Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010088
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010088.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. O. I., pre

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX v J., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. I., nar. XX. XX. XXXX v Y., trvale bytom J., N. č. XXX/X, okres J., nezamestnaný,
slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 04.00 hod. na chodníku medzi podnikmi K. a F. v J. fyzicky napadol
X. G., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho udrel päsťou do oblasti ľavej časti tváre v oblasti oka, čím mu
spôsobil zlomeninu lícne - čeľustného komplexu vľavo s posunom nadol, zlomeninu prednej a bočnej
steny čeľustnej dutiny vľavo s prítomnosťou krvi v ľavej čeľustnej dutine, zlomeninu spodiny ľavej očnice,
zlomeninu vonkajšej steny ľavej očnice a stav po krvácaní z nosa s dobu liečenia 36 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona,
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému X. G., nar. 9.
3. XXXX v S., trvale bytom J., ul. I. č. XXX/XX škodu vo výške 3.864,- (tritisícosemstošesťdesiatštyri) Eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podal dňa XX.X.XXXX tunajšiemu
súdu obžalobu na O. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, na skutkovom

základe uvedenom v obžalobnom návrhu.

Obžalovaný O. I. urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že v inkriminovanej dobe sa
nachádzal na mieste činu, ale absolútne popiera, že by poškodeného X. G. fyzicky napadol. Skutočnosť,
že poškodený na neho podal trestné oznámenie si vysvetľuje tým, že poškodený chcel získať odškodné,
má vedomosť, že len 2 dni pred údajným napadnutím uzatvoril vysokú poistku. Priznal, že uvedenú noc

stretol poškodeného celkom asi 2 krát, bolo to v bare F., kde videl, že poškodený má konflikt aj s inými
osobami,pretožebolvstavenepríčetnom,pravdepodobnezalkoholua naťahovalsaajsvyhadzovačmi.
Naposledy ho videl na mieste ako to uvádza obžaloba, medzi pivárňou a barom F., ale poškodený vtedy
nebol zranený. Prvý konflikt, ktorý mal s poškodeným sa udial v bare F., keď za ním poškodený prišiel
a začal sa na neho vešať, vtedy zasiahli vyhadzovači a poškodeného vyviedli von. K druhému konfliktu

uviedol, že sa stal medzi pivárňou a F., kde sa poškodený na neho opäť zavesil, začal ho šklbať a niečo
mrmlal, čomu ani nerozumel. Boli tam svedkovia S., H. a tiež s nimi bola S. Z.. Brata poškodeného Y. G.
pozná, ale nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mu mal po incidente telefonovať za účelom nejakého
finančného vyrovnania. Poškodený X. G. mal určite požitý alkohol, čítal to aj v lekárskej správe.

Svedok poškodený X. G. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške zodpovedajúcej bodovému
ohodnoteniu bolestného, ktoré v priebehu hlavného pojednávania predložil súdu. K incidentu vypovedal,
že uvedeného večera sa bol zabávať s kamarátmi I. a A. a v rámci zábavy niečo aj popili. V bare F. v
skorýchrannýchhodináchstretolobžalovanéhoO.I.,ktoréhopozdraviltak,žehopobúchalpochrbte,bol
to pozdrav. Obžalovaný mal vypité, hneď ho chytil za tričko pod krkom, na čo zareagoval rovnako, a takto

sa vzájomne naťahovali asi 2 minúty. Potom prišli SBS-kári, ktorí ich od seba odtiahli a po jednom ich
vyviedli z podniku. Po tomto incidente ho SBS-kári nepustili ani do pivárne a ani do baru. Keď potom stál
medzi F. a pivárňou, ako sa otočil s tým, že už ide domov, obžalovaný ho udrel päsťou do ľavej lícnej kosti
a potom ešte vykrikoval, že má ísť na parkovisko, niečo v tom zmysle, že si to ešte dorovnajú. Kamarát
mu doniesol ľad na oko a hneď na to zavolal na políciu. Keď prišli policajti, povedali mu, že predtým ako

