Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 18, 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2Cb/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913211509
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7913211509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudca JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľa: EURO -

BUILDING, a.s., IČO: 35683066, Podunajská 23, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
CIMRÁK, s.r.o., IČO: 36868876, Štefánikova 7, Nitra, proti odporcovi: Mesto Trebišov, IČO: 00331996,
M. R. Štefánika 862/204, Trebišov, zastúpenému advokátom: Prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., IČO:
31946011, Rázusova 28, Košice, o zaplatenie 9.115,70 Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 7.767,90 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II.

Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 1.347,80 Eur z a m i e t a .

III.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2.050,82 Eur, z toho za súdny
poplatok sumu 293,58 Eur a za trovy právneho zastúpenia navrhovateľa sumu 1.757,24 Eur, to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV.

V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu vo výške 52,87 Eur po právoplatnosti rozsudku.

V.

V r a c i a odporcovi súdny poplatok z odporu proti platobnému rozkazu vo výške 52,87 Eur po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným konajúcemu súdu telefaxom dňa 3.12.2012, doplneným originálom doručeným

konajúcemu súdu dňa 6.12.2012 (č.l. 5-6) sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 10.106,05
Eur a náhrad trov konania. Návrh dôvodil tým, že dňa 30.8.2010 bola medzi navrhovateľom ako
zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo
vykonanie diela „Základná škola I. Krasku - Dostavba I., Trebišov“. K zmluve bol dňa 21.4.2011 uzavretýdodatok č. 1. V súlade s dohodnutými podmienkami navrhovateľ vykonal pre odporcu práce, za ktoré
podľa čl. 6. zmluvy o dielo vystavil nasledovné faktúry:

por. č. 1. faktúra č. 200000633 na sumu 314.478,39 Eur, splatnú 12.4.2011 ( v znení dobropisu č.

202100010),

por. č. 2. faktúra č. 200000677 na sumu 107.215,95 Eur, splatnú 12.4.2011,

por. č. 3. faktúra č. 200100204 na sumu 354.453,17 Eur, splatnú 15.8.2011.

Vzhľadomnato,žesaodporcadostaldoomeškaniasozaplatenímvyššieuvedenýchfaktúr,navrhovateľ
si podľa ustanovenia čl. 6.11. zmluvy o dielo uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% z
fakturovanej sumy za každý deň omeškania, a to v nasledovnej výške:

por. č. 1. faktúra č. 200000633 úroky z omeškania v sume 4.186,36 Eur,

por. č. 2. faktúra č. 200000677 úroky z omeškania v sume 2.197,93 Eur,

por. č. 3. faktúra č. 200100204 úroky z omeškania v sume 3.721,76 Eur.

Konajúci súd v predmetnej veci vydal dňa 27.12.2012 platobný rozkaz č.k. 2Rob/63/2012-24. Proti
platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor odporca s odôvodnením vo veci samej (č.l. 26a-26g,

30-33). Odpor odporca dôvodil tým, že poukazuje na ustanovenie čl. 6, bod 6.9. zmluvy o dielo, podľa
ktorého: „lehota splatnosti faktúr bude minimálne 90 dní ak sa obe zmluvné strany nedohodnú inak
v súlade so zmluvou o pridelení nenávratného finančného príspevku, ktorý uzatvorí objednávateľ s
Ministerstvom výstavby a regionálne rozvoja SR. V prípade, že splatnosť faktúry pripadne na deň
pracovného voľna alebo pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať najbližší nasledujúci

pracovný deň“. Keďže medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje písomná dohoda, ktorá by splatnosť
upravovala odlišne, platí, že splatnosť faktúr vystavovaných zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo
je minimálne 90 dní. Na základe citovanej formulácie zmluvnej úpravy splatnosti faktúr, sa odporca
nemohol dostať do omeškania s úhradou týchto faktúr, keďže ich uhradil v dohodou stanovenom
čase, a to bez zbytočného odkladu. Pre vyčíslenie úrokov z omeškania preto nie je daný právny

základ. Odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľovi bol známy spôsob financovania diela z prostriedkov
nenávratného finančného príspevku na základe Zmluvy o nenávratnom finančnom prostriedku a táto
skutočnosť vyplýva aj z čl. 6., bod 6.9. zmluvy o dielo aj z čl. 13. Odporca tvrdil, že dôvody, pre ktoré
sa doba uhradenia faktúr predĺžila oproti požiadavke navrhovateľa uvedenej na faktúrach spočívali
čiastočne v konaní samotného navrhovateľa, keď Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

po ich obdržaní listom zo dňa 20.1.2011 pre výskyt formálnych nesprávností žiadalo doplniť žiadosť
a odporca postupoval bezodkladne. Podľa čl. 6., bod 6.10. zmluvy o dielo: „Platby budú vykonávané
bezhotovostným platobným stykom na účet zhotoviteľa a zaplatenie faktúry sa považuje odpísanie
fakturovanej čiastky z účtu objednávateľa v prospech účtu zhotoviteľa“. Po pripísaní prostriedkov na účet
odporcu odporca bezodkladne navrhovateľovi uhradil faktúry č. 200000633, z vlastných prostriedkov

sumu 115.920,58 Eur dňa 13.4.2011 a suma 198.557,81Eur bola z účtu odporcu odpísaná 20.5.2011;
suma účtovaná faktúrou č. 200000677 bola v plnej výške odpísaná z účtu odporcu 20.5.2011. K
úhrade ceny diela účtovanej faktúrou č. 200100204 odporca uviedol, že dňa 22.8.2011 odporca obdržal
od Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR oznámenie o záveroch administratívnej
kontroly žiadosti o platbu - predfinancovanie, ktorým mu bolo oznámené, že žiadosť bola schválená

v plnej výške, schválené prostriedky vo výške 343.826,59 Eur boli pripísané na účet odporcu dňa
30.8.2011. Bezodkladne po poukázaní prostriedkov na účet odporcu odporca uhradil navrhovateľovi
faktúru č. 200100204 podľa čl. 6, bodu 6.10. zmluvy o dielo dňa 2.9.2011. Následnou kontrolou bolo
zistené, že aj táto faktúra obsahovala neoprávnené výdavky vo výške 3.166,12 Eur, ktorú bolo nutné
následne dobropisovať a navrhovateľ tak urobil dobropisom č. 202200031, vystaveným 7.8.2012 a

13.8.2012 finančné prostriedky odporcovi vrátil. Okrem skutočnosti, že pre omeškanie navrhovateľa
nie je daný právny základ, odporca poukázal aj na to, že ak by k splatnosti faktúr navrhovateľa
došlo v iný deň, ako to vyplýva z argumentácie odporcu, a súčasne by omeškanie odporcu nebolo
vylúčené ustanovením § 365 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho by sa odporca teoreticky ocitol
v omeškaní a navrhovateľovi by vzniklo právo na úhradu úrokov z omeškania, uplatnením týchto

