Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200476
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7011200476.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa: Ústav materiálového

výskumu SAV so sídlom Watsonova 47, Košice, proti odporcovi: Okresný úrad Košice so sídlom
Komenského 52, Košice, za účasti účastníčok: 1.) J. R., D. J. D. XXX/XX, J., 2.) K. Q., D. U. XXX/XX,
J., 3.) O. J., D. K. XXX/XXX, J., 4.) K. K., D. D. XX, J., 5) J. K., D. B.. K. XX, H., Č. W., 6) C. K., D. D.
X, J. R. C., 7) S. K., D. L. XX, J. a 8) F. N.J., W.. N., D. H. XXX, o preskúmanie rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu Košice - mesto č. 503/37/2011-Kl, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto č. 503/37/2011-Kl z
08.03.2011.

Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 503/37/2011/Kl z 08.03.2011 pôvodný odporca - Obvodný pozemkový
úrad Košice - mesto, ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.
z.“), procesne postupujúc podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov rozhodol vo veci nárokov oprávnených osôb - J. R., E. K.Q., K. Q. O. O. J. a
povinnej osoby - Slovenská republika - Ústav materiálového výskumu SAV, Watsonova 47, Košice, tak,
že označené oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. spĺňajú

podmienky § 3 ods. 1 písm. o) uvedeného zákona a priznáva sa im vlastnícke právo k nehnuteľnosti
označenej v katastri nehnuteľností ako parcela č. XXXX, PKV č. XX - roľa o výmere 3194 m2 a k parcele
reg. C KN č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 2991 m2, kat. úz. Z. vedenej na LV č. XXXX, ako časť
parcely č. XXXX/XX vytvorenej geometrickým plánom č. XXX/XXXX z 21.12.2010 overeným Správou
katastra Košice 14.01.2011 pod č. XX/XX, a to v podieloch k celku označených nehnuteľností u J. R.,
W.. C. v podiele 2/21, u E. K., W.. C. v podiele 1/42, u K. Q., W.. K.Ü.Q. v podiele 1/84 a u O. J., W..
K. v podiele 1/84 k celku označených nehnuteľností.

Preskúmavané rozhodnutie z 08.03.2011 odporca odôvodnil nasledovne:„Dňa 10.12.2004 si na Pozemkovom úrade Košice - mesto uplatnili J. R. W.. C., D. J. D. XXX/XX, J. ako
oprávnenáosobapodľa§2ods.1zákonaE.K.W..C.,D.K.XXX/XXX,K.Q.W..K.Ü.,D.U.XXX/XX,J.O.
O. J. W.. K., D. K. XXX/XXX, J. ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona nárok na vydanie

nehnuteľnosti podľa § 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nárok je vedený pod evidenčným
číslom 634/2004. Oprávnené osoby si reštitučný nárok okrem iných parciel uplatnili aj na nehnuteľnosť
par. Č. XXXX pôvodne zapísanú v pozemnoknižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. XX katastrálne územie J..

Šetrením tunajšieho úradu bol zistený nasledovný stav:

Nehnuteľnosť parc. č. XXXX z PKV č. XX, druh pozemku roľa o výmere 3194 m2, k.ú. J. bola vyvlastnená
vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA Košice II č. Výst.

281/81/82-Kp. zo dňa 3.2.1982 od pôvodných vlastníkov J. C. W.. P. - stará matka, resp. prastará
matka oprávnených osôb, vlastníčky podielu 1 a S. C. - otca, resp. starého otca oprávnených osôb,
vlastníka podielu 1/14 pre výstavbu sídliska KVP - V. okrsok IBV, Košice. V čase vyvlastnenia boli
pôvodnívlastnícimŕtvi.J.C.,W..P.zomrela23.11.1948.Dňomjejsmrtisajejsedemdetístalovlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Na základe predloženého Výťahu z pozostalostnej zápisnice č. D 2231/48 zo

dňa 17.04.1950, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 30.08.1950 v pozostalostnej veci po nebohej vdove
J. C. W.. P. správny orgán zistil, že predmetná parcela nebola predmetom dedenia a teda každé z jej
siedmich detí sa stalo vlastníkom parcely v podiele po 1/14.

S. C. zomrel 12.05.1956. Na základe Uznesenia Štátneho notárstva v Košiciach D 708/56-6 zo
dňa 28.09.1956, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.1957 správny orgán zistil, že podiel 1/14

vlastnícky patriaci S. C. zdedila dcéra J. R., W.. C.. Podiel 1/14, ktorý pripadol S. C. zo zákona po smrti
jeho matky J.R. C. W.. P. nebol predmetom dedičského konania.

Ako z uvedeného vyplýva, vo vyvlastňovacom konaní sa so skutočnými vlastníkmi nekonalo. V prípade
podielu 1 po J. C. W.. P. s jej siedmimi deťmi a v prípade podielu 1/14 S. C. s jeho dcérou J. R., W.. C..

Tým bola splnená podmienka zákona pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 1 písm. o) - prevzatie

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vo vzťahu ku skutočným vlastníkom.

