Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 25, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/89/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112214173
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112214173.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: L.. M. L., A.., D..
XX.X.XXXX, N. A., C. XX, zastúpenom JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom v Prešove,
Hlavná 89, proti žalovaným: 1. HELP JOZEF HREHA, s.r.o., so sídlom v Prešove, Fintická 8, IČO:
36497720, zastúpenom JUDr. Františkom, Komkom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, 2. Is
Spa, s.r.o., so sídlom v Nižnej Šebastovej - Prešov, Fintická 8, IČO: 45718873, o určenie vlastníckeho
práva neplatnosť právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

určuje, že vlastníkom nehnuteľností - stavby Z. Č. XXXX postavenej na pozemku KNC parcelné č. XXXX,
druh stavby: XX Iná budova, popis stavby: F., zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D. Š., je žalovaný v 2.
rade - Is Spa, s.r.o., so sídlom Fintická 8, 080 06 Nižná Šebastová - Prešov, IČO: 45718873, zapísaná
v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. XXXXX/P,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2012 sa domáhal určenia, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom
stavby súp. č. XXXX postavenej na pozemku KNC parcelné č. XXXX vedenej na LV č. XXXX, k. ú. D.
Š. ako aj neplatnosti právneho úkonu žalovaného v 1. rade označeného ako odstúpenie od zmluvy zo
dňa 23.5.2011 a právneho úkonu žalovaného v 2. rade označeného ako odstúpenie od zmluvy - uznanie
práva zo dňa 6.6.2011.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, svedkov P. G., R. A., M. Z., M.
M.G., I. T., O. L., Z. D., Z. V., O. C., P.boznámením listu vlastníctva XXXX k. ú. D. Š., kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na zaplatenie zo dňa 17.3.2011, odstúpením od zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX, odstúpením od zmluvy - uznanie práva zo dňa X.X.XXXX, dohodou o úprave vzájomných
práv a spoločníkov spoločnosti žalovaného v 2. rade zo dňa 1.X.XXXX, dohodou o finančných
tokoch spoločnosti spoločníkov žalovaného v 2. rade, dohoda o úprave vzájomných práv spoločníkov
spoločnosti žalovaného v 2. rade, zmluva o prenájme nebytových priestorov, zneniami spoločenskej
zmluvy o založení spoločnosti žalovaného v 2. rade ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento
skutkový stav:

Žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti žalovaného v 2. rade od 22.9.2010 spolu s M. C., ktorý
je zároveň jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti žalovaného v 1. rade.

Dňa 14.12.2010 bola medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim
uzatvorená kúpna zmluva podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v predmete odpredaja stavby
- reštaurácie so súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX vedenej na LV č. XXXX k. ú. D. Š..

Podľa čl. III kúpnej zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 700.000,-
EUR a podľa čl. III bodu 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena popísaná v čl. III ods. 1
je splatná dňom podpisu kúpnej zmluvy.

Podľa vyjadrenia žalobcu tento sa s druhým spoločníkom pánom M. C., ktorý bol zároveň jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti predávajúceho dohodol tak, že kúpna cena bude zaplatená
spôsobom, že M. C. vloží do spoločnosti žalovaného v 2. rade sumu 350.000,- EUR, ktorá bola následne
vybraná a vložená do spoločnosti žalovaného v 1. rade, čo bolo považované za úhradu polovice kúpnej
ceny za predmetnú nehnuteľnosť.

Druhú polovicu mal zaplatiť on a to spôsobom, že do 2 týždňoch od založenia spoločnosti vloží v
hotovosti sumu 800.000,- Sk a do jedného až dvoch mesiacov zabezpečí sumu 2.5 milióna korún na
rekonštrukciu hornej časti budovy a jeden a pol milióna korún na rekonštrukciu dolnej časti budovy.

Osobne odovzdal M. C. ako konateľovi žalovaného v 1. rade sumu 124.462,- EUR predstavujúcu časť
kúpnej ceny, ktorá sa mala vložiť v hotovosti, pričom zvyšok finančných prostriedkov bol vložených
formou investície do rekonštrukcie zakúpenej nehnuteľnosti, ktorými bola v plnom rozsahu uhradená
kúpna cena v prospech predávajúceho.

Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 17.3.2011 mal vyzvať žalovaného v 2. rade na zaplatenie zostatku
kúpnej ceny vo výške 700.000,- EUR z kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2010 s odôvodnením, že bola
zaplatená iba časť kúpnej ceny vo výške 107.805,- EUR, o ktorej on ako druhý spoločník a konateľ
žalovaného v 2. rade vedomosť nemal a takáto výzva spoločnosti ani doručená nebola.

Dňa 23.5.2011 mala spoločnosť žalovaného v 1. rade od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť, pričom
pravosť podpisu konateľa spoločnosti M. C. bol overená až 5.4.2012, vrátane podpisu na odstúpení od
zmluvy - uznanie práva zo strany žalovaného v 2. rade zo dňa 6. júna 2011, ktorý bol za spoločnosť
žalovaného v 2. rade podpísaný výlučne M. C. ako konateľom spoločnosti.

Žalobca namietal fiktívnosť a antidatovanie uvedených listín a to predovšetkým odstúpenia od zmluvy
- uznania práva na obdobie, kedy bol M. C. oprávnený konať v mene spoločnosti žalovaného v 2. rade
samostatne a to vzhľadom na zmenu spoločenskej zmluvy zo dňa 13.6.2011 odkedy podľa čl. 18 bod
3 sú títo oprávnení konať v mene spoločnosti spoločne.

