Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200591
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200591.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Ing. I. U. - NUBIUM, G.
XX, X., prevádzka R. X, W., právne zastúpený JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., ADVOKÁT, s.r.o., so
sídlomvKošiciach,Jantárováč.30,protižalovanémuOkresnémuúraduvPrešove,Námestiemieruč.3,
Prešov,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaapostupubývaléhoObvodnéhoúraduvPrešove,odboru
výstavby a bytovej politiky č. ObÚ-PO-OVBP-2013/419/1752/ŠSS-KAM z 15.mája 2013 na základe
žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého
Obvodného úradu v Prešove, odboru výstavby a bytovej politiky č. ObÚ-PO-OVBP-2013/419/1752/
ŠSS-KAM z 15.05.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Levoča č. SÚ
113/2859/2013-Rá zo dňa 26.02.2013. Navrhol rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zrušiť
a vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný (v čase podania žaloby 27.06.2013 Obvodný úrad Prešov) považoval
Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove za dotknutý orgán v konaní
oprávnený vydať záväzné stanovisko v konaní o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení z

dôvodu, že je v súlade s § 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení
neskorších predpisov cestným správnym orgánom, to znamená orgánom štátnej správy vo veciach ciest
I. triedy, tvrdiac, že predmetné reklamné zariadenia sa nachádzajú v blízkosti cesty I. triedy, v priestore
križovatky.RovnakozadotknutýorgánpovažovalvtomčasežalovanýajKrajskériaditeľstvoPolicajného
zboru, Krajský dopravný inšpektorát Prešov ako orgán oprávnený vydať záväzné stanovisko v konaní o
predĺženíplatnostipovoleniareklamnýchzariadenízdôvodu,žejesúčasťouPolicajnéhozboru,ktorýmá
byť podľa názoru žalovaného podľa § 11 písm. a/ zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii a činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov garantom bezpečnosti na cestách
Slovenskej republiky a pri tvorbe dopravného prostredia je v postavení subjektu, ktorý musí na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zabezpečiť ochranu verejných záujmov spoločnosti, ktoré by
mohli byť dotknuté, pričom sa tým má na zreteli konkrétne ochrana života, zdravia a majetku občanov
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalobca konštatoval, že žalovaný argumentoval
tým, že táto povinnosť je implementovaná do ustanovení zákona č . 171/1993 Z.z. o Policajnom zborev znení neskorších predpisov a následne do zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na pozemných
komunikáciách a zároveň do zákona č. 135/1961 Zb..

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný tvrdí, že v prípade, ak by povoleniu k umiestneniu

informačných, reklamných a propagačných zariadení pri cestách a na miestach viditeľných z
verejných priestorov, ktoré sú spojené so stavbou alebo pozemkom v blízkosti pozemnej komunikácie,
nepredchádzalo odborné posúdenie Policajným zborom z dopravno-bezpečnostného hľadiska, môže
takto vydané povolenie mať negatívny dopad na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky v konkrétnej
lokalite,keďžetaktopovolenéumiestneniereklamnéhozariadeniamôžebyťvpriamejpríčinnejsúvislosti

so vznikom dopravnej nehody, alebo môže byť aj jej hlavným spúšťacím faktorom, prípadne ovplyvniť
jej následok.

Žalobca uviedol, že rozhodnutia oboch správnych orgánov považuje za nezákonné. Primárnou
námietkou nezákonnosti je skutočnosť, že stavebný úrad zamietol žiadosť o predĺženie platnosti
povolenia reklamných zariadení na základe stanovísk orgánov, ktoré neboli vecne príslušné, sa do
konania o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení záväzne vyjadrovať a naviac tieto orgány

vo svojich vyjadreniach neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné
zamietnuť žiadosť o predĺženie platnosti povolenia reklamných zariadení a svoje tvrdenia uvádzané v
stanoviskách žiadnym spôsobom neodôvodnili. Stavebný úrad v rozhodnutí vychádzal výlučne z týchto
stanovísk Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov a Krajského riaditeľstva
PZ, KDI Prešov a sám neskúmal dostatočne presne a úplne skutočný stav veci, nevykonal dôkazy,

nepožadoval od žalobcu ďalšie podklady pre rozhodnutie, ako to mu ukladá ustanovenie § 32 a nasl.
Zákona o správnom konaní, napríklad nebol zo strany stavebného úradu vyžiadaný od žalobcu ani
spracovaný oprávnenou osobou ani žiadnym z orgánov vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a
plynulosťoucestnejpremávkyposudokrozhľadunakrižovatkevsúladespríslušnoutechnickounormou,
z ktorého by vyplynuli fakty, na základe ktorých by už bolo možné vydať rozhodnutie.

Žalobca akcentoval, že ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou je, že nejde o novonavrhované reklamné
zariadenie,alepredmetnéreklamnézariadeniabolinapozemkuparcelnéčíslo3357,katastrálneúzemie
I. povolené už rozhodnutím Mesta Levoča č. Výst. 3194/754/2002 zo 16.10.2002 na obdobie troch
rokov. Na základe tohto povolenia v súlade s ním boli na predmetnom pozemku zrealizované, následne
boli opätovne povolené rozhodnutím č. SU 3129/10442/05/Ká zo dňa 07.11.2005 na obdobie piatich

rokov a naposledy boli povolené rozhodnutím č. SÚ 3279/32062/08/Ká zo dňa 04.12.2008 na obdobie
do 31.12.2011. Uviedol, že v týchto troch konania stavebný úrad posudzoval umiestnenie a zotrvanie
predmetných reklamných zariadení na danom mieste a nezistil žiadny rozpor obmedzenia, ani ohrozenia
verejných záujmov. Od posledného povolenia predmetných reklamných zariadení nedošlo k žiadnej
zmene v prostredí a okolí reklamných zariadení, ani k žiadnej zmene zákona upravujúceho problematiku

povoľovania a predlžovania platnosti povolení reklamných zariadení.

