Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 23, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219641
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113219641.5

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu U. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E.. J.. L. XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom
Plzenská č. 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska
2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan
s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
sp. zn. 3C 2091/2012 zo dňa 19.01.2012.

II. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina č. 41, Košice sp. zn.
3C/ 2091/2012 zo dňa 19.01.2012.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 299,08 eur tieto na účet jeho
právneho zástupcu, do 3 dní do právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2013 žiadal, aby súd rozhodol o odložení
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C
2091/2012 zo dňa 19.01.2012 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zároveň žiadal, aby

súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 2091 /2012 zo dňa 19.01.2012 a zaviazal
žalovaného nahradiť mu trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že Rozhodcovským
rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2091/2012 mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku peňažnú sumu vo výške 209,26 Eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur. Žalobca žalobu vo veci samej odôvodnil poukazom
na ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozsudok prevzal

dňom 20.06.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť
poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho
práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, aj keď k tomu
nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená a právomoc rozhodcovského
súdu nebola daná. Žalobca mal zato, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné,
a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. V žalobe poukázal na nedostatok právomocí rozhodcovského

súdu, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 11.09.2013, v ktorom namietal,
že rozhodcovský rozsudok nepochybne nie je zmluvou. Rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom
a žalovaným dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy,
podľa žalovaného je platná. Rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných

zmluvných dojednaní, obsahujúcich len dva body, na ktorých sa nachádza vlastnoručný osobitný
podpis poistníka, hneď za textom týchto dojednaní. Žalobca podľa vlastnej vôle mohol a nemuselosobitne podpísať rozhodcovskú doložku, uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by
žalobca rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok všeobecných poistných
podmienok, teda na poistný vzťah. Právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom vznikol na základe

poistnej zmluvy, vzájomné práva a povinnosti medzi poisťovňou a poistníkom boli obsiahnuté v poistnej
zmluve a všeobecných poistných podmienkach. Z právnej úpravy vyplýva, že ak má poistný vzťah platne
vzniknúť,poistníkmusípodpísaťjednakpoistnúzmluvuajednakvšeobecnépoistnépodmienky.Poistník
síce podpisuje celý súvislý text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný len
tými ustanoveniami všeobecných poistných podmienok, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Osobitné

dojednania môže poistník buď prijať, alebo neprijať, má teda na výber dve alternatívy. Dôsledkom
individuálnej voľby poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka.
Zároveň žalovaný poukázal na to, že podpisom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta, žalobca
jednoznačne potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany
finančnéhoagenta,vtomtozáznameuvedené,žežiadneďalšievysvetlenia,doplneniaalebodojednania
nežiadal. Zároveň mu v rámci tohto záznamu v písomnej forme v súlade so zákonom č. 340/2005

Z.z. bolo dané poučenie o možnostiach riešenia sporov mimosúdne - v rozhodcovskom konaní.
Samotný žalovaný nemal inú možnosť, ako akceptovať záznam o požiadavkách a potrebách klienta,
ako pravý verne odrážajúci skutočný priebeh predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa s klientom,
v odôvodnenom presvedčení, že preukazuje skutočný rozsah splnených povinností sprostredkovateľa
poistenia v zmysle Zákona č. 340/2005 Z.z. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej

doložky, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky teda, aj keby rozhodcovská doložka založila
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju preskúmavať.
Zároveň žalovaný poukázal na koncepciu priemerného vnímaného a obozretného spotrebiteľa,
vypracovanú judikatúrou súdneho dvora EÚ. Pričom poukázal na to, že ochranu nepožíva každý

spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ, ktorý je aspoň priemerne obozretný a vnímavý. Podľa
jeho názoru, priemerný spotrebiteľ je taký, ktorý má prístup k informáciám, je v rozumnej miere pozorný
a opatrný, najmä so zreteľom na povahu tovaru a služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a to
všetko s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory. Vzhľadom na formu rozhodcovskej doložky
a spôsoby jej verifikácie, nemožno mať pochybnosti o tom, že táto rozhodcovská doložka bola so