Identifikácia nehnuteľnosti pôvodných vlastníkov bola vykonaná na základe kópie PKV č. 74 katastrálne
územie J., ktorú vydala Správa katastra Košice dňa 29.7.2005 pod č. 236/2005.

Podľa kópie z katastrálnej mapy s doplnením stavu podľa mapy pozemkového katastra, ktorú vyhotovila
Správa katastra Košice dňa 13.11.2006 pod č. K1 : 4120/2005 a ortofoto mapy so zakreslením stavu

registra C KN je zrejmé, že časť vyvlastneného pozemku, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky v
správe Ústavu materiálového výskumu SAV, Košice nie je zastavaná žiadnou stavbou, ktorá by bránila
vydaniu v zmysle § 6 zákona.

Pri zisťovaní povinnej osoby a spôsobe využitia nehnuteľnosti tunajší úrad vychádzal z listín
nachádzajúcich sa v administratívnom spise a v z identifikácie parciel, ktorú vydala Správa katastra

Košice dňa 13.11.2006 pod č. K1 : 4120/2005.

Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo
vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá
(§ 4 ods. 1 zákona).

Tunajší úrad pri zisťovaní povinnej osoby v zmysle § 4 zákona zistil, že vyvlastnená nehnuteľnosť

parc. č. XXXX z PKV č. XX k. ú. J. (v súčasnosti k.ú. Z.) prešla do vlastníctva Národného výboru
mesta Košice na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavbyÚPaA Košice II. č. Výst. 281/81/82-Kp. zo dňa 3.2.1982. Časť tejto vyvlastnenej nehnuteľnosti prešla
z Národného výboru mesta Košice na SAV v Bratislave - Riaditeľstvo výstavby pracovísk SAV na
základe Hospodárskej zmluvy o prevode práva hospodárenia s národným majetkom č. 2/89 Fin: HZ

1334/89-Kr zo dňa 31.1.1989. Následne prešla táto časť vyvlastnenej parcely zo SAV - Správy účelových
zariadení SAV Bratislava (právny nástupca Riaditeľstva výskumných pracovísk SAV) na SAV - Ústav
materiálového výskumu SAV Košice na základe Zmluvy o prevode správy majetku štátu č. prot. 186/95
- Mk.-SÚZ zo dňa 1.4.1995.

Správny orgán vyzval listom zo dňa 07.07.2010 Ústav materiálového výskumu SAV, Košice ako povinnú

osobu ku dňu účinnosti zákona o vyjadrenie, či vydaniu nehnuteľnosti bráni alebo nebráni zákonná
prekážka uvedená v § 6 zákona.

Ústav materiálového výskumu SAV, Košice vo vyjadrení sp.zn. 524/8/2010 zo dňa 12.08.2010 uviedol:

1. Vo Vašom liste nie je uvedené, na základe ktorého ustanovenia zákona 503/2003 Z. z.

v platnom znení sa Vami uvedené subjekty domáhajú vydania dotknutých nehnuteľností ani iné
skutočnosti, relevantné pre posúdenie uplatňovaného nároku.

Vyjadrenie správneho orgánu:

Vo výzve správneho orgánu adresovanej povinnej osobe nie je dôvod na uvádzanie všetkých
skutočností, ktoré budú viesť k rozhodnutiu správneho orgánu vo veci samej. Povinná osoba má
právo sa vyjadriť ku stavu v akom sa nachádzala nehnuteľnosť ku dňu účinnosti zákona, resp. uviesť
skutočnosti, ktoré by mali viesť ku skutočnému zisteniu stavu veci. Nepatrí do právomoci povinnej osoby

posudzovanie uplatneného nároku.

2. Žiadame Vás preto o zaslanie kópií dokumentov, ktorými si dotknuté subjekty

uplatnili reštitučné nároky, stanovenie právneho dôvodu na vydanie nehnuteľností v zmysle zákona č.
503/2003 Z. z. v platnom znení, dokumenty, ktoré dosvedčia právne následníctvo osôb, uplatňujúcich si
reštitučné nároky k osobám, uvedeným ako vlastníci vo vyvlastňovacom rozhodnutí, kópiu PKV č. XX.

Vyjadrenie správneho orgánu:

V prílohe listu sp.zn. 2010/00403-4-KI zo dňa 08.10.2010 správny orgán zaslal povinnej osobe kópiu
uplatneného reštitučného nároku a kópiu PKV č. 74, k.ú. J..

Dňa 24.02.2011 bol právnej zástupkyni povinnej osoby poskytnutý celý administratívny spis v zmysle
§ 23 správneho poriadku.

3. Ďalej upozorňujeme na skutočnosť, že zákon 503/2003 Z. z. v platnom znení podľa

jeho § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.
Vlastnícke právo sa navracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky a lesný pôdny fond.
Rozhodujúce sú údaje v druhoch pozemkov v evidencii nehnuteľností, teda v súčasnom období v katastri
nehnuteľností. Tam sú uvedené pozemky vedené ako zastavaná plocha, čiže zákon sa na uvedené

pozemky nevzťahuje.