úrokov z omeškania súdnou cestou by išlo o taký výkon práva navrhovateľa, ktorý by bol v rozpore sozásadami poctivého obchodného styku a preto by mu podľa § 265 Obchodného zákonníka nemohla
byť poskytnutá súdna ochrana. O akú konkrétnu skutočnosť opiera odporca svoje tvrdenie, že ak by
teoreticky navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania, bolo by ich uplatnenie na súde v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, už odporca neuviedol. Odporca nemohol uhradiť faktúry
vystavené navrhovateľom v požadovanej lehote navrhovateľom z dôvodu, že tieto neboli vystavené
riadne, t.j. z dôvodu navrhovateľovho omeškania. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 2Cb/7/2013.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu proti vydanému platobnému rozkazu (č.l. 73-75) argumentoval, že
pokiaľ by bola prijatá argumentácia odporcu ohľadne ustanovenia čl. 6., bodu 6.9. zmluvy o dielo táto

interpretácia by mohla vyústiť do ponímania splatnosti 90 dní nekonečne, teda by nikdy nenastala,
nemožno toto ustanovenie vykladať v tom smere, že splatnosť bola odložená až do preplatenia
finančných zdrojov od ministerstva, nebola teda naplnená podmienka existencie určitej a zrozumiteľnej
odkladacej podmienky. Lehota splatnosti faktúr minimálne 90 dní v zmluve o dielo znamená, že
navrhovateľ ako zhotoviteľ nemôže vystaviť faktúru s lehotou splatnosti menej ako 90 dní, ale musí
to byť 90 dní vrátane a viac. Z vystavenej faktúry bola podmienka dohodnutá v bode 6.9. zmluvy o

dielo zo strany zhotoviteľa dodržaná, pretože lehota splatnosti bola 90 dní, čím je splnená podmienka
minimálne 90 dní. To, že interpretácia odporcu o lehote splatnosti faktúr minimálne 90 dní nie je správna,
navrhovateľ poukazuje aj na ustanovenie čl. 12., bod 12.9. zmluvy, kde si navrhovateľ s odporcom
dohodli: „Za závažné porušenie zmluvy sa považuje prekročenie lehoty splatnosti faktúr objednávateľom
o viac ako 30 dní.“ Navrhovateľ takisto poukázal na bežnú obchodnú prax medzi sporovými stranami,

konkrétne poukázal na zmluvu o dielo „Trebišov - sídlisko Juh II. - nájomné byty, bytové domy C, D
- 2 x 39 b. j.“, kde v čl. V, bod 5.2.6 dohodli „Zmluvné strany sa dohodli na splatnosti faktúr 90 dní.“
Ďalej sa navrhovateľ vyjadril k postupu pri prideľovaní finančných prostriedkov s časovým sledom až do
zaplatenia faktúry zhotoviteľovi. Odporca zdôvodňuje omeškanie faktúry tým, že malo dôjsť k neskorému
predloženiu dokladov zhotoviteľom. Navrhovateľ mal za to, že navrhovateľ postupoval v súlade so

zmluvou. Podľa ustanovenia čl. 6., bodu 6.2. zmluvy, si zmluvné strany dohodli, že: „cenu za zhotovenie
dielauhradíobjednávateľnazákladečiastkovýchfaktúrpopredchádzajúcomodsúhlasenírealizovaných
prác a dodávok objednávateľom...“. Podľa ustanovenia čl. 6., bodu 6.4. zmluvy, si zmluvné strany
dohodli,že:„Výkazmnožstvavykonanýchprácmusíbyťpotvrdenýtechnickýmdozoromobjednávateľa.“
Podľa ustanovenia čl. 6., bod 6.8. zmluvy o dielo, si zmluvné strany dohodli, že: „V prípade, že faktúra

nebude obsahovať náležitosti uvedené v zmluve, objednávateľ je oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na
doplatenie...“. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je to, že práce boli fakturované, boli riadne
vykonané, čo preukazujú predovšetkým súpisy vykonaných prác a krycie listy potvrdené stavebným
dozorom odporcu. Predmetné faktúry neboli odporcom namietané ani neboli navrhovateľovi vrátené. To,
z akých finančných prostriedkov hradil odporca úhradu faktúr, nie je pre navrhovateľa podstatné. Tretie

subjekty sa môžu stať subjektom zmluvného vzťahu za konkrétnych zákonných predpokladov, a to za
situácie, keď nastane jedna z právnych skutočností majúca za následok prevod alebo prechod práv a
povinností z tohto zmluvného záväzku právneho vzťahu, k čomu ale nedošlo, teda práva a povinnosti
vznikli len medzi konkrétnymi účastníkmi zmluvného vzťahu.

Navrhovateľ tiež nesúhlasil s tvrdením odporcu o rozpore so zásadami poctivého obchodného styku pri

výkone práva navrhovateľa uplatniť si nárok na úroky z omeškania. Úrok z omeškania je sankciou za
porušenie povinností a ten, kto povinnosti porušil je dlžník, veriteľ využíva svoje zákonné možnosti na
reparáciu ujmy spôsobenej dlžníkom a dočasnú nemožnosť disponovať s peňažnými prostriedkami v
dôsledku neplnenia povinností dlžníka.

Písomnýmpodanímdoručenýmkonajúcemusúdudňa29.4.2013,datovaným19.4.2013,navýzvusúdu,

aby navrhovateľ predložil konajúcemu súdu výpočet uplatnených úrokov z omeškania tak, aby bolo
zrejmá suma, z ktorej sú vypočítané, dátumom vymedzené obdobia, za ktoré ich navrhovateľ uplatňuje,
a tomu zodpovedajúci počet dní, navrhovateľ uviedol, že:

faktúra č. 200000633 (vyššie uvedená pod por. č. 1.): splatnosť tejto faktúry bola v súlade so zmluvou
určená na deň 12.4.2011, odporca sa dostal do omeškania 13.4.2011 a faktúru nezaplatil do 12.4.2011,

časť faktúry uhradil (poukázal platbu) 14.4.2011 vo výške 115.920,58 Eur a takto bol v omeškaní 2 dni
so zaplatením sumy 115.920,58 Eur,- úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy 115.920,58 Eur od 13.4.2011 do 14.4.2011 predstavuje
115,90 Eur;

zvyšnú časť fakturovanej sumy odporca uhradil (poukázal platbu) 20.5.2011 vo výške 198.557,81 Eur,

bol v omeškaní 38 dní zo sumy 198.557,81 Eur,

- úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy 198.557,81 Eur od 13.4.2011 do 20.5.2011 predstavuje
sumu 3.772,60 Eur;

faktúra č. 200000677 (vyššie uvedená pod por. č. 2.): jej splatnosť je v súlade so zmluvou určená na
deň 12.4.2011, odporca sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 13.4.2011, odporca v celosti
splnil povinnosť vyplývajúcu z tejto faktúry až 20.5.2011, kedy zadal príkaz na úhradu zo svojho účtu v

prospech účtu navrhovateľa na sumu vo výške 107.215,95 Eur, takto oneskorenou platbou bol odporca
v omeškaní 38 dní zo sumy 107.215,95 Eur,

- úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy 107.215,95 Eur od 13.4.2011 do 20.5.2011, t.j. 38 dní
omeškania predstavuje sumu 2.037,10 Eur;

faktúra č. 200100204 (vyššie uvedená pod por. č. 3.): jej splatnosť je v súlade so zmluvou určená na

deň 15.8.2011, odporca sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 16.8.2011, odporca si v celosti
splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z tejto faktúry až 2.9.2011, kedy zadal príkaz na úhradu zo svojho
účtu v prospech účtu navrhovateľa na sumu vo výške 354.453,17 Eur, takto oneskorenou platbou bol
odporca 18 dní v omeškaní so zaplatením sumy 354.453,17 Eur,

- úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy 354.453,17 Eur od 16.8.2011 do 2.9.2011 predstavuje

3.190,08 Eur.

