Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/73/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205582
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711205582.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky
B. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX K. K., P. XX, zastúpená JUDr. Vierou Novákovou,
advokátkou so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti odporcovi Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné námestie
13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 50. 000,-
Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom 8C/73/2011-137 zo dňa 5.9.2012 /ďalej už ho súd bude uvádzať ako len prvým
rozsudkom/ tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka
odvolanie, v ktorom uviedla, že zo strany Okresného súdu v Banskej Bystrici došlo k nesprávnemu
úradnému postupu nakoľko v prípade, ak by bola navrhovateľka o možnosti oslobodenia od súdnych
poplatkov a o možnosti žiadať právnu pomoc riadne a včas poučená nebolo by došlo k opakovaným
vadám podania, pre ktoré Okresný súd jej podanie zamietol. Zároveň uviedla, že navrhovateľka už
v prvom podaní poukázala na to, že je invalidnou dôchodkyňou. Okresný súd si preto nesplnil svoju
povinnosť v zmysle §30 O. s. p. . Na základe týchto skutočností ide podľa nej o nesprávny úradný postup.
Na základe tohto odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č.k. sp. zn.16Co/394/2012
- 155 zo dňa 5. 6. 2013 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci
odôvodnenia na strane 3 poukázal odvolací súd na tú skutočnosť, že aj z jeho pohľadu je preukázaná tá
skutočnosť “ že ani podľa obsahu písomné podanie navrhovateľky na Okresnom súde v Banskej Bystrici
nebolo toto možné posúdiť ako návrh, z ktorého by bolo zrejmé čo navrhovateľka žiada. Ak tvrdí, že bolo
povinnosťou súdu poslať ju na lekárske vyšetrenie a pod.“. V tomto rozsahu, preto považuje odvolací
súd právny záver Okresného súdu spočívajúcu v tom, že navrhovateľka bola dostatočným spôsobom
poučená ako má odstrániť nedostatky vadného podania za správny a teda týmto postupom Okresného
súdu nebolo porušené jej právo.
V odstavci 3 na strane 3 uznesenia zároveň však uvádza, že navrhovateľka sa domáhala aj náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na základe toho tvrdenia, že tento mal spočívať
v tom, že sporné podanie Okresný súd odmietol bez toho, aby jej ustanovil zástupcu napriek tomu, že
vedel, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach upraviť predmetné podanie. Námietkou navrhovateľky
ohľadne tohto nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, keď nerozhodol o jej žiadosti o oslobodení od súdnych poplatkov a neustanovil jej
zástupcu resp. si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 30 O. s. p. sa Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia nezaoberal.

Na strane 4 odstavec 1 poukazuje na to, že odvolací súd uznáva, že zanedbanie poučovacej povinnosti
v zmysle ustanovenia §30 O. s. p. namietla navrhovateľka až v odvolacom konaní a však Okresný súd
sa už počas prvostupňového konania mal zaoberať tvrdením navrhovateľky v súvislosti s tým, že jej v
pôvodnom konaní advokát ustanovený nebol.
Na stane 4 odstavec 2 uznesenia slovne súd uvádza, že ak teda v štádiu podania žaloby, ktorá trpela
nedostatkom označenia konkrétnych skutkových tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku, Okresný
súd v prvom rade zameral svoju činnosť na odstránenie uvedených nedostatkov postupoval vecne
správne. Na viac je nutné aj v tomto prípade konštatovať, že navrhovateľka o ustanovenie advokáta
nepožiadala. Len v prípade ak by Okresný súd nevyhovel jej žiadosti a neustanovil jej právneho zástupcu
z radov advokátov napriek tomu, že by navrhovateľka spĺňala podmienky pre oslobodenie od súdnych
poplatkov a právne zastúpenie by bolo potrebné pre riadne uplatňovanie jej práv a súčasne ak by nešlo o
bezdôvodné alebo zjavne neúspešné uplatňovanie práva, len v tom prípade by bolo možné konštatovať,
že navrhovateľke ako účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Na strane 5 v odstavci 1 sa Okresný súd preto musí zamerať na dokazovanie či v prípade navrhovateľky
v pôvodnom konaní pred Okresným súdom bola podaná z jej strany žiadosť o ustanovenie advokáta
či navrhovateľka by v tom čase spĺňala podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, či právne
zastúpenie bolo potrebné pre riadne uplatňovanie práv či z jej strany nešlo o zjavne bezdôvodné alebo
zjavne neúspešné uplatňovanie práv. V prípade ak by súd zistil, že došlo k takýmto posúdeniam sa bude
zaoberať ďalej existenciou škody.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili aké ďalšie
dôkazy chcú v konaní vykonať a zároveň nariadil pojednávanie na dňa 23. 10. 2013.