Žalobca poukázal na to, že žiadosť o predĺženie platnosti povolenia predmetných reklamných
zariadení bola podaná na príslušný stavebný úrad dňa 14.11.2011 a pred vydaním rozhodnutia č.
SÚ 113/2859/2013/Rá z 26.02.2013 vydal príslušný stavebný úrad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o predĺženie platnosti povolenia reklamných zariadení č. SÚ 22/20073/2012/Rá z 14.05.2012, ktoré

zrušil Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. 2012-607/2716-4/SP-KAM z 03.09.2012. V tejto
súvislosti tiež argumentoval tým, že v oboch vedených konaniach stavebného úradu bolo vydaných
viacero stanovísk Krajského riaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu Prešov a Krajského
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov, o obsah ktorých sa žalovaný vo svojom
rozhodnutí opiera.

Zdôraznil, že stanoviská Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov majú
protirečivý obsah, pretože napríklad v stanovisku č. 9/2012/00556-002 z 30.01.2012 Krajský úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov uvádza, že nie je potrebné vydať výnimku na povolenie
činnosti v cestnom ochrannom pásme, pretože reklamné tabule sú umiestnené v zastavanom území
mesta. V nasledujúcom liste č. 9/2012/01299-002 z 24.02.2012 je už uvedené nesúhlasné stanovisko

z dôvodu, že predmetné reklamné zariadenia sa majú nachádzať v priestore križovatky, čo bolo ibakonštatované bez akéhokoľvek vysvetlenia. Ďalej boli citované ustanovenia § 8 ods. 12 a § 10 ods. 3
Cestného zákona. Na tomto názore zotrval Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
Prešov aj v nasledujúcich vyjadreniach v konaní (č. 9/2012/01658-002 z 28.03.2012, 9/2012/01299-004

z 22.06.2012, 9/2012/05049-002 z 30.10.2012). Zdôraznil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie Prešov sa vo svojich stanoviskách nevyjadroval k predĺženiu platnosti povolenia
reklamných zariadení, ktoré boli na predmetnom mieste v súlade s povoleniami umiestnené v tom
čase viac ako deväť rokov, ale k umiestneniu reklamných zariadení, ako by malo ísť o nové reklamné
zariadenia a v niektorých z uvedených piatich stanovísk iba jednou vetou konštatoval, že reklamné

zariadenia už umiestnené sú.

Krajské riaditeľstvo policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Prešov vo svojom stanovisku č.
KRPZ-PO-KDI-74-248/2011 z 21.12.2011 konštatuje, že ide o umiestnenie billboardu v intraviláne mesta
na priľahlej vetve cesty 1/18 v tiahlej zákrute a z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky s poukázaním
na § 10 ods. 3 cestného zákona a § 60 ods. 9 zák. č. 8/2009 Z.z. s umiestnením reklamného zariadenia
nesúhlasí. Aj toto vyjadrenie bolo k umiestneniu reklamného zariadenia a nie ku konaniu o predĺženie

platnosti povolenia dvoch jestvujúcich v tom čase na dobu určitú povolených reklamných zariadení.
V ďalších stanoviskách (č. KRPZ-PO-KDI-27-070/2012 z 26.03.2012, KRPZ-PO-KDI-27-113/2012 z
22.06.2012 a KRPZ-PO-KDI-27-140/2012 z 19.11.2012) potvrdzuje svoj nesúhlas s poukázaním na
ustanovenia § 10 ods. 3 a § 8 ods. 12 Cestného zákona, z dôvodu, že predmetné reklamné zariadenia
sú umiestnené na medzinárodnom cestnom ťahu cesty 1/18 (E50) v intraviláne mesta I. a zároveň v

priestore križovatky. Ani v tomto prípade nie je toto tvrdenie bližšie odôvodnené, ide iba o konštatovanie.

Ako dôkaz sú predložené:

- žiadosť žalobcu o predĺženie platnosti povolenia zo dňa 14.11.2011

- rozhodnutie Mesta Levoča zariadení č. SÚ 22/20073/2012/Rá z 14.05.2012

- rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012-607/2716-4/SP-KAM z 03.09.2012

- Stanoviská Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov, č. 9/2012/00556-002
z 30.01.2012, 9/2012/01299-002 z 24.02.2012, 9/2012/01658-002 z 28.03.2012, 9/2012/01299-004 z
22.06.2012 a 9/2012/05049-002 z 30.10.2012

- Stanoviská Krajského riaditeľstva policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Prešov č.
KRPZ-PO-KDI-74-248/2011 z 21.12.2011, č. KRPZ-PO-KDI-27-070/2012 z 26.03.2012, KRPZ-PO-

KDI-27-113/2012 z 22.06.2012 a KRPZ-PO-KDI-27-140/2012 z 19.11.2012.

Žalobca ďalej zdôraznil, že konanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení nie je ako
druh konania procesne upravené Stavebným zákonom a v predmetnej veci nejde o povoľovanie nových
reklamných zariadení, ktoré sa procesne riadi v súlade s § 73 Stavebného zákona, ustanoveniami
oddielu 4 Stavebného zákona, t.j. je vedené primerane podľa ustanovení pre stavebné konanie.