Úroky z omeškania z vyššie uvedených faktúr v znení dobropisov predstavujú celkovú sumu vo výške
9.115,70 Eur.

Navrhovateľ vzal späť návrh v časti o zaplatenie 990,35 Eur, ktorá vyplýva z upraveného výpočtu úrokov
z omeškania.

Konajúci súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/7/2013 uznesením zo dňa 6. mája 2013, č.k.
2Cb/7/2013-94, zastavil konanie v časti o zaplatenie 990,35 Eur a v prevyšujúcej časti vylúčil nárok
navrhovateľa na samostatné konanie.

Vylúčené konanie je vedené pod sp. zn. 2Cb/20/2013. Predmetom vylúčeného konania je nárok
navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania v kapitalizovanej výške 9.115,70 Eur (10.106,05 -

990,35). Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov sporových strán, listinnými
dôkazmi, a zistil:

Z obsahu prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom 6.5.2013 ešte vo veci
sp. zn. 2Cb/7/2013 (č.l. 84-91) vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje úroky z omeškania z faktúr, ktorými
boli fakturované tie ceny, ktoré už boli zaplatené. Správnosť týchto faktúr vždy kontroloval stavebný

dozor odporcu. Z e-mailov, ktoré sú prílohou k odporu jednoznačne vyplýva, že príčinou oneskorených
platieb zo strany ministerstva pre Mesto Trebišov boli formálne nedostatky v žiadostiach Mesta Trebišov
k jednotlivým úhradám. Okrem toho poukázal na fakt, že vzťah medzi odporcom a ministerstvom nie je
vzťah, ktorý je predmetom tohto konania a navrhovateľ ako jeden z účastníkov zmluvy o dielo nemal
možnosť ovplyvniť vzťah medzi odporcom a ministerstvom, nebol oboznámený so zmluvou uzavretou

medzi odporcom a ministerstvom o poskytnutí nenávratného príspevku zo strany ministerstva pre
odporcu. Podľa názoru navrhovateľa lehota na zaplatenie faktúr začala plynúť po dátume vystavenia
faktúry a uplynula 90. dňom. Poukázal na to, že odporca vo svojom prednese uviedol, že ustanovenie
bodu 6.9. zmluvy nie je perfektné. V tomto prípade sa má vykladať v neprospech toho, kto ho použil
ako prvý. Zmluvu o dielo, ktorá je predmetom konania, koncipoval odporca a bola súčasťou súťažných

podkladov pre verejné obstarávanie a navrhovateľ do jej znenia nezasahoval. Vzhľadom na to, žeodporca považuje toto ustanovenie za neperfektné, je možné použiť všeobecné ustanovenia o splatnosti
záväzku, kedy Obchodný zákonník upravuje, že ak splatnosť záväzku nie je určená, dlžník má plniť
na výzvu veriteľa. Za výzvu veriteľa možno považovať aj faktúru s lehotou splatnosti tam uvedenou.

Poukázal tiež na to, že podľa bodu 6.8. zmluvy, ak faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v
zmluve, objednávateľ je oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na doplnenie. V takom prípade nová lehota
splatnosti začne plynúť doručením opravenej faktúry objednávateľovi. Tieto tri faktúry uvedené v návrhu
na začatie konania odporca nevrátil, preto konkludentne ich zaplatením vyjadril i súhlas s lehotou
splatnosti na nich vyznačenou. K faktúre končiacej trojčíslím 677 (vyššie uvedená pod por. č. 2.) nevedel

uviesť, kedy bola doručená odporcovi, ale Mesto ju malo k dispozícii dňa 14.1.2011, pričom toto tvrdenie
opiera o skutočnosť, že na tejto faktúre je obdĺžniková pečiatka odporcu, kde je dátum 14.1.2011.
Toto možno aplikovať aj na faktúru končiacu trojčíslím 633 (pod por. č. 1.), ktorá bola vecne a číselne
preskúmaná Mestom Trebišov a bol daný súhlas na jej úhradu dňa 20.12.2010.

Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní (t.j. 6.5.2013, vo veci vedenej pod sp. zn. 2Cb/7/2013,
čl. 84 - 91) predniesol, že odporca pripúšťa, že ustanovenie v zmluve o dielo, ktorá bola v tomto konaní

predložená navrhovateľom, konkrétne bod 6.9. nie je perfektné a v súvislosti s koncipovaním zmluvy
považuje odporca za podstatné objektívne okolnosti, za ktorých k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi
konania došlo. Touto okolnosťou je tá okolnosť, že dielo bolo financované z nenávratných prostriedkov
a s ohľadom na túto skutočnosť bolo formulované ustanovenie zmluvy o splatnosti faktúr. Zmluvné
strany pri uzatváraní predmetnej zmluvy si boli vedomé, že dielo má byť financované z prostriedkov

nenávratných finančných prostriedkov a v prípade, že by tak nebolo, aj samotná zmluva o dielo mala
byť zrušená, resp. mala stratiť platnosť, čo vyplýva z čl. 13.6. zmluvy. Formulácia o splatnosti v
bode 6.9. zmluvy nebola samoúčelná, mala opodstatnenie v tom, že proces schvaľovania žiadosti o
platbu z nenávratných finančných prostriedkov je zdĺhavý. Predpokladá zainteresovanie tretej strany, t.j.
ministerstva.Zmluvnéstranypriuzatváranízmluvyodielosibolivedométoho,žetálehota,vktorejmôže

dôjsť k úhrade faktúr zhotoviteľa, t.j. navrhovateľa, môže byť aj viac ako 90 dní, nie však menej ako 90
dní. Nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela bol zabezpečený existenciou zmluvy o nenávratnom
finančnom príspevku. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na zavedenú prax medzi účastníkmi konania, podľa
ktorej splatnosť faktúr navrhovateľa 90 dní, odporca toto poprel, pretože navrhovateľ poukázal iba na
druhúzdvochzmlúvuzavretúmedziúčastníkmitohtokonania,pretokaždáztýchtodvochzmlúvzakladá

rovnaký podiel na zavedenej praxi medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca v
zásadenepopieraobjektívnuzodpovednosťzaomeškanie,alevzhľadomnakonkrétneokolnostiprípadu
má za to, že uplatňovanie úrokov z omeškania v tomto prípade je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Ďalej predniesol, že nemožno opomínať, že zmluva o dielo zo dňa 30.8.2010 bola
uzavretá v nadväznosti na zmluvu o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov. Právny zástupca