Avšak aj v čase pôvodnej spoločenskej zmluvy zo dňa 12.8.2010, kedy bol podľa čl. 18 bodu 3 oprávnený
v mene spoločnosti konať každý konateľ samostatne, bol povinný upozorniť ostatných konateľov o
úkonoch, ktoré presiahnu objem 1.000,- EUR s tým, že v prípade, ak tak neurobí, tak potom je jeho úkon
neplatným právnym úkonom.

V prípade, ak by žalovaný v 1. rade zamýšľal od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť, jeho konateľ a
jediný spoločník by ako spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného v 2. rade nepristúpil k uzatvoreniu
dohody o úprave vzájomných práv a povinností spoločníkov dňa 1.5.2011 týkajúcich sa prevádzkovania
reštaurácie, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej do 30.4.2013, dohody o finančných tokoch
spoločníkov spoločnosti Is Spa s.r.o. uzatvorenej na dobu určitú do 1.5.2013 vo vzťahu vyplácania
časti zisku v prospech žalobcu v súvislosti s prenájmom časti priestorov v predmete kúpnej zmluvy
v prospech spoločnosti Towercom, ktorá ako prenajímateľ uvedeným nájomcom ešte dňa 1.1.2012
uzatvorila dohodu o platbách nájomného a služieb spojených s nájmom.

Podľa dohody o finančných tokoch spoločníkov pán M. C. v prospech žalobcu ešte dňa 16.6.2011
poukázal časť predmetu zisku vo výške 1.200,- EUR.

Zároveň bola uzatvorená dohoda o úprave vzájomných práv spoločníkov spoločnosti Is Spa s.r.o., ktorou
spoločník a konateľ M. C. preberal plnú zodpovednosť za chod prevádzkarne reštaurácie Išľa v predmete
kúpnej zmluvy od 1.5.2011 na dobu 2 rokov.

Súčasne poukázal na to, že dohody medzi spoločníkmi žalovaného v 2. rade, zmluvy o nájme medzi
žalovanými v 1. a 2. rade ako aj zmluvy o prenájme so spoločnosťou Towercom sú naďalej platnými
a účinnými zmluvami, pričom M. C. sa nedomáhal ich zrušenia napriek realizácii práva spoločnosti
žalovaného v 1. rade na odstúpenie od kúpnej zmluvy v jej predmete, preto podľa názoru žalobcu všetky
tieto úkony preukazujú fiktívnosť a antidatovanie predmetných listín do času, kedy bol M. C. oprávnený
konať v mene spoločnosti žalovaného v 2. rade konať samostatne.

Dňa 29.7.2011 za účasti žalobcu pána M. C. a účtovníčky spoločnosti Is Spa pani A. tento uznal jeho
vklad na kúpnu cenu vo výške 121.297,- EUR vrátane investícií realizovaných do doku 2011 vo výške
159.827,- EUR.

Poukázal aj na podanie spoločnosti žalovaného v 1. rade spoločnosti žalovaného v 2. rade (č. l. 69), z
ktorého vyplýva, že dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo nezaplatenie sumy 350.000,- EUR, čím podľa
jeho názoru nepoprel jeho vklad vo výške 350.000,- EUR. Okrem iného spoločnosť žalovaného v 1. rade
doposiaľ zaplatenú kúpnu cenu žalovanému v 2. rade nevrátila.

Súdu predložil aj mailovú komunikáciu medzi ním a účtovníčkou spoločnosti R. A. (č. l. 123) zo dňa
15.9.2011 s uvedením, že čo sa týka záznamov v účtovnej knihe k 29.7.2011, svedčí hotovosť titulom
kúpnej ceny vo výške 121.975,- EUR investície do prestavby vo výške 159.827,- EUR spolu 281.802,-
EUR s tým, že po odsúhlasení urobí prevod na úhradu v prospech žalovaného v 1. rade.

Zároveň predložil zoznam investícií realizovaných na predmete kúpnej zmluvy nachádzajúci sa na č. l.
128 a 132, z ktorého má vyplynúť, že celkovo hotovosťou a investíciami do prestavby vyplatil dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 351.127,41 EUR, teda túto vyplatil v prospech žalovaného v 1. rade viac o sumu
1.127,41 EUR.

Podľa žaloby neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy odôvodňoval tým, že v kúpnej zmluve zo dňa
14.12.2010 nie je špecifikovaný spôsob zaplatenia kúpnej ceny, pričom podľa dohody s M. C. každý
z nich mal vložiť do spoločnosti žalovaného v 2. rade peňažný vklad vo výške 350.000,- EUR, ktorý
následne bol použitý na zaplatenie kúpnej ceny v prospech žalovaného v 1. rade. Peňažný vklad M. C.
v sume 350.000,- EUR bol zaúčtovaný v daňovom priznaní spoločnosti žalovaného v 2. rade zo dňa
30.3.2011, pričom on časť sumy vo výške 124.000,- EUR odovzdal v hotovosti M. C. a zvyšok kúpnej
ceny zaplatil investíciami do nehnuteľnosti.

Z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy.

Neplatnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy - uznanie práva zo dňa 6.6.2011 realizovaného M.
C. v mene spoločnosti žalovaného v 2. rade je neplatným právnym úkonom, keďže podľa čl. 11 ods.
1 písm. e) spoločenskej zmluvy žalovaného v 2. rade iba valné zhromaždenie môže rozhodovať o
schválení majetkových dispozícií vyhradených na schválenie valnému zhromaždeniu pri uznaní práva na
odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.12.2010. Išlo o dispozíciu s majetkom žalovaného v 2. rade, z ktorého
dôvodu uznanie takéhoto odstúpenia od zmluvy patrilo do rozhodovacej činnosti valného zhromaždenia,
avšak vo vzťahu k uvedenému právnemu úkonu valné zhromaždenie nebolo zvolané a teda nebolo
prijaté rozhodnutie o tom, či odstúpenie od zmluvy uznáva.

Uznanie práva na odstúpenie od zmluvy v konečnom dôsledku znamená vzdanie sa vlastníckeho práva
k majetku spoločnosti a súhlas so spätným prevodom vlastníckeho práva je tak závažný úkon spoločnosti
žalovaného v 2. rade, že o tom nemôže rozhodnúť M. C. sám ako jeden z dvoch konateľov spoločnosti
bez vedomia druhého konateľa a súhlasu valného zhromaždenia. Okrem iného podľa čl. 18 ods. 3
spoločenskej zmluvy každý konateľ je povinný ostatných konateľov upozorniť na úkony, ktoré presiahnu
objem 1.000,- EUR s tým, že ak tak neurobí, tak je jeho právny úkon neplatným právnym úkonom.

Naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe žalobca odôvodnil rozhodnutím NS ČR pod sp. zn.
XXCdoXXXX/XXXX, v zmysle ktorého o naliehavý právny záujem ide zásadne vtedy, ak by bez súdom

vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by
sa jeho právo stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah už existujúci alebo o
takú jeho procesnú, príp. hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu
mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Súčasne podľa rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 2Obo222/2001 spoločníkovi spoločnosti s ručením
obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré
uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu.

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť majúc za to, že žalobca je nielen
spoločníkom, ale aj konateľom žalovaného v 2. rade a ako taký mal možnosť uplatňovať práva
žalovaného v 2. rade ak má za to, že je potrebné k ich uplatneniu poskytnutie súdnej ochrany. Z
toho dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pre
žalovaného v 2. rade, žalobcu a už z toho dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť.

Žalobca sa ďalej domáha neplatnosti odstúpenia od zmluvy a odstúpenia od zmluvy - uznania práva,
ktorých určenie neplatnosti môže byť prejudiciálnou otázkou, ktorá má smerovať k rozhodnutiu vo veci
samej a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto úkonov, pokiaľ sa v petite
žalobca domáha aj určenia vlastníckeho práva.

Tvrdená dohoda o zaplatení kúpnej ceny podľa žalovaného v 1. rade nikdy nebola uzatvorená a
je výmyslom žalobcu. Samotný peňažný vklad vo výške 350.000,- EUR sám o sebe nepreukazuje
zaplatenie časti kúpnej ceny. Súčasne uvedené tvrdenie vyvracia žalobca sám s uvedením, že vykonal
peňažný vklad iba v sume 124.000,- EUR s tým, že zvyšok kúpnej ceny mal realizovať vo forme investície
do rekonštrukcie budovy, čo jednoznačne vyvracia tvrdenie o úplnom zaplatení kúpnej ceny.

Zo strany žalovaného v 1. rade sa nepopiera, že nejaké investície zo strany žalobcu v prospech
žalovaného v 2. rade, realizované boli, ale nie v takom rozsahu ako uvádza a zároveň to nemá vplyv
na zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca sám nepredložil a ani neoznačil konkrétne dôkazy, ktoré by mali
preukazovať pravdivosť jeho tvrdení najmä o zaplatení kúpnej ceny žalovaným v 2. rade pre žalovaného
v 1. rade, lebo v prípade, ak by táto zaplatená bola, musel by žalovaný v 2. rade disponovať dôkazom
o zaplatení a to kvitanciou alebo výpisom z účtu peňažného ústavu.

M. C. ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade uviedol, že spolu so žalobcom sa
dohodli, že kúpna cena na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťami žalovaných bude
z ich strany uhradená každým v 1, keďže obaja majú 50 % podiel v spoločnosti žalovaného v 2. rade.
Zo strany žalobcu však bola vložená iba suma 107.000,- EUR, pričom tvrdenie žalobcu o vykonaní jeho
vkladu vo výške 350.000,- EUR nie je pravdivé.

Pokiaľ ide o výzvu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny realizovanej v marci roku 2011, táto podľa
vyjadrenia M. C. nebola prevzatá zo strany spoločnosti žalovaného v 2. rade, iba uvedenú výzvu mal
fyzicky ukázať žalobcovi, ktorý na ňu údajne nereagoval. Súčasne sa nevedel vyjadriť o existencii
doručenia odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
a pokiaľ ide o uznanie práva odstúpenia od zmluvy, k uvedenému právnemu úkonu neprebehlo valné
zhromaždenie, ale podľa jeho tvrdenia bolo odkonzultované so žalobcom.

