Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201243
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Spišská Nová Ves,
katastrálny odbor, Markušovská cesta č. 1, Spišská Nová Ves, za účasti: M. A., bytom Š. E.Á. Č.. XXXX/
XX, S. E. K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Spišská Nová Ves zo dňa
18. 04. 2013 č. V 163/2012 KK takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves zo dňa 18. apríla 2013 č. V 163/2012 KK.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35.--
eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 18. 04. 2013 č. V 163/2012 KK Správa katastra Spišská Nová Ves zamietla

podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh
navrhovateľky zo dňa 20. 12. 2011 na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
M. A. v katastrálnom území S. J.Š., obec S. J., okres S. E. K., zapísaných na LV č. XX, ktoré sú bližšie
špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva č. 026/2011-ŠTE zo dňa 20. 12. 2011, ktorú uzavrela
navrhovateľka ako záložný veriteľ a ako záložca M. A., zastúpená na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.

Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za

účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanej účastníčke vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 06. 06. 2011, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a touto účastníčkou
v pozícii dlžníčky.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
preskúmal platnosť zmluvy, to či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je právny úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či
zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.Uviedol, že neplatnosť právneho úkonu vidí v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
splnomocniteľkou M. A. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne
neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľkou a splnomocnencom.

Táto je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu
vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Ide o predtlač, ktorá obsahuje údaje
o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., a splnomocnencovi záložcu, združení ProHelp, ktorá
skutočnosť spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania záložcu zo strany splnomocnenca, ktorý
je v styku so záložným veriteľom a javí sa byť osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri

uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Podľa jej obsahu záujem zástupcu je v rozpore so záujmami
zastúpeného, čo je s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné.
Neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by
splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak
má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna
neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 11. 06. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané
rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že toto rozhodnutie
je nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení
platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne

určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi
splnomocniteľom nesprávne právne posúdil.

Je evidentné, že dlžníčka dlhodobo neplnila svoje povinnosti riadne a včas, neplatila dlh tak, ako

to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva. Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán rozhodnúť o vklade,
napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej
funkciezáložnéhopráva,mázákonomdanúpovinnosťvrátiťhodnotuvýťažkuprevyšujúcuzabezpečenú
pohľadávku.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložkyňa a sa v zmysle citovanej dohody o
splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným
spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s ustanovením § 22 ods.

2 Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpenej, ako aj zvoleného
zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníčkou
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Zo
splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa

a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné.

Nestotožnilasasprávnymnázoromsprávnehoorgánu,ktorýpoukazujenaabsolútnuneplatnosťdohody
s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve.

Na záver navrhovateľka uviedla, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa

neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávnezistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľky udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdila.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 09. 2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne

správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s opravným
prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym spisom a
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou 06. 06. 2011

zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníčke úver vo výške
600,-- eur, dlžníčka sa zaviazala vrátiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok 576,-- eur, vrátane úrokov
z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od
omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 06. 06. 2011 M. A. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 20. 12.
2011, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka v mene
splnomocniteľky k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve splnomocniteľky, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľky zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň

vyplýva, že splnomocniteľka sa sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom, a že
táto sama z vlastnej iniciatívy požiadala uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní
úkonov v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 06. 06. 2011 uzavrela navrhovateľka a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci zmluvu o zriadení záložného práva č. 026/2011-ŠTE, predmetom ktorej je

zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06. 06. 2011.

Účastníci sa na pojednávanie dňa 14. 01. 2014, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili,
pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa

07. 01. 2014 a odporca písomným podaním zo dňa 03. 01. 2014, a títo zároveň vyslovili svoj súhlas
s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez ich prítomnosti. Účastníčka M. A. svoju neprítomnosť na
pojednávaní vopred neospravedlnila a ani z vážneho dôvodu nepožiadala o jeho odročenie. Preto súd
postupoval podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a
pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť

alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom

alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík „contra bonos mores“, ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania

(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že

toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou M. A., ako splnomocniteľkou a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu
splnomocniteľ podpísal dňa 06. 06. 2011, t. j. deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva o úverezo dňa 06. 06. 2011 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju podpísal
predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 20. 12. 2011.

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť

ovplyvniť jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola
obmedzená slobodná vôľa samotnej splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril záložnú
zmluvu a skutočne by hájil aj jej záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotný dlžníčka
si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o

preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sama dospela
k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť
si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej do vlastníctva
patriacich nehnuteľností, ktoré vedela identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota
mnohonásobne prevyšuje jej záväzky zo záložnej zmluvy.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia

§ 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania

pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Ostatné námietky navrhovateľky vzhľadom na uvedené považoval súd za irelevantné.

Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že
dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola
uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníčky.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ustanovenia §

250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá
veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v
sume 35,-- eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák.

č. 71/1992 Zb.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.