Prezentoval názor, že konanie o predĺžení platnosti povolenia, keďže nie je upravené v Stavebnom
zákone, má byť vedené procesne podľa ustanovení Správneho poriadku s poukazom na § 18, § 19,
§ 21, § 27, § 46, § 47. Výsledkom procesu v prípade predĺženia platnosti povolenia je nepomenované
rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia pôvodného rozhodnutia. V predmetnej veci došlo k viacerým
procesným pochybeniam prvostupňového stavebného úradu, ktorý procesne viedol konanie o predĺžení

platnosti povolenia podľa ustanovení pre stavebné konanie. Rovnako neexistoval dôvod na postup
stavebného úradu podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona, a to jednak z dôvodu, že konanie o predĺžení
platnosti povolenia reklamných zariadení nie je konanie podľa Stavebného zákona, ale má byť vedené
podľa ustanovení Správneho poriadku. Ani keby išlo o konanie podľa stavebného zákona, t.j. konanie
o povolení reklamných zariadení, Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov

a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Prešov by neboli dotknutými
orgánmi v konaní a nemali by na základe akého právneho predpisu podať do konania záväzné
stanovisko, keďže v žiadnom osobitnom právnom predpise nie je upravená pôsobnosť týchto orgánov
vydávať záväzné stanoviská v tomto konaní, čo je podmienka vydávania záväzných stanovísk podľa §
140b ods. 1 Stavebného zákona. Keďže námietky, ktoré v konaní podal žalobca, nemali byť stavebnýmúradom posúdené tak, že smerujú proti záväznému stanovisku, lebo žiadne záväzné stanoviská v tomto
konaní nemali byť vydané, nebol dôvod žiadať o stanovisko k námietkam ani žiadať o potvrdenie alebo
zmenu záväzného stanoviska nadriadený orgán.

Žalobca ďalej argumentoval tým, že podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona pri riešení rozporov
medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa §136. Ak
námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie
preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko
nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je

nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie
veci stavebným úradom.

V danom prípade, keďže išlo o konanie o predĺženie platnosti povolenia reklamných zariadení,
ktoré malo byť vedené podľa ustanovení Správneho poriadku a nie o konanie o povolenie nových
reklamných zariadení, ktoré je upravené ustanoveniami Stavebného zákona, na tento procesný postup
sa nevzťahujú ani ustanovenia § 126, § 140a a § 140b Stavebného zákona, upravujúce dotknuté orgány

a ich vyjadrenia v konaní vedenom podľa Stavebného zákona a záväzné stanoviská.

Žalobca citoval ustanovenia Stavebného zákona, konkrétne § 140a ods. 1, 3, § 126 ods.1, § 140b
ods. 1 a zdôraznil, že krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát ani v prípade, že by šlo o
konanie podľa stavebného zákona nie je orgánom verejnej správy a nie je správnym orgánom, nie je
vlastníkom sietí a zariadení technického vybavenia územia a žiadny osobitný predpis neuvádza, že by

mal byť dotknutým orgánom v konaní o povolení reklamného zariadenia. V tejto súvislosti poukázal
na úpravu obsiahnutú v zákone č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov a následne zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov.Zdôraznil,ževžiadnomplatnomprávnompredpisenie
je upravená pôsobnosť dopravných inšpektorátov pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej

premávky; túto pôsobnosť má policajt, resp. policajný zbor a týka sa priamo jazdy a kontroly vozidla
s poukazom na zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov § 2 ods.1,
ktorý vo všeobecnosti ako jednu z úloh policajného zboru upravuje dohľad na bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky a spolupôsobenie pri jej riadení a zákon č. 8/2009 Z.z. upravuje v štvrtej časti od §
69 oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, ide konkrétne o

oprávnenia vo vzťahu k vodičovi ako účastníkovi cestnej premávky. Na základe uvedených argumentov
žalobca je toho názoru, že krajské riaditeľstvo PZ, KDI nemal byť ani len dotknutým orgánom v konaní
stavebného úradu o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení z dôvodu, že sa nejedná o
konanie podľa Stavebného zákona, okrem toho v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise
nie je uvedené, že by mal dopravný inšpektorát vydávať záväzné stanovisko v konaniach o povolení

reklamných zariadení, vedených podľa ustanovení Stavebného zákona, preto stanoviská dopravných
inšpektorátov nemôžu byť záväznými stanoviskami podľa ustanovenia § 140b Stavebného zákona.

Vsúvislostisargumentácioužalovanéhoustanovením§11písm.a/zákonač.575/2001Z.z.oorganizácii
a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, že Policajný zbor
je garantom bezpečnosti na cestách v Slovenskej republike, žalobca opätovne poukázal na to, že

iba policajt dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a nástroje, ktoré môže použiť sú
priamo uvedené v Cestnom zákone a zákone č. 8/2009 Z.z, ale v žiadnom prípade nemôže garantovať
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, čo by znamenalo, žeby ručil za a bol zodpovedný za všetky
dopravné nehody a iné udalosti, ktoré sa na cestách udejú, čo nie je možné.

Konštatoval, že ustanovenie § 140a a § 140b do Stavebného zákona boli upravené novelou zákonom

č. 479/2005 Z.z., s súčinnosťou od 01.11.2005, ktorou zároveň došlo k novelizácii ďalších 18 zákonov,
v ktorých sa mimo iného doterajšie pojmy stanovisko, vyjadrenie nahrádzali novým pojmom záväzné
stanovisko a týmto spôsobom došlo k terminologickému zosúladenie osobitných predpisov s pojmami
používanými podľa ustanovení Stavebného zákona. Iba v týchto prípadoch, kde k zmene v osobitnom
predpise došlo, sa môžu dotknuté orgány (a to iba do konania vedeného podľa Stavebného zákona)

vyjadrovať záväznými stanoviskami. Uviedol, že orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie súministerstvo, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídlach krajov (predtým
krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie), obvodné úrady pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie a miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových

komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Pôsobnosť špeciálneho stavebného
úradu pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho
stavebného úradu pre cesty I. triedy vykonávajú obvodné úrady dopravy v sídle kraja. Pôsobnosť
špeciálneho stavebného úradu pre cesty II. a III. triedy vykonávajú obvodné úrady dopravy. Pôsobnosť
špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako

prenesený výkon štátnej správy.