Vyjadrenie správneho orgánu:

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemku alebo priznanie náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je
možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle §
5 os. 1 zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených

v § 2 ods. 1, 2 zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočnosti taxatívne ustanovených v § 3 ods.
1, 2, 3 zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v
lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 zákona (do 31.12.2004), žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter

poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 zákona a zároveň žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona
o pôde (zákon č. 229/1991 Zb. a §§ 37-39 zákona č. 330/1991 Zb.).

4. Už 4 roky pred vyvlastnením boli uvedené pozemky vyňaté z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu na základe rozhodnutia MsNV Košice č. 4659/1978 zo dňa 13.7.1978, teda v čase
vyvlastnenia už netvorili poľnohospodársky pôdny fond.

Tunajší úrad šetrením na Správe katastra Košice zistil, že predmetné rozhodnutie sa v zbierke listín

nenachádza aj keď je uvedené, v odôvodnení samotného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Povinná osoba
neuniesla dôkazné bremeno a v priebehu správneho konania a ani súdnych konaní vo veci reštitučných
nárok na vedľajšie parcely nepredložila uvedené rozhodnutie. Avšak pre posúdenie otázky, či sa
na uvedenú nehnuteľnosť vzťahuje zákon bola z pohľadu správneho orgánu dôležitá tá skutočnosť,
že podľa výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA

Košice II. č. Výst. 281/81/82-Kp. zo dňa 3.2.1982, boli vlastníkom nehnuteľnosti vyvlastnené také druhy
pozemkov,akébolizapísanévjednotlivýchpozemnoknižnýchvložkách,čovtomtoprípadeznamená,že
vyvlastňovacím rozhodnutím bola vyvlastnená nehnuteľnosť s druhom pozemku roľa. Tomu zodpovedá
aj priznaná finančná náhrada 0,40 Kčs za m2 pozemku v zmysle Vyhlášky Slovenského cenového úradu
a Ministerstva financií SSR č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri

vyvlastnení nehnuteľností zo dňa 13.05.1969.

5. Vydaniu pozemku bráni jeho zastavanie, čo je zrejmé aj z katastra nehnuteľností

a nikdy nebude slúžiť poľnohospodárskej výrobe.

Vyjadrenie správneho orgánu:

Podľa kópie z katastrálnej mapy s doplnením stavu podľa mapy pozemkového katastra, a ortofoto mapy

so zakreslením stavu registra C KN je zrejmé, že časť vyvlastneného pozemku, ktorá je vo vlastníctve
Slovenskej republiky v správe Ústavu materiálového výskumu SAV, Košice nie je zastavaná žiadnou
stavbou, ktorá by bránila vydaniu v zmysle § 6 zákona. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj vyhotovený
geometrický plán.

Povinná osoba vo vyjadrení sp.zn. 858/8/2010 zo dňa 22.12.2010, okrem už vyššie uvedených námietok

poukazuje na realizované stavebné práce za 3,8 mil. vtedajších Sk.

Správny orgán sa pri vydávaní rozhodnutia riadil právnym názorom Krajského súdu v Košiciach
vyjadreným v rozsudku č.k. 4 S 68/99 zo dňa 14.4.1999, kde sa konštatuje, že realizácia terénnych úprav
a kanalizácie nebráni poľnohospodárskemu využitiu pozemku. Realizácia takýchto prác, ktoré predpisy
upravujúce územné konanie a stavebné konanie kvalifikujú ako stavby, nie je prekážkou v zmysle

zákona § 11 ods. 1 písm. d) zákona, pre vydanie predmetného pozemku. Ani skutočnosť, že predmetný
pozemok je súčasťou širšieho funkčného celku, ktorý sa mal využiť na stavbu realizačného útvaru a
vývojových dielní SAV Košice (Stavebné povolenie ObNV Košice II. Zo dňa 13.4.1989) nepredstavuje
právne významnú skutočnosť z pohľadu rozhodovania o reštitučnom nároku, pretože nepredstavuje
jeden z kvalifikovaných dôvodov uvedených v § 11 ods. 1, ktoré by bránili vydaniu pozemku.

Uvedený rozsudok sa týka uplatneného reštitučného nároku oprávnených osôb v zmysle zákona č.
229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon 503/2003 Z.z. v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d)
rovnako ako zákon č. 229/1991 Zb. v platnom znení v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) upravuje, že
vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo
prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.Zákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s
ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu

osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.

Ako z hore uvedeného vyplýva, nebola preukázaná žiadna zákonná prekážka na vydanie nehnuteľnosti,
z toho dôvodu tunajší úrad objednávkou zo dňa 07.07.2010 požiadal Slovenský pozemkový fond
Bratislava, regionálny odbor Košice o zabezpečenie vyhotovenia geometrického plánu potrebného k
určeniu vlastníckeho práva pre oprávnené osoby k mpč. Č. 6062 z PKV č. XXX k.ú. J. (v súčasnosti Z.).
Na základe vypracovaného geometrického plánu č. 667/2010 zo dňa 21.12.2010, ktorý overila Správa

katastra Košice dňa 14.1.2011 pod č. 12/11 správny orgán zistil, že na časti pôvodnej vyvlastnenej
parcely č. XXXX o výmere 2991 m2, ktorá je vo vlastníctve SR - Ústav materiálového výskumu SAV,
Košice sa ku dňu účinnosti zákona nenachádzala žiadna stavba a zároveň nie sú známe ani ďalšie
prekážky na vydanie nehnuteľnosti uvedené v § 6 ods. 1 zákona.