spotrebiteľom individuálne dojednaná. V prípade, ak žalobca popiera individuálnosť dojednania, jeho
konanie by sa považovalo za ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa, ktoré však už nie
je chránené, pretože právne predpisy poskytujú ochranu len priemerne obozretnému a vnímavému
spotrebiteľovi a nedbanlivé konanie nemôže byť na ťarchu dodávateľa - žalovaného. V dôsledku
využitia dohody o rozhodcovskom konaní, obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu, došlo k zníženiu

predpokladaných, to znamená gama nákladov, zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa, teda
získanie materiálnej výhody pre spotrebiteľa, ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Žalovaný mal za
to, že v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, nemôžu súdy skúmať prípadnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej
doložky, teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán, nebol by ju súd oprávnený skúmať v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský
súd neporušil žiadne zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný zdôraznil, že žalobca
mal dostatok procesných prostriedkov na svoju právnu obranu, avšak žalobca len svojou vlastnou
nečinnosťou a pasivitou, žiadne zo svojich procesných práv vlastnou vinou nevyužil.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a svedkov, listinnými dôkazmi a to žalobou zo
dňa 01.07.2013, poistnou zmluvou, pripoistením, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými
zmluvnými dojednaniami k poistnej zmluve, pripojeným spisom Arbitrážneho súdu sp. zn.
3C/2091/2012,vyjadrenímžalovaného,akoajostatnýmspisovýmmateriálomazistiltentoskutkovýstav:

Dňa 26.02.2008 bola uzatvorená medzi poistníkom - žalobcom a žalovaným Poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX týkajúca sa životného poistenia, na základe ktorej bol dohodnutý začiatok poistenia
dňom 27.02.2008 a koniec poistenia dňom 27.02.2028, pričom žalobca sa zaviazal na poistnú dobu 20
rokov platiť poistné, spolu vo výške 747,- Sk.

Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ako aj Osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré boli podpísané žalobcom, kde podľa Osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007, bodu 1, zmluvné strany sa v súlade s Článkom IX. ods. 10, prvá veta
druhej časti všeobecných poistných podmienok dohodli, že poistenie zanikne aj tým, že poistné za ďalšieobdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti. Túto lehotu je možné písomnou dohodou
predĺžiť. Poistenie zanikne aj uplynutím tejto doby, to isté platí ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve, poistník a poisťovňa
týmto vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu, v zmysle Článku XV. časti
týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápali zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku.

Podľa Článku XV., bod 1 Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov, s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,

štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Podľa Článku XV., bod 3 Všeobecných poistných podmienok, rozhodcovskému konaniu podliehajú
všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobu, alebo ich právnymi
nástupcami, najmä bod a) - pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistenia.

Listom zo dňa 04.03.2009 oznámil žalovaný žalobcovi, že ku dňu 27.04.2009 zanikla poistná zmluva
č. XXXXXXXXXX v zmysle zmluvných dojednaní a to v dôsledku nezaplatenia poistného, ktorého
nedoplatok predstavoval sumu 99,18 Eur. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy
do 7 dní od doručenia tohto oznámenia.

Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice mal súd za preukázané, že žalovaný podal dňa
04.01.2012 na Arbitrážnom súde Košice, návrh na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 209,26 Eur.
Arbitrážny súd vydal dňa 09.01.2012 upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 209,26 Eur. Dňa 19.01.2012 bol Arbitrážnym súdom Košice vydaný

rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/2091/2012, ktorým súd uložil žalobcovi, aby do 5 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku, zaplatil žalovanému dlžnú sumu vo výške 209,26 Eur, ako aj trovy
rozhodcovského konania, vo výške 276,00 Eur.

Podľa doručenky čl. 131 súdneho spisu mal súd za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol

žalobcovi doručený dňa 20.06.2013.

