Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226903
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112226903.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Ľ. W. - X., s P. F. XXX XX
F., Š. č. 6695, IČO: 10 733 817, zastúpený JUDr. Borisom Škultétym, Mirka Nešpora 16, 080 01 Prešov,
proti žalovanému SR- Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 41,88 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2012 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu náhradu škody vo výške 12 693,00 Eur, ako aj trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie nároku
písomným podaním zo dňa 29.02.2012, nárok žalobcu na náhradu škody žalovaný neuznal. Za

nezákonné rozhodnutie žalobca považuje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. XCob/XX/XXXX
zo dňa 19.01.2006 a to z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom č.k. XObdo/
XX/XXXX zo dňa 26.04.2007 konštatoval, že Krajský súd v Prešove uvedeným rozhodnutím odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O.s.p. a predmetné rozhodnutie zrušil a
vrátil na ďalšie konanie. Následkom tohto rozsudku došlo k právnym krokom žalobcu, ktoré v tom čase
boli oprávnené v súlade

so zákonom, ale v konečnom dôsledku na základe ďalšieho rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. XCob/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2009 a vykonateľnosť dňa 24.04.2009
vyústilo do finančných strát žalobcu.

Žalobca si v žalobe vyčíslil sumu náhrady škody, v celkovej výške 12 693,00 Eur, ktorá pozostáva z
úrokov z omeškania vo výške 130 071,60 Sk, trov konania vo výške 54 145,- Sk, trov odvolacieho
konania vo výške 14 614,- Sk, trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 7 478,- Sk a trov exekúcie

vo výške 51 797,- Sk. Zároveň žalobca musel vrátiť P. I. v súdnom spore vedenom pod sp. zn. XXC/
XXX/XXXX celkovú sumu 2 736,42 Eur, ktorá predstavovala kapitalizovaný úrok z omeškania, ako aj
trovy konania vo výške 1 388,52 Eur.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 19.09.2013, kde
žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu premlčania nároku žalobcu, vzhľadom
na to, že zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo právnemu zástupcovižalobcu doručené dňa 27.06.2007, pričom žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
spôsobenej nezákonným rozhodnutím doručil žalovanej až dňa 01.03.2012. Zároveň mal žalovaný za
to, že nie sú splnené kumulatívne podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a listinnými dôkazmi vyplývajúcimi z pripojených spisov
tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX, XXCb/XX/XXXX, exekučným spisom sp. zn. B., žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXCb/XX/XXXX-130 zo dňa 30.11.2004 súd konanie v časti o
zaplatenie 29 882,80 Sk zastavil, žalovaného P. I. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 224 822,60

Sk spolu s 12 % úrokom z omeškania od 01.11.2001 do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho
zastúpenia vo výške 54 145,- Sk. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní mal súd za preukázané, že
žalovaný P. I. porušil svoju povinnosť vydať po oprave vozidlo žalobcovi a vznik škodnej udalosti nastal
dňom 29.10.1999, keď si po vystavení faktúry žalobca bol vozidlo prevziať, ale žalovaný ho odmietol
vydať, pričom táto skutočnosť bola v celom rozsahu preukázaná v skoršom súdnom konaní o vydanie

vozidla. Rovnako bolo preukázané, že od tej doby žalobca na účely, ktorým slúžilo motorové vozidlo bol
nútený zaobstarať si náhradné vozidlo a to takým spôsobom, že jeho zamestnanec B. W. začal používať
vlastné motorové vozidlo. Žalovaný P. I. namietal len splnenie tretieho predpokladu a to existencie škody
a jej výšky, pričom jeho námietky boli znaleckým dokazovaním vyvrátené, pričom bolo preukázané, že
ak žalobca mal zaplatiť svojmu zamestnancovi za používanie vlastného motorového vozidla za sporné

obdobie od 02.11.1999 do 11.09.2001 sumu 335 069,70 Sk, ak by mohol používať zadržané vozidlo,
vznikli by mu náklady len vo výške 110 247,10 Sk, keďže náklady za prepravu účtovanú zákazníkom
ponechal v rovnakej výške, teda zákazníci nezaplatili za prepravu viac. Tak mu skutočne vznikli náklady,
ktoré musel z tohto dôvodu navyše vynaložiť, vo výške vyčíslenej v znaleckom posudku a predstavujúce
priznanú výšku nároku.