Oprávnené osoby boli zistené z matričných dokladov, Uznesenia Štátneho notárstva v Košiciach D

708/56-6 zo dňa 28.9.1956. Uznesenia Štátneho notárstva o dedičstve D 321/62-9 zo dňa 26.4.1962,
Výťahu z pozostalostnej zápisnice spísanej komisiou Okresného súdu v Košiciach č. D 2231/48 zo dňa
20.4.1950 a dokladov o štátnom občianstve.

OprávnenéosobyE.K.,K.Q.O.O.J.splnomocnilinaúkonytýkajúcesauplatnenianárokunanavrátenie
vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. vrátane preberania zásielok J. R. W.. C..

Ako už bolo vyššie uvedené, pôvodná vlastníčka J. C. W.. P. mala sedem detí. Jedným z detí bol aj otec a
starý otec oprávnených osôb S. C.. Ten mal štyri deti - K. K. W.. C. (zomrela 16.02.1962), ktorej dve deti
O. J. W.. K. O. K. Q. W.. K. si uplatnili reštitučný nárok, J. R. W.. C. O. E. K. W.. C., ktoré si taktiež uplatnili
reštitučné nároky. Posledná dcéra K. C. O. ani jej právni nástupcovia si reštitučný nárok neuplatnili.

Pokiaľ však ide o podiely oprávnených osôb, ktoré si včas uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva podľa

zákona č. 503/2003 Z. z. tunajší úrad vychádzal z právneho názoru vysloveného v náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 ÚS 123/2010, v zmysle ktorého z ustanovenia § 2 zákona možno
vyvodiť len to, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené. Ich zaradenie
do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok
úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb,

že jedna z nich môže uplatniť nárok len v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby
v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili, a preto ich právo zaniklo. V tomto smere totiž zákon č.
503/2003 Z. z. neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby
uvedenej v niektorej zo skupín či v rámci jednej skupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v
prednejšomporadí,čiajinéosobyvtomistomporade.Nečinnosťtýchtoosôbotváracestupreuplatnenie

„celého“ reštitučného nároku osobe, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne, lebo aj táto
osoba je rovnocenne zahrnuté do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež zmiernenie následkov
majetkových krívd spáchaných na (spolu)vlastníkoch nehnuteľností v minulosti (rozhodnom období)
týka. Inak povedané, uspokojenie nárokov týchto ďalších oprávnených osôb (osoby) pri nečinnosti iných
osôb zodpovedá zmyslu a účelu reštitučného zákona. Takáto interpretácia ustanovenia § 2 cit. zákona

je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj zmyslom a účelom tohto zákona, a naostatok je aj v súlade so
všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď sa do širšej „rodiny“ vracia len to, čo bolo odtiaľ
nesprávne odňaté alebo vzaté.“

II.Navrhovateľ - Ústav materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied Košice vo včas podanom
opravnom prostriedku z 13.4.2011 uviedol, že preskúmavané rozhodnutie odporcu z 08.03.2011
bolo vydané v rozpore s viacerými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych noriem, čím bol

navrhovateľ poškodený.

V konkrétnostiach argumentoval navrhovateľ nasledovne:

„Vyvlastňovaná parcela PKV č. XX, parcela č. XXXX bola v spoluvlastníctve J. C. a jej 7 deti. Nezakladá
sa na skutočnosti tvrdenie žalovaného, že vo vyvlastňovacom konaní sa nekonalo s vlastníkmi, pretože
v čase vyvlastnenia boli mŕtvi. Vtedajší správny (vyvlastňovací) orgán konal v súlade s právnymi
normami, platnými v čase vyvlastňovania a konal s právnymi nástupcami vlastníkov - viď. Rozhodnutie

o vyvlastnení založené v spise. V prípade J. C. konal s jej dcérou a zároveň spoluvlastníčkou podielu
O. J., v prípade ostatných konal s ich súrodencami - spoluvlastníkmi, resp. ich právnymi nástupcami.
V prípade S. C. konal s H. K., teda jeho dcérou, ktorá je zároveň aj v súčasnom období podľa
napadnutého rozhodnutia žalovaného jednou z oprávnených osôb, ktorej sa priznáva vlastnícke právo!
V zmysle predpisov platných v čase vyvlastňovania postačilo konaj aj s inými oprávnenými, nielen s

vlastníkom. Zároveň bola všetkým spoluvlastníkom priznaná náhrada vo výške 1277,60 Kčs a uložená
do notárskej úschovy, ktorá sa pokladala a pokladá za jednu z foriem splnenia finančného záväzku. Ďalej
upozorňujeme na skutočnosť zmätočného tvrdenia žalovaného, že predmetná nehnuteľnosť nebola
predmetom dedenia. Žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi, prečo nebola predmetom dedenia, a tieto
dôvody môžu byť podstatné pri určovaní nárokov prípadných oprávnených osôb. V zmysle legislatívy