Tieto orgány sú vo všeobecnosti správnymi orgánmi podľa príslušného osobitného predpisu a v
prípadoch, ak tak výslovne stanovuje osobitný predpis, sú dotknutými orgánmi, ktoré sa vyjadrujú
do konania záväzným stanoviskom, napr. podľa § 11 ods. 2 Cestného zákona, podľa ktorého v
cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice,
cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje

v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom s
poukazom na § 140b Stavebného zákona.

Žalobca ďalej argumentoval, že cestný zákon ani iný právny predpis upravujúci pôsobnosť krajských
(obvodných) úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie neupravuje právo ani povinnosť týchto
orgánov vyjadrovať sa do konaní stavebného úradu o povolení reklamných zariadení a už vôbec nie

do konaní o predĺžení platnosti povolenia reklamných informačných, propagačných zariadení vedených
podľa Správneho poriadku v zastavanom území obce, na súkromnom pozemku, druh pozemku záhrady,
stanoviskom a už vôbec nie záväzným stanoviskom. Vysvetlením pojmu záväzné stanovisko v konaní
stavebného úradu a oprávnenosťou dotknutých orgánov podávať záväzné stanoviská v konaní sa
zaoberal napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k.: 24S/24/2011-32 zo 14.10.2011.

V ďalšej časti žaloby žalobca citoval ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v
znení neskorších predpisov § 11 ods. 1, podľa ktorého na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
a premávky na nich mimo súvislého zastavaného územia slúžia cestné ochranné pásma, vyhlášky č.
35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách § 15 ods. 1, 2, cestné ochranné
pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo

zastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie. Uviedol, že § 10 ods. 3 Cestného
zákona upravuje, že na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch
a v ich ochranných pásmach okrem odpočívadiel je zakázané umiestňovať reklamné, informačné a
propagačné zariadenia. Poukázal na to, že podľa § 8 ods. 12 tohto zákona transparenty, skládky
materiálov alebo reklamné, informačné a propagačné zariadenia, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia

pre správu pozemných komunikácií ani pre riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy, je zakázané
umiestňovať na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke. Uviedol, že zákona č. 8/2009 Z.z.
v § 60 ods. 9 upravuje, na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť
k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by
rozptyľovaliaupútavalipozornosťúčastníkacestnejpremávky,alebohooslňovali.Ustanovenie§60ods.

10 tohto zákona stanovuje, že miestom pri ceste sa rozumie priestor, v ktorom je umiestnená dopravná
značka alebo dopravné zariadenie; takýmto miestom je aj priestor, v ktorom sa dopravné značky alebo
dopravné zariadenia spravidla umiestňujú.

Žalobca uviedol, že predmetné reklamné zariadenia sa nachádzajú na pozemku parcelné číslo 3357,
katastrálne územie I., druh pozemku záhrady, ktorý sa podľa výpisu z LV č. XXXX, nachádza v

zastavanom území obce. Skutočnosť, že ide o intravilán mesta I. je zrejmé aj žalovanému, čo uvádza
žalovaný na strane 6, v druhom odseku napadnutého rozhodnutia. Rovnako túto skutočnosť uvádzajú
vo svojich stanoviskách Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Prešov
a Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov. Keďže sa predmetné reklamné
zariadenia nachádzajú v zastavanom území obce, nezriaďujú sa tam cestné ochranné pásma a

cestné správne orgány sa nevyjadrujú a nie je dôvod na nepovolenie resp. nepredĺženie platnosti
povolenia reklamných zariadení. Uviedol, že predmetné reklamné zariadenia sa nenachádzajú napozemnej komunikácii a pozemná komunikácia ich umiestnením nebola žiadnym spôsobom dotknutá,
t.j. nenachádzajú sa na diaľnici, ceste pre motorové vozidlá ani na medzinárodnom cestnom ťahu, a
keďže v intraviláne obce nie sú zriaďované ochranné pásma, nenachádzajú sa ani v ochrannom pásme

cesty. Nenachádzajú sa na križovatke, pretože križovatkou je miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo
spájajúspoukazomna§2ods.2písm.j/zákonač.8/2009Z.z.,nenachádzajúvrozhľadovompolivodiča
v križovatke. Naopak, nachádzajú sa na pozemku, ktorý je záhradou a je vo vlastníctve fyzickej osoby.
Reklamné zariadenia sa nachádzajú na priľahlej vetve cesty, ktorá zabezpečuje bezprostredný vjazd do
garáže rodinného domu, nachádzajú sa na vyvýšenom teréne, pričom po oboch stranách reklamných

zariadení sú stavby domov, ktoré sú mnohonásobne väčšie ako reklamné zariadenia. Rozhľadové pole
vodiča nie je žiadnym spôsobom predmetnými reklamnými zariadeniami dotknuté. Predmetné reklamné
zariadenia sa nenachádzajú na ceste ani na mieste pri ceste, keďže cestou ani miestom, kde sa obvykle
umiestňujú dopravné značky, nie je záhrada pri rodinnom dome, kde sú reálne reklamné zariadenia
umiestnené.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na právnom názore

a zistených skutočnostiach uvedených v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd
duplicitne nebude opakovať skutočnosti vyplývajúce z preskúmavaného rozhodnutia.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Mesto Levoča rozhodnutím č.j: SÚ 113/2859/2013/
Rá dňa 26.02.2013 ako príslušný správny orgán podľa § 46 Zákona o správnom konaní, § 71 ods. 1
písm.c/Stavebnéhozákonaapostupompodľa§61ods.1oznámilzačatiekonaniaznámymúčastníkom

konania a dotknutým orgánom a na základe výsledku ústneho konania konaného dňa 30.10.2012
žiadosť spoločnosti NUBIUM, Ing. I. U., so sídlom R. X, W. o vydanie predĺženia platnosti povolenia
na reklamné zariadenia na umiestnenie 2 ks veľkoplošných reklamných tabúľ na Prešovskej ceste,
pozemok parcela č. C KN 3357 v katastrálnom území I. podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona zamietol.