Dňa 19.07.2005 vydal súd Doplňujúci rozsudok, ktorým doplnil výrok rozsudku Okresného súdu v
Prešove zo dňa 30.11.2004 č.k. XXCb/XX/XXXX o výrok „ žalobu v časti o zaplatenie 3,5 % úrokov z
omeškania zo sumy 224 822,60 Sk od 01.11.2001 do zaplatenia zamieta“.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. XCob/XX/XXXX-163 zo dňa 19.01.2006 bolo odmietnuté
odvolanie žalovaného P. I. z dôvodu, že dôvody odvolania v písomnom odvolaní neboli uvedené. Z tohto

dôvodu odvolací súd

postupom podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietol odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205
ods. 1,2 O.s.p.

Voči uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 17.03.2006 dovolanie.

Dovolanie bolo podľa doručenky, ktorá sa nachádza na čl. 168 súdneho spisu doručené právnemu
zástupcovi žalobcu na vyjadrenie dňa 08.08.2006.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. XObdo/XX/XXXX-167 zo dňa 26.04.2007 súd zrušil uznesenie
odvolacieho súdu č.k. XCob/XX/XXXX- 163 zo dňa 19.01.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to
z dôvodu, že žalovaný bez toho, aby ho súd prvého stupňa vyzval na doplnenie odvolania, v podaní

zo dňa 17.03.2005 svoje odvolanie doplnil o namietané skutočnosti. Za týchto okolností nebolo možné
považovať za dôvodný postup odvolacieho súdu, ktorý odvolanie žalovaného odmietol pre nedostatok
náležitostí podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. Odvolací súd odmietnutím odvolania žalovaného, s poukazom na
ustanovenie § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odňal žalovanému P. I. možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f) O.s.p. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu žalovaného v celom

rozsahu vyhovel, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Rozsudok Najvyššieho súdu SR bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.06.2007, čo vyplýva
z čl. 170 súdneho spisu.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XCob/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2009, súd zmenil

rozsudok súdu I. stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej časti tak, že žalobu žalobcu
zamietol a zároveň žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 4 840,10 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňom
20.04.2009 a vykonateľnosť dňa 24.04.2009. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
vyplýva, že z jednotlivých potvrdení o vykonaní práce nepochybne vyplýva, že náklady na prepravné

si žalobca dal od jednotlivých zákazníkov zaplatiť. Ak teda potom toto poukázal svojmu zamestnancovi
B. W., nevznikla mu tým žiadna škoda, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť. Z týchto dôvodov tak
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. XObdo/XX/XXXX-241 zo dňa 27.01.2010 súd dovolanie žalobcu
v celom rozsahu zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
08.03.2010.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XXXX-72 zo dňa 20.10.2011 súd konanie o
zaplatenie 16 046,87 Eur zastavil, žalovaného Ľuboša Barana zaviazal zaplatiť žalobcovi P. I. sumu
132,02 Eur, ako aj trovy konania vo výške 1 542,78 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XCo/XXX/XXXX-93 zo dňa 19.06.2012 súd potvrdil rozsudok
súdu I. stupňa, s výnimkou výroku o zastavení konania a trov konania, zmenil rozsudok vo výroku

o trovách konania tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 388,52 Eur, účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2012 a
vykonateľnosť dňom 12.07.2012.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. B. XXX/XXXX Exekútorského úradu Prešov JUDr. Svätoslava
Mruškoviča, mal súd za preukázané, že dňa 14.07.2006 doručil žalobca ako oprávnený súdnemu

exekútorovinávrhnavykonanieexekúciepodľaustanovenia§38Zákonač.233/1995Z.z.oexekútoroch
a exekučnej činnosti.

Dňa 02.08.2006 bolo vydané Poverenie č. 5707 v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. na
vykonanie exekúcie. Dňa 11.08.2006 zložil žalobca preddavok vo výške 1 500,- Sk na vykonanie tejto
exekúcie,čomalsúdzapreukázanézčl.12pripojenéhoexekučnéhospisu.Dňa25.09.2006vydalsúdny

exekútor príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Dňa 25.09.2006 zároveň
súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 17.10.2006 bolo vykonané vyúčtovanie
exekučného konania pod sp. zn. Ex 263/2006, kde bola vymožená pohľadávka oprávneného v sume
431 631,- Sk, trovy exekúcie v sume 51 797,- Sk. Celkovo bola vymožená v exekučnom konaní suma
483 428,- Sk, z toho čiastočné úhrady priamo oprávnenému boli poukázané vo výške 273 000,- Sk a

konečná úhrada poukázaná súdnemu exekútorovi bola 210 428 ,- Sk.