Ku skutočnostiam týkajúcich sa osvedčenia jeho podpisu na uvedených listinách až 5.4.2012 uviedol,
že od marca roku 2011 váhal, či bude tieto úkony realizovať, avšak nakoľko sa situácia v spoločnosti
žalovaného v 2. rade vyhrocovala, pristúpil k tomu v apríli roku 2012.

Z uvedeného dôvodu preto aj 1.5.2011 uzatvoril so žalobcom ako druhý konateľ a spoločník spoločnosti
žalovaného v 2. rade vyššie uvádzané dohody o úprave ich vzájomných práv.

Svedkyňa P. G. uviedla, že minulosti od augusta do decembra roku 2011 pôsobila ako účtovníčka
spoločnosti Is Spa s.r.o. s tým, že bola vykonávaná oprava daňového priznania za rok 2010 zmenou
súvahy aktív a pasív spoločnosti s tým, že do aktív bola zahrnutá budova, ktorá bola predmetom kúpnej
zmluvy a v pasívach časť kúpnej ceny.

Podľa vyjadrenia pána M. C. kúpna cena bola určená vo výške 700.000,- EUR s tým, že jedna polovica
bola zaplatená, pričom malo ísť o peňažný vklad spoločníka v prospech spoločnosti žalovaného v 2.
rade.

Keďže v účtovníctve spoločnosti žalovaného v 2. rade sa nenachádzala predmetná kúpna zmluva ani
príjmový ako aj výdavkový doklad o peňažnom vklade spoločníka a výdavkový doklad o jeho prevedení
ako časti kúpnej ceny, tieto pri oprave daňového priznania vystavila a všetky podklady odovzdala pánovi
M. C..

Svedkyňa R. A. uviedla, že je účtovníčkou spoločnosti žalovaného v 1. a 2. rade, má vedomosť o
existencii kúpnej zmluvy medzi spoločnosťami žalovaných s uvedením kúpnej ceny 700.000,- EUR a
podľa vyjadrenia M. C. je vykonaná úhrada polovice kúpnej ceny s tým, že najprv išlo o jeho vklad ako
spoločníka spoločnosti zúčtovaných ako 365 a následne ako úhrada 325 v prospech žalovaného v 1.
rade.

V čase, kedy uvedenú úhradu zúčtovala ako príjem spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorý bol zúčtovaný
aj v zmysle daňového priznania za rok 2010 nepôsobila ešte ako účtovníčka spoločnosti žalovaného v
2. rade. Následne však pán M. C. oznámil, že uvedená nehnuteľnosť je opätovne prevedená v prospech
spoločnosti žalovaného v 1. rade. Pri kontrole účtovníctva spoločnosti Is Spa s.r.o. zistil, že suma
350.000,- EUR bola omylom zúčtovaná ako výdavok spoločnosti žalovaného v 2. rade.

Žalobca realizoval nákup materiálov vrátane všetkých investícií týkajúcich sa rekonštrukcie reštaurácie,
pričom každý jeho vklad bol evidovaný pod 365 ako vklad podnikateľa a pri jednom stretnutí za jej účasti
sa obaja spoločníci dohodli, že suma okolo 200.000,- EUR, ktorá bola zúčtovaná ako vklad žalobcu
bude prevedená ako časť kúpnej ceny.

Vo svojej výpovedi zároveň potvrdila, že všetky investície, ktoré boli realizované spoločnosťou
žalovaného v 2. rade do rekonštrukcie stavby v predmete kúpnej zmluvy, boli okrem sumy okolo 500,-
EUR uhradené finančnými prostriedkami predstavujúcimi vklad žalobcu ako podnikateľa.

Svedkyňa M. Z. uviedla, že pôsobila v spoločnosti HELP JOZEF HREHA, s.r.o. od 1.8.2011 do 15.5.2012
v pozícií prevádzkarky v budove reštaurácie tvoriacej predmet kúpnej zmluvy s tým, že v čase, kedy
nastúpila do pracovného pomeru už bola reštaurácia v prevádzke, kedy sa už nerobili žiadne úpravy.
Pokiaľ ide o otázku investícií do budovy reštaurácie, mala iba informácie od pána C., že pre nedostatok
financií hľadal spolumajiteľa, ktorý by mu pomohol s financovaním, pričom zo strany pána L. mala byť
poskytnutá suma okolo 50.000,- EUR.

Pokiaľ ide o realizáciu investícií do stavby zo strany pána C. iba vedela, ktoré realizované boli, ale
nebola jej poskytnutá konkrétna informácia, ktorý zo spoločníkov spoločnosti Is Spa jednotlivé investície
financoval.

Svedkyňa I. T. uviedla, že pôsobila ako vedúca prevádzky reštaurácie Išľa od marca roku 2011 do
18.5.2011 v čase, kedy túto prevádzkovala spoločnosť žalovaného v 2. rade a podľa informácií pána L.
investície do rekonštrukcie uvedenej reštaurácie boli realizované zo strany žalobcu.

Svedkyňa M. M. vo svojej výpovedi uviedla, že od 11.11.2010 do konca mája roku 2011 pôsobila v
spoločnosti Is Spa ako čašníčka v prevádzke reštaurácií. V čase, keď nastúpila do pracovného pomeru,
rekonštrukcia uvedenej stavby prebiehala a to najmä hornej časti a okolia reštaurácie, čo už bolo niekedy
v čase, kedy z pracovného pomeru odchádzala.

