Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/210/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219543
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812219543.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grősslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenskej republike -
Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2
veta druhá O.s.p. rozhodol o tom, že odporca je zodpovedný za škodu , ktorá vznikla navrhovateľovi

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní EX 3664/2011 v
zákonnej 15-dňovej lehote vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným A. T. a rozsudkom vo veci samej rozhodol tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 5.220,36 eur a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 1.044,07 eur.

V obsahu návrhu poukázal na to, že navrhovateľ ako veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonným ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá mu
vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú ako dlžník uzavrel
A. T., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 3664/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý
sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského
súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.5.2011 tak, že žiadosť o

udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol. Konanie však bolo začaté dňa 22.2.2011 a súd o
žiadosti o udelenie poverenia rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako
77 dní. Postup súdu považoval za nesprávny, charakterizovaný tým, že nebolo vydané rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a nesprávny úradnýpostup vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.
Tunajšiemu súdu ako exekučnému súdu navrhovateľ vytýkal, že spôsobom odporujúcim zákonu, t.j.

vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia
zákonných podmienok, preskúmaním exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podľa názoru
navrhovateľavšeobecnýsúd,ktorý konalvpozíciiexekučnéhosúdu,niejelegitímneschopnývykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na to, že existencia rozsudku

rozhodcovského súdu, ktorý je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, spôsobuje
prekážku veci právoplatne rozhodnutej a zamedzuje navrhovateľovi iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom.

Takýto postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore s § 44 os. 2 Exekučného priadku.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo
je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Exekučnému súdu vytýkal, že svojim nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v

právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju
podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Poukázal na to, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľ uplatnil voči odporcovi
náhradu majetkovej škody v sume 5.220,36 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere. Súčasne voči nemu uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu

zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručený článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý podľa názoru
navrhovateľa je dôsledkom nesústredenej činnosti exekučného súdu takej intenzity, ktorá má za
následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa. Nesprávnym úradným postupom

došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Poukázal na to, že navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil

navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu oprávnenosti svojho
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako ďalšie dôvody uviedol i to, že neexistuje akýkoľvek
účinný vnútroštátny prostriedok spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, neexistuje možnosť súdneho
uplatnenia pohľadávky a jej príslušenstva a vzniknutá situácia vyvolala u navrhovateľa, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery

v právo a rovnosť spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva spôsobilo zánik ďalších plánovaných, podnikateľských aktivít navrhovateľa, zánik
už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku spôsobila hospodársku stratu na
jeho strane. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy
a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku nemajetkovej

ujmy vyčíslil sumou 1.044,07 eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Tiež uviedol, že v
súlade s ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania návrhu na súd na žiadosť navrhovateľa
pozitívne nereagoval.Na trovách konania uplatnil trovy právneho zastúpenia.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.5.2013 poukázal na to, že v podanom návrhu
navrhovateľa sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. navrhovateľ nedokázal uviesť ani len spisovú
značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je exekučná vec vedená na súde, chýbajú
relevantné údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci
a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody a nemajetkovej ujmy. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním
namietaného exekučného konania sa podľa odporcu nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho
tvrdenia minimálne pre to, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním
uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom
identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Poukázal na to, že neoznačenie

spisovej značky exekučného konania, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany
exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa
na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody navrhovateľa. Navrhovateľ uvádza v obsahu návrhu rozhodnutie o zamietnutie

žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie
nezákonného rozhodnutia, ale súčasne namieta nesprávne úradný postup v podobe prieťahov v
exekučnom konaní. Z takto formulovaného návrhu nie je potom jednoznačne jasné, na základe akého
titulu navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, pretože v návrhu sa tieto tituly prelínajú. Nie je zrejmé,
či navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov v súdnom

konaní, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote.

Vo vzťahu k tvrdeným prieťahom v exekučnom konaní odporca poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného vzťahu. Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti

na zbytočné prieťahy v exekučnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti. Podľa návrhu odporcu všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd.

K žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody odporca uviedol,

že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej,
je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 Zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení neskorších
predpisov, preto odporca jeho nárok považoval za predčasne uplatnený. Poukázal i na to, že navrhovateľ

napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
nepreukázal žiadané skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa dozvedel o škode,
nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a neuviedol skutočnosti, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie jeho žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu

škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporca nepovažoval
za predbežne prerokovaný.