odporcu poukázal na to, že ak by bolo pripustené, že ustanovenie zmluvy o dielo, bod 6.9. je neplatné
napríklad pre neurčitosť, aplikovalo by sa ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak čas
plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy
a dlžník je povinný splniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o to požiadal. Táto
lehota bez zbytočného odkladu nie je v zákone špecifikovaná, tzn., že treba vždy prihliadať na konkrétne

okolnosti prípadu. V tomto prípade má odporca za to, že ak by súd pripustil, že by sa toto ustanovenie
malo aplikovať, odporca je toho názoru, že on vyúčtované čiastkové ceny diela uhradil bez zbytočného
odkladu vzhľadnom na okolnosti tohto prípadu, teda vzhľadom na okolnosti , v ktorých sa odporca pri
financovaní tohto diela nachádzal. Touto okolnosťou je to, že odporca nebol oprávnený na úhradu faktúr
pred obdržaním prostriedkov z nenávratného finančného príspevku od ministerstva.

Zástupcovia oboch sporových strán predniesli, že podľa ich vedomosti nedošlo k inej písomnej dohode
čo sa týka lehoty splatnosti faktúr dohodnutej v zmluve o dielo v bode 6.9. Podľa prednesu právneho
zástupcu odporcu nedošlo k ukončeniu platnosti zmluvy o dielo z dôvodu uvedeného v bode 13.6.
zmluvy. Nevedel sa vyjadriť, či došlo k inej ústnej dohode ohľadne bodu 6.9. zmluvy o dielo, čo sa týka
lehoty splatnosti faktúr. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že ani k ústnej dohode ohľadne tohto

bodu zmluvy (jeho zmeny) nedošlo.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 18.11.2013 (v konaní vedenom pod sp.
zn. 2Cb/20/2013, č.l. 11-19) predniesol skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom podaní doručenom do spisu
2Cb/7/2013, a to podania datovaného 19.4.2013 (č.l. 82-83). Faktúry neboli v lehote splatnosti riadnea včas zaplatené, preto si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve pod
bodom 6.11. Zmluvu koncipoval odporca, nebola navrhovateľom menená. Všetky tri faktúry, u ktorých si
navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie omeškania pre ich oneskorenú úhradu, spĺňajú požiadavku

bodu 6.9, t.j. splatnosť minimálne 90 dní. Omeškanie odporcu nemôže byť ospravedlnené zmluvným
vzťahom odporcu s treťou stranou. Zmluvný vzťah odporcu s treťou stranou, t.j. zmluva o nenávratnom
finančnom príspevku nebola do zmluvy o dielo medzi navrhovateľom a odporcom zakomponovaná ako
zrozumiteľná a odkladacia podmienka splatnosti faktúr.

Právny zástupca odporcu predniesol, že navrhovateľ vedel a musel vedieť, že výplata finančných

prostriedkov je viazaná na výplatu finančných prostriedkov z finančného príspevku, na ktorý aj samotná
zmluva o dielo odkazuje. Úmyslom zmluvných strán pri dohadovaní bodu 6.9 zmluvy o dielo bolo
naviazať splatnosti faktúr na uvoľnenie týchto prostriedkov z nenávratného finančného príspevku, preto
sa zmluvné strany dohodli na formulácii minimálne 90 dní. Žiadal predvolať a vypočuť svedkov Dr. R.
I., bývalého primátora Mesta Trebišov, a O.. R., ktorá v tom čase bola zamestnancom Mesta Trebišov
zodpovedná za prípravu, resp. komunikáciu odporcu ohľadom tejto zmluvy a jej uzatvárania. Právny

zástupca odporcu ďalej vypovedal, že nemá vedomosť o tom, aby niektorá z faktúr vyššie uvedená
pod por. č. 1. až 3. bola vrátená navrhovateľovi. Môže to ešte zistiť, ale predpokladá, že to bolo tak,
že žiadna z týchto faktúr nebola navrhovateľovi vrátená. Podľa prednesu advokáta odporcu zmluva
č. Z 22110120695 01 medzi poskytovateľom Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a
prijímateľom Mestom Trebišov bola uzavretá dňa 4.6.2010 (z čoho vyplýva, že zmluva o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku predchádzala uzavretiu zmluvy o dielo medzi účastníkmi tohto
konania o viac ako 2 mesiace). Právny zástupca odporcu tiež predniesol, že nenamieta dni úhrady týchto
troch faktúr ako ich uvádza navrhovateľ v tomto konaní.

Právny zástupca navrhovateľa sa vyjadril k výkladu prejavu vôle, resp. k úmyslu konajúcich strán.
Uviedol,žezmluvaodielobolapredmetomverejnéhoobstarávania,tzn.,žeustanoveniavnejdohodnuté

boli známe ešte skôr, ako bol známy zhotoviteľ, t.j. navrhovateľ, tzn., že nemohlo dôjsť k nejakému
inému prejavu vôle okrem takého, ako je striktne zaznamenaný v písomnom vyhotovení zmluvy o dielo.
Akýkoľvek iný výklad má byť robený na ťarchu strany, ktorá výraz prvýkrát použila, t.j. odporca. Odporca
taktiež nepreukázal určitú dohodu o tom, že splatnosť má byť dlhšia ako 90 dní.

Z obsahu zmluvy o dielo (č.l. 14-18 spisu sp. zn. 2Cb/7/2013) je zrejmé tvrdenie účastníkov konania,

že túto zmluvu uzavreli odporca ako objednávateľ s navrhovateľom ako zhotoviteľom dňa 30.8.2010.
Podľaobsahutejtozmluvytátozmluvaodielojenauskutočneniestavebnýchprácasúvisiacichdodávok
„Základná škola I. Krasku - Dostavba I., Trebišov“.

Podľa čl. 6.- Platobné podmienky, bodu 6.9.: „Lehota splatnosti faktúr bude minimálne 90 dní ak
sa obe zmluvné strany nedohodnú inak v súlade so zmluvou o pridelení nenávratného finančného

príspevku, ktorú uzatvorí objednávateľ s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. V prípade,
že splatnosť faktúry pripadne na deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja, bude sa za deň
splatnosti považovať za najbližší nasledujúci deň.“

Podľa bodu 6.8.: „V prípade, že faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v zmluve, objednávateľ
je oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na doplnenie. V takom prípade nová lehota splatnosti začne plynúť

doručením opravenej faktúry objednávateľovi“.