Pokiaľ išlo o investície, podľa jej názoru boli realizované predovšetkým zo strany žalobcu a k tomuto
záveru dospela na základe toho, že ak mala reštaurácia finančné problémy pri svojom prevádzkovaní,
tieto sa vyriešili po príchode žalobcu, ktorého aj ona opakovane telefonicky informovala o chýbajúcich
častiach zariadenia reštaurácie nevyhnutných pre jej prevádzkovanie.

To v konečnom dôsledku malo aj za následok konfliktnú situáciu s pánom M. C. a viedlo k ukončeniu
jej pracovného pomeru.

Svedok Z. D. uviedol, že sa podieľal na rekonštrukčných prácach v reštaurácii Išľa, kde realizoval vstup z
bočnej strany, schodisko, obklady veľkej sály umelým kameňom, v kuchyni maľbu, kladenie kazetového
stropu vrátane výstavby priečok zo sadrokartónu. Za vykonané rekonštrukčné práce bol vyplácaný
bratom žalobcu pánom O. L., ktorý mu mal povedať, že tieto peniaze boli poslané zo strany jeho brata.
S pánom M. C. do kontaktu neprichádzal a tento ho ani za vykonané rekonštrukčné práce nevyplácal.

Svedok Z. V. uviedol, že v predmetnej stavbe vykonával elektroinštalačné práce, ktoré neboli ukončené
a za ich realizáciu bol vyplácaný zo strany žalobcu. Pána M. C. iba niekoľko krát na stavbe videl, pričom
on mu pokyny k prácam nezadával ani ho nevyplácal.

Svedkyňa O. C. uviedla, že je bývalou manželkou pána M. C. a tomuto pomáhala s účtovníctvom
spoločnosti žalovaného v 1. rade. So žalobcom ju zoznámil manžel niekedy v lete roku 2010, keďže
nemal dostatok finančných prostriedkov na ukončenie rekonštrukcie stavby reštaurácie. Manžel chcel s
pánom L. založiť novú s.r.o.-čku konkrétne spoločnosť Is Spa s.r.o. s podielom každého v rozsahu 50 %
s tým, že on vloží celý vklad do firmy a pán L. časť v hotovosti a časť investíciami do budovy reštaurácie.

Podľa jej vedomostí všetky rekonštrukčné práce boli financované zo strany žalobcu a zrealizované
investície boli odsúhlasované aj zo strany jej bývalého manžela.

Pokiaľ ide o o odstúpenie od zmluvy, toto uvedená listina sa v účtovníctve spoločnosti žalovaného v 1.
rade nenachádzala až do 17. novembra 2011, kedy opustila spoločnú domácnosť s bývalým manželom.

Mala vedomosť o tom, že v účtovníctve spoločnosti sa nachádzali príjmové aj výdavkové doklady
týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny, avšak k sumám sa bližšie vyjadriť nevedela.

Svedok O. A. uviedol, že pracuje v Tatrabanke ako privátny bankár a zo strany žalobcu, ktorý je jeho
bratrancom bol oslovený, aby mu pomohol k získaniu finančných prostriedkov formou úveru na kúpu
uvedenej nehnuteľností. Osobne pri písomných dohodách spoločníkov spoločnosti žalovaného v 2. rade
nebol. Iba v čase ohliadky uvedenej nehnuteľnosti bola poskytnutá informácia, že pán L. si zoberie úver,
ktorým bude financovať svoj podiel na kúpne nehnuteľnosti v rozsahu 50 %. V tom čase však na uvedenej
nehnuteľnosti viazli záložné práva iných bánk a preto sa rozhodli, že žalobca si zoberie úver ako fyzická
osoba, ktorého návratnosť bude zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho
výlučnom vlastníctve.

V čase ohliadky boli predmetné stavby v pomerne dezolátnom stave a asi po roku, keď tieto videl
bolo zrejmé, že tam bol vykonaný veľký objem rekonštrukčných prác, ktorých finančné vyjadrenie bolo
podstatne vyššie ako hodnota úveru poskytnutého bankou žalobcovi.

Svedok O. L. vo svojej výpovedi uviedol, že bol oslovený zo strany pána M. C., či nepozná niekoho, kto
by mu pomohol s investíciami do rekonštrukcie budovy v premete kúpnej ceny.

V tom čase uvedenú stavbu vlastnila spoločnosť Help Jozef Hreha, s.r.o. a následne po založení
spoločnosti žalovaného v 2. rade, v ktorom mal jeho brat - žalobca a pán M. C. 50 % podiel, došlo
medzi spoločnosťami žalovaných k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v predmete odpredaja budovy, v ktorej
je umiestnená reštaurácia za kúpnu cenu určenú podľa znaleckého posudku vo výške 700.000,- EUR.
Jeho brat - žalobca mal zaplatiť polovicu kúpnej ceny investíciami a pán M. C. mal vykonať peňažný
vklad do spoločnosti žalovaného v 2. rade vo výške 350.000,- EUR, ktorý mal byť následne prevedený
ako časť kúpnej ceny v prospech spoločnosti žalovaného v 1. rade.

