Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, October 21, 2013

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 6Er/534/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413213749
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ida Rakovská
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6413213749.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, 821 08
Bratislava, IČO: 35838825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO:
35885459, proti povinnému: N. G., M..Č.. XXXXXX/XXXX, S. XXX/XX, XXX XX H. Š., vedenej pod sp.
zn. EX 22459/13 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, pre peňažnú pohľadávku takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený návrhom zo dňa 11.09.2013 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica napísaná v Notárskom úrade v Banskej Bystrici u notára
JUDr. Pavla Jombíka, zo dňa 21.05.2001, č.k. N 174/01 NZ 170/01.Oprávnený a povinný uzavreli dňa

21.05.2001 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorých je záväzok
oprávneného poskytnúť povinnému mimoriadny medziúver pod číslom 1428165206 vo výške 200 000,-
Sk, mimoriadny medziúver pod č. 1428165505 vo výške 200 000,- Sk a mimoriadny medziúver pod č.
1428165708 vo výške 200 000,- Sk. Povinný sa zaviazal túto sumu vrátiť oprávnenému v pravidelných
mesačných splátkach.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak
súd zistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonom,žiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2, písm. c) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,

právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Podkladom exekúcie je notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a
potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak ( § 134
Občianskeho súdneho poriadku ). Na to, aby notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom
musíobsahovaťnáležitostiuvedenévcitovanomustanovení§41ods.2písm.c)EP.Predmetomplnenia

sú peniaze, poskytnuté na základe uzatvorených Zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 21.05.2001. Povinný predmetnú notársku zápisnicu podpísal ako dlžník, pričom vyhlásil,že túto pohľadávku splatí, uznáva svoj záväzok z vyššie uvedených zmlúv v plnom rozsahu čo do
dôvodu a výšky a pre prípad neplnenia ich záväzkov zo zmlúv súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu.

V praxi nie sú pochybnosti o tom, že v prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide o uznanie
dlhu, resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2
EP je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na
ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním
dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa

§ 41 ods. 2 EP, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme
notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku.

Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou
ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu,

ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu
je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho
základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho
konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom
vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie

príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý
je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému
zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti
na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných

rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna
stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice
tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých
obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade
vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej

zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom,
teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného
a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď.

Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri
posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa

uplatňujú obdobné kritéria a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej
notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o
vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho
poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie
riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikli z právnych skutočností, napríklad

z právnych úkonov podľa občianskeho práva, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Rozhodnutie
o tom, či vzniknutý spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú
riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, teda ponechal na ich vôľu. Treba však
poznamenať, že takáto voľnosť, ktorú zákonodarca ponechal účastníkom právnych vzťahov, najmä
pokiaľ ide o oblasť občianskeho práva, pre ktorú je typická autonómia vôle účastníkov právnych vzťahov,

nie je neobmedzenú, keď ako príklad možno uviesť ust. § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň je
potrebné podotknúť, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v určitom
ohľade v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie práve vzhľadom na

to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych
úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného
rozhodnutia súdu. Inak však notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu
ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť

až v budúcnosti, je neplatná.

Inštitútuznaniazáväzkujejednýmzprávnychprostriedkovzabezpečeniazáväzku.Zákonakopodstatnú
náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje.
Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri
takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno-právnym chápaním
záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje

veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v
čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným
dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania
existoval (trval).

Preskúmaním predmetnej notárskej zápisnice súd skonštatoval, že táto nie je spôsobilým exekučným

titulom, na podklade ktorého môže byť vedená exekúcia. Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom
dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú
až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné,
aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola

známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie.
Nedostatkom predloženej notárskej zápisnice č. N 174/01 NZ 170/01 napísanej notárom JUDr. Pavlom
Jombíkom dňa 21.05.2001, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní dlhu a súhlase
s vykonateľnosťou tak je, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne
(v ten istý deň) s uzavretím zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, teda v čase, keď

žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného splniť dohodnuté záväzky a do budúcna bolo
možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. V čase spísania žiadny
dlh neexistoval a teda vykonateľnosť notárskej zápisnice podľa príslušných predpisov procesného práva
ani nemohla nastať. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, kde riešil skutkovo rovnakú právnu vec (v konaní vedenom pod sp. zn. 15CoE/147/2010).

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej často tohto uznesenia, teda žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.