Vo výroku rozhodnutia ďalej uviedol, že rozhodol o podaných námietkach a pripomienkach tak, že

námietkam sa nevyhovuje. Poukázal na to, že v priebehu konania podali účastníci konania žiadateľ
a vlastníčka pozemku námietku. Žiadateľ pán L. W. trvá na predchádzajúcom vyjadrení podanom ku
stavebnému konaniu zo dňa 21.02.2012, ktoré bolo súčasťou predchádzajúceho konania a naďalej trvá
na vydaní povolenia vo veci predĺženia platnosti povolenia na reklamné zariadenie. Vlastníčka pozemku
pani L. U. trvala na tom, aby reklamné zariadenia boli aj naďalej osadené na jej pozemku, z čoho vyplýva,

že súhlasí s vydaním predĺženia platnosti povolenia na reklamné zariadenia.

Výrok rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že po zrušení predchádzajúceho
rozhodnutia začal konať vo veci predĺženia platnosti povolenia na umiestnenie 2 ks veľkoplošných
reklamných tabúľ a oznámením o začatí konania SÚ 4082/31131/2012/Rá zo dňa 15.10.2012 nariadil
ústne pojednávanie s miestnym šetrením, ktoré sa konalo 30.10.2012 so stretnutím na Mestskom

úrade v I.. Na konaní podal žiadateľ pán L. W. a účastníčka konania pani L. U. námietky formou
vyjadrení, že naďalej trvajú na vydaní predĺženia platnosti povolenia na reklamné zariadenia 2 ks
veľkoplošných reklamných tabúľ na Prešovskej ceste, pozemok parcela č. C KN 3357 v k.ú. I.. Stavebný
úrad námietkam nevyhovel a vyhodnotil ich tak, ako uvádza vo výroku rozhodnutia. Argumentoval tým,
že pri komplexnom posúdení doložených záväzných stanovísk príslušný stavebný úrad mal zistené,

že námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu týchto záväzných stanovísk, a preto v súlade s
ustanovením § 140b ods. 4 Stavebného zákona, podľa ktorého pri riešení rozporov medzi dotknutými
orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov
konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od
dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad

si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom
dotknutého orgánu. V priebehu prerušenia konania neplynú lehoty na vybavenie veci stavebným
úradom. Uviedol, že podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie bolo prerušené listom zo dňa
27.11.2012 č. 4082/33957/2012/Rá.

Dňa 31.12.2012 mu bolo doručené potvrdenie záväzného stanoviska, ktoré vydalo Ministerstvo vnútra

SR, Prezídium Policajného zboru, odbor dopravnej polície, dňa 08.02.2013 pod č. 03310/2013/C212-SCDPK/7311 zo dňa 01.02.2013 vyžiadanie potvrdenia alebo zmeny záväzného stanoviska, ktoré
vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Stanoviská nadriadených orgánov v
plnom rozsahu potvrdili stanoviská prvostupňových orgánov. Na základe uvedenej skutočnosti podľa §

62 ods. 4 Stavebného zákona zamietol žiadosť navrhovateľa, pretože uskutočnením predmetnej stavby
a jej užívaním sú ohrozené verejne záujmy chránené Stavebným zákonom a osobitnými predpismi.
Stavebný úrad pritom vychádzal z negatívnych stanovísk dotknutých orgánov k predmetnej stavbe,
ktorých správnosť bola potvrdená ich nadriadeným orgánom.

Na základe odvolania žalobcu Obvodný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 15.05.2012

pod č. ObÚ-PO-OVBP-2013/419/1752/ŠSS-KAM ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 608/2003 Z.z. o štátnej správy pre územné plánovania, stavebný poriadok a bývanie a o zmene
a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a územnom poriadku v znení neskorších
predpisovrozhodoltak,žeodvolaniezamietolanapadnutérozhodnutiepotvrdilpodľa§59ods.2zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

V odôvodnení poukázal na priebeh konania, prvostupňové rozhodnutie a s odvolacími námietkami
sa vyrovnal tak, že stavebný úrad postupuje v konaní podľa § 140a ods. 3 Stavebného zákona v
súčinnosti s dotknutými orgánmi, ktoré chránia záujmy podľa osobitných predpisov, v danom prípade
podľa Cestného zákona. § 126 ods. 1 citovaného zákona upravuje, že ak sa konanie podľa Stavebného
zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane pozemných komunikácií, rozhodne stavebný

úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a Stavebného zákona, ktorým
tento uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Stavebný zákon v § 140b ods. 1 upravuje, že
záväzné stanovisko je na účely konaní podľa stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo
iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je
ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny

orgán (stavebný úrad) v konaní podľa Stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného
stanoviska s inými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. V ustanovení § 140b ods. 2 Stavebného
zákona je upravené, že dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti
ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie
osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť.

Odvolací orgán poukázal na to, že Policajný zbor je podľa § 11 písm. a/ zákona č. 575/2001 Z.z. o
organizáciiačinnostivládyaorganizáciiústrednejštátnejsprávyvzneníneskoršíchpredpisov,garantom
bezpečnosti na cestách v Slovenskej republike a pri tvorbe dopravného prostredia je v postavení
subjektu, ktorý musí na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zabezpečiť ochranu verejných
záujmov spoločnosti, ktoré by mohli byť dotknuté, pričom sa tým má predovšetkým na zreteli konkrétne

ochrana života, zdravia a majetku občanov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak,
ako mu to ukladá kompetenčný zákon. Táto povinnosť je implementovaná do ustanovení zákona č.
171/1996 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a následne do zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý
nahradil zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a zároveň do zákona č.