Právna zástupkyňa navrhovateľky súdu na pojednávaní uviedla, že podľa nej návrh navrhovateľky je
dôvodný a to predovšetkým v tom, že zo strany Okresného súdu v Banskej Bystrici došlo k pochybeniu
v rámci postupu pri odstraňovaní chýb navrhovateľky v pôvodnom konaní 20C/183/2009 v tom, že mala
byť poučená, že má nárok na právneho zástupcu a tento jej mal byť aj ustanovený. Poukazovala, že
uvedené vyplýva z §30 O.s.p. . Napriek tomu, že z jej pôvodného podania v konaní 20C/183/2009
vyplývalo, že navrhovateľka zrejme nebude vedieť a nebude v jej schopnostiach a možnostiach odstrániť
vady podania súd jej neustanovil advokáta. V tomto konaní teda ide o nesprávny postup Okresného
súdu.

Súd z vyjadrenia zástupcu odporcu na pojednávaní zistil, že títo sa nestotožňujú so zrušujúcim
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pričom poukazujú na tú skutočnosť, že odporkyňa tak
ako zo spisu vyplýva nikdy nepožiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie advokáta.
Podľa nich nie je podstatné či vo výzve na odstránenie vád podania v zmysle § 43 bolo poučenie, že
môže požiadať resp. nie o tohto advokáta, pretože následne procesným dôsledkom neodstránenia týchto
vád bolo vydanie uznesenia o odmietnutí a toto bolo neskôr potvrdené Krajským súdom. V tomto zmysle
poukazujú na to, že takáto skutočnosť nie je možná priviesť navrhovateľke úspech v konaní nakoľko sa
nikdy nepreukázalo, že by samotné odmietnutie bolo nezákonné a toto nikdy nebolo zrušené. V zmysle
týchto skutočností žiadajú návrh zamietnuť.

Podľa § 30 O.s.p. / platného k 3. 11. 2009, t. j. ku dňu vydania uznesenia Okresným súdom v Banskej
Bystrici č. k. 20C/183/2009 - 5/, účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od
súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov
advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Podľa § 138 odst. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 138 odst. 2 O.s.p., priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne
i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka
oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

Podľa § 138 odst. 3 O.s.p., ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený
zástupca, vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a
na odmenu za zastupovanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a ako aj s poukázaním na § 226 O. s. p., že je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu sa predovšetkým zameral na tie skutočnosti dokazovania, ktoré mu Krajský
súd vo svojom zrušujúcom uznesení na strane 5 v odseku 2 uviedol a to, že či navrhovateľka podala
žiadosť o ustanovenie advokáta a potom v prípade ak by sa preukázala, že áno tak by sa zameral na
ďalšie skutočnosti či teda spĺňala podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov a tak ďalej.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala súdu, že by v konaní
20C/183/2009 pred Okresným súdom v Banskej Bystrici podala žiadosť o ustanovenie advokáta z tohto
hlavného dôvodu súd návrh zamietol. Ani z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky nevyplynulo,
že by táto žiadosť bola nejakým spôsobom podaná. Súd poukazuje na to, že tie skutočnosti, že
navrhovateľka by o tomto svojom práve vedela vyplývajú aj z toho, že v tomto konaní si navrhovateľka
takúto žiadosť podala a to v rámci svojho podania na strane čísla listu 8 kde o takejto žiadosti bolo
následne aj rozhodnuté ešte Okresným súdom v Banskej Bystrici č.k. sp. zn. 14C/208/2010-57 zo dňa
14. 1. 2011. Na základe týchto skutočností súd teda poukazuje na to, že návrh navrhovateľky v rámci
opätovného prejednania po zrušení prvého rozsudku Okresného súdu vo Zvolene nie je dôvodný a preto
ho zamietol.