Písomným podaním z októbra 2011, ktoré sa nachádza na čl. 37 súdneho spisu, požiadal žalobca
Ministerstvo spravodlivosti SR o náhradu škody vo výške 13 293,00 Eur spôsobenej mu nezákonným
rozhodnutím.

V písomnom podaní zo dňa 06.08.2012 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi, že jeho

nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím považujú za nedôvodný a nie sú splnené
podmienky a predpoklady určené Zákonnom č. 514/2003 Z.z.

Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca podniká pod obchodným menom Ľ. W. - X., s miestom
podnikania 080 05 F., Š. č. XXXX, G.: XX XXX XXX.Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX
prebiehalo konanie, kde súd zaviazal P. I. zaplatiť mu sumu vo výške 224 822,- Sk spolu s 12 % úrokom
z omeškania ročne od 01.11.2001 do zaplatenia a priznal mu trovy konania vo výške 54 145,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré doplnil v písomnom podaní zo dňa 17.03.2005.
NásledneKrajskýsúdvPrešovesvojimuznesenímč.k.XCob/XX/XXXX-163zodňa19.01.2006odmietol
odvolanie žalovaného z dôvodu, že nemá splnené náležitosti,

podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. Vzhľadom na to, že na rozhodnutí súdu prvého stupňa bola dňa 03.11.2004
vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, obrátil sa na súdneho exekútora U.. X. P. na

vymáhanie uvedenej pohľadávky. Následne však Najvyšší súd SR svojim rozhodnutím sp. zn. XObdo/
XX/XXXX zo dňa 26.04.2007 predmetné uznesenie Krajského súdu zrušil z dôvodu, že odvolací
súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd opätovne jeho žalobu prejednal a bola
súdom zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 20.04.2009. Škoda mu bola spôsobená
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCob/XX/XXXX - 163 zo dňa 19.01.2006. V žalobe
si uplatňuje škodu vo výške 12 693,00 Eur, spolu s úrokom z omeškania tak, ako sú špecifikované

v žalobnom návrhu. Zároveň bol rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX zaviazaný nahradiť žalovanému
kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 2 736,42 Eur, ako aj trovy konania. Oneskorene sa dozvedel o
tom, že žalovaný podal dovolanie, preto ak by vedel o tejto skutočnosti skôr, nepristúpil by k vymáhaniu
cestou exekúcie. Dovolanie mu bolo doručené dňa 08.08.2006, pričom rozhodnutie Najvyššieho súdu,
ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove mu bolo

doručené dňa 27.06.2007. V čase, keď sa dozvedel, že žaloba Krajským súdom v Prešove bola
rozhodnutím z apríla 2009 zamietnutá, bolo už exekučné konanie dávno skončené. Ministerstvo
spravodlivosti v rámci predbežného prerokovania nároku mu uviedlo, že jeho žiadosť neuznali.
Nezákonnosť rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.01.2006 vidí v tom, že bolo odmietnuté
odvolaniezdôvodu,ženespĺňalozákonompožadovanénáležitosti.Kebyktakémutorozhodnutiunebolo

došlo, neboli by vznikli ďalšie náklady, ktoré si titulom náhrady škody v tomto konaní uplatňuje. Sumu vo
výške 12 693,00 Eur zaplatil žalovanému I., o čom sa nachádzajú výpisy z účtu v súdnom spise XXC/
XXX/XXXX, keď túto sumu zaplatil dňa 14.3.2011, 15.03.2011 a dňa 25.03.2011.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.07.2013, súd pripustil zmenu
žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 12 693,00 Eur

spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne od 07.03.2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.09.2013 žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú, mal za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, zároveň nie sú splnené
kumulatívne predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Žalobca v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 01.10.2013 mal za to, že nárok žalobcu nie

je premlčaným, nakoľko sa žalobca mohol dozvedieť o vzniku škody najskôr až po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.04.2009. Z toho dôvodu mal za to, že nedošlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby. Žalobe
žiadal v celom rozsahu vyhovieť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. a), bod j) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa§5ods.2Zákonač.514/2003Z.z.onáhradeškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci,právona
náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom

konania, konané malo byť.