Dňa 26.02.2008 bol podpísaný sprostredkovateľom poistenia ako aj žalobcom Záznam o požiadavkách
a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

Súd vo veci vypočul žalobcu, ktorý súdu uviedol, že poistnú zmluvu uzatvoril pre svoju dcéru, ktorá v
tom čase študovala, dohodli sa, že počas štúdia jej poistné bude platiť on, keď doštuduje bude si ho
financovať sama. Keďže sa finančná situácia vyhrotila, rozhodol sa poistnú zmluvu so žalovaným zrušiť.
Po 6 rokoch mu z arbitrážneho súdu prišiel rozsudok. Poistnú zmluvu uzatváral s pani H.. Všeobecné
poistné podmienky, ako aj Osobitné zmluvné dojednania nečítal. Papiere boli pripravené, preto ich

podpísal. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 20.06.2013. Pri uzatváraní poistnej zmluvy ho
zaujímala výška cieľovej sumy a koľko bude platiť poistné. Odpor na arbitrážny súd nepodal, podal len
túto žalobu cestou svojho právneho zástupcu. S pani H. sa stretol asi 2x, pána H. nepozná. V reštaurácii
keď podpisovali listiny bola časová tieseň, nemal čas dopodrobna oboznamovať sa s predloženými
listinami. Na všetky otázky mu pani H. odpovedala. Pani H. mu povedala miesta, kde má listiny podpísať.

Podpisoval zmluvu so subjektom, ktorý mal povolenie Národnej banky, nebol to žiaden nebankový
subjekt, a preto keď mu prišli papiere z arbitrážneho súdu bol veľmi sklamaný.

Svedok T. H., ktorého súd vypočul ako sprostredkovateľa poistného uviedol, že pre žalovaného pracoval
dva alebo tri mesiace, potom prestal, nakoľko to nebolo nič preňho. Pani H. je jeho tetou, na okolnosti

podpisovania poistnej zmluvy si s odstupom času nespomína. V čase sprostredkovania poistného bol
študentom.Svedkyňa U. H. uviedla, že pre žalovaného pracovala ako sprostredkovateľka poistného, pracovala
pre nich 2,5 roka resp. tri roky. S každým klientom uzatvárala zmluvu individuálne, povedal jej
svoje požiadavky, ona to vyhodnotila a potom klientovi ponúkli konkrétne produkty. Bez podpísania

Všeobecných poistných podmienok nebolo možné uzatvoriť poistnú zmluvu. Takto podpísané papiere
posielali do Košíc, tam to skontrolovali a v prípade, že papiere boli v poriadku, podpísanú poistnú
zmluvu už zasielali klientovi. Keď nastúpila pracovať pre žalovaného VPP čítala, potom sa stále menili.
Vôbec nemala vedomosť čo je rozhodcovská doložka, rovnako ako celá skupina. Sprostredkovateľ
poistenia bol jej synovec, mali povinnosť oslovovať nových pracovníkov. Samotnú zmluvu podpisoval

jej synovec. Žiadne školenia u žalovaného ohľadne tejto problematiky nemali. Keď sa na to viackrát
pýtala až nadriadený krajský inšpektor jej vysvetlil, že ak by poistení niečo neplatili, na arbitrážnom
súde je konanie rýchlejšie, peniaze sa ľahšou formou vymôžu. Nemala vôbec vedomosť, aký je rozdiel
medzi všeobecným a arbitrážnym súdom. V čase podpisovania zmluvy so žalobcom, ich vedúca
nabádala zaškoľovať nových pracovníkov pre žalovaného, tri mesiace sprostredkovateľa poistného
zaúčala, všetko ohľadne poistenia mu vysvetľovala. Keď synovec podpisoval listiny bola pri ňom.

Sprostredkovateľ poistného bol ňou o všetkom informovaný. Všetko robila v spolupráci so svojím
synovcom, o všetkom ho dopodrobna informovala. Nových ľudí zaškoľovala, nakoľko v tom čase mala
skúsenosti z bankovníctva a poisťovníctva. Celá provízia išla novému sprostredkovateľovi, ktorý sa
zaúčal. O zmenách neboli žalovaným informovaní, keďže neboli dostatočne informovaní, nemohli o
týchto zmenách informovať ani klientov. Bola časová tieseň, mnohým veciam nerozumeli a nemali čas

si ich naštudovať. Žalovaného žiadali o vysvetlenia no nebolo im viac povedané. Všeobecné poistné
podmienkyneprechádzali,maliniekoľkostrán.Klientsamalmožnosťslistinamioboznámiť,avšakdostal
ich až po podpise samotnej poistnej zmluvy. Svoje vedomosti si stále dopĺňala, čítala zákony.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za
konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujúalebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za
škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak
spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť

od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú
dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú
bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy,
ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v

čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby
spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup
k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného

nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa
domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči
predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že

jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní možno
rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už

predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského

konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania

podľa osobitného zákona, aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 17 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má

poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
súd za to, že žalobný návrh bol v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudkua odkladu jeho vykonateľnosti dôvodným. Žalobný návrh podal žalobca na súde v zákonom stanovenej
30-dňovej lehote, t. j. včas.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom, keďže zmluvu uzatvoril ako fyzická
osoba a pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených
tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takýchto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka
aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravených predtlačených
tlačivách a s pripraveným znením bola žalobcovi predložená na podpis. V čase uzavretia poistnej
zmluvy už Občiansky zákonník upravoval, že neprijateľnou podmienkou je požadovanie od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka).

Žalovaný mal za to, že v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli medzi ním a žalobcom bola rozhodcovská
doložka individuálne dojednaná, o čom malo svedčiť to, že aj keď bola uvedená vo všeobecných

poistných podmienkach, išlo o dojednanie osobitné, pretože táto bola oddelená od ostatného textu
všeobecných poistných podmienok.

Týmto tvrdením žalovaného takto formulovanými a vo všeobecných poistných podmienkach
umiestnenými rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich

rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013, a to práve v kontexte s tvrdením
žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných
podmienkach malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal však
za to, že rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so
spotrebiteľom v časti všeobecných poistných podmienok, resp. osobitných zmluvných podmienok nie je

spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom takto upravenej rozhodcovskej doložky je to,
že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne
dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka,
reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu ochranu, núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu,

pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd Českej republiky. Z jeho rozhodnutia sp. zn. II
ÚS 2146/2010 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej
doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia

rozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudúúčastníkomkonaniagarantovaťrovnaké
zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.
j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť,
priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Podmienky rozhodcovského konania podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného
žalovaným podmienky rovnakého zaobchádzania podľa názoru súdu nespĺňajú. Požiadavka ústneho
prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov ak by spotrebiteľ žiadal
uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského
súdu. Na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada za podmienky zaplatenia poplatku.

Odpor je možné podať iba v krátkej 5-dňovej lehote. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie
rozhodcovského súdu, ktorý zvolil žalovaný nezaručuje porovnateľné procesné práva, aké sú v súdnom
konaní, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti
všeobecných poistných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v

tlačivách o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti
riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci
rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. Porušená bola taktiež
zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu.

Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nie je teda platnou.

Súd na zdôraznenie svojho rozhodnutia ďalej uvádza, že je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka.

Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka, obsiahnutá vo všeobecných poistných

podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto
otázku možno nájsť v ustanovení § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého individuálne
dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, ak sú
zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru
o tom, že by sa mohol meniť ich obsah.

Žalovaný správne uviedol, že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy, čo vyplýva
priamo zo zákona, a to § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto aj v prípade, ak by žalobca
nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednania, stále by platili všeobecné poistné podmienky, ktoré
taktiež obsahovali rozhodcovskú doložku v Článku XV. Spomínané všeobecné poistné podmienky totiž

tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich podpísať, na čo správne poukázal
žalovaný. Zároveň to však znamená, že sa nemohol meniť ich obsah.

Podľa názoru súdu, dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi,
teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý

dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak
musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol, a ťažko
si možno predstaviť opak, v prípade predtlačeného formulára.

Žalovaný ako jediný dôkaz označil záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý je podpísaný

žalobcom, ako aj sprostredkovateľom poistenia. Ten je opäť v predtlačenom formulári, v predtlačenej
časti formulára je uvedené, v prípade vzniku sporov, vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je
možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle Zákona č.
244/2002 Z.z. a všeobecné poistné podmienky poisťovne platných od 01.01.2007. Uvedená veta je
však absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi

o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní,
navyše nie sporov z poistenia, ale sporov zo sprostredkovania poistenia, nie v zmysle aktuálnych
všeobecných poistných podmienok, ale skorších, platných od 01.01.2007. Navyše z výpovede žalobcu,
ale aj zo spomínaných listinných dôkazov, predstavujúcich výpoveď svedkov, ako sprostredkovateľov
poistenia, jasne vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu nedošlo. Napriek snahe

