Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Viera Ulacká
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/83/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210564
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1513210564.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci
navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: K.
K., bytom N. 3, D., o zaplatenie istiny 0,00 eur, odmeny 1,69 eur a úrokov 272,48 eur zo zmenky, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 1,69 eur.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 0,00 eur,
zmenkovej odmeny 1,69 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 507,75 eur od 2.8.2009 do
5.10.2010 a zo sumy 0,68 eur od 6.10.2010 do 19.10.2011, úroku 6 % ročne zo sumy 507,75 eur od
8.12.2009 do 5.10.2010 a zo sumy 0,68 eur od 6.10.2010 do 19.10.2011, úroky bez sumy 299,32 eur,
ktoré už odporca zaplatil, a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol
všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 22.12.2008 na zmenkovú sumu 507,75 eur, pričom sa
zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 2.8.2009. Zmenka bola vystavená na
videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku
na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ uhradil 807,07 eur, z toho na zmenkovú sumu 507,75 eur a na úroky
299,32 eur.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Keďže návrh je v časti úrokov nezrozumiteľný tým, že navrhovateľ úroky vyčíslil pevnou sumou, ale s
dodatkom „bez sumy 299,32 EUR, ktoré odporca na úroky už uhradil“ a z návrhu nevyplýva, na ktorý
úrok, v akej výške a za aké obdobie navrhovateľ uhradenú časť úrokov započítal, súd v zmysle čl. 4 ods.
4 nariadenia navrhovateľa tlačivom B vyzval na opravu návrhu. Podaním zo dňa 28.5.2013 navrhovateľ
návrh neopravil, len uviedol, že mal úmysel v čase podania tlačiva a stále má úmysel v tomto prípade
započítať uvedenú pevnú sumu najskôr na úrok 0,25 % denne a v prípade jeho skonzumovania potom
na zákonný úrok 6 % ročne.
Vadou je postihnutá len časť návrhu, preto súd napriek tomu, že odstránená nebola, zaslal v zmysle
článku 5 ods. 5 nariadenia odporcovi tlačivo C na odpoveď. Odporca v odpovedi uviedol, že pohľadávku
neakceptuje, priložil šeky o zaplatení, pojednávanie nežiadal nariadiť a neuplatnil si ani náhradu trov
konania.
Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súdsa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP).
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia písomné,
súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán.
Keďže podľa nariadenia sa o nároku rozhoduje rozsudkom a ústne pojednávanie nebolo nariadené,
oznámil súd v lehote určenej v § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave dňa
22.12.2008 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení
15.296,48 Sk spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 2.8.2009. Zmenka bola vystavená s
doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube
zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej
nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádo jednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s §
77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.
Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s..
Rozsudkom č. k. SR 23652/09 z 2.2.2010 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti
POHOTOVOSŤ,s.r.o.zaplatil507,75eur,zmenkovýúrok 0,25%dennezosumy507,75eurod2.8.2009
do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 507,75 eur od 8.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.3.2010 a dňa 18.3.2010 sa stal vykonateľným.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.
Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni
súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP).
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37Er/4243/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti
povinnému K. K., o udelenie poverenia pre 507,57 eur s príslušenstvom, súd zistil, že na základe
rozhodcovského rozsudku č. k. SR 23652/09 z 2.2.2010 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 37Er/4243/2010-9 z
11.10.2010, právoplatným 11.11.2010, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je
právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je ako neprijateľná zmluvná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve neplatná.
Súd navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré zistil pri skúmaní podmienok konania, písomne informoval.
Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata zo dňa 10.10.2013 poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012
zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.5.202, z ktorých vyplynulo, že exekučný súd
je nie len oprávnený ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný
v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie
orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé,
ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto
rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae. Poukázal aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011, ktorý ku rovnakým záverom dospel vo
vzťahu k exekučnému titulu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu.
Navrhovateľ usúdil, že tento záver nie je možné limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania,
preto nepovažoval za významné, či k nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd,
alebo nie a mal za to, že v tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti
rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. Podľa navrhovateľa je rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému , v tomto konaní odporcovi,
nulitným právnym aktom, nemôže preto zakladať prekážku res iudicata a súd je povinný na nulitu
prihliadať a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.Súd s navrhovateľom súhlasí v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv
spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy . Ak
exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu
ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať
za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by
nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec
znovu prejednať..
Nie je však možné súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú
skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu.
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou
platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených ( § 21 ods. 4 a § 40
ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho
jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy
ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ
poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v
ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry
potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že
spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul
v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je
rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom
čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu.
Navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len
tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená . Zmenka je dokonalý a nesporný
cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od
príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá
žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského
rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o
rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd ,
ktorý však v uznesení č. k. 37Er/4243/2010-9 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval.
Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť
exekučného titulu, ale pre jeho vecnú nesprávnosť.
Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.
Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei
iudicatae.
Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 23652/09 z 2.2.2010 už odporcovi právoplatne uložil
povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatil zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 507,75 eur
od 2.8.2009 do zaplatenia a zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 507,75 eur od 8.12.2009 do zaplatenia.
Ten istý nárok, okrem časti úrokov, ktoré už odporca po vydaní rozhodcovského rozsudku zaplatil, si
navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní.
Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným
indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to,
že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ,
s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia
zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je
aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému
majiteľovi.
Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety
čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie jeoriginálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom
prvého majiteľa zmenky.
Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkového úroku 0,25
% denne zo sumy 507,75 eur od 2.8.2009 do 5.10.2010 a zo sumy 0,68 eur od 6.10.2010 do 19.10.2011,
ako aj o zaplatení úroku 6 % ročne zo sumy 507,75 eur od 8.12.2009 do 5.10.2010 a zo sumy 0,68 eur
od 6.10.2010 do 19.10.2011, „bez sumy 299,32 eur EUR“, znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh
ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.
Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 1,69 eur. Navrhovateľ ako
právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového
zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny, počítanej zo zmenkovej sumy 507,75 eur,
zaviazal.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov prisúdiť nežiadal, súd preto rozhodol tak, že
sa mu ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie
(článok 15 ods. 1 nariadenia).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.