Podľa bodu 6.10.: „Platby budú vykonávané bezhotovostným platobným stykom na účet zhotoviteľa a
za zaplatenie faktúry sa považuje odpísanie fakturovanej čiastky z účtu objednávateľa v prospech účtu
zhotoviteľa.“

Podľa bodu 6.11.: „Ak je objednávateľ v omeškaní s úhradou faktúry, môže zhotoviteľ účtovať

objednávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05% z nezaplatenej sumy za každý deň omeškania.“

Podľa čl. 13.- Záverečné ustanovenia, bodu 13.6.: „Zmluva nadobúda účinnosť do 5 dní po uzavretí
zmluvy medzi objednávateľom a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR o pridelenínenávratného finančného príspevku. V prípade nezískania NFP do 24 mesiacov od uzavretia zmluvy sa
platnosť zmluvy ukončí bez finančných nárokov zmluvných strán.“

Z obsahu listinných dôkazov v spise sp. zn. 2Cb/7/2013 súd zistil:

Z obsahu faktúry č. 200000633 (vyššie uvedená pod por. č. 1) vyplývajú skutočnosti tvrdené
navrhovateľom v tomto konaní, t. j. faktúra bola vystavená na sumu 317.263,45 Eur, na faktúre je dátum
vystavenia 15.12.2010, dátum splatnosti 12.4.2011, ktorý pripadol na utorok a na faktúre je odtlačok
pečiatky odporcu s tým, že je tam aj odtlačok, z ktorého vyplýva, že táto faktúra bola odberateľom, t.j.
odporcom preskúmaná 20.12.2010, z čoho súd vyvodil, že najneskôr uvedeného dňa bola táto faktúra
doručená odporcovi (č.l. 10 ).

Z faktúry č. 200000677 (vyššie uvedená pod por. č. 2.) vyplývajú skutočnosti tvrdené navrhovateľom v
tomto konaní, navrhovateľ ako dodávateľ pre odporcu ako odberateľa účtoval 107.215,92 Eur, dátum
jej vystavenia je 12.1.2011 a dátum splatnosti 12.4.2011, aj na tejto faktúre je odtlačok pečiatky Mesta
Trebišov s nečitateľným podpisom a odtlačok pečiatky, z ktorej je zrejmé, že odporcom ako odberateľom
bola táto faktúra preskúmaná 14.1.2011, z čoho opätovne vyplýva, že najneskôr uvedeného dňa bola

odporcovi doručená (č.l. 11).

Z faktúry č. 200100204 (vyššie uvedená pod por. č. 3.) vyplýva, že navrhovateľ ako dodávateľ ňou
odporcovi ako odberateľovi účtoval 354.453,17 Eur, dátum vystavenia na faktúre je 17.5.2011, dátum
splatnosti 15.8.2011 a z dátumu pečiatky o došlej pošte je zrejmé, že táto faktúra bola odporcovi
doručená 19. mája 2011. Podpis pri pečiatke o vecnom a číselnom preskúmaní a súhlasu s úhradou zo

strany Mesta je dňom 24.5.2011 (č.l. 12).

Z dobropisu č. 202100010 (č.l. 13) vyplýva, že navrhovateľ ako dodávateľ odporcovi ako odberateľovi
dobropísal k faktúre č. 200000633 (por. č. 1.) sumu 2.785,06 Eur, dátum vystavenia tohto dobropisu je
19.5.2011 a dátum splatnosti 17.8.2011.

Na faktúrach je text, že týmito faktúrami navrhovateľ fakturuje odporcovi podľa Zmluvy o dielo zo dňa

30.8.2010, vykonané práce na diele „Základná škola I. Krasku - Dostavba I., Trebišov“, pričom tento text
je rovnaký na všetkých troch faktúrach, na faktúre vyššie uvedenej pod por. č. 1. je doplnené, že ide o
fakturácie za práce v mesiaci november 2010, na faktúre pod por. č. 2., že ide práce v mesiaci december
2010 a na faktúre pod por. č. 3., že ide o práce v mesiacoch január až apríl 2011.

Z obsahu dobropisu je zrejmé len to, že navrhovateľ odporcovi dobropisuje čiastočne faktúru č.

200000633 vystavená podľa zmluvy o dielo zo dňa 30.8.2010 za vykonané práce na diele „Základná
škola I. Krasku - Dostavba I., Trebišov“.

Nebolo v konaní preukázané, že niektorá z týchto faktúr (t. j. faktúr vyššie uvedených pod por. č. 1.
- 3. ) bola objednávateľom (t. j. odporcom) zhotoviteľovi (t. j. navrhovateľovi) vrátená s poukazom na
ustanovenie č.l. 6. bod 6.8. uzavretej zmluvy o dielo. Prednesy právnych zástupcov sporových strán

ani nesvedčia o tom, že by niektorú z týchto faktúr odporca navrhovateľovi vrátil (či už podľa bodu 6.8.
zmluvy o dielo alebo z iného dôvodu), i keď je zrejmé, že navrhovateľ dobropísal časť ceny účtovanej
faktúrou por. č. 1. Naviac na každej z faktúr odporca vyznačil, že bola vecne a číselne preskúmaná a
súhlasí s jej úhradou.

Pokiaľ právny zástupca odporcu v konaní tvrdil, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela

bol zabezpečený existenciou zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku (zápisnica o pojednávaní
6.5.2013načl.87),súdktomudodáva,žepretakétotvrdenieodporcuneexistuježiadnydôkaz.Vkonaní
nebolo preukázané, že navrhovateľ bol účastníkom zmluvného vzťahu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, účastníkmi tohto zmluvného vzťahu boli len odporca a ministerstvo. nároknavrhovateľa na zaplatenie ceny diela bol zabezpečený výhradne zmluvou o dielo uzavretou medzi
odporcom ako objednávateľom a navrhovateľom ako zhotoviteľom.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k týmto záverom:

Súd zmluvu o dielo uzavretú dňa 30.8.2010 medzi účastníkmi konania posúdil ako platnú (§ 536
Obchodného zákonníka), pričom ani jedna zo zmluvných strán nenamietala jej platnosť.

Sporové strany - účastníci zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou - rozdielne vykladali
ustanovenie čl. 6., bodu 6.9.: „Lehota splatnosti faktúr bude minimálne 90 dní ak sa obe zmluvné strany
nedohodnú inak v súlade so zmluvou o pridelení nenávratného finančného príspevku, ktorú uzatvorí
objednávateľ s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. V prípade, že splatnosť faktúry

pripadne na deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať za
najbližší nasledujúci deň.“, čo vyplýva z už vyššie uvedených prednesov právnych zástupcov sporových
strán.