135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Policajný zbor aj keď v §
140a Stavebného zákona nie je explicitne uvedený ako dotknutý orgán podľa tohto zákona, Ministerstvo
vnútra SR, Prezídium policajného zboru, odbor dopravnej polície zastáva názor, že v nadväznosti na
uvedené je dotknutým orgánom pri odvolaní sa na predmetné ustanovenia § 140a ods. 1 písm. a/
Stavebného zákona. Stavebný zákon v § 126 ods. 1 zakotvil, že na základe vymenovaného okruhu

osobitných predpisov je priznané postavenie dotknutého orgánu podľa tohto zákona veľmi širokému
spektru subjektov verejnej správy, t.j. dotknutým orgánom, podľa tohto zákona, je orgán verejnej správy,
ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v tomto vyššie citovanom ustanovení, ak
konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť s ním súvisí. Z uvedeného teda
vyplýva, že ide o orgány, ktorým osobitné predpisy zverujú ochranu verejných záujmov. Citované

ustanovenie tiež upravuje, že ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi
o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého
orgánu podľa § 140a Stavebného zákona, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.S poukazom na uvedené žalovaný uviedol, že dotknutým orgánom podľa Stavebného zákona je aj
Policajný zbor, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o pozemných
komunikáciách, ktorými sú najmä zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
Vzhľadom na uvedené Policajný zbor je zákonne oprávnený sa vyjadrovať k meritu veci a uplatňovať si
požiadavky záväzným stanoviskom podľa § 140b v súlade s § 140a Stavebného zákona, ktorých cieľom
je zabezpečiť ochranu vyššie uvedených verejných záujmov spoločnosti, ktoré by mohli byť stavebnou
činnosťou dotknuté. Obsah takéhoto stanoviska je pre správny orgán, resp. stavebný úrad záväzný a

nie je možné ho nahradiť odborným vyjadrením či znaleckým posudkom.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že Policajný zbor je nielen oprávnený a kompetentný podľa Stavebného
zákona, ale aj povinný podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
aby sa vyjadril v rozsahu svojej pôsobnosti z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
príslušnému stavebnému úradu vo veci chráneného verejného záujmu podľa vyššie uvedených
osobitných predpisov v konaniach podľa Stavebného zákona a zaujímať odborné stanoviská, vznášať

námietkyapripomienky,resp.dávaťsúhlasčinesúhlaskpriamejčinnostinapozemnýchkomunikáciách,
alebo všeobecne aj mimo pozemnej komunikácie na zverenom úseku cestnej premávky, ak by
predmetná činnosť mohla ovplyvniť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Policajný zbor v súvislosti
so zabezpečovaním plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa Zákona o Policajnom zbore
spolupracuje v rozsahu svojej pôsobnosti nielen s obcami, ale aj štátnymi orgánmi, právnickými a

fyzickými osobami. Ak povoleniu k umiestneniu informačných, reklamných a propagačných zariadení
pri cestách a na miestach viditeľných z verejných priestorov, ktoré sú spojené so stavbou alebo
pozemkom v blízkosti pozemnej komunikácie, nepredchádzalo odborné posúdenie Policajným zborom z
dopravno-bezpečnostného hľadiska, môže takto vydané povolenie mať negatívny dopad na bezpečnosť
účastníkov cestnej premávky v konkrétnej lokalite, keďže takto povolené umiestnenie reklamného

zariadenia môže byť v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody alebo môže byť aj jej
hlavným spúšťacím faktorom, prípadne výrazne ovplyvniť jej následok.

Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 3 Cestného zákona, ktoré citoval už žalobca v žalobe. Na
základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad v konaní o vydanie
predĺženia platnosti povolenia na reklamné zariadenia na medzinárodnom ťahu cesty 1/18 (E50),

nemôže rozhodnúť bez záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Dotknuté orgány sú spolupracujúce
orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného
úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem s poukazom na
§ 126 ods. 1 Stavebného zákona. Ak sa konanie podľa Stavebného zákona dotýka záujmov chránených
predpismi o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska

dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. V predmetnej
veci ide o konanie vo veci predĺženia platnosti povolenia na reklamné zariadenie a to na umiestnenie
2 ks veľkoplošných reklamných tabúľ na Prešovskej ceste, parcela číslo C KN 3357, v katastrálnom
území I., v blízkosti cesty 1/18 (E50), v intraviláne Mesta I. a zároveň v priestore križovatky, ktorá
je označená trvalým dopravným značením, preto bez stanoviska orgánu KR PZ SR, KDI v Prešove,

ktorému je nadriadený orgán Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru v Bratislave a
stanoviska Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov, ktorému je nadriadený
orgán Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v Bratislave, nie je možné rozhodnúť.

Skutočnosť, že MV SR, Prezídium PZ je dotknutým orgánom pri povoľovaní reklamných zariadení,
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sžp/36/2012 zo dňa 12.03.2013,

podľa ktorého Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, je dotknutým orgánom v zmysle § 11 písm. a/
zákona č. 575/2001 Z.z., § 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 173/19936 Z.z. o Policajnom zbore, chrániacim
verejný záujem, život, zdravie a majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na
diaľniciach a rýchlostných cestách.

V tejto súvislosti žalovaný citoval ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého správne

orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad v konanípostupoval v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona a súvisiacich predpisov pojednávajúcimi o
povoľovaní informačných, reklamných a propagačných zariadení, keď z dôvodu nesúhlasných vyjadrení
dotknutých orgánov žiadosť o povolení reklamných zariadení zamietol.

Občiansky súdny poriadok v piatej časti upravuje správne súdnictvo, konkrétne v §244 ods. 1 tak, že
v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej
samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,

pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu

sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z vyššie citovaných rozhodnutí správnych orgánov je nepochybné, že žalobca sa domáha preskúmania
právoplatného rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri
rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy,
aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť.