Podľa § 5 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa§6ods.2 Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,

právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého
sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a vkonaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na

zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7a 8.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa Čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992, každý má právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je objektívnou zodpovednosťou
štátu, ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom kumulatívnom splnení troch
podmienok a to:

1. nezákonné rozhodnutie,

2. vznik škody,

3. príčinná súvislosť medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu z nezákonného rozhodnutia je teda
existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej

normy, na ním prejednávaný prípad a rozhodol tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov.
Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu však je, aby právoplatné, alebo bez ohľadu na
právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené.

Pojem nezákonnosti rozhodnutia nie je v Zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci definovaný. Zákonnosť, či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti stav

súladu rozhodnutia

s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu, že Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje, čo sa považuje za
nezákonné rozhodnutie, je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo
so záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská

republika viazaná.Právna úprava osobitne ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v
zrušujúcom rozhodnutí ( vo výroku alebo v jeho odôvodnení), ale podľa názoru súdu, ak príslušný orgán
určité rozhodnutie zrušil alebo zmenil z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, možno uzavrieť,

že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho
nezákonnosti.

Otázku nezákonnosti rozhodnutia v konaní o náhradu škody, už súdy nemôžu skúmať a riešiť ako otázku
predbežnú, pretože ju už vyriešil orgán v zrušujúcom rozhodnutí, ktorého právny názor musí rešpektovať
súd, ktorému vec bola vrátená na ďalšie konanie, ako aj súd rozhodujúci o náhrade škody. Pre súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je takéto rozhodnutie záväzné.

Pojem škody Zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje, ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba
v tomto prípade aplikovať príslušné ustanovenie všeobecnej právnej úpravy a škodu vo všeobecnosti
chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým peňažného.

Ani vzťah príčinnej súvislosti ( kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou zákon
neupravuje. Existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, je jedným
z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak škoda
vzniklanásledkomnezákonnéhorozhodnutia,tedaaknezákonnérozhodnutieaškodasúvovzájomnom
pomere príčiny a následku, to znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím

je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu,
nielen sprostredkovanú príčinu vzniku škody.

Žalobca v žalobe, ako aj vo svojej účastníckej výpovedi za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola
spôsobená škoda, označil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. XCob/XX/XXXX-XXX N. T.
XX.XX.XXXX, ktorým súd odmietol odvolanie žalovaného pre nedostatok náležitostí odvolania podľa §

205 ods. 1,2 O.s.p. Za rozhodný dátum vzniku škody žalobca považoval rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. XCob/XX/XXXX zo dňa 05.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2009.

Žalovaným bola na pojednávaní, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 19.09.2013 ( čl. 107 spisu),
vznesená námietka premlčania. Žalovaný mal za to, že žalobcovi uplynula trojročná subjektívna lehota
na uplatnenie tohto nároku.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci stanovuje
subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu.

Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode a o tom, kto ju spôsobil, resp. odo dňa doručenia ( oznámenia rozhodnutia)
zrušujúceho pôvodné - nezákonné rozhodnutie poškodenému, alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok

na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti. Táto premlčacia lehota je trojročná.
Objektívna premlčacia doba je 10-ročná a začína plynúť odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia
poškodenému, alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného.

Súd je toho názoru, že nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia trojročnej subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie nároku na náhradu škody.

Vyúčtovanie trov exekučného konania B. XXX/XXXX zo dňa 17.10.2006 bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené dňa 18.10.2006. Z tohto vyúčtovania mal žalobca vedomosť o celkovej vymoženej
pohľadávke oprávneného - v tomto prípade žalobcu, aj vymožených trov exekúcie. Celkovo bolo vexekučnom konaní vymožených 483 428,- Sk, úhrada oprávnenému predstavovala 273 000,- Sk,
súdnemu exekútorovi bolo poukázaných 210 428,- Sk.

Žalobca za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.01.2006

sp. zn. XCob/XX/XXXX, ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2007 sp. zn.
XObdo/XX/XXXX.

Právnemu zástupcovi žalobcu bol rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. XObdo/XX/XXXX-167 zo dňa
26.04.2007 doručený dňa 27.06.2007. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody bola žalovanému doručená dňa 01.03.2012. Podľa názoru súdu tak nárok žalobcu bol uplatnený
oneskorene. V zmysle § 19 ods. 1 druhá veta Zákona č. 514/2003 Z.z., bolo právnemu zástupcovi