platnejvčaseúmrtíJ.C.aS.C.totižplatilo,žededičstvo,ktorénepripadnežiadnemuzdedičov,pripadne
štátu (a teda keď napádaný orgán teraz tvrdí, že parcela XXXX nebola predmetom dedenia, mohla
už v čase úmrtí oboch menovaných pripadnúť štátu. V zmysle vtedy platnej legislatívy sa vlastníctvo
štátu nemuselo registrovať štátnym notárstvom ani v evidencii nehnuteľnosti). Ako môže napádané
rozhodnutie tvrdiť, že podiely po J. C. a S. C. neboli predmetom dedičstva, ale predsa ich zdedili v ňom

vymenované osoby? Ďalej upozorňujeme na skutočnosť, že v čase úmrtí oboch pôvodných vlastníkov
ako aj v čase vyvlastnenia platilo, že vtedy súkromné vlastníctvo sa nadobúda zápisom do vtedajšej
evidencie nehnuteľnosti. Darmo bolo vydané akékoľvek rozhodnutie štátneho notárstva, keď nebolo
zapísané v evidencii nehnuteľností, v rozhodnutí osoba určená za vlastníka sa vlastníkom nestala. A
preto vyvlastňujúci orgán konal s osobami, ktoré boli zapísané v evidencii. V zmysle vyššie uvedeného

preto neobstojí tvrdenie napádaného správneho orgánu, že pri priznávaní nároku na pôvodnú parcelu
č. XXXX z PKV č. XX bola splnená podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona 503/2003 Z. z. v
platnom znení. Preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, keďže nenapĺňa ani jednu zo zákonných
podmienok na vydanie nehnuteľnosti. Sú to totiž dve rozdielne veci: jedna vec je posudzovanie osôb
pre účely vlastníctva k nehnuteľnostiam v čase, keď sa vyvlastňovali (r. 1982) podľa vtedy platných

predpisov a druhá, úplne rozdielna vec je stanovenie oprávnených osôb a priznanie vlastníctva v zmysle
zákona 503/2003 Z. z. v platnom znení.

Napádaný orgán je povinný zo zákona uvádzať všetky skutočnosti, ktoré budú viesť k rozhodnutiu
správneho orgánu, keďže žalobca ako účastník konania na napadnutom správnom orgáne má právo sa
oboznámiťsovšetkýmirozhodnýmiskutočnosťami.Viesatakúčinnebrániťazabezpečujesajehoprávo

na riadny a spravodlivý proces. Povinná osoba sa môže vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré budú
rozhodné pre rozhodnutie vo veci samej, nielen ku stavu prípadne vydávanej nehnuteľnosti. Takýmto
postupom správneho orgánu je žalobca ako účastník konania krátený vo svojich právach.

Právnej zástupkyni bol poskytnutý spis iba čiastočne, po jeho selekcii zamestnankyňou žalovaného, a
to z dôvodu, aké uviedol žalovaný v bode 1. Na s. 3 napádaného rozhodnutia.

Ako sme dokázali na s. 1 tohto dokumentu

- v predmetnej parcele 6062 nedošlo k jej prechodu na štát v zmysle žiadneho dôvodu uvedeného v
§ 3 zákona 503/2003 Z.z. v platnom znení,- pozemky nemali charakter poľnohospodárskej pôdy, pretože v čase ich vyvlastnenia už 4 roky boli
vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a preto sa na nich zákon 503/2003 Z.z. v platnom znení
nevzťahuje;

- údaje z PKV pri vyvlastnení slúžili zrejme len ako pomocný ukazovateľ, keďže zrejme iná evidencia o
dotknutých pozemkoch v čase vyvlastňovania neexistovala;

Žalovaný ako správny orgán má povinnosť v zmysle platnej legislatívy dospieť k rozhodnutiu na základe
zistenia objektívnych skutočností, rozhodných pre posúdenie nárokov resp. tvrdení oboch strán sporu.
V tomto prípade poznanie, či vyvlastňované pozemky mali alebo nemali charakter poľnohospodárskej
pôdy je kruciálny pre posúdenie, či dotknuté pozemky spadajú pod zákon 503/2003 Z.z. v platnom znení.

Zároveň ako správny orgán má žalovaný omnoho väčšie možnosti vyžiadať chýbajúce rozhodnutie
o vyňatí pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu od iných orgánov, nielen od katastra
nehnuteľností. Mohol tento dokument vyžiadať z archívu mesta Košíc, príp. od právneho nástupcu
orgánu, ktorý vyňatie uskutočňoval. To, že bola vyplácaná náhrada za pozemky ako za druh pozemku
roľa, nevyvracia skutočnosť, že pozemky už v tom čase boli z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

vyňaté.

