vyššie, v dôsledku ktorých sa ponižovala pohľadávka právneho predchodcu žalobcu. .

Iné kritéria pre učenie splatnosti jednotlivých nárokov žalobcu zo samotného znenia zmluvy nevyplývajú.V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že dojednanie v dodatku k zmluve o bežnom účte ( čl. III bod 2. ) v rozpore s § 54
ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného
zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie

Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom v zmysle §
3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve

kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je
napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských

vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske
právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.

1Co/95/2013.Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová
zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského

práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní
zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá
úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej

zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Keďže ako už bolo vyššie uvedené splatnosť povoleného prečerpania nastala dňa 15.4.2009, pričom
už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy. Ak by súd
vychádzal aj zo skutočností uvedených žalobcom, najneskoršie by splatnosť celého dlhu nastala dňa
22.7.2011 kedy právny predchodca žalobcu zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte

žalovanej,čovyplývazpoložkyč.7predloženéhovýpisu,čímvsúladesust.čl.11bod11.1.Obchodných
podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej v sume 773,82 eur.

Vzhľadom naskutočnosť,žežalobabolapodanánasúdedňa16.6.2014,nárokyžalobcuzpredmetného
právneho vzťahu splatné pred 16.6.2011 sú premlčané. Keďže v danom prípade splatnosť povoleného
prečerpania nastala najneskôr dňa 15.4.2009 ako to súd uviedol vyššie, premlčacia doba začal plynúť

16.4.2009 a uplynula dňa 16.4.2012, preto má súd za to, že celý nárok žalobcu je premlčaný, preto ho
súd ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedený vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so

zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

K žalobcom uvádzaným skutočnostiam ohľadom ním predložených listín svedčiacich o pravosti a výške
pohľadávky z titulu ich vypočítania bankovým systémom právneho predchodcu, ktorým bola banka a
ktorý systém je pod dohľadom Ministerstva financií a Národnej banky Slovenska súd uvádza, že podľa
§ 39 ods. 7 zákona NR SR č. 483/2001 o bankách v znení neskorších predpisov banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú obchody a pozície,

ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa odsekov 1 až 6. Banka je povinná všetky pozíciezaznamenané v bankovej knihe oceňovať a pri oceňovaní týchto pozícií je povinná zohľadňovať mieru
kreditného rizika. Banka pri vypočítavaní kreditného rizika na účely podľa druhej vety berie do úvahy
najmä očakávané straty vyplývajúce zo znehodnotenia majetku banky. V ďalšom v zmysle ust. § 39 ods.

15 písm. h) opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanovia metódy oceňovania pozícií zaznamenaných v bankovej knihe, spôsob výpočtu kreditného
rizika podľa odseku 7 a podrobnosti o oceňovaní pozícií zaznamenaných v bankovej knihe vrátane
frekvencie tohto oceňovania. Súd má za to, že predmetné ustanovenia a z nich vyplývajúce povinnosti
majú svoj význam na účely bankovníctva či skúmania majetku, záväzkov či rizika v súvislosti s bankovým

dohľadom prípadne s dohľadom štátu na bankový sektor, no na druhej strane ani sám zákon o bankách
ani žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepovažujú výpis vyhotovený týmto systémom
za takú skutočnosť, ktorú by nebolo treba dokazovať a v zmysle § 125 Občianskeho súdneho poriadku
je takýto výpis len z jedným dôkazov, ktorý je súd povinný v odôvodnení rozsudku vyhodnotiť tak
ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Prijať takýto vyhranený záver o
správnosti, úplnosti a nemennosti takéhoto výpisu a o jednoznačnosti a preukázaní nároku by potom

mohlo viesť až do situácie, kedy by banka porušila, resp. dojednala v zmluve podmienky, ktoré by boli v
rozpore so zákonom a na základe týchto, resp. takýchto údajov, by vyhotovila výpis, ktorý by potvrdzoval
a preukazoval nárok banky, či iného subjektu ako aj v danej právnej veci, na zaplatenie nárokovanej
sumy, kedy by sa súdu neostávalo iné, len nároku na základe takéhoto dôkazu vyhovieť. Teda možno
uzavrieť, že ak žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku od právneho predchodcu banky, táto

sama skutočnosť neznamená jeho plný úspech v konaní a priznanie celého žalovaného nároku bez jeho
ďalšieho posúdenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal v konaní plný úspech,

keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda mu vznikol nárok na náhradu trov konania, no žalovaný
náhradu trov konania nežiadal, preto súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.