žalobcu doručené rozhodnutie, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie dňa 27.06.2007. Trojročná
subjektívna premlčacia doby začala plynúť dňa 28.06.2007, a podľa názoru súdu uplynula dňom
28.06.2010. Žiadosť žalobcu bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné prerokovanie
nároku až dňa 01.03.2012, t.j. po uplynutí 3- ročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd tak námietku
premlčania vznesenú v tomto konaní žalovaným považoval v celom rozsahu za dôvodnú, nárok žalobcu

považoval za premlčaný z dôvodu uplynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Dovolanie žalovaného v konaní sp. zn. XXCb/XX/XXXX bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 08.08.2006 (čl. 180 súdneho spisu, XXCb/XX/XXXX). Žalobca, resp. jeho právny zástupca tak

mali v celom rozsahu vedomosť o podaní dovolania zo strany žalovaného, ale napriek tejto skutočnosti
pristúpili k exekučnému vymáhaniu sumy 224 822,60 Sk s príslušenstvom a to v exekučnom konaní
sp. zn. B. XXX/XXXX, vedeného Exekútorským úradom JUDr. Svätoslava Mruškoviča. Z exekučného
spisu mal súd za preukázané, že dňa 11.08.2006 zaplatili preddavok na exekučné konanie, pričom už
mali dobre vedomosť o tom, že vo veci bolo podané dovolanie žalovaným P. I. a je teda predpoklad,

že rozhodnutie č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.11.2004, ktoré bolo podkladom pre výkon exekúcie
môže byť zmenené, resp. zrušené.

Je potrebné zdôrazniť, že konanie vedené pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX bolo právoplatne skončené a
žaloba žalobcu bola rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. XCob/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2009
zamietnutá a žalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania vo výške 4 840,10 Eur.

Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 14.07.2006. Z exekučného spisu - čl. 37 vyplýva, že P.
I. zaplatil žalobcovi sumu 273 000,- Sk a to podľa výdavkového pokladničného dokladu dňa 10.08.2006
sumu 150 000,- Sk a dňa 25.09.2006 sumu 123 000,- Sk, spolu 273 000,- Sk.

S poukazom na to, že žalobca žalovanému plnenia, ktoré prijal plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr
odpadol dobrovoľne žalovanému nevydal, musel ten podať návrh na súd a konanie sa viedlo pod sp.

zn. XXC/XXX/XXXX a malo podľa názoru súdu za následok vznik ďalších nákladov na strane žalobcu,
ktoré si zahrnul

a aj vyčíslil do žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z októbra 2011 ( čl. 37 spisu).

Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru v tomto prípade absentuje aj príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím.

Je potrebné zdôrazniť, že sumu, ktorú žalobca požaduje vo výške 8 567,50 Eur, ktorú žalobca najskôr
vymohol od žalovaného a neskôr mu musel vrátiť v konaní, vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, podľa
názoru súdu nemožno požadovať za škodu na strane žalobcu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, ale podľa názoru súdu ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcovi nikdy nepatrilo, malho dobrovoľne žalovanému vydať už pred začatím súdneho konania a keďže k tomuto nedošlo, žalovaný
P. I. si musel vydanie bezdôvodného obohatenia vymáhať súdnou cestou v konaní vedenom pod sp. zn.
XXC/XXX/XXXX, vedeným Okresným súdom Prešove.

Pokiaľ ide o sumu 2 736,42 Eur, ktorá má predstavovať kapitalizovaný úrok z omeškania a sumu 1
388,52 Eur, ktorú žalobca uhradil v súvislosti s konaním, vedeným Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. XXC/XXX/XXXX, podľa názoru súdu, ide o plnenie, ktoré prijal bez právneho dôvodu, jedná sa o
bezdôvodné obohatenie a nie o škodu, vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia.

Z tohto dôvodu má súd za to, že nie sú splnené kumulatívne zákonné predpoklady pre zodpovednosť
štátuzaškodu spôsobenúnezákonnýmrozhodnutímvzmysleZákonač.514/2003Z.z.ozodpovednosti

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Súd tak považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú a z tohto dôvodu je v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich

zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V tomto prípade bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, je tak povinný nahradiť žalovanému trovy

konania.

Zástupca žalovaného si uplatnil na pojednávaní trovy konania, rovnako aj vo svojich písomných
vyjadreniach. Tieto trovy konania súd priznal žalovanému ako cestovné výdavky za cestu na
pojednávanie dňa 23.09.2013 za cestu vlakom z Bratislavy do Prešova a späť podľa dostupných
informácií o cene vlakov. Za jednu cestu vlakom súd priznal žalovanému sumu 20,94 Eur. Za cestu tam

a späť je tak žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 41,88 Eur ( 2 x 20,94 Eur).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.