Súd má za to, že dohodnuté ustanovenie o splatnosti faktúr „minimálne 90 dní“ je potrebné vyložiť
tak, že odporca ako objednávateľ je povinný zaplatiť navrhovateľovi ako zhotoviteľovi fakturovanú

cenu diela minimálne v lehote do 90 dní, t. j. nie dlhšej ako 90 dní. Pokiaľ odporca tvrdí, že toto
ustanovenie je treba vykladať tak, že lehota splatnosti bola dohodnutá v tomto bode tak, že lehota
na úhradu faktúr zhotoviteľa môže byť aj viac ako 90 dní, ale nie menej ako 90 dní, považuje súd za
nelogické. Pokiaľ by totiž zmluvné strany dohodli splatnosť faktúr v lehote nie menej ako 90 dní, prečo
by potom nedohodli tú lehotu, ktorá je viac ako 90 dní. Súd sa v tomto prípade stotožňuje s výkladom

navrhovateľa, že splatnosť cien diela vyúčtovaných navrhovateľom neuplynie skôr ako 90 dní (pričom
začne plynúť od určitého momentu či skutočnosti). Tento výklad súdu zhodný s výkladom navrhovateľa
aj súd opiera o ďalšie ustanovenie zmluvy o dielo, a to o čl. 12., bod 12.9.: „Za závažné porušenie
zmluvy sa považuje prekročenie lehoty splatnosti faktúr objednávateľom o viac ako 30 dní.“, ale aj o čl.
6. bod. 6.11., v ktorom zmluvné strany výšku úrokov z omeškania, ak je objednávateľ (t. j. odporca) v

omeškaní s úhradou faktúry. Keby účastníci zmluvného vzťahu neuzavreli zmluvu o tom, ktorým dňom
nastane lehota splatnosti ceny vykonaného diela, potom by ustanovenie bod 12.9. zmluvy bolo zrejme
nadbytočné. Výklad odporcu o tom, že lehotu „minimálne 90 dní“ je treba vykladať tak, že vyúčtovaná
cena diela nie je splatná skôr, než uplynie 90 dní (od určitého momentu či skutočnosti) je zavádzajúce.
Výraz „minimálne“ podľa toho, v akom kontexte bol použitý, možno vykladať aj ako „nie viac“ ale aj

„nie menej“. V obvyklej obchodnej praxi však bežne zmluvné strany na splatnosť ceny dohodnú lehotu
tak, že splatnosť nastane do určitého dňa, napr. do 15 dní od doručenia faktúry, a nie tak, že splatnosť
nenastane skôr, než uplynie 15 dní od doručenia faktúry. Takýto výklad by vnášal chaos do právnej
istoty zmluvných strán a vyvolával by otázku, že kedy nastane splatnosť tej ceny, ktorá bola vyúčtovaná
faktúrou doručenou tej zmluvnej strane, ktorá je zo zmluvy povinná splniť peňažný záväzok. Naviac

nemožno opomenúť nespochybnené tvrdenie navrhovateľa, že nemal možnosť zasiahnuť do obsahu
zmluvy o dielo, keďže táto bola uzavretá ako výsledok verejného obstarávania, čo znamená, že jej
ustanoveniaboliznámeskôr,akobolznámyzhotoviteľdiela.Tiežnemožnoprivýkladetohtoustanovenia
opomenúť ani fakt, že dňa 4.6.2010 odporca a ministerstvo uzavreli zmluvu o nenávratnom finančnom
príspevku na financovanie diela, ale samotná zmluva o dielo bola uzavretá medzi účastníkmi konania až

30.8.2010. Z toho vyplýva, že odporcovi v čase uzavretia zmluvy o dielo s navrhovateľom muselo byť
známe,vakejlehotejespôsobilýzhotoviteľovidiela,t.j.navrhovateľovi,zaplatiťcenudiela.Zuvedeného
je naviac zrejmé aj to, že (tak ako na to poukázal navrhovateľ) odporca, ktorý zmluvu o dielo pripravil, mal
možnosť do zmluvy o dielo - čo sa týka lehoty splatnosti ceny diela - zakomponovať závislosť odporcu na
zaplatení ceny diela navrhovateľovi od poukázania nenávratného finančného príspevku ministerstvom

ako zrozumiteľnú odkladaciu podmienku splatnosti ceny (čiastkových cien) diela. Naviac odporca ani
pri jednej z vyššie uvedených faktúr nespochybnil a nenamietal po ich doručení (a ani neskôr) na
nich vyznačenú lehotu splatnosti. Na základe uvedených skutočností (aj s poukazom na ustanovenie
§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka) súd uzavrel, že medzi úmyslom odporcu, ktorý zmluvu o dielo
koncipoval, bolo stanoviť 90 dňovú lehotu na zaplatenie ceny (čiastkovej ceny) diela, a nie lehotu dlhšiu,

neurčitú. Neobstojí tvrdenie odporcu, že navrhovateľovi bolo známe, že dielo má byť financované z
nenávratného príspevku, že odporca uhrádzal vyúčtovanú cenu (čiastkové ceny) diela bez zbytočnéhoodkladu po tom, čo odporcovi ministerstvo príspevok poukázalo. Tieto tvrdenia súd posúdil ako právne
bezvýznamné, čo sa týka predmetu tohto sporu. Odporca ako objednávateľ sa zmluvou zaviazal zaplatiť
vyúčtovanú cenu (čiastkové ceny) diela v určitej lehote a jeho vzťah k tretiemu subjektu (v tomto prípade

k ministerstvu) nemení obsah zmluvy o dielo uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom.

V ustanovení bodu 6.9. zmluvy o dielo absentuje dohoda zmluvných strán o tom, odkedy začína plynúť
90 dňová lehota na zaplatenie faktúry. Súd s poukazom na ustanovenie bodu 6.8. zmluvy o dielo má
za to, že aj 90 dňová lehota na zaplatenie tých faktúr, ktoré neboli odporcom pre navrhovateľa vrátené,
začne plynúť od ich doručenia objednávateľovi, t. j. odporcovi.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že:

- faktúra č. 200000633 (vyššie uvedená pod por. č. 1.) bola odporcovi doručená najneskôr dňa
20.12.2010,

-faktúra č. 200000677 (vyššie uvedená pod por. č. 2) bola odporcovi doručená najneskôr dňa 14.1.2011,

-faktúra č. 200100204 (vyššie uvedená pod por. č. 3) bola odporcovi doručená najneskôr dňa 24.5.2011.

Odo dňa nasledujúceho po ich doručení začala plynúť dohodnutá 90 dňová lehota na zaplatenie

čiastkových cien diela nimi účtovaných. V deň, nasledujúci po márnom uplynutí 90. dňa od doručenia
faktúry sa odporca dostal do omeškania s jej zaplatením.

Tak splatnosť ceny vo výške 314.478,39 Eur (po zohľadnení dopropisu na 2.785,06 Eur) účtovanej
faktúrou por. č. 1. nastala 15. marca 2011, ktorý pripadol na utorok, pracovný deň (na faktúre je
vyznačená lehota splatnosti 12.4.2011 a navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z oneskorenej úhrady

časti ceny vo výške 115.920,58 Eur za 2 dni omeškania - 13. a 14. apríla 2011; a z oneskorenej úhrady
zostatku ceny vo výške 198.557,81 Eur za 38 dní omeškania - od 13. apríla do 20. mája 2011).

Splatnosť ceny vo výške 107.215,95 Eur účtovanej faktúrou por. č. 2 nastala 14. apríla 2011, ktorý
pripadol na štvrtok, pracovný deň (na faktúre je vyznačená splatnosť dňom 12.4.2011 a navrhovateľ si
uplatnil úrok z omeškania z oneskorenej úhrady tejto ceny za 38 dní omeškania - od 13. apríla do 20.

mája 2011).