Súdu predložil listinu nachádzajúcu sa na č. l. 183, ktorá podľa jeho vyjadrenia bola písaná rukou
pána M. C., kde sú uvedené investície do predmetu stavby s uvedením, že do 2 týždňov má byť
zaplatených 800.000,- EUR s tým, že výška investície do rekonštrukcie vrchnej časti budovy predstavuje
2,5 milióna korún a má byť zaplatená do jedného až dvoch mesiacov a investície do spodnej časti
budovy predstavujú 1,5 milióna korún vrátane rezervy na splátky úveru pána M. C.. Uvedené investície
boli neskôr navýšené, keďže zo strany pána M. C. im neboli oznámené všetky nedostatky v predmete
stavby, najmä v otázke kúrenia, vodovodnej prípojky a podobne.

Uvedené investície, ktoré boli realizované zo strany jeho brata, boli v konečnom dôsledku vo výške
9,8 milióna korún, avšak zo strany M. C. boli tieto odsúhlasené iba v sume 8,3 milióna korún. Zvyšok
realizovaných investícií odmietol M. C. zúčtovať ako časť kúpnej ceny v prospech žalovaného v 1. rade
z dôvodu, že v tom čase už mala byť opätovne výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností iba
spoločnosť žalovaného v 1. rade.

V tomto konaní M. C. videl iba zámer, aby jeho brat - žalobca mohol profitovať titulom svojho pôsobenia v
spoločnosti žalovaného v 2. rade na predmetnej stavbe, ktorá po vykonaných rekonštrukčných prácach
začala prinášať zisk jednak vo forme nájmu od spoločnosti Towercom ako aj samotnou prevádzkou
reštaurácie v predmetnej budove nielen poskytovaním bežných reštauračných služieb, ale samozrejme
aj prenajímaním na účely svadieb a iných spoločenských podujatí.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 31.12.2010, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy:

a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu
v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi
členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v o tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za
jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi spoločnosťou žalovaného v 1. a 2. rade bola dňa
14.12.2010 uzatvorená v zmysle ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka kúpna zmluva v predmete
odpredaja stavby reštaurácie súp. č. XXXX postavenej na parc. KNC parc. č. XXXX vedenej na LV č.
XXXX k. ú. D. Š. za kúpnu cenu 700.000,- EUR s tým, že splatnosť kúpnej ceny bola určená dňom
podpisu kúpnej zmluvy.

Z ust. § 261 ods. 1 vyplýva, že právnou úpravou obchodno-záväzkových vzťahov Obchodného
zákonníka sa upravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, že s
prihliadnutím na všetky okolnosti sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Avšak vzhľadom na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa predmetná kúpna zmluva riadi režimom
Občianskeho zákonníka, nakoľko uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená v zmysle ust. § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka v predmete prevodu nehnuteľností.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či na strane žalobcu je naliehavý právny záujem na určenie
vlastníckeho práva spoločnosti žalovaného v 2. rade k nehnuteľnosti tvoriacej predmet kúpnej zmluvy
vrátane určenia neplatnosti úkonu žalovaného v 1. rade zo dňa 23.5.2011 a právneho úkonu žalovaného
v 2. rade označeného ako odstúpenie od zmluvy - uznanie práva zo dňa 6.6.2011.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti
konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe
už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania.

Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam,
kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo
neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je skôr preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu,

ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy tvoriace určitý rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich
sporov účastníkov konania.

Zároveň sa súd zaoberal otázkou, či na strane jedného spoločníka dotknutej spoločnosti o určenie
vlastníckeho práva, v prospech ktorej ide je daný naliehavý právny záujem na takomto určení a teda či
toto právo nebolo iba na strane spoločnosti žalovaného v 2. rade.

V danom prípade poukazuje na rozsudok NS SR pod sp. zn. 2Obo222/2001 zo dňa 5.4.2002, ktorého
právna veta znie, že spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať
nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu.

Na základe uvedeného mal preto súd za to, že žalobcovi ako jednému z dvoch spoločníkov spoločnosti
žalovaného v 2. rade nie je možné uprieť naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti v prospech spoločnosti žalovaného v 2. rade, keďže otázka vyriešenia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti má podľa názoru súdu vplyv aj na hodnotu jeho
obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 2. rade vrátane jeho podielu zo zisku spoločnosti.

Okrem iného s poukazom na čl. 18 bod 3 spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného v 2. rade účinnej
od 13.6.2011 bolo upravené konanie oboch spoločníkov spoločnosti tak, že títo vo všetkých veciach v
mene spoločnosti konajú spoločne, čo je podmienkou aj na podanie predmetnej žaloby za predpokladu,
ak druhý spoločník spoločnosti žalovaného v 2. rade nemá záujem na kladnom výsledku predmetu sporu
v prospech žalovaného v 2. rade, ktorý by mal za následok stratu vlastníctva spoločnosti žalovaného v
1. rade, v ktorej má 100 % obchodný podiel.

Na základe uvedeného je preto na strane žalobcu daný aj naliehavý právny záujem na predmetnej
určovacej žalobe, keďže týmto konaním sa odstráni spornosť, či vlastnícke právo predmetnej
nehnuteľností svedčí v prospech spoločnosti žalovaného v 1. rade na základe realizovaného úkonu
odstúpenia od zmluvy zo dňa 23.5.2011 alebo v prospech spoločnosti žalovaného v 2. rade za
súčasného tvrdenia, že právne úkony odstúpenia od zmluvy zo dňa 23.5.2011 zo strany žalovaného
v 1. rade a odstúpenia od zmluvy - uznanie práva zo dňa 6.6.2011 zo strany žalovaného v 2. rade sú
neplatné.