Námietkami žalobcu vo vzťahu k nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sú skutočnosti
založené na právnom názoru žalobcu, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (v ďalšom texte iba Stavebný zákon) nemá osobitné ustanovenia vo vzťahu k predĺženiu
platnosti stavebného povolenia, preto na konanie je nevyhnutné aplikovať ustanovenia § 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov a Krajské riaditeľstvo PZ Prešov, Krajský dopravný

inšpektorát a Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove nie sú dotknutými
orgánmi tak, ako sú definované Stavebným zákonom, a preto nemal prvostupňový správny orgán Mesto
Levoča žiadať záväzné stanovisko od týchto orgánov.

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že v minulosti boli vydané rozhodnutia o povolení stavby 2 ks
reklamného zariadenia - veľkoplošné reklamné tabule na Prešovskej ceste na parcele v kat. území I.,

C KN 3357. Žalobca tvrdí, že ide iba o predĺženie platnosti posledne vydaného rozhodnutia Mestom
Levoča a v konaní mal byť aplikovaný zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nie Stavebný zákon.

ZoStavebnéhozákonajenesporné,žetakétoosobitnéustanoveniavovzťahukpredĺženiuplatnostiužv
minulosti vydaného stavebného povolenia neexistuje, z čoho však nemožno vyvodiť záver, že pri stavbe
povolenej na určitú dobu je možné aplikovať ustanovenia Správneho poriadku. Z rozhodnutí Stavebného

úradu mesta Levoča vydaných v období tak, ako sú uvedené v žalobe žalobcu, je nesporné, že ide o
rozhodnutia, ktorým sa povolila stavba veľkoplošných reklamných tabúľ vždy na dobu troch, resp. piatich
rokov. Z uvedeného teda vyplýva, že uvedenými rozhodnutiami povolená stavba má charakter dočasnej
stavby,pretožeupredmetnýchreklamnýchzariadeníbolvopredobmedzenýčasichkonaniaauplynutím
doby uvedenej v stavebnom rozhodnutí je nevyhnutné mať nové stavebné konanie, aj keby sme to

nazvali konaním o predĺženie platnosti stavebného povolenia postupom podľa zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Práve tá skutočnosť, že Stavebný zákon nemá osobitnéustanovenia „o predĺžení platnosti stavebného povolenia pri dočasných stavbách“, svedčí o správnosti
nižšie uvedeného názoru súdu.

ZoStavebnéhozákonaato§140vyplýva,žeakniejevýslovneustanovenéinak,vzťahujúsanakonanie

podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, čo znamená iba subsidiárne aplikovanie
Správneho poriadku v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa názoru súdu z citovaného ustanovenia je zrejmé, že neprichádza do úvahy, aby bol v konaní
aplikovaný iba Správny poriadok.

Stavebný zákon v ustanovení § 61 ods. 1 upravuje, že stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s

miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli
byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.
Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné
povolenie úplná.

Podľaods.6tohtoustanovenia-stavebnýúradupovedomídotknutéorgányvždyjednotlivo.Tietoorgány
sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci
konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný
úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote
neoznámisvojestanoviskokpovoľovanejstavbe,másazato,žesostavbouzhľadiskanímsledovaných

záujmov súhlasí.

Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona - v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného

prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi... .

Podľa § 62 ods. 4 - ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené
týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené
záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť

o stavebné povolenie zamietne.

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v
ustanovení § 126 ods. 1 upravuje, že ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených
predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a
využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane,
o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o
veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o

dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej
energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o
civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe
záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných
predpisov.Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak tento zákon ustanovuje postup pri preskúmaní záujmov chránených
osobitnými predpismi a pri uplatňovaní stanovísk alebo obdobných opatrení dotknutých orgánov,
postupujú podľa neho dotknuté orgány uvedené v odseku 1. Právo týchto správnych orgánov vydať

samostatné rozhodnutie zostáva nedotknuté, ak to predpisy na ochranu nimi sledovaných záujmov
ustanovujú.

Stavebný zákon dotknuté orgány v § 140a ods. 1 definuje tak, že dotknutým orgánom podľa tohto zákona
je

a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak
konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto

zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,

b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na
jej území okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá,

c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje
osobitný predpis.

Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona - záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej
pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť
ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto
záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho

záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu,
podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností,
z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie
v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje,
dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30
dní; ak ide o stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 5 - pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa
postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska,
stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý

orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od
orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty
na rozhodnutie veci stavebným úradom.

Zo zisteného skutkového stavu je medzi účastníkmi konania nesporné, že reklamné zariadenia majú
byť umiestnené v blízkosti medzinárodného ťahu cesty I/18 (E50), a teda stavebné konanie sa týka

prevádzky na pozemných komunikáciách, ktoré Cestný zákon (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov) v ustanovení § 1 ods. 2 definuje tak, že pozemné
komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na

a) diaľnice,b) cesty,

c) miestne komunikácie,

d) účelové komunikácie.

Cestný zákon v ods. 4 § 3 písm. a/ upravuje, že Krajské úrady dopravy

vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest I. triedy.

Zobsahupredloženéhoadministratívnehospisuvyplýva,žeKrajskýúradprecestnúdopravuapozemné
komunikácie v stanovisku zo dňa 30.01.2012 uviedol, že je cestným správnym orgánom na cestách
I. triedy a okrem iných kompetencií povoľuje výnimky z ochranného pásma ciest, ktoré je definované
zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a vyhláškou 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva

predmetný zákon. Cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych
komunikáciách mimo zastavené územie alebo územia určeného na súvislé zastavanie. Ochranné
pásmo cesty I. triedy je 50 m od osi vozovky. Podľa priloženej dokumentácie nemá byť reklamná
tabuľa umiestnená v zastavanom území, nie je potrebné vydať výnimku na povolenie činnosti v
cestnom ochrannom pásme. Reklamná tabuľa nemá byť obojstranná, resp. čitateľná v protismere, preto

umiestnenie reklamného zariadenia je nutné odsúhlasiť s OR PZ, ODI v Poprade, ktorý dohliada na
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