Splatnosť ceny vo výške 354.453,17 Eur účtovanej faktúrou por. č. 3. nastala 22. augusta, ktorý pripadol
na pondelok, pracovný deň (na faktúre je vyznačená splatnosť dňom 15.8.2011 a navrhovateľ si uplatnil
úrok z omeškania z oneskorenej úhrady tejto ceny za 18 dní omeškania - od 16. augusta do 2. septembra
2011).

Pri úhradách fakturovaných cien tak, ako ich tvrdil navrhovateľ (podanie navrhovateľa
datované19.4.2013 na č.l. 82 - 83 spisu sp. zn. 2Cb/7/2013), t. j. úhrada faktúry por. č. 1 v časti
115.920,58 Eur dňa 14.4.2011, v časti 198.557,81 Eur dňa 20.5.2011, faktúry por. č. 2 dňa 20.5.2011
a faktúry por. č. 3. dňa 2.9.2011 (a právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom 18.11.2013
výslovne uviedol, že nenamieta úhrady faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania tak, ako ich úhradu

uvádza v tomto konaní navrhovateľ - č.l. 16), si navrhovateľ uplatnil nárok na úrok z omeškania z faktúry
por. č. 1. až od 13.4.2011, i keď sa odporca dostal do omeškania už 16.3.2011, za oneskorenú úhradu
faktúry por. č. 2. si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania od 13.4.2011, i keď podľa výpočtu súdu k
omeškaniu odporcu došlo až 15.4.2011 a za oneskorenú úhradu faktúry por. č. 3. si navrhovateľ uplatnil
úrok z omeškania od 16.8.2011, i keď podľa názoru súdu sa odporca dostal do omeškania až od

23.8.2011.

V konaní bolo preukázané, že zmluvné strany pre prípad omeškania objednávateľa (t. j. odporcu) s
úhradou faktúry dohodli výšku úroku z omeškania vo výške 0,05% denne.Súd výpočtom zistil, že z časti ceny diela vo výške 115.920,58 Eur (časť ceny účtovanej faktúrou por.
č. 1.), s ktorou bol odporca v omeškaní v dňoch 13. a 14.4.2011 dohodnutý úrok z omeškania vo výške
0,05% predstavuje 115,92 Eur.

S ďalšou časťou úhrady účtovanej ceny faktúry pod por. č. 1., a to ceny vo výške 198.557,81 Eur bol
odporcavomeškaníod13.4.2011do20.5.2011vrátane,t.j.38dníadohodnutávýškaúrokuzomeškania
vo výške 0,05% denne z tejto sumy predstavuje 3.772,60 Eur.

Spolu úrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry por. č. 1. predstavuje 3.888,52 Eur.

S úhradou faktúry pod por. č. 2. bol odporca v omeškaní od 15.4.2011 do 20.5.2011, t. j. 36 dní, z
účtovanej ceny úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,05% denne za tieto dni omeškania predstavuje

1.929,89 Eur.

S úhradou ceny diela fakturovanej faktúrou vyššie uvedenou pod por. č. 3. bol odporca v omeškaní od
23.8.2011 do 2.9.2011vrátane, t.j. za 11 dní, a dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% za týchto
11 dní predstavuje sumu 1.949,49 Eur.

Súčet úrokov z omeškania podľa vyššie uvedeného potom predstavuje 7.767,90 Eur (3.888,52 +

1.929,89 + 1.949,49).

Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.1.2013, súd zaviazal odporcu na úhradu úrokov z omeškania v dohodnutej výške 0,05% denne za
omeškanie s úhradou faktúr, t. j. spolu vo výške 7.767,90 Eur.

V prevyšujúcej výške nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď nebolo v konaní preukázané,

že navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania v takom rozsahu, v akom si ho za jednotlivé dni
omeškania uplatnil.

Pokiaľ odporca v konaní namietal uplatnenie úrokov z omeškania navrhovateľom ako konanie v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, na
pojednávaní konanom dňa 6.5.2013 a na pojednávaní konanom dňa18.11.2013), k tomu konajúci súd

dodáva, že tie skutočnosti, o ktoré odporca oprel svoje tvrdenie o uplatnení práva na úrok z omeškania
voči odporcovi v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nie sú podľa názoru súdu takými
skutočnosťami, ktoré by súd mohol považovať za také, ktoré pri uplatnení úroku z omeškania by vytvorili
stav, kedy jeho uplatnenie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odporca nepreukázal,
že medzi sporovými stranami bola dohodnutá iná zmluva o dielo ako tá, ktorá bola v konaní predložená

a navrhovateľ svoj nárok oprel o obsah uzavretej zmluvy. Nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté,
že splatnosť faktúr bude naviazaná na uvoľnenie prostriedkov z nenávratného finančného príspevku
podľa zmluvy uzavretej medzi odporcom a ministerstvom dňa 4.6.2010. Naopak, práve dátum a obsah
uzavretej zmluvy medzi ministerstvom a odporcom bol tou skutočnosťou, ktorá mohla (prípadne mala)
mať odraz v časovo následne uzavretej zmluve o dielo. To však nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa

ako zhotoviteľa, pretože objednávateľ, t. j. odporca bol ten, ktorý konkrétny obsah zmluvy o dielo pripravil
v rámci verejného obstarávania. To potom značí, že na samotný obsah zmluvy nemal navrhovateľ ako
zhotoviteľ dosah, obsah zmluvy nebol tvorený tak, že zmluvné strany rokovali o obsahu zmluvy a zmluva
o dielo je výsledkom ich spoločného rokovania. Práve z dôvodu, že obsah zmluvy nebol výsledkom
rokovania dvoch obchodných partnerov, ktorí zmluvu „tvorili“, ale zmluva bola predložená odporcom ako

objednávateľom vo verejnom obstarávaní, je aj skutočnosťou, kvôli ktorej súd nepovažoval za potrebné
vypočuť odporcom navrhnutých svedkov, a to bývalého primátora Mesta Trebišov E.. I. (primátor v čase
uzavretia zmluvy o dielo) a O.. R. (zamestnanec odporcu, v čase uzavretia zmluvy o dielo zodpovedný
za prípravu, resp. komunikáciu odporcu ohľadne tejto zmluvy a jej uzatvárania).V tomto konaní súd rozhodoval aj o trovách konania vedeného pod sp. zn. 2Cb/7/2013.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, keď neúspech navrhovateľa predstavuje zastavená časť
konania, a to časť o zaplatenie 990,35 Eur ako aj zamietnutá časť uplatneného nároku navrhovateľa

vo výške 1.347,80 Eur. Úspech navrhovateľa predstavuje z uplatneného nároku sumu 7.767,90 Eur. To
znamená, že navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 76,86% a odporca bol úspešný v rozsahu 23,14%, z
čoho celkový úspech navrhovateľa predstavuje 53,72% (76,86-23,14).