Na strane žalobcu však nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedených
jednostranných právnych úkonov, ktorých platnosť, resp. neplatnosť bude riešená ako otázka predbežná
vo vzťahu k určeniu, či vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti svedčí v prospech spoločnosti
žalovaného v 2. rade alebo nie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi spoločnosťami žalovanými v predmete prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
sa títo dohodli, že dohodnutá kúpna cena vo výške 700.000,- EUR bude zaplatená pri podpise zmluvy.

Podľa vyjadrenia žalobcu dohoda spoločníkov spoločnosti žalovaného v 2. rade bola taká, že polovicu
kúpnej ceny zaplatí M. C. najprv vo forme peňažného vkladu do spoločnosti žalovaného v 2. rade, ktorá
bude následne prevedená ako úhrada polovice kúpnej ceny v prospech žalovaného v 1. rade a on časť
kúpnej ceny zaplatí v hotovosti, podľa jeho vyjadrenia konkrétne vo výške 124.000,- EUR a zvyšok
kúpnej ceny bude vyplatená formou investície do rekonštrukčných prác na predmetnej nehnuteľnosti.

Toto tvrdenie bolo potvrdené aj zo strany brata žalobcu pána O. L., ktorý bol prítomný pri uvedených
osobných jednaniach spoločníkov spoločnosti žalovaného v 2. rade ešte v čase pred jej založením.

Túto skutočnosť potvrdila aj bývalá manželka M. C., ktorá uviedla, že jej bývalý manžel z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov hľadal spoločníka s dostatočným kapitálom za účelom realizácie
rekonštrukcie predmetnej stavby s tým, že kúpna cena mala byť zo strany M. C. uhradená v 1 a zo
strany žalobcu taktiež v 1 s tým, že časť bude zaplatená v hotovosti a zvyšok investíciami do predmetnej
nehnuteľnosti.

Napriek tvrdeniu M. C., že tento nevykonal dohodnutý peňažný vklad do spoločnosti žalovaného v 2.
rade, ktorý bol následne prevedený ako úhrada polovice kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, súd jeho
tvrdenie vyhodnotil za nepravdivé, keďže z výpovede účtovníčok P. G. a R. A. nesporne vyplynulo, že
tento peňažný vklad bol zrealizovaný a následne vykonaný prevod s následným vykonaním prevodu v
prospech spoločnosti žalovaného v 1. rade, pričom uvedený príjem a výdavok spoločnosti žalovaných
boli zavedené v účtovníctve spoločnosti a následne v ich daňových priznaniach.

Obe zhodne potvrdili, že uvedené účtovné operácie boli realizované na pokyn M. C..

Následný postup M. C., ktorý aj v písomných oznámeniach uviedol, že úhrada z jeho strany v rozsahu
350.000,- EUR realizovaná nebola, aj vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania preukazuje, že
tento uvedeným postupom po vykonaných rekonštrukčných prácach na stavbe tvoriacej predmet kúpnej
zmluvy investíciami realizovanými v plnej miere zo strany žalobcu sledoval vytvorenie takej právnej
situácie, ktorá by mu umožňovala ako 100 % vlastníkovi spoločnosti žalovaného v 1. rade v postavení
predávajúceho realizovať odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka s
vylúčením žalobcu ako spoločníka žalovaného v 2. rade podieľať sa na ziskoch spoločnosti v súvislosti
s prevádzkovaním predmetu kúpnej zmluvy.

Zároveň bolo preukázané, že na spoločných jednaniach za účasti účtovníčky R. A. M. C. k 29.7.2011
uznal úhradu žalobcu titulom kúpnej ceny v prospech predávajúceho vo výške 121.975,- EUR a titulom
investícií vo výške 159.827,- EUR, teda v celkovej výške 281.802,- EUR, ktorá mala byť následne
realizovaná ako prevod na úhradu do spoločnosti žalovaného v 1. rade (č. l. 123).

Spornou však ostáva otázka, či zo strany žalobcu bola realizovaná úhrada ním dohodnutého podielu
kúpnej ceny v rozsahu 350.000,- EUR hotovostným prevodom a realizáciou investícií. Podľa názoru
súdu z predložených listinných dôkazov nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že všetky vklady a
platby, ktoré boli realizované žalobcom predstavovali jeho úhradu časti kúpnej ceny hotovostne, resp.
investíciami do predmetu kúpnej zmluvy (č. l. 128 a 131), nakoľko sa tu nachádzajú položky týkajúce sa
nákupu čistiacich prostriedkov, tankovania pohonných hmôt, pečiatok a podobne.

Na základe uvedeného preto nebolo možné jednoznačne konštatovať, že na strane žalobcu došlo
k zaplateniu 1 dohodnutej kúpnej ceny v plnom rozsahu, keďže preukázateľne zo strany druhého
spoločníka spoločnosti žalovaného v 2. rade bola platba v hotovosti vrátane realizovaných investícií s
následným prevodom v prospech žalovaného v 1. rade ako úhrady časti kúpnej ceny odsúhlasená iba
vo výške cca 281.000,- EUR.

Ďalej sa zaoberal otázkou, či jednostranný právny úkon žalovaného v 1. rade označenom ako odstúpenie
od zmluvy zo dňa 23.5.2011 bol platným právnym úkonom a boli splnené všetky hmotnoprávne
podmienky pre jeho realizáciu.

V zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka hmotnoprávnou podmienkou odstúpenia veriteľa v
prípade, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, je jeho nesplnenie ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnuté mu veriteľom.

Žalovaný v 1. rade dňa 17.3.2011 mal adresovať žalovanému v 2. rade písomnú výzvu na doplatenie
dohodnutej kúpnej ceny, ktorá mala byť podľa jeho tvrdenia zaplatená iba v sume 107.805,- EUR v lehote
2 mesiacov s tým, že v opačnom prípade pristúpi k odstúpeniu od zmluvy.

Podľa vyjadrenia M. C. však uvedená výzva v prospech spoločnosti žalovaného v 2. rade doručovaná
nebola a tým nedošlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky pre odstúpenie od zmluvy, ktoré malo byť
zo strany žalovaného v 1. rade realizované podaním zo dňa 23.5.2011.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorým účastník realizuje svoje právo
domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy, pričom účinky
odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu nastávajú až doručením do dispozičnej sféry
adresáta.

Keďže žalovaný v 1. rade v priebehu celého súdneho konania nevedel preukázať ani realizáciu
doručenia uvedeného odstúpenia od zmluvy mal súd za to, že aj v prípade splnenia hmotnoprávnej
podmienky pre odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho účinky
nenastali.

V prípade, ak by konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade ako jediný spoločník považoval za splnenie
podmienok doručenia odstúpenia od zmluvy jeho odovzdaním sebe ako jednému zo spoločníkov a
konateľov spoločnosti žalovaného v 2. rade bez vedomia žalobcu, takémuto postupu M. C. by súd
nemohol poskytnúť právnu ochranu pre rozpor s ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko tieto
realizoval v mene spoločností s protichodnými záujmami v predmete sporu.

Zároveň súd vyhodnotil za neplatný právny úkon žalovaného v 2. rade realizovaným pánom M. C. dňa
6.6.2011 označeného ako odstúpenie od zmluvy - uznanie práva, keďže tento postupoval v rozpore
so spoločenskou zmluvou spoločnosti žalovaného v 2. rade, nakoľko otázka zmeny vlastníctva k
nehnuteľnostiam spoločnosti patrila výlučne do rozhodovania valného zhromaždenia v zmysle čl. 1 bodu
1 a súčasne postupoval v rozpore s čl. 18 bodu 3, kedy každý konateľ je povinný upozorniť ostatných
konateľov o úkonoch, ktoré presiahnu objem 1.000,- EUR.

Zároveň na základe dohôd uzatvorených medzi spoločníkmi spoločnosti žalovaného v 2. rad v máji
roku 2011 týkajúcich sa úpravy ich vzájomných práv a povinností pri prevádzkovaní predmetu kúpnej
zmluvy vrátane rozdelenia ich podielu na zisku z jeho prevádzky a predovšetkým výpovede O. C., ktorá
potvrdila, že do novembra roku 2011, kedy zo spoločnej domácnosti odišla sa v účtovníctve spoločnosti
žalovaného v 1. rade nenachádzalo odstúpenie od zmluvy, súd dospel k jednoznačnému záveru, že
predmetné listiny boli antidatované a v skutočnosti boli realizované až v apríli roku 2012, kedy M. C.
na uvedených listinách osvedčil svoj podpis, pričom sám vo svojej výpovedi potvrdil, že k realizácii
odstúpenia od zmluvy pristúpil až v apríli roku 2012 vrátane podania žalovaného v 2. rade označené
ako odstúpenie od zmluvy - uznanie práva zo dňa 6.6.2011 do času, kedy nenadobudla účinnosť zmena
spoločenskej zmluvy zo dňa 13.6.2011, kedy podľa čl. 18 v mene spoločnosti mohli konať konatelia
spoločne. V opačnom prípade by išlo o neplatný právny úkon.

Napriek tomu, že samotné uznanie odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v 2. rade nemá vplyv
na účinnosť odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že
takémuto úkonu realizovaného jedným zo spoločníkov a konateľom spoločnosti žalovaného v 2. rade
nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko konal v mene
spoločností s protichodnými záujmami s cieľom navrátenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v
prospech žalovaného v 1. rade s jeho 100 % majetkovou účasťou.

Na základe uvedených skutočností preto súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy realizované žalovaným
v 1. rade pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za použitia ust. § 48 Občianskeho zákonníka je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 39 cit.
zákona a z uvedeného dôvodu vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti naďalej svedčí v prospech
žalovaného v 2. rade, preto súd žalobe o určenie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti v
prospech žalovaného v 2. rade vyhovel.

Z výpovedí svedkov Z. D., O. A., Z. V., M. M., M. Z. V. I. T., súd nezistil podstatné skutočnosti pre
rozhodnutie vo veci samej týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade
vrátane predbežného posúdenia splatnosti jednostranných právnych úkonov odstúpenia od zmluvy a
odstúpenie od zmluvy - uznania práva, nakoľko títo sa v podstate vyjadrovali iba ku skutočnostiam
týkajúcich sa financovania rekonštrukčných prác na predmete kúpnej zmluvy, kedy zhodne uviedli, že
tieto boli realizované v prevažnej miere zo strany žalobcu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu
trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu čiastočnej úspešnosti v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.