podá trestné oznámenie musí ísť na ošetrenie a odviezli ho na pohotovosť do J. a odtiaľ bol sanitkou
prevezený do Y., kde bol hospitalizovaný 3 až 4 dni a bol prevezený do S. na stomatologickú chirurgiu.
V S. bol operovaný mal zlomenú lícnu kosť. Po prepustení z nemocnice podal trestné oznámenie. To
ako bol udretý videli X. A., Y. I., A. S.. Bolo tam síce viac osôb, ale títo traja svedkovia to videli určite.
Tiež má vedomosť, že obžalovaný telefonoval jeho bratovi, že aby nič neriešil cez políciu, že sa nejako

dohodnú. V priebehu celého večera mal konflikt iba s obžalovaným a je si na 100 % istý, že ho udrel
obžalovaný, to miesto je osvetlené a obžalovanému videl do tváre.

Svedok Y. G. vypovedal, že nebol očitým svedkom incidentu a pri skutku ani nebol. O incidente sa
dozvedel od iných ľudí, že obžalovaný mal ublížiť jeho bratovi, že mali medzi sebou nejakú potýčku a

že obžalovaný jeho brata udrel. Dozvedel sa to už na druhý deň po incidente od obžalovaného, ktorý
mu telefonoval, chcel sa stretnúť a pri tomto stretnutí boli prítomní aj kamaráti obžalovaného H. a S..
Obžalovaný mu povedal, že sa s poškodeným pobil a že poškodený je v nemocnici. Poškodený mu
potom v nemocnici povedal, že obžalovaný ho bezdôvodne udrel a že to oznámi na políciu. Už si
nepamätá, či po rozhovore s bratom volal obžalovanému alebo obžalovaný volal jemu, ale do telefónu

obžalovanému povedal, že poškodený sa s ním nechce dohodnúť a že podá trestné oznámenie.

Svedok O. H. vypovedal, že spolu s obžalovaným, S. S. a S. Z. sa boli zabávať v bare F. a aj v pivárni. V
F. registroval poškodeného X. G., bol opitý. Bol svedkom ako poškodený začal skákať do obžalovaného
najskôr v bare, konflikt sa nejako ustálil a potom medzi F. a pivárňou, niekde na schodoch, keď už boli na

odchode. Poškodený vtedy začal opäť skákať do obžalovaného, niečo vykrikoval a obžalovaný ho iba
odsotil jednou rukou a tým sa konflikt skončil. Keď obžalovaný sotil do poškodeného pri incidente okrem
neho boli tiež S. a Z., bolo tam veľa ľudí, ale nepozná ich, bola tam tma. Na druhý deň po incidente
prišiel za ním brat poškodeného Y., ktorý sa pýtal, že čo urobili, že X. je v nemocnici. Vtedy tam bol aj
obžalovaný. Stretnutie inicioval brat poškodeného, volal mu na mobilný telefón.Svedok S. S. vypovedal, že ako stál pri bare videl, že došlo k slovnej hádke medzi obžalovaným a
poškodeným, niečo sa pohádali, obžalovaný stál pri bare a poškodený ho poklepal rukami po ramene a
potom od seba odišli, k inému fyzickému kontaktu vtedy medzi nimi nedošlo. Tiež videl, že poškodený

mal problém s nejakými vyhadzovačmi, bol dosť v podnapitom stave, on však riešil svojich kamarátov.
Pokiaľuviedol,žepoškodenýboldosťvpodnapitomstave,videltonajehochôdzianajehosprávaní,tiež
videl, že ho vyšikovali aj vyhadzovači, mal tam potýčku aj s inými osobami. Keď už odchádzali domov,
stretli sa ešte von, kde sa vlastne mal stať incident. Poškodený vyšiel za obžalovaným, čosi mu nadával,
obžalovaný sa nad tým iba pousmial a odsotil poškodeného jednou rukou, poškodený ešte niečo kričal,

ale to už odchádzali hore po schodoch.