Súdnemu poplatku z uplatneného nároku 9.115,70 Eur (pôvodne uplatnených 10.106,05 Eur, konanie
zastavené v časti 990,35 Eur, ostalo predmetom konania 9.115,70 Eur) zodpovedá súdny poplatok
vo výške 546,50 Eur. Aj keď bol v konaní zaplatený súdny poplatok vo výške 606,- Eur, a to tak

navrhovateľomznávrhunazačatiekonania,akoajodporcomzaodporpodanýprotiplatobnémurozkazu
vydanému v tomto konaní, vzhľadom na to, že v časti bolo konanie zastavené skôr, než sa začalo prvé
pojednávanie vo veci samej, súd v tomto rozhodnutí, a to vo výroku IV. a V. rozhodol aj o vrátení súdneho
poplatku tak navrhovateľovi (súdny poplatok z návrhu) ako aj odporcovi (súdny poplatok z odporu), a
to podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. (výrok IV. a V. tohto uznesenia). Z uvedeného dôvodu súd

za zaplatený súdny poplatok považuje súdny poplatok vo výške 546,50 Eur, ktorý zodpovedá nároku
9.115,70 Eur.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd náhradu trov konania pomerne rozdelil.

Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. náhrada trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa pri
uplatnenom nároku na zaplatenie 10.106,05 Eur by predstavovala:

a/ podľa § 10 ods. 1 odmena za jeden úkon právnej služby vo výške po 270,54 Eur (odmena z
uplatneného nároku 10.106,05 Eur; odmena je zo sumy nad 6.638,78 Eur do 33.193,92 Eur vo výške
220,74 Eur a za každých aj začatých 1.659,70 Eur prevyšujúcich sumu 6.638,78 Eur sa pripočítava
odmena po 16,60 Eur, v tomto prípade 10.106,05 mínus 6.638,78 sa rovná 3.467,27 delené 1.659,70
sa rovná 2,089, teda 3 x 16,60 Eur, t.j. 49,80 Eur; 220,74 Eur + 49,80 = 270,54 Eur), čo za päť úkonov

právnej služby, a to za prevzatie a prípravu (28.11.2012), za podanie návrhu (3.12.2012), za vyjadrenie
k odporu (18.1.2013) a za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 6.5. a 18.11.2013 by odmena
predstavovala päťnásobok odmeny za jeden úkon právnej služby, t.j. odmeny vo výške po 270,54 Eur,
ale keďže obe pojednávania presiahli dve hodiny, tak za zastupovanie na týchto pojednávaniach patrí
dvojnásobná výška odmeny (§ 14 ods. 1 písm. c/), teda sedem úkonov právnej služby po 270,54 Eur

predstavuje 1.893,78 Eur;

b/podľa § 16 ods. 3 náhrada za jeden úkon právnej služby urobená v roku 2012 predstavuje 7,63 Eur,
t.j. za dva úkony 15,26 Eur a za tri úkony urobené v roku 2013 po 7,81 Eur, je 23,43 Eur, spolu táto
náhrada 38,69 Eur;

c/ podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 náhrada cestovného

1. v spojení s § 7 ods. 1, 4, 5, 6 zák. č. 283/2002 Z. z. náhradu za spotrebované pohonné hmoty pri
preukázanej priemernej spotrebe PHM použitého vozidla ev. č. NR 964 FS (č.l. 40 spisu) benzín 6,4
litrov na 100 kilometrov, a pri cene 1 litra pohonných hmôt na cestu dňa 6.5.2013 vo výške 1,476 Eur
za jeden liter (č.l. 40, zdroj: Štatistický úrad SR) a pri cene PHM uplatnenej navrhovateľom vo výške
1,439 Eur za 1 liter PHM za cestu na pojednávanie 18.11.2013 (táto uplatnená cena neprevyšuje cenu

zverejnenú Štatistickým úradom SR ako priemerné ceny pohonných látok SR v roku 2013 - týždenné),
tak náhrada za PHM pri vzdialenosti Nitra - Trebišov a späť 706 km predstavuje za cestu dňa 6.5.2013
sumu 66,69 Eur a za cestu 18.11.2013 sumu 65,02 Eur;

2. v spojení s § 7 ods. 1, 2 zák. č. 283/2002 Z. z. základnú náhradu za každý kilometer jazdy vo výške
0,183 Eur za každý kilometre jazdy podľa opatrenia č. 632/2008 Z. z., čo pri 706 km tam i späť tak dňa

6.5.2013 ako aj 18.11.2013 predstavuje náhradu po 129,20 Eur;celkom potom náhrada cestovného za deň 6.5.2013 predstavuje 195,89 Eur a náhrada cestovného za
cestu 18.11.2013 predstavuje 194,22 Eur, spolu náhrada cestovného 390,11 Eur;

d/podľa§17ods.1náhradazastratučasupricestezNitrydoTrebišovaaspäťuplatnených18polhodín,

rovnako pri ceste dňa 18.11.2013, pričom za jednu polhodinu patrí náhrada vo výške po 13,01 Eur, t.j.
spolu náhrada za obe cesty tam a späť je 468,36 Eur;

e/ podľa § 18 ods. 3 si navrhovateľ uplatnil nárok na DPH z priznanej odmeny a náhrad podľa § 16
ods. 3 a náhrad podľa 17 ods. 1, čo v danom prípade predstavuje 2.400,83 Eur (odmena 1.893,78 Eur;
náhrada podľa § 16 ods. 3 - 38,69 Eur; náhrada podľa § 17 ods. 1 - 468,36 Eur), z toho 20% predstavuje

480,17 Eur ako 20% dane z pridanej hodnoty.

Celkom potom náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 3.271,11 Eur (1.893,78+38,69+468,36 k
tomu DPH 480,17 Eur a cestovné 390,11 Eur).

Pri konečnom úspechu navrhovateľa v rozsahu 53,72% zo súdneho poplatku 536,50 Eur celkovému
úspechu navrhovateľa zodpovedá suma 293,58 Eur.

Z trov právneho zastúpenia navrhovateľa v rozsahu celkového úspechu navrhovateľa 53,72% z

celkových trov právneho zastúpenia navrhovateľa 3.271,11 Eur zodpovedá suma 1.757,24 Eur.

Spolu náhrada trov konania navrhovateľa predstavuje 2.050,82 Eur (293,58+1.757,24).

Podľa § 191 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Súd k uplatnenému nároku na náhradu trov konania právneho zastúpenia navrhovateľa (č.l. 37-38)
uvádza, že sa nestotožnil s výškou nároku na odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške po 320,34
Eur, spôsob výpočtu odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške po 270,54 Eur súd uviedol vyššie.
Súd rovnako nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie navrhovateľa
datované 19.4.2013 k výzve súdu datovanej 10.4.2013 (výzva súdu na predvolaní na pojednávanie

nariadené na 6.5.2013, č.l. 78 a 80 spisu 2Cb/7/2013), a to z dôvodu, že podľa názoru súdu výpočet
uplatneného nároku na kapitalizované úroky z omeškania mal byť uvedený už v návrhu na začatie
konania. Vyplýva to aj z toho, že keď navrhovateľ robil výpočet, na ktorý ho vyzval súd, navrhovateľ vzal
v časti návrh späť, čo ničím neodôvodnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti
rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že:a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.