Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200247
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: P. A., bytom

G. M. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 3, Prievidza
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.
januára 2013 ako zákonné a vecne správne.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom (odvolaním) zo dňa 29.01.2013 domáhal, aby súd preskúmal
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo 17.01.2013, ktorým odporkyňa navrhovateľovi podľa

§ 73, § 112 ods. 1 a 4, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákona) rozhodla, že od 02.10.2009 mu naďalej patrí invalidný dôchodok v sume
387,00 Eur mesačne. Podľa § 82 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky,
mu bol od 01.01.2010 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 398,90 Eur mesačne. Od 18.05.2011 mu bol
priznaný starobný dôchodok. V návrhu uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí z dôvodu, že
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) v jeho prípade je rozhodne
vyššia ako 50 %, podľa jeho názoru predstavuje minimálne 70 až 80 %. Odporkyňa mu nevysvetlila,

prečo za najzávažnejšie ochorenie v jeho prípade považuje cukrovku a nie priznanú chorobu z povolania
a naviac strata pracovnej schopnosti u neho vznikla 25.09.2006 a nie až v roku 2008. Jeho zdravotný
stav je zlý a neustále sa mu zhoršuje. Namietol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo je
samostatným dôvodom na jeho zrušenie. Na podklade uvedeného navrhol, aby napadnuté rozhodnutie
odporkyne bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania preskúmala zdravotný stav navrhovateľa dňa 25.03.2013,
a to posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Trenčíne, L.. C. A.. Tento po posúdení všetkých

dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľa považoval cukrovku s komplikáciami - kapitola IV, položka 1.b. prílohy
č. 4 k zákonu - 40 % (z rozmedzia 30 - 40 %) so zvýšením percentuálnej miery poklesu o 10 % za
iné zdravotné postihnutie - chorobu z povolania - DNJZ, celkom teda určil MPSVZČ na 50 %. Vo výroku
posudku uviedol, že navrhovateľ je od 02.07.2008 naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona v znení
neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickouosobou. Vcelkovomposudkuposudkový lekár uviedol, že z medicínskeho hľadiska má chorobu z povolania, zistenú v roku 2005
a priznanú 11.09.2006 pre dlhodobé nadmerné jednostranné zaťaženie kostí, svalov, nervov a šliach.
Odvtedykontrolunapracovnomlekárstvenemal.Podľaklinickýchpríznakovjeterazprítomnásenzitívna

polyneuropatia prejavujúca sa znížením citlivosti na koži, hlavne DK, funkcia kĺbov na končatinách je
plne zachovaná. Je ľahké obmedzenie dynamiky C chrbtice, LS chrbtica je voľná. Tento stav je závažný
a umožňuje navýšenie miery poklesu, nie je však invalidizujúci, zodpovedajúca miera poklesu je 30-35
%. Na posudkovom význame sa podieľa cukrovka, čomu zodpovedá horná hranica v položke IV, 1.b.
Komisia ustálila, že choroba z povolania u navrhovateľa nie je ani teraz dôvodom na invaliditu, vlastný

syndróm karpálneho tunela nemôže byť posúdený ako ťažký, nakoľko EMG uzavrelo stav vľavo ako prvý
- najľahší stupeň a vpravo efekt operácie úspešný. Uznanie invalidity od 25.09.2006 je bezpredmetné,
pretože takáto invalidita bola uznaná. Kontrolnú lekársku prehliadku komisia neurčila, uviedla, že je
nepotrebná.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľa, napadnutým rozhodnutím odporkyne,
posudkovým spisom, dávkovým spisom, výsluchom účastníkov, vyjadreniami odporkyne, ako i ostatným

spisovým materiálom.

Z posudkového a dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ od 11.09.2006 poberal invalidný dôchodok
s MPSVZČ na 45 % pre profesionálne ochorenie z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia,
dôchodok sa nevypláca, pretože od mája 2011 poberá starobný dôchodok. Zdravotný stav navrhovateľa
bol posúdený v pobočke odporkyne v Prievidzi dňa 13.11.2012 a dňa 02.12.2012 pri KLP na jeho

podnet o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, bol uznaný naďalej invalidným na MPSVZČ na 50 %
(od 02.07.2008 do 15.05.2012) a na 60 % (od 16.05.2012). Pri druhom posúdení bol uznaný naďalej
invalidným na 50 % od 02.07.2008. V rámci odvolacieho konania po opakovanom prerokovaní bol
posúdený jeho zdravotný stav dňa 25.03.2013 a dňa 04.09.2013 lekárom ústredia odporkyne v Trenčíne.
Závery posudkového lekára boli totožné. Tiež bolo zistené, že od 22.11.2005 mal uznanú rentu pre

chorobu z povolania na 70 %, ktorá bola vyplácaná 2 roky a potom v roku 2007 oduznaná.
Do starobného dôchodku ako baník odišiel od 18.05.2011.