Svedok Y. I. vypovedal, že spolu s poškodeným a X. A. sa boli zabávať v bare F.. Iba z počutia od
poškodeného X. G. vie, že mal mať šarvátku s obžalovaným, svedkom tejto šarvátky však nebol. Po
nejakej dobe sa s poškodeným stretli von, poškodený mu povedal, že ho nechcú pustiť ani do F. a ani
do pivárne, bolo to v čase ako sa už zberali domov. N. X. A. mu povedal, že si ide kúpiť kebab, on išiel

s ním a keď sa vracali späť, zakričal na poškodeného, ktorý vtedy stál medzi pivárňou a F., zakričal na
neho, že či idú domov, poškodený sa trocha pootočil a následne ho obžalovaný udrel do ľavého oka. Od
incidentu bol vzdialený maximálne 2-3 metre. Po údere poškodený bol omámený, ale na zem nespadol.
Po údere obžalovaný a poškodený ešte po sebe kričali, nejaký chalan z Impérie im doniesol ľad, ktorý
si poškodený priložil na oko. Potom poškodený zavolal policajtom, poškodený sa necítil dobre a policajti

ich odviezli na pohotovosť a potom poškodeného brala sanitka do Y..
Svedok X. A. ku skutku vypovedal, že sa boli spolu s poškodeným a Y. I. zabávať. Keď už chceli
ísť domov, so svedkom I. sa zastavili vo fast foode a vrátili sa späť pre poškodeného. Keď k nemu
prichádzali, boli už blízko neho, tak videli ako obžalovaný udrel poškodeného päsťou do tváre. Zbehli
dole schodmi k poškodenému, že čo mu je a poškodený sa len zohol a mal modré celé oko. Ešte si

pamätá, že mu tam obžalovaný niečo kričal, že sa má ísť biť alebo niečo také. Potom poškodenému
doniesli ľad, poškodený si ho držal na oku a zavolali policajtov. Policajti odviezli poškodeného na
ošetrenie, išiel s nimi aj I..

Svedkyňa A. S. ku skutku vypovedala, že bola spolu so svojimi kamarátkami aj v bare F. a aj v bare V.,

a keď prechádzala do F., zbadala dole na schodoch X. G., ktorého pozná a tak mu kývla na pozdrav, ale
on to asi nezaregistroval. V tom bola svedkom ako k X. G. prišiel neznámy muž, ktorý ho udrel päsťou do
ľavej časti tváre. Strašne sa zľakla, išla rýchle za svojimi priateľmi a volala ich, že aby išli poškodenému
pomôcť. Keď sa na to miesto vrátila, tak poškodený tam už nebol.

Za splnenia procesných podmienok súd čítal výpovede svedkov K. Z. a S. Z., ktorí uviedli, že
predmetného večera boli v bare, ale neboli svedkom žiadneho incidentu medzi obžalovaným a
poškodeným.

V rámci dokazovania súd oboznámil listinné dôkazy, a to lekárske správy a znalecký posudok, z

ktorých v súhrne vyplynulo, že poškodený pri ošetrení uvádzal, že bol udretý päsťou obžalovaným a
utrpel zranenia: zlomeninu lícne - čeľustného komplexu vľavo s posunom nadol, zlomeninu prednej a
bočnej steny čeľustnej dutiny vľavo s prítomnosťou krvi v ľavej čeľustnej dutine, zlomeninu spodiny
ľavej očnice, zlomeninu vonkajšej steny ľavej očnice a stav po krvácaní z nosa s dobu liečenia
doXX.X.XXXX. Práceneschopnosť v tomto prípade vystavená nebola. Priemerná dĺžka doby liečenia

a práceneschopnosti pri tomto type zranenia je v trvaní 4-6 týždňov. Mechanizmus vzniku zranenia
zodpovedá výpovedi poškodeného, že ho obžalovaný udrel päsťou pod ľavé oko.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,

mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. V rámci dokazovania boli produkované
dve skupiny dôkazov. Na jednej strane to bola obrana obžalovaného, podporená výpoveďami svedkov
S. S. a O. H., že poškodený sa pod vplyvom alkoholu, na inkriminovanom mieste začal vešať po
obžalovanom, ktorý ho mal iba jednou rukou od seba odsunúť, zhodne popreli, že by obžalovaný mal
poškodeného udrieť päsťou a zároveň uvádzali, že poškodený mal mať pod vplyvom alkoholu konflikty s

inými osobami. Obžalovaný uviedol, že skutočnosť, že poškodený ho označil ako páchateľa si vysvetľuje
jeho zištnými dôvodmi, nakoľko pred incidentom mal uzavrieť výhodnú poistnú zmluvu. Obrana
obžalovaného a tvrdenia svedkov, ktorí obranu obžalovaného podporili boli však bezpečne vyvrátené
výpoveďami poškodeného a svedkov Y. I., X. A., svedeckými výpoveďami A. S., Y. G. a nepriamo ajzávermi znaleckého dokazovania a lekárskymi správami, z ktorých vyplynulo, že mechanizmus vzniku
zranení zodpovedá výpovedi poškodeného a týchto svedkov a zranenia si objektívne vyžiadali lekárske
ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol poškodenému nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob

života. Súd nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodeného a očitých svedkov Y. I., X. A.
a A. S. a nemal dôvod ich výpovediam neveriť, keďže títo svedkovia zároveň rovnako vypovedali o
okolnostiachskutkuaichvýpovedevovšetkýchsúvislostiachvzájomnezapadaliajdolistinnýchdôkazov
a záverov znaleckého posudku. Naopak oproti výpovediam týchto svedkov stáli výpovede obžalovaného
a svedkov, ktorí potvrdili jeho obranu, pričom vo svetle všetkých dôkazov súd vyhodnotil ich výpovede

ako tendenčné, vykonané v snahe, aby nimi pomohli obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti
a následnému trestu. Pri hodnotení výpovedí svedkov, súd prihliadal najmä k vnútornej štruktúre ich
výpovede, či si neodporujú v podstatných okolnostiach, k logickým súvislostiam a predovšetkým, či
výpoveď svedkov je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, a tiež vzťah
svedkov k obžalovanému. V danom prípade dospel súd k záveru, že výpovede svedkov S. S. a O. H.
boli v značnej miere ovplyvnené priateľskými vzťahmi k obžalovanému.

Súd nemal pochybnosti, že skutok sa stal a vykazuje znaky prečinov ublíženia na zdraví a výtržníctva
a spáchal ho obžalovaný. Fyzický útok obžalovaného bol takého charakteru, že pri ňom reálne došlo k
ublíženiu na zdraví poškodeného tak, ako to definuje ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zákona a obžalovaný
sadopustilsvojhokonaniaverejne, namiesteverejnostiprístupnom.Posubjektívnejstránkeobžalovaný

konal v priamom úmysle.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, verejne, na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34

ods. 1, 4, Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Keďže odsudzoval obžalovaného
za viac trestných činov, obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, pri ukladaní
úhrnného trestu vychádzal zo zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie
trestný, v danom prípade prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona. Pri ukladaní trestu zároveň
obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a

priťažujúcich okolností. Obžalovanému priťažuje okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/
Tr. zákona), poľahčujúce okolnosti zistené neboli. V prejednávanej trestnej veci tak bola zistená prevaha
priťažujúcich okolností a preto súd modifikoval trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, t.j. zvyšoval
dolnú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie trestného prečinu o jednu tretinu. Súd uložil obžalovanému
úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 24

mesiacov. Súd dospel k záveru, že na splnenie a dosiahnutie účelu trestu je takto uložený trest na dolnej
hranici modifikovanej trestnej sadzby primeraný a spravodlivý, reflektujúci a plniaci všetky funkcie trestu
v zmysle ustanovení Trestného zákona.

Keďže poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku

uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému X. G.kodu vo výške 3.864,- Eur, ktorá zodpovedá
výške bodového ohodnotenia bolestného v lekárskom posudku na čl. 140-141.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ).Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§
308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.