Žalovaný nesprávne uvádza, že pozemky nie sú zastavaná - k tomu viď. naše vyjadrenia v spise u
žalobcu. Boli realizované stavebné práce v hodnote 3,8 mil. vtedajších Sk a naviac, aj charakter týchto
prác má charakter stavieb v zmysle stavebného zákona 50/76 Zb. v platnom znení - viď naše vyjadrenia
v spise u žalobcu. Žalovaný sa odvoláva na skutočnosť, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia

sa riadil rozsudkami súdov z roku 1999, v ktorých sa konštatuje, že charakter týchto stavieb nebráni
poľnohospodárskemu využitiu pozemku, a teda pozemok sa vydáva. Upozorňujeme na skutočnosť, že
tieto ustanovenia sa nedajú automaticky uplatniť aj v tejto kauze, keďže boli uvedené v § 11 zákona
229/1991 Zb. v platnom znení, ale nie sú v zákone 503/2003 Z.z. v platnom znení - viď § 6 ods. 1
písm. d) zákona 503/2003 Z.z. v platnom znení. Nevieme si zároveň predstaviť, aby v zastavanom

intraviláne obce, kde sú súčasťou sídliska, boli využívané na akúkoľvek poľnohospodársku výrobu. To by
odporovalo územnému plánu mesta a mestskej časti, hygienickým, etickým a iným predpisom a nebolo
by to z úrovne dotknutých zodpovedných orgánov ani povolené.

Zároveň zotrvávame na všetkých našich písomných vyjadreniach, ktoré sú súčasťou spisu u žalovaného
a pokladáme ich za súčasť tejto žaloby.

V zmysle vyššie uvedeného žiadame, aby súd vyniesol tento rozsudok:

Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Košiciach č.j. 503/37/2011-KI zo dňa 8.3.2011 sa
zrušuje.“

III.

Odporca v písomnom vyjadrení z 9.5.2011 reagujúc na námietky uvedené v opravnom prostriedku

navrhovateľa argumentoval nasledovne:

„Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Každý správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri

rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní
tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na
ochranu záujmov štátu a spoločnosti.Obvodný národný výbor, odbor výstavby ÚPaA Košice II v prípade vyvlastňovacieho konania pochybil.
V zmysle § 140 zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov, sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Pokiaľ správnemu orgánu bola známa skutočnosť o úmrtí pôvodných vlastníkov, čo je zrejmé z
vyvlastňovacieho rozhodnutia, mal postupovať v zmysle správneho konania, a to buď v zmysle § 26
doručovať vyvlastňovacie rozhodnutie verejnou vyhláškou, alebo v zmysle § 16 rozhodnutím ustanoviť
opatrovníka v prípade, že mu nebol známy pobyt všetkých dedičov pôvodnej vlastníčky.

Na základe Uznesenia Štátneho notárstva v Košiciach D 708/56-6 zo dňa 28.09.1956, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.01.1957 podiel 1 vlastnícky patriaci S. C. zdedila dcéra J. R. W.. C.. Účinnosťou

zákona č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník) vlastnícke právo nevzniká zápisom do pozemkovej knihy,
ale momentom právoplatnosti príslušnej zmluvy alebo listiny a rozhodnutia. Zápis do pozemkovej knihy
u fyzických osôb sa vykonal len na návrh strán. Práve tzv. socialistickým organizáciám bola určená
povinnosť zápisu do pozemkovej knihy, čo je v rozpore s tvrdením povinnej osoby.

Rovnako nie je možné súhlasiť s názorom povinnej osoby, že v zmysle legislatívy platnej v čase úmrtí

pôvodných vlastníkov platilo, že dedičstvo, ktoré nepripadne žiadnemu z dedičov, pripadne štátu a teda
predmetná parcela mala byť vo vlastníctve štátu. Je pravdou, že v zmysle § 462 Občianskeho zákonníka
dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Takto nadobudnuté dedičstvo štátom sa
označuje ako odúmrť, ktorá však nastáva v prípadoch:

- ak poručiteľ nezanechal ani závet ani zákonných dedičov,

- ak poručiteľ síce zanechal závet, ale tento je neplatný a dedičia zo zákona nie sú,

- ak poručiteľ nezanechal zákonných dedičov a jediný dedič zo závetu dedičstvo nenadobudne, napr.
preto, že ho odmietol,

- ak poručiteľ nezanechal závet a zákonní dedičia dedičstvo nenadobudnú.

O takto nadobudnutom vlastníctve štátu musí byť rozhodnuté súdom. Vzhľadom na uvedené je zrejmé,

že v tomto prípade sa nemôže jednať o odúmrť.

K námietke povinnej osoby k zastavanosti parcely tunajší úrad uvádza, že povinnosťou správneho
orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Požiadavka
na presné zistenie stavu veci znamená, že zistenie musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Z miestnych
obhliadokpredmetnejparcelyakoajzgeometrickéhoplánuvyplynulo,žesananejnenachádzajúžiadne

stavby v zmysle stavebného zákona. Povinná osoba síce predložila správnemu orgánu rozhodnutie o
umiestnenístavbyč.Výst.1625a/1987-SKzodňa7.10.1987sdoplnkomč.Výst.168/89,akoajstavebné
povolenie zo dňa 13.4.1989 pre stavbu Realizačný útvar a vývojové dielne SAV Košice, uvedené listiny
však nie sú dôkazom o skutočnej realizácii akýchkoľvek stavieb na predmetnom pozemku.

Záverom tunajší úrad podotýka, že právnej nástupkyni povinnej osoby S.. Z. Z. bol poskytnutý celý

administratívny spis správneho orgánu, čo potvrdila menovaná svojim podpisom na úradnom zázname
spísanom dňa 24.02.2011.