Zároveň súd chce okrajovo poukázať na tú skutočnosť, že čo sa týka ustanovenia §30 O. s. p. na
ktorý sa hlavne zamerala navrhovateľka tým, že nakoľko nebola v zmysle tohto paragrafu ona výslovne
poučená tak došlo k nesprávnemu postupu Okresným súdom v Banskej Bystrici, toto jej tvrdenie podľa
súdu nie je opodstatnené. S poukázaním na § 30 O. s. p. podmienkou na ustanovenie advokáta je
jednak tá skutočnosť, že účastník o to požiada, ďalej, že spĺňa predpoklady, aby bol súdom oslobodený
od súdnych poplatkov a zároveň, že je to potrebné na ochranu jeho záujmov. V tomto kontexte súd
zároveň poukazuje na §138 odst. 1 O. s. p. kde sa poukazuje na to kedy môže byť účastníkovi priznané
oslobodenie od platenia súdneho poplatku. V prípade, aby účastník podľa tohto paragrafu mohol byť
oslobodený od súdnych poplatkov musí spĺňať tri podmienky a to, že o oslobodenie požiadal, ďalej
druhou podmienkou, že to jeho pomery odôvodňujú a treťou podmienkou je, že nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Na základe týchto skutočností súd teda
poukazuje na to, že §30 je koncipovaný tým spôsobom, že súd musí mať preukázané či ten ktorý účastník
má predpoklady na to, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov na čo súd poukazuje, že musia
byť kumulatívne splnené podmienky v zmysle § 138 odstavec 1 O. s. p.. Z gramatického výkladu súd
teda poukazuje na tú skutočnosť, aby mohol postupovať v zmysle § 30 O. s. p. a aby účastníka mohol
poučiť o jeho právach, požiadať o určenie advokáta na zastupovanie v konaní, musí z jeho podania súdu
vyplývať či takéto podmienky on spĺňa. Samotný Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení konkrétne
na strane 3 odstavec 2 konštatuje „ Aj odvolací súd tohto času konštatuje, že písomné podanie ako
aj následne voči nemu podané odvolanie voči uzneseniu nebolo možné ani podľa obsahu posúdiť ako
návrh z ktorého by bolo zrejmé čo navrhovateľka žiada ak tvrdí, že bolo povinnosťou súdu poslať ju na
lekárske vyšetrenie a ...“ . Súd z týchto skutočností teda poukazuje na to, že aby bolo možné posúdiť či
ide resp. nejde o bezúčelné bránenie práva tak ako to vyžaduje § 138 či sú tu dôvody, aby bol účastník
oslobodený od platenia súdnych poplatkov a aby súd mohol a mal potom v prípade takéhoto zistenia
postupovať podľa § 30 odst. 1 O. s. p. teda či sú tu predpoklady, aby bol oslobodený, musí vedieť čoho
sa ten ktorý účastník domáha. Bez tej skutočnosti, aby súd vedel čoho sa účastník domáha nie je možné
posúdiť zo strany súdu či ide resp. nejde o bezúspešné uplatňovanie práva. Preto podľa súdu Okresný
súd v Banskej Bystrici v tomto konaní nemal povinnosť navrhovateľku poučiť v zmysle § 30 odst. 1 O.
s. p., pretože nemohol mať ani vedomosť a ani ju nemal čoho sa navrhovateľka domáha či vôbec ide o
nejaký návrh tak ako to aj konštatuje vo svojom uznesení Krajský súd. Z uvedeného podania v konaní
20C/183/2009 pred Okresným súdom Banská Bystrica keďže ani nevyplýva čoho sa navrhovateľka
domáha a či ide vôbec o nejaký návrh nie je možné ani vyvodiť či by vôbec bola tu daná právomoc súdu
a resp. nejakého iného orgánu štátu, ktorý by mal kompetenčne vymedzenú právomoc rozhodovať o
právach a povinnostiach tých ktorých osôb či už právnických resp. fyzických. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že súd chce poukázať na to, že na podanie aké bolo dané navrhovateľkou na Okresnom súde

v Banskej Bystrici nie je možné aplikovať § 30 O. s. p. z dôvodu, že z tohto podania nebolo možné
zistiť čoho sa navrhovateľka vôbec domáhala, aby bolo možné zistiť splnenie predpokladov, ktoré sú
potrebné na oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže súd nevedel v tom čase z jej podania zistiť a ani
vôbec nezistil čoho sa navrhovateľka svojím podaním domáhala.
Zákonné ustanovenie § 30 O.s.p. nemožno však vykladať tak, že súdy sú povinné hneď na začiatku
konania poučiť účastníka o všetkých do úvahy prichádzajúcich procesných právach a povinnostiach, ale
toto môžu urobiť len vtedy ak sa o nich dozvedia a zo spisu resp. z iných skutočností. Preto povinnosť
súdu pre takéto poučenie je vtedy keď sú u účastníka dané predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov čo ako už súd vysvetlil nebolo zo strany súdu možné zistiť nakoľko súd vôbec nevedel čoho
sa navrhovateľka domáha a teda či by nešlo o bezúspešné uplatňovanie a bránenie práva. Za takéhoto
stavu nemožno poukázať na to, že by zo strany Okresného súdu v Banskej Bystrici došlo k nesprávnemu
úradnému postupu tak ako sa toho navrhovateľka domáha.

Podľa §151 odst. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).