K samotnému nároku na náhradu škody, konkrétne k nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho sa
rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote odporca poukázal na

to, že lehota na poverenie exekútora vykonaním exekúcie je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ - Austurcom C-40/08,

ktorý nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Konštatoval, že unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj
otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Poukázal na to, že z ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota na vydaniepoverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek
nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Pokiaľ

ide o stav pred 1.6.2011, odporca konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
spis. zn. I. ÚS 16/02.

Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si podľa názoru odporcu vyžaduje osobitnú

právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
čo navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup, odporca uviedol, že tento postup nemôže
byť nesprávnym úradným postupom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. a nemôže sa jednať ani o škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná

príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že
by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Ak navrhovateľ tvrdil, že súd
v exekučnom konaní prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu, odporca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS
60/2011 ako i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd
má povinnosť z úradnej povinnosti preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú

povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy.

K tvrdeniu existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., v
platnom znení, v ktorom je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Poukázal na
to, že navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti preukázania. Nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy,

existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia
ESĽP, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd.
V súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporca vzniesol námietku premlčania a uviedol, že

pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 26.4.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania.

K výpočtu materiálnej škody navrhovateľom odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal

jednak vznik a ani výšku škody. Pokiaľ uplatnil majetkovú škodu vo výške istiny s príslušenstvom,
nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ na preukázanie toho, čoho sa domáha. Nepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok

nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde.
Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania, čo nevykonal
a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v návrhu namieta. Ak by aj nastala situácia, že si
toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez
akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od odporcu

avdruhomrade,žepohľadávkysúnevymožiteľnévdôsledkupochybeniaokresnéhosúdu,tzn.ženebyť
nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal.K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej

ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, v ktorom bolo konštatované, že odškodnenie právnickej osoby za
nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby,
ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo.
Poukázal i na to, že navrhovateľ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov navrhovateľa

bližšie nekonkretizoval a rovnako nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva
navrhovateľ nepodložil akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Odporca považoval
za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej
skutočnej škody. Považoval za potrebné uviesť, aby bolo prihliadnuté na dobré mravy v súvislosti s
uplatnenou nemajetkovou ujmou navrhovateľa. Zdôraznil, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťounegatívne,bolipredmetomzáujmuEurópskejkomisie,kčomuodporcapripojillistEurópskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 a poukázal na to,
že súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú spotrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ bol vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, ktorá zneužíva

slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca považoval konanie navrhovateľa za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to pri návrhoch na vykonanie exekúcie súdy
musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová

náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti
medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy odporca
uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.
považoval návrh navrhovateľa za neopodstatnený a navrhol ho zamietnuť. Uplatnil nárok na náhradu

trov konania, výšku ktorých však nevyčíslil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie napriek riadne a včas doručenému predvolaniu
neustanovili,svojuneprítomnosťneospravedlnili.Napojednávaniesanestanovilaniodporca,ktorýsvoju
neprítomnosť písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Neprítomní účastníci a právny

zástupca navrhovateľa pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadali, preto súd v súlade s ust. §
101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu 15Er/733/2011, s písomným

vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 14.5.2013, so stanoviskom Európskej komisie, Generálneho
ministerstva pre spravodlivosť z čl. 43 spisu, s vyjadrením odporcu zo dňa 18.10.2013, súd zistil
nasledovný skutkový stav:

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/733/2011, EX 3664/2011, v ktorej ako oprávnený

vystupoval navrhovateľ a povinný Ladislav T., nar. XX.XX.XXXX žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 16.3.2011.
Uznesením č.k. 15Er/733/2011-10 zo dňa 14.4.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2011. Uznesením č.k.
15Er/733/2011-11 zo dňa 19.5.2011, právoplatným dňa 8.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Voči rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní oprávnený nepodal žiadny opravný prostriedok. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní.

Navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa Zákona č.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení neskorších predpisov,uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu spočívajúceho v tom, že o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému A. T. v exekučnej veci
15Er/733/2011, EX/3664/11 súd rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1. cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 19 ods. 1, 3 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza. Právnym predpisom, ktorý upravuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa právnej úpravy
platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody, sa za nesprávny úradný
postup považovalo porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb. Právo na náhradu škody má len ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,

d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil, alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť, tzn. že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné

preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla),
je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je článok
46 ods. 3 Ústavy - každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí

byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama
príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto

postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V súvislosti so zákonnými podmienkami vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom súd v danej veci skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli. Vo

vzťahu k tvrdeným zbytočným prieťahom v exekučnom konaní súd poukazuje na to, že otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd, ktorý ju v
súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody

podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to záver, že všeobecné súdy by preskúmavali

postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva.

V exekučnej veci 15Er/733/2011 navrhovateľ nepodal predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v
snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Súčasne nebolo preukázané, že by navrhovateľ uplatnilsvoje právo podaním sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie jeho základného práva na súdnu
ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote, práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku. Pokiaľ sa navrhovateľ na

ústavný súd s takýmito sťažnosťami obrátil, boli odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom prepísaných
náležitostí podaní sťažovateľa.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho postupu tým, že preskúmaval
exekučný titul, ktorá činnosť v rámci exekučného konania nebola v jeho právomoci, toto preskúmanie

vykonal neoprávnene a spôsobil tým prieťahy v konaní a rozhodnutie v danej veci vydal nie v zákonnej,
15-dňovej lehote, ale po viac ako 77 dňoch. Vychádzal z toho, že exekučné konania EX3664/2011,
ktoré bolo tunajším súdom vedené pod sp. zn. 15Er/733/2011 bolo začaté dňa 22.2.2011 podaním
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že súd o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol až dňa 10.5.2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovej lehoty. Vykonaným
dokazovaním však bolo nepochybne preukázané, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde.

V predmetnej veci bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná dňa 16.3.2011 a
súd o nej rozhodol dňa 14.4.2011. Exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
v znení platnom ku dňu 16.3.2011, kedy bola súdnym exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, bol rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 16.3.2011, v znení novely exekučného
poriadku Zákona č. 144/2010 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2, písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 16.3.2011, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 144/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2010 vypustila
zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, pokiaľ sa jednalo o exekučné
tituly podľa § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že
účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy

mohliobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,pokiaľišloonotárskejzápisnicearozhodcovskérozsudky,
zvlášť, keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného
poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku, Zákonom

č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj
o exekučný titul - rozhodcovský rozsudok.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci 15Er/733/2011 bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 16.3.2011 a súd o nej rozhodol dňa 14.4.2011. V tomto prípade je potrebné

zdôrazniť, že v čase podania žiadosti na vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ako exekučných titulov
neexistovala.Ztohtoúdajujednoznačnevyplýva,žetvrdenienavrhovateľa,žeexekučnýsúdrozhodolpo
zákonom stanovenej lehote s omeškaním viac ako 77 dní, je nepravdivé a zavádzajúce. Exekučný súd
v prejednávanej veci rozhodol v 29. deň po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že sa nedopustil žiadneho nesprávneho postupu, keďže v
tomto prípade 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatila. O zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol v primeranej lehote a nedopustil sa žiadneho
nesprávneho úradného postupu. Napokon v exekučnom spise sa nenachádzajú žiadne urgencie naskoršie vydanie rozhodnutia, ani sťažnosť na prieťahy v konaní. S poukazom na citované ustanovenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, preto nie je možné posudzovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto

žiadosti po 15-dňovej lehote ako nesprávny.

Navrhovateľ nesprávny úradný postup tunajšieho súdu v exekučnej veci videl aj v tom, že súd
nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol. Tvrdil, že exekučný súd tým, že zasiahol do skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých

v rozhodcovskom rozsudku, sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav
reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane
existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je z
pohľaduexekučnéhosúdumateriálnenevykonateľnýanadruhejstraneniejemožnéiniciovaťobčianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou

rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
(16.3.2011) upravovalo povinnosť súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo na návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného

titulu so zákonom. Táto lehota sa netýkala prípadov, ak boli exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené a s účinnosťou od 1.6.2011 rozhodcovské rozsudky.
Už toto samotné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať
exekučný titul nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska. Pri posudzovaní tohto základného
predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd síce nezaoberá vecnou

správnosťou exekučného titulu (okrem spotrebiteľských vzťahov), ale skúma, či exekučný titul bol
vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj
vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho

vydanie, považuje právna teória a súdna prax takého rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho
hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného
orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie
postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku
rei iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor so spotrebiteľského právneho vzťahu, aj

keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť tejto zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim neúčinnosť a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení Zákona o

rozhodcovskom konaní v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu
vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov.

V danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. S poukazom na vyššie uvedené bol
súd jednoznačne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade
so Zákonom o rozhodcovskom konaní a tiež, či pôvodný titul tohto rozhodnutia - zmluva o úvere,
neobsahoval neprijateľné podmienky a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom

o rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské
právo. Exekučný súd preto správne skúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), či tento bol
vydaný v súlade s platnými právnymi predpismi. Po zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský
vzťah a konštatovaní, že dojednaná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade so zákonom
a bola v hrubom rozpore s platnými právnymi predpismi, tento rozsudok ako exekučný titul neuznal.

Svoje rozhodnutie riadnym a správnym spôsobom odôvodnil. Exekučný súd dňa 14.4.2011 uznesením
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Za tejto situácie
účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej neistoty, keďže súd
vo veci rozhodol bezodkladne po tom, ako mu súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia(od doručenia žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.3.2011 do rozhodnutia
súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
14.4.2011 uplynulo 29 dní). V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez

návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky či priebeh rozhodcovského konania tak, ako to vyplýva i z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010, 5Cdo/291/2010 a rozhodnutí Ústavného súdu
SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Súd teda oprávnene preskúmaval exekučný titul v exekučnom konaní
tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov a dostupnej judikatúry tak Najvyššieho súdu

SR, Ústavného súdu SR a stanovísk Súdneho dvora Európskej únie. Napríklad rozsudkom Súdneho
dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM TELECOMUNICACIONES SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira (C-40/08) Súdny dvor rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti so spotrebiteľskými
zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že súd môže ex offo preskúmať
nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného
bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že lehota

na uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučné konanie bolo začaté v roku 2011 doručením žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a navrhovateľ sa predbežného prerokovania najskôr domáhal dňa 23.4.2009,
kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, čo potvrdil aj samotný odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej zo dňa 14.5.2013. Nárok
navrhovateľa na náhradu škody súd nepovažoval za premlčaný s poukazom na cit. ust. § 19 ods.
1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia. V danom prípade sa navrhovateľ dozvedel o tom, že súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie najskôr doručením rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, ktoré prevzal
dňa 18.4.2011. Od uvedeného dňa mu začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá v čase podania
návrhuvovecisamejnasúdešteneuplynula,pretojehoprávonanáhraduškodyniejemožnépovažovať
za premlčané.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k právnemu názoru, že na strane odporcu konajúceho prostredníctvom
exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou
majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ na jej uplatnenie ako
zodpovednosť odporcu za uplatňovanú ujmu. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľa

nepovažoval za dôvodný a zamietol ho.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby súd vyčkal s rozhodnutím vo veci na znalecký posudok, o vypracovanie
ktorého požiadal znalca z odboru právne vzťahy k cudzine, odvetvie európske právo, ktorý by mal
zodpovedať na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993

v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd jeho návrh na doplnenie
dokazovania neakceptoval z dôvodu, že pokiaľ navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu vznikla škoda, mal by disponovať dôkazmi, ktorými by ju relevantne
preukázal. Za danej situácie nie je jasné, ako navrhovateľ dospel k výške ním tvrdenej majetkovej škody,
keď žiadnymi dôkazmi nedisponuje a žiadne súdu nepredložil. Znalecký posudok je na preskúmanie

správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania a nemôže odpovedať na otázky právneho
charakteru. V danom prípade otázka existencie skutočností zakladajúcich nesprávny úradný postup
exekučného súdu je právnou otázkou, nie skutkovou a preto tento návrh na doplnenie dokazovania
nebolo možné považovať za opodstatnený.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola
priznaná. Odporca, ktorý mal vo veci úspech náhrada trov konania nebola priznaná, pretože ich
neuplatnil a napokon mu žiadne ani nevznikli. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo,
pretože vo veci úspech nemal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.