Na základe uvedených skutočnosti a po vykonaní dokazovania navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach
rozhodnutie č. 503/37/2011-KI zo dňa 08.03.2011 potvrdil v plnom rozsahu.“

IV.Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie
odporcu napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu
a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

V preskúmavanej právnej veci ide o nároky oprávnených osôb uplatnené podľa zákona č. 503/2003
Z. z. žiadosťou z 10.12.2004 podanou na Pozemkovom úrade Košice - mesto, podanou účastníkmi
správneho konania J. R. W.. C., E. K.Ü. W.. C., K. Q. W.. K. O. O. J. W.. K.. Ako to vyplýva z obsahu
podania uvedených žiadateliek z 03.12.2004, doručeného Obvodnému pozemkovému úradu Košice
- mesto 10.12.2004, t.j. v lehote uvedenej v zákone č. 503/203 Z. z. - do 31.12.2004 (§ 5 ods. 1

uvedeného zákona), oprávnené osoby si uplatnili reštitučné nároky ako právni nástupcovia pôvodných
vlastníkov nehnuteľností označených v reštitučnej žiadosti, t.j. S. C., zomrelom 12.05.1956, J. C.,
zomrelej 05.09.1966 a S. J., zomrelom 17.10.1963.

Odporca po vykonaní dokazovania v rámci administratívneho konania vydal preskúmavané rozhodnutie
č. 503/37/2011-KI z 08.03.2011, vo výrokovej časti ktorého priznal oprávneným osobám vlastnícke právo
k označeným nehnuteľnostiam, a to na základe reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č.

503/2003 Z. z., pri splnení právnych podmienok podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. c) uvedeného zákona.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria

b) lesný pôdny fond.

Osobitným právnym predpisom označeným v podčiarniku vo vysvetlivke k ustanoveniu § 1 zákona
č. 503/2003 Z. z. je zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 37 až § 39 zákona
SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Pokiaľ

ide o definíciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu v zmysle § 1 zákona č.
503/2003 Z. z., zákonodarca v informatívnej poznámke pod bodmi 2, 3 k § 1 uvedeného zákona uviedol:
§ 2 zákona SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších
predpisov a zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona

môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území
a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 (ďalej
len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom
období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za
mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v poradí uvedenom
pod písmenami a) až e) uvedeného zákonného ustanovenia, pričom v ustanovení § 2 ods. 2 písm. c) ako
oprávnené osoby zákonodarca zaradil deti a manžela osoby uvedenej v ods. 1, všetci rovným dielom, ak
dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami

jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

Podľa § 3 ods. 1 písm. o) uvedeného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu.Zákon č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je jedným zo zákonov reštitučného charakteru,
ktorého cieľom je spoločne s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy
zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto

zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom okruhu reštitučných titulov.

Úlohou súdu v preskúmavanej právnej veci bolo okrem iného posúdiť predovšetkým existenciu
reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2013 Z.z. aplikovaného v preskúmavanej
právnej veci Obvodným pozemkovým úradom Košice - mesto v preskúmavanom rozhodnutí z 8.3.2011,
a v tejto súvislosti ako jednu zo zásadných právnych otázok posúdiť zákonnosť administratívneho
procesu vyvlastnenia uskutočneného v danej právnej veci Obvodným národným výborom, odborom

výstavby ÚPaA Košice II rozhodnutím z 3.2.1982.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie bývalého
Obvodného národného výboru, odboru výstavby ÚPaA Košice II č. Výst.281/81/82-Kp. z 3.2.1982 a
ďalších listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise (rodné listy, osvedčenia o občianstve,
dedičské rozhodnutia týkajúce sa žiadateliek a ich právnych predchodcov), je pravdivým konštatovanie

správneho orgánu (odporcu), že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia z 3.2.1982 boli pôvodní
vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností, ktorí sú právnymi predchodcami oprávnených osôb mŕtvy.
Vyvlastňovacie rozhodnutie vydané na základe výsledkov konania, v rámci ktorého sa nekonalo
so skutočnými vlastníkmi, zakladá aj podľa názoru súdu reštitučný právny dôvod pre navrátenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označený v § 3 ods.1 písm. o) zákona č. 503/2003 - prevzatie

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vo vzťahu ku skutočným vlastníkom. V čase vydania rozhodnutia
Obvodného národného výboru Košice II č. Výst.281/81/82-Kp z 3.2.1982 uvedený správny orgán
nekonal zákonným spôsobom, keď vyvlastnenie uskutočnil voči právnym predchodcom účastníkov
administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci J. C. W.. P. (stará matka resp. prastará matka
žiadateľov, zomrela v roku 1948) a S. C. (otec resp. starý otec oprávnených osôb, zomrel v roku