Doplneným posudkom posudkového lekára ústredia so sídlom v Trenčíne, L.. C. A. zo dňa 04.09.2013
(vykonaný na základe pokynu ústredia odporkyne po pojednávaní pred súdom) bol deklarovaný záver v
rozsahu, že navrhovateľ bol uznaný naďalej za invalidného z dôvodu, že má MPSVZČ 50 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou. Po preštudovaní predložených lekárskych správ komisia opätovne
konštatovala, že skutkový a zdravotný stav navrhovateľa je naďalej objektívne zdokumentovaný, nie sú
rozdiely medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením. Komisia uviedla, že nevidí rozpor medzi
hodnotením kliniky pracovného lekárstva a ich posúdením, ide o dve rôzne posúdenia na účely dvoch
rôznych zákonov a dávok, preto ich spájanie je absolútne neprípustné. Celkovo nie je dôvod na zmenu

posudku zo dňa 25.03.2013, v ktorom je aj vysvetlené, z akých dôvodov je za rozhodujúce zdravotné
postihnutie u navrhovateľa považovaná cukrovka a nie choroba z povolania.

Z výsluchu zástupkyne odporkyne súd zistil, že táto vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav
veci aj s poukazom na okolnosť, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený viackrát a posledný
posudok bol opätovne potvrdený s MPSVZČ na 50 %, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne

správne potvrdiť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 73 zákona sa
určuje konkrétna suma invalidného dôchodku.

Keďže na navrhovateľa sa vzťahuje ustanovenie § 274 zákona v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej
kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia, ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov
účinných do 31.12.2003, preto dôchodok bol vypočítaný aj podľa týchto právnych predpisov.Invalidnýdôchodoknavrhovateľavypočítanýpodľazákonač.100/1988Zb.vzneníneskoršíchpredpisov
je 10 898 Sk mesačne a podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 6 783 Sk
mesačne, preto mu patrí invalidný dôchodok vo vyššej sume. Suma invalidného dôchodku sa ďalej

valorizuje podľa platného mechanizmu a podľa § 293ar ods. 1 zákona v znení zákona č.
659/2007 Z.z. je prepočítaná konverzným kurzom na eurá a od 01.01.2010 predstavuje sumu 398,90
Eur mesačne. Rozhodnutím odporkyne z 13.06.2011 bol navrhovateľovi invalidný dôchodok odňatý a od
18.05.2011 mu bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa mu v súčasnosti vypláca, pretože jeho suma
je vyššia.

Podľa § 82 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, dôchodkové dávky vyplácané k 1.

januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu
spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie

dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 82 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára
príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného
rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky

sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné
znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

Podľa § 112 zákona sa určujú zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny

sumy dávky.

Z vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať
úspech. V posudzovanej veci príslušné posudkové komisie dostatočne posúdili aj na základe vlastných
vyšetrení zdravotný stav navrhovateľa. Všetky posudky sú náležite po stránke medicínskej zdôvodnené
a v zásadných otázkach si vzájomne neodporujú. Krajský súd zotrval na názore, že v súčasnosti

zdravotný stav navrhovateľa neodôvodňuje zmenu pre iný záver, než aký prijali posudkové komisie
pobočky a dve nezávislé komisie ústredia odporkyne. Odporkyňa rozhodla správne, keď vydala
napadnuté rozhodnutie s výrokom a odôvodnením tam uvedeným, jej postup zodpovedá zákonu, a preto
ho krajský súd považuje za plne preskúmateľné .

Súd pripomína, že v budúcnosti pri zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa, ktorý by odôvodňoval

stanovenie vyššej MPSVZČ alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, nie je vylúčená
možnosť nového posúdenia jeho zdravotného stavu a invalidity.

Na podklade týchto skutočností bolo potom potrebné napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 17. januára 2013 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa

ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva,

ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia
a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ

domáha.