žalovanéhospochybniťaktuálnuprávnuúpravu,uvedenúv§53ods.4,písm.r)Občianskehozákonníka,
jeho závery sú právne irelevantné. Dané zákonné ustanovenie je platné a v zmysle neho spornú
rozhodcovskúdoložkujepotrebnépovažovaťzaneprijateľnúpodmienku.Jebezvýznamnouskutočnosť,
že žalobca mal možnosť v lehote 30 dní odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Táto okolnosť nemôže
ovplyvniťzáverotom,žerozhodcovskádoložkanebolaindividuálnedojednanáajeprávneirelevantnáaj

vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je zo zákona neplatná.
Ide o jej absolútnu neplatnosť zo zákona s účinkami ex tunc. Odstúpiť pritom možno len od platného
právneho úkonu.

Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne

slabšej strane ( spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov
na strane spotrebiteľa ( Nález Ústavného súdu ČR 3ÚS/562/2012 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS/199/2011).
Tento uhol pohľadu, spočívajúcu v rozhodujúcom princípe, a to ochrany práva spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok v
poistných zmluvách s ohľadom na smernicu Rady 93/13 EHS neobstojí. Súd svoje rozhodnutie vyvodil z

právnych noriem, na ktoré poukázal vyššie a tie sú v súlade s Európskou právnou úpravou a judikatúrou.
Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej doložky, ale podmienky, vyplývajúcich z
poistného rizika.

Podľa názoru súdu návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým

spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať, alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov, výlučne v rozhodcovskom konaní, aby bolo tiež z neho zrejmé,
že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, týkajúce sa výlučného riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne
znamená. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal,
pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol
informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitúte o jeho rozdieloch, v porovnaní so súdnym konaním,

o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu.

Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp ,, ignoratia iuris
non excusat“( neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí 6MCdo/9/2012.

Vykonané dôkazy, a to výpoveď žalobcu, ako aj svedkyne U. H., ktorá pracovala pre žalovaného ako
sprostredkovateľ poistného, ako aj listinné dôkazy, vylučujú poskytnutie týchto informácií žalovaným
žalobcovi.

Pokiaľ ide o námietky žalovaného, a to nedostatku právomocí okresného súdu v tomto konaní, súd
uvádza a poukazuje na znenie § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., ktorý
jednoznačne umožňuje súdny prieskum rozhodcovských rozsudkov. Súd je toho názoru, že by to bolo
v rozpore s účelom týchto zákonných ustanovení, aby súd tento prieskum nemohol vykonať z dôvodu,
že rozhodcovská zmluva vyžaduje od účastníka spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalovaného, že v tomto prípade mal súd konanie zastaviť a
to z dôvodov nesplnenia poplatkovej povinnosti zo strany žalobkyne za žalobný petit o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, tu súd poukazuje, že je toho názoru, že v tomto konaní je žalobca v pozícii
spotrebiteľa osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom súd poukazuje na ustálenú prax

súdov, z ktorých vyplýva, že takéto oslobodenie sa vzťahuje aj na prípad, keď spotrebiteľ je v pozícii
žalovaného.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, súd uvádza,
že s takouto právnou argumentáciou nie je možné súhlasiť.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/191/2013- 104 zo
dňa 28.10.2013, kde na strane 13 citovaného rozsudku, odvolací súd uviedol, že nevidí dôvod na odklon
od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, uzavretej

po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, zakotvených do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základ nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O
takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským

a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že nijako
nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujmeprávnej istoty, vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna
právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná, možno ju prelomiť v zákonných
prípadoch.

Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na výpoveď samotného žalobcu, v neposlednom rade aj na výpoveď
vypočutej svedkyne H., ktorá pracovala u žalovaného v pozícii sprostredkovateľky poistenia, keď
jednoznačne uviedli a poukázali na to, že vôbec nemali vedomosť o tom, čo je rozhodcovská doložka,
čo je arbitrážny súd, resp. aký je rozdiel medzi arbitrážnym a všeobecným súdom, ako prebieha

rozhodcovské konanie.