V stanovisku zo dňa 24.02.2012 Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie uviedol, že
na základe stanoviska podaného na ústnom konaní k predmetnej stavbe uviedol, že podľa priloženej
dokumentácie má byť reklamná tabuľa umiestnená v zastavenom území, preto nie je potrebné na

predmetnú stavbu vydať výnimku na povolenie činnosti v cestnom ochrannom pásme. Na základe
vykonanej obhliadky miesta, kde v súčasnosti je predmetné reklamné zariadenie umiestnené, je možné
konštatovať, že ide o priestor križovatky vyznačený zvislým dopravným značením, pričom dopravné
zariadenia sú viditeľné, resp. čitateľné v protismere. Uviedol, že podľa § 8 ods. 12 Cestného zákona je
zakázané umiestňovať na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča reklamné, informačné a propagačné

zariadenia. Predmetné reklamné zariadenie má byť umiestnené v priestore križovatky. Podľa § 10
ods. 3 Cestného zákona je zakázané umiestňovať reklamné, informačné a propagačné zariadenia
na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných
pásmach (cesta I/18 je v predmetnom úseku medzinárodnou cestou E50). Vzhľadom na vyššie uvedené
nesúhlasí s umiestnením navrhovaných 2 ks reklamného zariadenia, pričom toto stanovisko nenahrádza

stanoviská ostatných dotknutých orgánov štátnej správy a miestnej správy.

Zo stanoviska Krajského riaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu Prešov zo dňa 19.11.2012
vyplýva, že na základe pracovného stretnutia, ktoré bolo zvolané Mestom Levoča ako stavebným
úradom vo veci „predĺženia platnosti povolenia reklamného zariadenia“, ktoré bolo zvolané na
deň 30.10.2012, krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Prešove potvrdil nesúhlasné stanovisko k

umiestneniu 2 ks reklamných zariadení s poukazom na § 10 ods. 3 a § 8 ods. 12 zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách, keďže predmetné reklamné zariadenia sú umiestnené na medzinárodnom
cestnom ťahu cesty I/18 (E50) v intraviláne Mesta I. a zároveň v priestore križovatky, ktorá je označené
trvalým dopravným značením.

Námietka v žalobe, že nejde o križovatku, nezodpovedá ním predloženej fotodokumentácii a je zrejmé,

že ide o križovatku tak, ako je definovaná v Cestnom zákone s aplikáciou ustanovenia §8 ods. 12, podľa
ktorého transparenty, skládky materiálov alebo reklamné, informačné a propagačné zariadenia, ako aj
iné zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných komunikácií ani pre riadenie cestnej premávky a
prevádzku dopravy, je zakázané umiestňovať na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke.
Je nesporné, že reklamné zariadenia sú v rozhľadovom poli vodiča.Ak žalobca tvrdí, že krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát nemá postavenie dotknutého
orgánu štátnej správy, súd sa s týmto názorom nestotožňuje, pretože je zrejmé, že postavenie
dotknutého orgánu štátnej správy mu vyplýva z právnych predpisov, ktoré citoval žalovaný.

Výklad ustanovenie § 140a Stavebného zákona prezentovaný v žalobe je podľa názoru súdu nesprávny,
pretože postavenie dotknutého orgánu štátnej správy vyplýva z osobitných predpisov a týmto právnym
predpisom je aj zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii a činností vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov, konkrétne v § 11 písm. a/, podľa ktorého Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia, verejného
poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť

cestnejpremávky,ochranubezpečnostiaplynulostiželezničnejdopravy,vecizbraníastreliva,súkromné
bezpečnostné služby, vstup na územie Slovenskej republiky a pobyt cudzincov na jej území, občianske
preukazy,cestovnédokladyaoprávnenianavedeniemotorovýchvozidiel,otázkyazylantovaodídencov,
evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel, integrovaný záchranný
systém, civilnú ochranu a ochranu pred požiarmi.

Citované ustanovenie je nevyhnutné vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č. 171/1993 Zb. o
Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a to § 1 ods. 1, podľa ktorého policajný zbor je ozbrojený
bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti
vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú
z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ - Policajný zbor plní tieto úlohy: spolupôsobí pri ochrane základných práv a
slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
j/ dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.

Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 upravuje,
že tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou

premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky,
vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.

Ak teda zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii a činnosti vlády, organizácii ústrednej štátnej správy v
citovanom ustanovení § 11 písm. a/ upravuje, že policajný zbor je garantom bezpečnosti na cestách
Slovenskej republiky a pri tvorbe dopravného prostredia, potom mu patrí aj postavenie dotknutého

orgánuakosubjektu,ktorýnaúsekubezpečnostiaplynulosticestnejpremávkymusízabezpečiťochranu
verejných záujmov spoločnosti, ktoré by mohli byť dotknuté. Ide predovšetkým o ochranu života, zdravia
a majetku občanov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z vyššie uvedených skutočností je teda podľa názoru súdu nesporné, že v čase vydania záväzného
stanoviska je krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a krajské riaditeľstvo PZ, krajský

dopravný inšpektorát dotknutými orgánmi, a preto v súlade so zákonom postupovali správne orgány, ak
žiadali záväzné stanovisko od týchto orgánov, a ak následne boli vyžiadané stanoviská nadriadených
orgánov, čo vyplýva z obsahu spisu, pretože stanovisko krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikáciebolonajprvkladné,následnezápornéakrajskériaditeľstvoPZsakvecivyjadrilonegatívne.
Z vyjadrení nadriadených orgánov a to Ministerstva vnútra a Ministerstva dopravy SR je nepochybné,

že títo zaujali negatívne stanovisko k vydaniu stavebného povolenia.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho postup v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby
sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa §250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemá a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.