1956). Keďže obaja uvedení právni predchodcovia oprávnených osôb boli v čase vyvlastnenia parcely
č. XXXX vedenej v pozemnoknižnej zápisnici č. 74 kat. úz. J. mŕtvi, bolo povinnosťou správneho orgánu
realizujúceho vyvlastňujúce konanie konať so všetkými právnymi nástupcami uvedených osôb, čomu v
preskúmavanej právnej veci nedošlo. Nedodržanie právnych podmienok pre vyvlastnenie nehnuteľnosti
spočívajúce v obídení a nerešpektovaní vlastníckych práv skutočných vlastníkov vyvlastňovanej

nehnuteľnostizakladáajpodľanázorusúduprávnystav,podľaktoréhovdôsledkuneexistencieplatného
a právne účinného vyvlastnenia nehnuteľnosti bola predmetná nehnuteľnosť prevzaná štátom bez
právneho dôvodu, čím je daný hore uvedený reštitučný právny titul pre navrátenie vlastníckeho práva
podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní argumentoval zmenou charakteru pozemku ešte pred vydaním rozhodnutia

o vyvlastnení z 3.2.1982 a s tým súvisiacou nemožnosťou vydania nehnuteľnosti pre právne prekážky
dané zákonom č. 503/2003 Z.z. (§ 1 písm. a) uvedeného zákona), súd, vychádzajúc z obsahu
administratívneho spisu a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
uvádza, že nemožnosť zabezpečenia dôkazy v naznačenom smere, ktorý by mal byť v prospech
navrhovateľa nemožno pripísať na ťarchu oprávnených osôb, ktoré v preskúmavanej právnej veci

preukázali všetky základné právne podmienky pre úspešné uplatnenie si reštitučných nárokov.

K argumentácii navrhovateľa týkajúcej sa možného prechodu vlastníckeho práva k predmetu reštitúcie
ako odúmrte z pôvodných vlastníkov na štát v dôsledku neexistencie dedičov zo zákona, súd uvádza,
že považuje túto argumentáciu za nedôvodnú a účelovú, a to z dôvodu existencie zákonných dedičov
po právnych predchodcoch navrhovateľov v rozhodnom časovom období (rok 1982).V súvislosti s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa zastavanosti pozemkov, ku ktorým bolo
preskúmavaným rozhodnutím prinavrátenie vlastnícke právo súd poukazuje na obsah odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia z 08.03.2011 aj v tejto časti, pričom reagujúc aj na ustálenú judikatúru

súdov k danej právnej problematike považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Posudzovanie predmetu reštitučných nárokov rámcovo vymedzeného v ustanovení § 1 zákona č.
503/2003Z.z.zhľadiskacharakterunehnuteľností,kuktorýmmožnonavrátiťvlastníckeprávo(pozemky
patriace do poľnohospodárskeho pôdneho alebo lesného pôdneho fondu), resp. riešenie právnej
otázky zastavanosti pozemku ako právnej prekážky pre vydanie nehnuteľnosti, ku ktorej je uplatnený

reštitučný nárok, boli v minulosti v skutkovo a právne obdobných právnych veciach obsahom judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci správneho súdnictva (napr. rozsudky NS SR č. 2Sžo
214/2009 z 24.2.2010, 10 Sžr/5/2011 z 29.6.2011).

Zastavanosť pozemku ako hmotnoprávna prekážka v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003
Z.z. musí byť podľa názoru súdu dané jednak reálnym zastavaním danej nehnuteľnosti - plochy
(budovy, spevnené plochy, chodníky a podobne), ale taktiež aj nemožnosťou odčlenenia časti pôvodnej

nehnuteľnosti od ostatných zastavaných plôch, čo v danej právnej veci podľa názoru súdu nebolo v
administratívnom konaní preukázané. Daný stav je preukázaný geometrickým plánom ako aj miestnym
šetrením vykonaným správnym orgánom, ktorý vo veci vydal preskúmavané rozhodnutie.

Napokon súd považuje za dôležité poukázať aj na obsah nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky
týkajúcich sa reštitučných konaní a vzťahujúcich sa aj na konkrétne právne vzťahy upravené zákonom č.

503/2003 Z. z. Ústavný súd SR vo všeobecnosti k ústavnoprávnym hľadiskám pre posúdenie zákonnosti
reštitučných administratívnych konaní a súdnych konaní o daných nárokoch uviedol:

„K reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo
k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň
k čiastočnému zmierneniu následkov minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní

všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány sú teda povinné
postupovať obzvlášť v konaní podľa týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých
ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná.“

Z uvedených dôvodov obsiahnutých v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 127/2010
z 22.6.2010 Ústavný súd Slovenskej republiky v danom náleze právne záväzným spôsobom pre

všeobecné súdy zakotvil usmernenie na extenzívny výkladový prístup nasledovne: „z uvedeného
pohľadu je podľa názoru ústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a
iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby riadiac
sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácií reštitučných zákonov s určitou
veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy,

najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci.
Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na
vrub oprávnenej osoby."

V naznačenom právnom smere súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu
SR č.k. 1Sžr/126/2011 z 10.7.2012.

Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd podľa § 250q ods. 2 O. s. p.
potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2
O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech nepriznal právo na náhradu trov konania,pričom náhradu trov konania nepriznal ani ďalším účastníkom súdneho preskúmavacieho konania,
keďže náhradu trov nepožadovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.