Súd je tak toho názoru, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Musel ju buď
prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto doložky bol dodávateľom ( žalovaným) vopred pripravený
a na jej obsahu podľa názoru súdu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Inštitút individuálne
dojednanej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice podľa ktorej sa podmienka

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predloženou formulárovou štandardnou zmluvou ( Článok
III., bod 2 smernice). Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo samotného žalovaného, ktorý v
priebehu celého súdneho sporu namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

Súdu žalovaný nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce prijatie záveru o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu nie je to spotrebiteľ, ktorý má
dokázať, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, ale dodávateľa zaťažuje dôkazné bremeno súd
presvedčiť a preukázať a zdokladovať individuálne dojednanie ( § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Súd je toho názoru, že v tomto konaní si žalovaný nesplnil dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní

rozhodcovskej doložky.

Súdu nedá ešte vyjadriť sa k argumentom žalovaného, na ktoré žalovaný poukazoval aj pri vypočutí
svedkyne,sprostredkovateľkypoistenia,ževyjednaniutejtorozhodcovskejdoložkypredchádzalzáznam
sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy.

Súd je toho názoru, že záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k
predmetnej poistnej zmluve je opäť len predtlačený formulár, keď samotný žalobca nemal na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Súd je toho názoru, že takýto predtlačený formulár
nie je dôkazom toho, aby súd si mohol osvojiť názor, že žalobca si individuálne dojednal rozhodcovskú

doložku.

Žalovaný v priebehu konania súdu nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi, aby vysvetlil žalobcovi,
resp. aby školil svojich sprostredkovateľov poistenia o rozhodcovskom konaní, čo pre súd vyplynulo
z výpovede žalobcu, ale aj vypočutých svedkov, aby im vysvetlil, čo je rozhodcovská doložka, aké sú

pravidlá rozhodcovského konania, arbitráže, čo je to vlastne arbitrážny súd.

Súd poukazuje v tejto súvislosti na výpoveď žalobcu, ako aj vypočutých svedkov, ktorí vôbec nevedeli
vysvetliť rozdiel, čo je rozhodcovská doložka a súdu vysvetliť, resp. ozrejmiť, aký je rozdiel medzi
všeobecným a arbitrážnym súdom.

Žalovaný súdu nepreukázal, aby žalobcovi, resp. sprostredkovateľom poistenia vysvetlil, aké sú pravidlá
rokovacieho poriadku, resp. dopodrobna vysvetlil, čo je rozhodcovské konanie a ako prebieha.

Preto, ak spotrebiteľ mal vyjednať tento proces, mal nepochybne byť zo strany dodávateľa informovaný

o jeho pravidlách. O tom však žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz. V neposlednom rade
je v tomto konaní potrebné poukázať aj na zásadu rovnosti účastníkov, keď spotrebiteľ ak by
sa chcel podrobiť rozhodcovskému konaniu, musel by znášať neprimerane vysoké poplatky, ak
sa vôbec by mal podrobiť rozhodcovskému konaniu. Treba podotknúť, že trovy rozhodcovského
konania niekoľkonásobne prevyšujú výšku istiny. Treba poukázať aj na zaplatenie súdneho poplatku

za odpor vo výške 72,00 Eur. Treba dospieť k záveru o poškodení procesných práv spotrebiteľa,
pretože jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu, Je možné poukázať napr. na
zásadu písomnosti rozhodcovského konania, na to, že spotrebiteľ mal síce možnosť žiadať nariadiť
pojednávanie, ale len za zaplatenie príslušného poplatku. Navyše musí platiť aj paušál na správnenáklady,ktoréjeodstupňovanépodľahodnotysporu.Napodanieodporuvočirozhodcovskémurozsudku
je stanovená neúmerná krátka 5 - dňová lehota. Fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, ak adresát
sa nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov, je podmienkou prijatia takéhoto

procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku. Nie je upravené žiadne oslobodenie od poplatku v
dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a podobne.

Už len táto skutočnosť podľa názoru súdu predstavuje pre spotrebiteľa neprimeranosť arbitrážneho
procesu. Súd je tak toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.

V závere je potrebné poukázať aj na praktiky žalovaného, že predkladá tieto rozhodcovské doložky
spotrebiteľom na podpis za stavu, keď títo nemajú vôbec vedomosť, čo je arbitrážny súd, rozhodcovský
proces, nakoľko rozhodcovská doložka je zakotvená vo všeobecných zmluvných podmienkach
vyhotovených v štandardnej rozhodcovskej zmluve.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd opomenul uviesť v prípade zrušenia rozhodcovského
rozsudku, aj samostatný výrok o pokračovaní v ďalšom konaní, aj túto námietku súd považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú.

Je potrebné poukázať na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní,

podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40, písm. a), c), pokračuje v
konaní vo veci, v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Práva žalovaného v súvislosti s týmto ustanovením zákona neboli porušené, pretože aj keď súd prvého
stupňa svojim rozhodnutím zruší rozhodcovský rozsudok a do výroku neuvedie príslušné zákonné

ustanovenie, povinnosť pokračovať v konaní mu vyplýva priamo zo zákona.

Podľa názoru súdu z poistenej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že
rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v
nej uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecné poistné podmienky pre životné

poistenie, teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v Článku XV., v časti týchto podmienok.

Súd je tak toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi tohto konania individuálne
dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov súd preto na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.
z. žalobe v časti zrušenia rozhodcovských rozsudkov vyhovel, rozhodcovské rozsudky ako je uvedené
vo výroku rozsudku zrušil; na návrh žalobcu v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. rozhodol aj o odložení vykonateľnosti týchto rozhodcovských rozsudkov.

Žalovaný na pojednávaní dňa 23.06.2014 navrhol súdu, aby súd toto pojednávanie odročil a poskytol
im lehotu v ktorej preveria určité skutočnosti a súdu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania oznámia.
Súd takýto návrh na doplnenie dokazovania v celom rozsahu zamietol.
Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Súd najmä nevykoná

dôkazy na preukázané skutočnosti., ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy
nadbytočné, t. j. k skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo sú založené
na zhodnom tvrdení účastníkov ( § 120 ods. 3 O. s. p. ). Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd
povinný odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia ( § 157 ods. 2 O. s. p. ).
Súd je toho názoru, že návrhy na doplnenie dokazovania prednesené právnym zástupcom žalovaného

na pojednávaní, boli nadbytočné, nehospodárne a navyše súdu ani neboli uvedené žiadne konkrétne
návrhy na doplnenie dokazovania. Súd je toho názoru, že vykonal v tomto konaní podrobné dokazovanie
sozameranímnavýsluchsamotnéhožalobcu,akoajsprostredkovateľovpoistného,ktoríprežalovaného
pracovali a ktorých súd dopodrobna vypočul. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na všetky
listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Preto návrh žalovaného v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V tomto konaní bol žalovaný v celom rozsahu neúspešný, je tak povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania.

Právna zástupkyňa žalobcu si trovy konania uplatnila v písomnom podaní zo dňa 24.06.2014, kde
žiadalapriznaťodmenucelkovoza päťúkonovprávnejpomoci,spolusrežijnýmpaušálom,spolu299,08
eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 13a
ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb.
Právnej zástupkyni žalobcu súd priznal odmenu za tieto úkony právnej pomoci:
1. príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 28.06.2013
2. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 01.07.2013
3. účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 13.01.2014
4. účasť na pojednávaní dňa 12.05.2014

5. účasť na pojednávaní dňa 23.06.2014
Vzhľadom nato, že predmet sporu sa nedá určiť, má právna zástupkyňa žalobcu nárok na odmenu vo
výške 1/13 výpočtového základu, ktorá predstavovala v roku 2013 sumu 60,07 eur, v roku 2014 sumu
61,87 eur.
Za účasť na pojednávaní dňa 13.01.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci má právny zástupca

žalobcu nárok na odmenu iba vo výške 1 výpočtového základu postupom podľa § 13a ods. 4 Vyhl. č.
655/2004 Z.z. t.j. iba vo výške 15,46 eur.
Odmena za právne zastúpenie tak predstavuje 259,34 eur (2x 60,07+ 15,46+2x 61,87 eur).
Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj
režijný paušál v celkovej výške 39,74 eur a to 2x 7,81 eur za rok 2013 a 3x 8,04 eur za rok 2014.

Celkovo tak trovy právneho zastúpenia, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi predstavujú 299,08
eur ( 259,34 + 39,74 eur).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.